Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-243-2011.pdf
PDF · 100.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10C/243/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: PAVLIX, s.r.o., so sídlom Bratislava, Galvaniho č. 41, IČO: 45 493 146, právne zástúpeného: JUDr. Peter Peružek - advokát, sídlo AK Hlohovec, Cintorínska č. 1, proti odporkyni v 1. rade: S. B., L..: XX.XX.XXXX, J. G., P. Č.. XX a odporkyni v 2. rade: K. G., O.. R., L..: XX.XX.XXXX, J. G., Ž. Č.. XX/ X, právne zastúpenej: GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Bratislava, Einsteinova č. 21, IČO: 36 856 380, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd určuje, že darovacia zmluva uzavretá medzi S. B., L.. XX.XX.XXXX, J. P. XX, G. a K. G.M., L.. XX.XX.XXXX, J. Ž. XX/X, G., povolená Správou katastra Piešťany ako vklad č. E. XXX/XX dňa 29.03.2011 je neplatná.
Odporkyne v 1. a 2. rade sú povinné zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 540,17 eura a iných trov konania v sume 99,50 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom tunajšiemu súdu doručeným dňa 20.10.2011 domáhal voči odporkyniam určenia neplatnosti právneho úkonu, a to neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou odporkyňa v 1. rade bez vedomia navrhovateľa darovala odporkyni v 2. rade svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorá nehnuteľnosť bola v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a odporkyne v 1. rade. Navrhovateľ sa tak návrhom domáha určenia relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, pretože odporkyňa v 1. rade nepostupovala v súlade s Občianskym zákonníkom a zmarila tak predkupné právo navrhovateľa, pričom odporkyňa v 1. rade si s odporkyňou v 2. rade neboli blízkymi osobami.
Odporkyne sa k návrhu písomne nevyjadrili.
Súd vykonal dokazovanie Listom vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, kat.úz. G., Rozhodnutím Správy katastra Piešťany zo dňa 29. marca 2011, č. vkladu E. XXX/XX, darovacou zmluvou zo dňa 09.03.2011, výsluchom navrhovateľa i odporkýň, a zistil tento skutkový stav veci:
Nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, kat. úz. G., nachádzajúca sa na parcele reg. „C“, parc.č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2 spolu s rodinným domom, súpisné číslo XXXX je v spoluvlastníckom podiele K. G.M., L..:
XX.XX.XXXX - odporkyne v 2. rade a obchodnej spoločnosti PAVLIX, s.r.o., so sídlom Hlohovec, Rázusova č. 73 v podiele 1/2.
Odporkyňa v 2. rade podiel na nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy, vklad povolený dňa 29.03.2011, č. E. XXX/XX. Podiel na nehnuteľnosti bol odporkyni v 2. rade darovaný odporkyňou v 1. rade.
Výsluchom odporkyne v 1. rade bolo zistené, že podiel na nehnuteľnosti darovala preto, lebo odporkyňu v 2. rade potrebuje. Navrhovateľovi podiel na nehnuteľnosti na predaj neponúkla. Manžel jej zomrel a potomkov nemá. S odporkyňou v 2. rade sa spoznali pred 10 - 12 rokmi. Pracovala v poisťovni a odporkyňa v 1. rade potrebovala poistenie budov. V čase, keď sa s odporkyňou v 2. rade spoznala, bola samostatná. Chodievala do mesta, pozametala. V čase pred podpísaním darovacej zmluvy dokázala sama navariť, poupratovať, ale mohla sa obrátiť aj na odporkyňu v 2. rade. Aj navrhovateľ kontaktoval odporkyňu v 1. rade ohľadom je zdravotného stavu. Ponúkal jej pomoc ako podielový spoluvlastník. V súčasnosti sa odporkyňa i jej rodina o odporkyňu v 1. rade stará. Doprevádzajú ju do nemocnice, pomáhali jej s výmenou plynového kotla, a tak podobne. Zdieľajú pozitívne i negatívne zážitky. Odporkyňa v 2. rade nikdy nežiadala odplatu za poskytnutú pomoc.
Výsluchom odporkyne v 2. rade bolo zistené, že asi v roku 2008 sa spoznala s odporkyňou v 1. rade prostredníctvom ich spoločnej známej. S myšlienkou darovania svojho podielu prišla odporkyňa v 1. rade, pretože nemá potomkov a ani iných príbuzných a potrebovala niekoho, kto by sa o ňu postaral. Má za to, že k porušeniu predkupného práva nedošlo, lebo odporkyne si navzájom sú blízkymi osobami. Majú dlhoročný vzťah. Odporkyňa v 2. rade pomáha odporkyni v 1. rade s domácimi prácami, so starostlivosťou všeobecne. Navzájom si dôverujú, zdôverujú sa. Ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich by druhá pociťovala ako svoju vlastnú.
Výsluchom navrhovateľa bolo zistené, že odporkyňa v 1. rade si voči navrhovateľovi nesplnila povinnosť ponúknuť mu podiel na nehnuteľnosti predtým, než tento darovala odporkyni v 2. rade. V čase, keď došlo k darovaniu predmetného podielu na nehnuteľnosti sa odporkyňa v 1. rade vedela o seba postarať. Podiel na nehnuteľnosti odporkyni v 2. rade darovala v čase, kedy medzi odporkyňami nebol blízky vzťah. Ten sa mohol medzi nimi časom vyvinúť, keď odporkyňa v 1. rade už fakticky bola odkázaná na pomoc od odporkyne v 2. rade. V čase uzavretia darovacej zmluvy blízky vzťah ešte neexistoval.
Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 628 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Existencia naliehavého právneho záujmu je jedným z predpokladov pre úspešnosť tzv. určovacieho návrhu, teda takého, ktorý navrhovateľ žiada, aby súd vyslovil, že určitý právny vzťah alebo právo tu sú, alebo nie sú. V prejednávanej veci navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že darovacia zmluva, ktorú medzi sebou odporkyne uzavreli je neplatná, pretože odporkyňa v 1. rade si voči navrhovateľovi nesplnila svoju povinnosť prednostne ponúknuť spoluvlastnícky podiel druhému podielovému spoluvlastníkovi za súčasného splnenia podmienky, že spoluvlastnícky podiel nebol darovaný blízkej osobe. Naliehavý právny záujem je daný najmä vtedy, ak by sa bez tohto určenia navrhovateľovo subjektívne právo ohrozilo alebo by sa bez určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
Spoluvlastník, ktorý má záujem previesť svoj podiel na inú osobu je zo zákona povinný ponúknuť svoj podiel ostatným spoluvlastníkom. Pre ponuku podielu na nehnuteľnosti musí mať táto písomnú formu. Zákonné predkupné právo sa nevzťahuje len na prípady odplatných právnych úkonov (kúpa), ale aj bezodplatného prevodu (darovanie). Ak zákonné predkupné právo spoluvlastníka bolo porušené, môže sa tento návrhom na súde domáhať relatívnej neplatnosti tejto zmluvy. Povinnosť ponúknuť podiel ostatným spoluvlastníkom nemá spoluvlastník v tom prípade, ak ide o prevod na blízku osobu. Blízkou osobou sú zo zákona osoby navzájom v príbuzenskom pomere alebo v manželskom pomere. Iné osoby sú nimi vtedy, ak ujmu spôsobenú jednej osobe by druhá pociťovala ako vlastnú. Posudzovať túto okolnosť prináleží súdu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporkyňa v 1. rade podiel na nehnuteľnosti darovala odporkyni v 2. rade bez toho, aby tento ponúkla druhému spoluvlastníkovi - navrhovateľovi. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná. Pre zodpovedanie otázky, či došlo k porušeniu predkupného práva zo strany odporkyne v 1. rade sa súd musel zaoberať tým, či vzťah odporkýň k sebe navzájom je blízkym vzťahom tak, ako ho predpokladá § 116 Občianskeho zákonníka.
Ako súd zistil, odporkyne k sebe navzájom nie sú v príbuzenskom pomere. K darovaniu podielu na nehnuteľnosti došlo v roku 2011. Z výsluchu odporkyne v 1. rade bolo zistené, že v čase uzavretia darovacej zmluvy bola samostatná a pomoc inej osoby nepotrebovala. S pribúdajúcim vekom však počítala s tým, že bude potrebovať niekoho, kto jej v budúcnosti poskytne potrebnú pomoc, nakoľko je vdova a nemá potomkov. S odporkyňou v 2. rade sa pozná niekoľko rokov a zblížili sa. Je nepochybné, že odporkyňa v 1. rade je so starostlivosťou a pomocou, ktorú jej poskytuje odporkyňa v 2. rade spolu so svojou rodinou, spokojná. Tiež súd nepochybuje, že odporkyne sa zblížili, dôverujú si a sú si oporou. Sporným však zostáva, či ich vzťah ako osôb blízkych tu bol aj v čase, kedy k darovaniu došlo.
Zo samotných tvrdení odporkyne v 1. rade súdu vyplynulo, že v čase, kedy ešte bola sebestačná, rozhodla sa podiel na nehnuteľnosti darovať odporkyni v 2. rade pre prípad, že by raz potrebovala pomoc. S odporkyňou v 2. rade sa poznali, dôverovali si, stretávali sa, ale nebola výslovne odkázaná na jej pomoc. Konanie odporkyne v 1. rade možno označiť za rozumné, pretože ako vdova, ktorá nemá potomkov a uvažuje dobudúcna vie, že s pribúdajúcim vekom a s ohľadom na iné okolnosti raz môže potrebovať pomoc, aby mohla dôstojne nažívať. Odporkyňa v 2. rade ako obdarovaná zasa zároveň pristúpila k plneniu potrieb odporkyne v 1. rade ochotne a zodpovedne, a rovnako tak vypomáhajú aj členovia jej rodiny. Súd však považuje za potrebné uviesť, že na ustálenie, že medzi určitými osobami je blízky vzťah, nepostačuje (ak nie sú zároveň v príbuzenskom alebo manželskom pomere), že sú si k dispozícii, zdôverujú sa navzájom, poskytujú si drobnú materiálnu výpomoc, navštívia sa. Vzťah blízkych osôb musí prekračovať hranice dôverného priateľstva, musí ísť o tak intenzívny vzťah, že ujmu jednej osoby by druhá pociťovala ako vlastnú. Preukázanie tejto skutočnosti bolo na strane odporkýň, zaťažovalo ich vecné bremeno.
Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že odporkyniam sa nepodarilo súdu preukázať, že ich vzájomný vzťah dosahuje intenzitu takej blízkosti, že by to pre odporkyňu v 1. rade zakladalo právo neponúknuť podiel na nehnuteľnosti druhému podielovému spoluvlastníkovi. Súdu sa javí vzťah odporkýň ako dôverné priateľstvo, ktoré bolo spočiatku známosťou, a táto sa rokmi a okolnosťami
pretavila do priateľstva. Odporkyňa v 1. rade na základe vzájomného spoznávania sa s odporkyňou v 2. rade usúdila, že jej bude do budúcna cennou oporou a odporkyňa v 2. rade zasa zodpovedne prijala plnenie tejto úlohy. Odporkyne sa v rámci konania a dokazovania viac sústredili na popísanie toho, ako intenzívny je ich vzťah v súčasnosti, nie na to, aký bol v čase uzavretia darovacej zmluvy. Zintenzívnenie ich vzťahu je však nepochybne aj dôsledkom toho, že nehnuteľnosť, ktorej spoluvlastníčkou je v súčasnosti odporkyňa v 2. rade potrebuje údržbu (oprava plynového kotla), a tak odporkyňa v 2. rade prakticky investuje do svojho majetku. Nebolo však preukázané, že prítomnosť blízkeho vzťahu predpokladaného zákonom tu je, ako aj to, že tu bola v čase uzavretia darovacej zmluvy (rok 2011).
Na základe týchto zistení súdu bolo potrebné prisvedčiť navrhovateľovi, že k prevodu podielu na nehnuteľnosti nedošlo zákonom predpísaným spôsobom, a tento úkon je v dôsledku toho neplatný. Nepreukázanie toho, že vzťah medzi odporkyňami bol v čase darovania blízky zároveň znamená, že odporkyňa v 1. rade bola povinná podiel na nehnuteľnosti ponúknuť druhému spoluvlastníkovi, ak ním chcela disponovať. Keďže sa tak nestalo a k prevodu podielu na nehnuteľnosti došlo bez naplnenia tejto podmienky, právny úkon je tak neplatný.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Rozsudok vo veci súd verejne vyhlásil dňa 19.11.2013 za prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu odporkyne v 2. rade. Nakoľko v konaní bol plne úspešný navrhovateľ, patrí mu aj náhrada trov, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie svojho práva. Trovy navrhovateľa sú tvorené súdnym poplatkom, ktorý zaplatil za návrh v sume 99,50 eura a trovami právneho zastúpenia.
Právny zástupca navrhovateľ trovy právneho zastúpenia vyčíslil v zákonom predpísanej trojdňovej lehote dňa 20.11.2013. Náhrada trov právneho zastúpenia patrí navrhovateľovi za 5 úkonov právnej pomoci, pričom odmena za úkon právnej pomoci predstavuje 1/13 výpočtového základu pre rok, v ktorom bol úkon vykonaný (§ 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Za úkony vykonané v roku 2011 patrí navrhovateľovi náhrada titulom odmeny advokáta v sume 2 x 57 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania na súd - § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky), 3 x 60,07 eura (účasť na pojednávaní dňa 15.08.2013, 10.10.2013 a 19.11.2013 - § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), spolu 294,21 eura. K úkonom právnej pomoci patrí aj režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t.j. 2 x 7,41 eura, 3 x 7,81 eura, spolu 38,25 eura.
V súvislosti s vykonaním ciest na pojednávania právnym zástupcom patrí navrhovateľovi aj náhrada za stratu času, ktorá v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky predstavuje za cesty vykonané v roku 2013, dve začaté polhodiny po 13,01, t.j. 26,02 x 3 cesty v tomto roku - 78,06 eura.
Právny zástupca tiež vyčíslil náhradu cestovného na trase Hlohovec - Piešťany a späť za tri cesty vykonané dňa 15.08.2013, 10.10.2013 a 19.11.2013. Vyčíslenie však nebolo dostatočne zrozumiteľné a preukázané v časti ceny pohonných hmôt. Súd za použitia štatistických údajov zistil, že priemerné ceny 95 oktánového benzínu v uvedené dni boli 1,510 eura/liter, 1,475 eura/liter a 1,440 eura/liter. Navrhovateľovi potom patrí náhrada cestovného v sume:
- spotreba PHM 0,055 litra/km x vzdial. v km 50 x cena PHM 1,510 eura/liter, tj. 4,15 eura,
- zákl. náhrada za použitie mot. vozidla v km 50 x náhrada/km 0,183 eura, t.j. 9,15 eura, spolu 13,11 eura (§ 15 písm. a) vyhlášky v spojení so zákonom č. 283/2002 Z.z. a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 18. decembra 2008, č. 632/2008 Z.z.), ktorú cestu vykonal motorovým vozidlom dňa 15.08.2013.
- spotreba PHM 0,055 litra/km x vzdial. v km 50 x cena PHM 1,475 eura/liter, tj. 4,06 eura,
- zákl. náhrada za použitie mot. vozidla v km 50 x náhrada/km 0,183 eura, t.j. 9,15 eura, spolu 13,21 eura (§ 15 písm. a) vyhlášky v spojení so zákonom č. 283/2002 Z.z. a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 18. decembra 2008, č. 632/2008 Z.z.), ktorú cestu vykonal motorovým vozidlom dňa 10.10.2013.
- spotreba PHM 0,055 litra/km x vzdial. v km 50 x cena PHM 1,440 eura/liter, tj. 3,96 eura,
- zákl. náhrada za použitie mot. vozidla v km 50 x náhrada/km 0,183 eura, t.j. 9,15 eura, spolu 13,30 eura (§ 15 písm. a) vyhlášky v spojení so zákonom č. 283/2002 Z.z. a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 18. decembra 2008, č. 632/2008 Z.z.), ktorú cestu vykonal motorovým vozidlom dňa 19.11.2013.
Spolu cestovné predstavuje sumu 39,62 eura.
Keďže právny zástupca je platcom DPH, zvyšuje sa priznaná odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky), potom odmena a náhrady v sume 450,14 eura zvýšené o 20% sú 540,17 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie čo do výroku II. odporkyňa v 2. rade do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Navrhovateľ a odporkyňa v 1. rade odvolanie podať nemôžu, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozsudku písomne vzdali. Odporkyňa v 2. rade čo do výroku I. tiež nemôže podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozsudku písomne vzdala.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.