Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1T-23-2023.pdf
PDF · 115.63 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/23/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. V. V., v trestnej veci obžalovaného Q. Z., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, dňa 8. júna 2023 v Banskej Bystrici takto
rozhodol:
Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd trestnú vec obžalovaného Q. Z., K.. XX. XX. XXXX B. O. O., I. O. P. T. XXX/XX, W., R. O. O., pre skutok obžalobou prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 3 Pv 117/22/6601-27 zo dňa 05. 04. 2023 kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 21. 04. 2022 približne v čase o 01:00 hod. pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol poškodeného Q. V., K.. XX. XX. XXXX, ktorý z okna rodinného domu na adrese Q. XXX/XX, W., R. O. O. upozornil skupinu 7 mužov na rušenie nočného kľudu, a nakoľko títo s hlasnou zábavou neprestávali, tak vyšiel z rodinného domu na ulicu, kde si cestou zobral na obranu pred prípadným útokom tyč z metly, po čom došlo k slovnej výmene názorov medzi poškodeným a predovšetkým obžalovaným Q. Z., ktorý vyvrcholil vo vzájomný konflikt, pri ktorom Q. Z. hodil do oblasti pravej strany hrudníka poškodeného kameň nepravidelného tvaru o rozmeroch 20x13x13 cm, ktorý si vzal za týmto účelom zo zeme ešte pred príchodom poškodeného Q. V. z dvora rodinného domu na ulicu, ktorým konaním spôsobil poškodenému Q. V. zranenia, a to infrakciu VII. rebra vpravo (fractura cosate VII. I.dx) zranenie si vyžiadalo dobu liečenia 7 - až 10 dní,
postupuje Okresnému úradu Banská Bystrica,
pretože žalovaný skutok nie je trestným činom, ale ide o skutok, ktorý by mal byť prejednaný ako priestupok.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal 05. 04. 2023 podal na Okresný súd Banská Bystrica obžalobu na obvineného Q. Z., K.. XX. XX. XXXX B. O. O., I. O. P. T. XXX/XX, W., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vyššie. Na základe podanej obžaloby súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a zistil tento skutkový stav: Obžalovaný Q. Z. vypovedal, že sa cíti byť nevinným zo skutku, ktorý sa mu kládol za vinu. K svojim osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom uviedol, že je slobodný, bezdetný, má priateľku s ktorou chodí 5 rokov a býva u svojej mamy a starkej v rodinnom dome na adrese trvalého pobytu. Zamestnaný je ako vychovávateľ na Strednej spojenej škole v Kremničke, kde dosahuje priemerný mesačný zárobok
približne 900,- eur netto. K udalosti zo dňa 21. 04. 2022 uviedol, že v ten večer oslavovali narodenie dcéry Q. I., kde s kamarátmi popíjali alkohol a následne sa chceli presunúť do mesta pokračovať v zábave. Za týmto účelom si zavolali taxík, ktorý mal doraziť za 10 minút a za ten čas sa pomaly presúvali po Mlynskej ulici v Selciach, pričom si cestou spievali a boli hluční. Z blízkeho rodinného domu po nich začal vykrikovať nejaký pán, ktorého predtým nepoznal, aby sa utíšili, že či má ísť k ním dole. V podnapitom stave mu niekto odpovedal, nech pokojne príde, na čo pán zavrel okno a išiel dole na ulicu. Prišiel k ním asi o 20 sekúnd. Obžalovaný ďalej uviedol, že stál na chodníku na druhej strane cesty oproti jeho rodinného domu, zodvihol zo zeme skalu na svoju obranu, ale určite ju nepoužil a ani ju nehodil smerom k poškodenému. Skalu zo zeme zodvihol v momente, keď poškodený schádzal z druhého poschodia svojho rodinného domu na dvor a ulicu, keď ešte nebol pred domom. Osobne poškodeného nevidel len začul X. Z., ako zakričal „pozor, ide dole, ide k nám!“. Vyhodnocoval, či ju bude v tom momente potrebovať na svoju obranu, aj keď si uvedomoval, že ich je voči poškodenému dokopy 7 a majú nad ním fyzickú prevahu, preto správaniu poškodeného nerozumel. Obžalovaný uviedol, že sa cítil ohrozený a pociťoval obavu z toho, čo príde, aj keď sa nachádzal približne 20 metrov od jeho rodinného domu. Keď vyšiel poškodený z domu kričal po nich „ktorého treba zbiť, ktorému treba prijebať“ a oháňal sa kovovou tyčou. Nebezpečne sa k ich skupinke približoval, zaháňal sa tou tyčou a potom sa celá situácia rýchlo zomlela. Do poškodeného skalu nehodil a ani sa ňou po ňom nenapriahol, len sa mu uhýbal, keď pred ním a jeho kamarátmi šermoval tou tyčou. Od poškodeného dostal tou tyčou do členka, ale v tom stave si to ani neuvedomoval a nepripisoval tomu žiaden väčší význam, preto s tým nebol ani na lekárskom ošetrení. Vylúčil, žeby on, alebo niekto iný vstúpil do dvora rodinného domu poškodeného. Pri oslave narodenia kamarátovej dcéry vypili spoločne približne 4 fľaše tvrdého alkoholu. Záverom uviedol, že skaly sa zbavil potom, čo zatlačili poškodeného do dvora jeho rodinného domu a vtedy zahlásil „poďme do piče“ a išli hore ulicou ku kultúrnemu domu. Poškodený Q. V. vypovedal, že v noci zo dňa 20. na 21. 04. 2022 tresne pred polnocou, pozeral v obývačke televízor a počul na ulici hurónsky rev zabávajúcej sa partie. Kým to bolo v diaľke nevenoval tomu pozornosť, ale časom sa partia presunula bližšie k jeho rodinnému domu a preto vyšiel na okno, aby sa pozrel, čo sa deje a upozornil ich, aby s rámusom prestali. Jeden z tej partie na jeho upozornenie zareagoval vulgárne „ strč sa do riti, ty starý kokot“, na čo on zareagoval slovne „ja ti dám starého kokota, že keď vyjdem von, tak ti rozbijem papuľu“, na čo dostal odpoveď „to by som chcel vidieť“. Takéto správanie ho vytočilo a preto si to nasmeroval smerom na ulicu a po ceste vzal násadu z metly z bukového alebo dubového dreva, asi 130 cm dlhú. S touto palicou vyšiel na ulicu, kde si to nasmeroval k osobe vo svetlom oblečení. Dúfal, že keď vyjde von, tak si chlapec uvedomí, ale ako si to nasmeroval k nim, tak do pravého boku dostal ranu, ktorá ho zložila na koleno a pri sebe na zemi zbadal skalu. Keď kľačal na zemi uvedomil si, že sa nachádza v zraniteľnej polohe a preto sa snažil postaviť a švihať okolo seba palicou, aby mohol ustúpiť do dvora svojho rodinného domu cez kovovú bránu. Keď bol približne 3 metre od vstupnej brány obžalovaný po ňom hodil smetnú nádobu, ktorú rukou odrazil a pokračoval v ustupovaní do dvora. Potom počul rev a smetná nádoba preletela ponad jeho bránu na jeho dvor. Videl ako obžalovaný rozkopol bránu a vpadol do dvora. Obžalovaný opäť nádobu chytil, zodvihol a znova ju po ňom hodil. Potom zavolal na číslo 112, obžalovaný aj s kamarátmi boli už na odchode. Poškodený bol ráno po príchode policajtov na ošetrení u svojej všeobecnej lekárky Q.. J., ktorá zistila, že mal prasknuté pravé rebro. V súvislosti so svojim zranením uviedol, že nebol nijako obmedzený na obvyklom spôsobe života. Z útočníkov nikoho predtým nepoznal a ani nevidel kto presne do neho hodil tú skalu. S určitosťou vedel, že obžalovaný bol ten, ktorý po ňom hodil smetnú nádobu. Ďalej tvrdil, že zranenie bolo určite spôsobené tou skalou, pretože ho nikto neudrel ani nekopol, pretože útočníci boli v tom čase ďaleko. Políciu nezavolal hneď pretože je zvyknutý si riešiť svoje problémy sám. Záverom dodal, že palica ktorú držal v rukách bola určite drevená a nie kovová. Kovové zvuky zachytené na kamerovom zázname podľa jeho názoru nesúvisia s palicou, ktorá mu vypadla z rúk. V súvislosti s utrpenými poraneniami nepociťoval žiadne problémy, len citlivosť v danom mieste, ktorú potlačili lieky. Vyjadril sa, že zranenia ho žiadnym podstatným spôsobom neobmedzili na obvyklom spôsobe života, pretože sa krátko po tej udalosti zúčastnil na 6. výročí založenia súboru Fujaristi Svrčinovci, kde sa zabával, tancoval a hral na fujare. Obžalovaný sa k výpovedi poškodeného vyjadril tak, že poškodený nevravel pravdu o tom, že úder, ktorý dostal do pravého boku bol spôsobený úderom skaly. Poškodený vychádzal z dvora svojho rodinného domu a išiel smerom k nim. Ak by aj tú skalu hodil musel by poškodeného trafiť do čelnej strany tela, nie do pravého boku. Ďalej poukázal na rozpor v jeho výpovedi, že po zásahu tou skalou zostal kľačať na kolenách a bol obkľúčený, prečo sa musel oháňať tou palicou, keď tvrdil, že ako vyšiel na ulicu, boli od
neho všetci vzdialení. Nerozumie prečo sa poškodený zameral práve na neho a nie na osobu vo svetlom oblečení, ktorá mu adresovala vulgarizmy a bola od neho vzdialená približne 4 metre. Svedkyňa Q. O. vypovedala, že dňa 21. 04. 2022 krátko po polnoci sa zobudila na vulgárne pesničky, vykrikovačky a hulákanie. Keď vyšla na balkón videla na križovatke ulíc Mlynská a Potočná asi 6 mladých podgurážených mužov. Trvalo to približne 30 minút a keď sa začali presúvať smerom k domu jej starej mamy začala skupinku nahrávať na mobilný telefón. Započula, ako sa skupinka dohaduje, že budú pokračovať smerom ďalej do mesta a následne sa jej zdalo, že počuje ako okrikovali poškodeného V.. Bola si tým istá pretože jediný obývaný dom v tej časti, ktorou prechádzali, bol len dom poškodeného. Poškodeného síce v okne nevidela, ale sústredila sa na nahrávanie pretože očakávala, že sa situácia môže vyhrotiť. Počula ako poškodený vyšiel von zo svojho domu a povedal niečo ako „chlapci, ale no tak“ a po odpovedi tej skupiny, ktorú nepočula sa poškodený rozzúril a išiel medzi nich. Keďže sa cúvajúca skupinka dostala do jej zorného poľa, videla ako jeden z mladíkov zobral zo zeme dekoračnú skalu. Keď začal krik a konflikt prestala natáčať a zavolala políciu. Neskôr už len videla, ako poškodený stál pri bráne a rukami si držal oblasť brucha. Keď dotelefonovali s políciou, už boli všetci na odchode okrem jedného, ktorého volali aby sa poponáhľal. Ďalej svedkyňa uviedla, že pri nahrávaní si všimla jedného mladého muža z partie, ako dvíha skalu a zaháňa sa ňou. Nevidela však žeby ju hodil alebo niekoho zasiahol, keďže jej vo výhľade zavadzali vysadené tuje. Nevedela s odstupom času identifikovať osobu, ktorá skalu držala, ani ktorá sa ňou oháňala. Záverom uviedla, že si už nepamätá či niektorí z chlapcov vstúpil na pozemok do záhrady pána poškodeného. Obžalovaný sa k výpovedi svedkyne vyjadril tak, že svedkyňa poškodeného podľa svojho vyjadrenia nevidela vychádzať z rodinného domu, ale na kamerovom zázname je tento príchod viditeľný, preto svedkyňa v tomto nehovorila pravdu. Svedok E. O. vypovedal, že obžalovaného pozná, pretože je to jeho kamarát a ten večer spoločne oslavovali u kamarátka narodenie dcéry a po skončení oslavy sa chceli presunúť do mesta. Kým čakali na taxík, približne 20 minút, začali sa presúvať smerom po ulici do mesta. Uviedol, že boli veľmi hluční, vykrikovali a keď sa nachádzali pred domom poškodeného uvidel ho v okne. Po krátkej debate a odvrknutí sa presunuli trocha vyššie od jeho domu na druhú stranu cesty, tam stáli asi 30 sekúnd kým sa rozrazila bránička na dome poškodeného a ten na nich vybehol s tyčou, ktorú držal oboma rukami. Keď zbadal tyč, vyzval poškodeného aby ju zahodil a potom ustúpil do bezpečia. Situácia následne mala rýchly spád až kým sa poškodený nevrátil do svojho domu. Ďalej uviedol, že v ten večer bol pod silným vplyvom alkoholu a na mnohé veci sa rozpamätal až vďaka videozáznamu z tej udalosti. Videl však, že skalu zo zeme zodvihol obžalovaný, ale nevidel žeby ju aj pustil k zemi, to vedel len z počutia. Na incident, ktorý sa mal udiať s kontajnerovými nádobami si vôbec nepamätal. Záverom uviedol, že tyč, ktorú v rukách zvieral poškodený rozhodne nebola drevená, ale kovová. Zdvihnúť skalu síce obžalovaného videl, ale nevidel, žeby ju po poškodenom hodil a ani nikoho zo skupiny, žeby zaútočil na poškodeného. Svedkyňa Q.. X. Q. uviedla, že v uvedenom období okolo polnoci sa zobudila na veľký buchot a krik s tým, že ona má izbu do dvora a nie do ulice. Z toho dôvodu zašla do synovej izby, aby cez okno skontrolovala ulicu na ktorej videla stáť troch mužov oproti bráne do jej domu a dvoch mužov odchádzajúcich rýchlym krokom z príjazdovej cesty spred brány vedúcej k domu poškodeného. Keď celá situácia pominula, otvorila okno a zavolala na poškodeného, aby skontrolovala či je v poriadku. Keď po chvíli poškodený prišiel pred dom povedal jej, že do neho hádzali kamene a jeden jej aj ukázal. Spomenul aj to, že na neho hádzali kontajnerové nádoby. Nakoniec zavolal aj na políciu, predpokladane na číslo 112, pretože ho počula dva razy vysvetľovať udalosť, keď ho prepájali. Ďalej sa už situáciou nezaoberala a šla spať. Svedkyňa G. V. uviedla, že dňa 20. 04. 2022 si šla okolo 22:00 hod. ľahnúť spať. Okolo polnoci sa zobudila na krik a skandovanie prichádzajúce z ulice. Počula, ako jej manžel, poškodený, otvoril okno a zakričal na skupinku aby prestali s vykrikovaním. Nepočula, či mu niekto odpovedal, len videla ako zatvoril okno a vybral sa smerom ku schodom. Nechcela, aby šiel preč, ale neuposlúchol ju. Následne keď počula krik z ulice prišla k oknu a roztvorila ho. Videla na ceste manžela, ako cúva pred 6 mladíkmi do ich dvora. Ako za sebou zabuchol bránu začali obaja muži silno kopať do brány. Jeden z nich zodvihol nádobu na komunálny odpad a hodil ju pred bránu, následne ponad bránu na dvor. Po nejakom čase rozkopli bránu a tá sa celá rozletela. Jeden z dvojice následne odišiel a ten druhý, ktorý aj predtým hádzal nádobu, ju zodvihol znova a hodil hlbšie do dvora. Zvyšní mladíci z cesty kričali, aby s tým prestali a nepokračovali v tom. Po celom incidente sa vybrala za manželom, ktorého videla celého sa triasť a na ulici zavolal policajtov na číslo 112. Ona sa zatiaľ snažila nájsť ich psa, ktorý zjavne ušiel. Keď policajti po 30 minútach neprišli spoločne sa vrátili dovnútra, pričom sa jej manžel zdôveril s tým, že po ňom museli niečo hodiť lebo ho bolí bok. Záverom popísala jedného z útočníkov, ktorý hádzal smetnú nádobu a opísala ho ako muža vo veku 23 až 28 rokov, normálnej postavy, asi 175 cm vysoký, mal oblečenú
čiernu mikinu, ktorú mal rozopnutú a pod ňou biele tričko. Útočníka videla pretože z okna mala do dvora a na ulicu priamy výhľad. Svedok X. Z. uviedol, že toho dňa oslavovali narodenie dcéry ich kamaráta. Vo večerných hodinách sa po ukončení oslavy presúvali po ulici a oslavne si pospevovali. Keďže išiel v skupinke medzi poslednými zbadal konflikt, až keď sa objavil poškodený. Zbadal poškodeného ako sa oháňal palicou, ktorú nevedel bližšie špecifikovať, a ten sa následne začal približovať aj k nemu. Ako pred poškodeným chcel ustúpiť a dostať sa z jeho dosahu, potkol sa o obrubník a spadol. Celý konflikt sa zbehol pomerne veľmi rýchlo a on počul len cinknutie kovu, zatvorenie brány a potom zvolanie, aby odišli preč. Po tomto incidente prešiel o ulicu ďalej a vrátil sa domov, keďže na druhý deň vstával do práce. O hádzaní skaly do poškodeného nemal žiadnu vedomosť. Svedok Q. Z. uviedol, že v daný deň sa zúčastnil na oslavách narodenia dcéry Q. I.. Okolo polnoci oslavu ukončili pretože boli hluční a susedia Q. I. sa na ten hluk začali sťažovať. Spoločne sa teda vybrali smerom do mesta a niektorí smerom domov. Keď išli po Mlynskej ulici, z rodinného domu na nich začal kričať nejaký pán, aby boli ticho. Uvedeného pána zaregistroval, až keď sa objavil na ulici a v rukách zvieral kovovú tyč. Keď sa oproti nim rozbehol a začal máchať tyčou celá skupina sa zastavila. Nespomínal si, ako konflikt ďalej prebiehal a ani ako sa pán vrátil späť do domu. Nepamätá si ani, žeby niekto do toho pána hodil skalu. Po tomto incidente sa všetci zoskupili nad jeho domom a pokračovali k taxíku. Svedok X. S. uviedol, že sa tiež zúčastnil oslavy v byte u Q. I., kde sa pri tej príležitosti popíjala vodka. Keďže kvôli hlučnosti sa začali sťažovať susedia rozhodli sa, že oslavu na byte ukončia a presunú sa ďalej do mesta. Keď pokračovali po ulici ďalej smerom do mesta zastavili sa až pri dome pána poškodeného, keď ten vyšiel z dvora na ulicu. V ruke držal nejakú palicu, ktorú bližšie nevedel rozoznať a začul aj akúsi slovnú výmenu medzi poškodeným a celou partiou. Keď malo prísť do konfliktu oznámil Q. I., aby pokračovali ďalej a na celom incidente sa nezúčastnili. Zvyšok partie ich dobehol o nejaký čas neskôr a on sám šiel následne domov, pretože ráno vstával do práce. Svedok Q. I. uviedol, že toho času usporiadal oslavu pri príležitosti narodenia dcéry, ktorá trvala približne až do polnoci. Keďže niektorí chceli pokračovať v oslavách vybrali sa preto smerom do mesta. Miestami pritom postávali a niečo si aj zaspievali. Keďže robili dostatočný hluk, upozornil ich nejaký pán aby sa utíšili. Uvedeného pána nevidel, len ho počul, ako na nich agresívne pokrikoval. Ďalej uviedol, že pokračoval aj po tomto slovnom upozornení v kráčaní ďalej spoločne s X. S. a nezastavoval sa. Počul ako buchla brána a aj to, ako pán niečo kričal pritom ako vyšiel z dvora. Po väčšinu času bol otočený chrbtom k celej situácii, pretože sa nechcel zapájať do problémov. Svedok X. Q. uviedol, že sa rovnako tak zúčastnil oslavy narodenia dcéry Q. I.. Spoločne s ostatnými krátko po polnoci prechádzal Mlynskou ulicou smerom do mesta. Keďže boli pomerne hluční, upozornil ich a kričal po nich pán poškodený. Nijako na to nereagoval, pokračoval ďalej v kráčaní a miestami si vyspevoval. Nachádzal sa chrbtom k dome, keď poškodený vybehol z domu a nasmeroval si to k celej skupinke a tiež k nemu. Videl, že poškodený držal v ruke palicu, ktorou sa oháňal. Potom počul cinknutie kovu a už len videl ako sa poškodený vrátil do dvora svojho rodinného domu. Zo znaleckého posudku č. 25/2022 vypracovaného MUDr. Q. S., znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgie a traumatológie, vyplynulo, že poškodený pri incidente dňa 21. 04. 2022 utrpel zranenie v pravej polovici hrudného koša - zlomeninu 7 rebra. Ďalej konštatoval, že uvedené zranenie mohlo vzniknúť tak, ako opisuje poškodený vo svojej výpovedi - nárazom hodeného tvrdého ťažšieho predmetu (kameňom) určitou rýchlosťou do pravej strany hrudníka. Zranenie tak vzniklo pôsobením jedného úderu, pričom má povahu ublíženia na zdraví, zlomeniny jedného rebra. Povaha zranenia sa prejavuje bolestivosťou strednej intenzity po dobu najmenej 2 - 3 dni a slabšej intenzity po dobu najmenej 7 - 10 dní. Bežná doba liečenia u izolovanej zlomeniny jedného rebra bez posunu úlomkov je 7 - 10 dní pri dodržiavaní kľudového režimu. Zo znaleckého posudku č. 26/2023 vypracovaného MUDr. Q. W., znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplynulo, že u obžalovaného sa jedná o sporadický abúzus alkoholu, ktorý nemá charakter chorobnej závislosti. Rovnako tak nebola u obžalovaného zistená závislosť od psychoaktívnych látok. Záverom znalec uviedol, že u obžalovaného neodporúča uloženie ochranného opatrenia. Kamerový záznam uložený na DVD nosiči obsahujúci súbor s názvom 20220421_004121.mp4 zachytával križovatku ulíc Potočná a Mlynská na ktorej sa nachádzala skupina mužov rušiacich nočný kľud. Následne sa skupina mužov presúvala po ulici Mlynská, pričom zachytáva nezrozumiteľnú komunikáciu medzi poškodeným a skupinou mužov. Z ďalšieho priebehu vidieť osobu v šiltovke, ako sa zohla k zemi a zo zeme zdvihla kameň prichystaný v pravej ruke, pričom daná osoba následne krátko na to zašla sčasti za živý plot. Na dvore rodinného domu sa následne zasvietilo svetlo potom, čo vyšiel
z brány poškodený na ulicu. Ďalej došlo k slovnej výmene medzi poškodeným a partiou mužov. Na to kamerový záznam zachytáva osobu obžalovaného, ktorá kameň držala, ako zdvíha ruku a naprahuje sa ňou dozadu za telo s kameňom. Poškodený sa reflexívne snažil uhnúť teliacemu predmetu, na čo zaznelo tupé buchnutie predmetu. Po vzájomnom kontakte poškodeného so skupinou mužov počuť kovový zvuk a padnutie tyče na zem. Obhajca obžalovaného sa vyjadril k obrazovo zvukovému záznamu tak, že video záznam dokazuje, že poškodený vyšiel pred bránu svojho rodinného domu a drží v ruke palicu, ktorou sa zaháňa proti skupinke ľudí, ktorá tam postávala. Záverom uviedol, že ak obžalovaný disponoval kameňom, tak sa len pripravoval na potenciálnu obranu proti útoku poškodeného, pretože predtým výrazne zaznelo upozornenie, že ide von. V registri trestov nemá obžalovaný evidovaný žiaden záznam. U obžalovaného je za obdobie od 11. 06. 2017 do 06. 09. 2022 evidovaných 13 spáchaných priestupkov, prevažne na úseku cestnej dopravy menšieho charakteru závažnosti. Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto úmyselne ublíži na zdraví inému a tento čin spácha na chránenej osobe - osobe vyššieho veku (§ 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona). Objektom trestného činu je ochrana zdravia. Z hľadiska objektívnej stránky je nevyhnutné, aby páchateľ úmyselným konaním inému spôsobil také poškodenie zdravia, ktoré by zodpovedalo miere a závažnosti ublíženia na zdraví. Prečinu výtržníctva podľa 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného. Objektom tohto trestného činu je ochrana medziľudských vzťahov a verejného poriadku. Z hľadiska objektívnej stránky je nevyhnutné, aby sa páchateľ dopustil hrubej neslušnosti alebo výtržnosti slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prípustnom jedným z uvedených spôsobov. Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok uvedený v skutkovej vete tohto rozhodnutia sa stal, spáchal ho obžalovaný a tento spĺňa aj formálne znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Súčasne však je potrebné konštatovať, že žalovaný skutok nedosahuje nepatrnú mieru závažnosti, aby mohol byť právne posúdený ako trestný čin s poukazom na materiálnu stránku prečinu obsiahnutú v § 10 ods. 2 Trestného zákona. Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Súd obligatórne skúmal materiálnu stránku žalovaného prečinu v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. 06. 2015 sp. zn. Tpj 67/2014, podľa ktorého „medzi zákonné znaky prečinu podľa § 10 Trestného zákona nepatria len znaky uvedené v osobitnej časti Trestného zákona, ale aj znak závažnosti prečinu v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia. Preto ak je podaná obžaloba alebo návrh dohody o vine a treste pre prečin, súd je povinný vždy skúmať, či nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona (materiálny korektív)“. V tejto súvislosti súd prihliadal aj na princíp trestného práva „ultima ratio“ vyjadrujúci subsidiaritu trestnoprávnej represie. Súdy, ako aj orgány činné v trestnom konaní, majú povinnosť prednostne uplatňovať zodpovednosť občianskoprávnu, prípadne podľa inej netrestnej normy, pred postihovaním páchateľa podľa noriem trestného práva. Trestnými činmi teda môžu byť len závažnejšie prípady protispoločenských konaní, kde nestačia prostriedky civilného práva, prípadne správneho práva. Pokiaľ možno nápravu dosiahnuť prostriedkami miernejšími, uplatnenie prostriedkov trestného práva je potrebné vyhodnotiť ako neprípustné. Orgány aplikujúce trestné právo sú povinné zvažovať a vyhodnocovať, či na konkrétny prípad je možné využiť inštitúty iných právnych odvetví, a tieto pred uplatnením trestného práva. Súd vyhodnotil výpovede obžalovaného, poškodeného a svedkov na hlavnom pojednávaní, ako aj listinné dôkazy zabezpečené do vyšetrovacieho spisu. Obžalovanému bolo kladené za vinu v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, že svojim konaním obsiahnutým v predmetnej obžalobe sa dopustil spáchania dvoch trestných činov, a to prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spojení s ustanovením § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Pre naplnenie objektívnej stránky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona sa vyžaduje spôsobenie ublíženia na zdraví, ktorého následkom je také poškodenie zdravia inej osoby, ktoré nedosahuje intenzity ťažkej ujmy na zdraví. Ublížením na zdraví v podobe ujmy, resp. poškodenia zdravia iného, sa rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého nie iba na krátky čas bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného nie iba na krátky čas v sebe kumuluje časový a kvalitatívny aspekt poškodenia zdravia iného. Kvalitatívny aspekt predstavuje také poškodenie zdravia, ktoré spôsobí negatívnu zmenu následkom poškodenia zdravia, pričom časový aspekt trvania predstavuje najmenej 7 dní ( R II/1965, R 16/1986). Práceneschopnosť alebo doba liečenia poškodeného na účel posúdenie časového aspektu v rozsahu najmenej 7 dní je jedným z prípustných kritérií, avšak nie jediným (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Tdo/30/2017 zo dňa 15. 06. 2017). Doba liečenia ako taká, samostatne netvorí prekážku v obvyklom spôsobe života poškodeného, preto je v tomto ohľade nevyhnutné zohľadniť všetky okolnosti spojené s poškodením zdravia poškodeného. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Q. S. bolo preukázané, že toho dňa poškodený utrpel zranenie v pravej polovici hrudného koša - zlomeninu 7. rebra a konštatoval, že mohlo vzniknúť tak, ako ho opísal poškodený. Záverom konštatoval, že uvedený typ zranenia si vyžiada dobu liečenia približne 7 až 10 dní. Súd preto vyhodnocoval, či došlo k naplneniu kvalitatívneho a časového aspektu poškodenia zdravia trvajúceho nie krátky čas. Na hlavnom pojednávaní poškodený vypovedal, že spôsobené zranenie žiadnym podstatným spôsobom nezasiahlo do jeho obvyklého spôsobu života. Zároveň potvrdil, že sa krátko po tomto incidente zúčastnil spoločenskej udalosti na ktorej tancoval, zabával sa a hral na fujare. Z uvedeného súd dospel k záveru, že nebol naplnený kvalitatívny ani časový aspekt ublíženia na zdraví a tým, ani naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Konaním obžalovaného nebolo poškodením spôsobené také ublíženie na zdraví, ktoré by podstatným spôsobom, po určenú dobu najmenej 7 dní, obmedzilo poškodeného na obvyklom spôsobe života. Poškodený nie len že nepociťoval žiadne podstatné zmeny, okrem miernej bolesti, ale bol schopný zúčastniť sa spoločenskej udalosti počas ktorej vykonával všetky druhy bežných činností bez obmedzenia. Z uvedeného dôvodu konanie obžalovaného nemá charakter trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Nad rámec uvedeného súd konštatoval, že na konanie obžalovaného nemožno aplikovať kvalifikovanú skutkovú podstatu, že konanie bolo spáchané na chránenej osoby, podľa § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, teda osobe vyššieho veku. V zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 Trestného zákona sa ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Preto sa na naplnenie podmienky aplikácie odseku 1 predmetného ustanovenia vyžaduje súvislosť medzi konaním obžalovaného a postavením chránenej osoby. V prípade obžalovaného nebolo motívom jeho konania snaha využiť zmenšenú fyzickú zdatnosť poškodeného spôsobenú vekom a preto nemožno takýto znak protiprávneho konania akceptovať. V súvislosti s posúdením, či konanie obžalovaného napĺňa znaky trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd prihliadal na
- spôsob vykonania činu a jeho následky, kedy obžalovaný mal poškodeného napadnúť tým spôsobom, že do oblasti jeho hrude hodil kameň, čím mu spôsobil infrakciu 7 rebra na pravej strane. Uvedeným konaním boli poškodenému spôsobené ľahké zranenia, ktoré si síce vyžiadali lekárske ošetrenie, ale bolesti vzniknuté v súvislosti s týmto útokom u neho pretrvávali po dobu niekoľkých dní a žiadnym podstatným spôsobom ho neobmedzili na obvyklom spôsobe života. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že trestný čin výtržnictva je všeobecne nebezpečným trestným činom, ktorý je spáchaný už takým konaním, ktoré svojou povahou narúša verejný poriadok. Týmto trestným činom sa zasahuje do pokojných medziľudských vzťahov, pričom závažnosť zásahu do tohto záujmu chráneného spoločnosťou je vyjadrená už zaradením trestného činu až do deviatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona.
- okolnosti, za ktorých bol spáchaný, ktoré opísal obžalovaný, poškodený a aj svedkovia, obdobne. K vyhroteniu situácie došlo po značnej konzumácii alkoholu na strane obžalovaného a po nesprávne a nevhodne zvolenej vzájomnej komunikácii medzi poškodeným a ostatnými účastníkmi incidentu. Situácia eskalovala do konfliktu príčinou značného požitia alkoholu, ktoré u obžalovaného deliberovalo jeho správanie, teda pôsobilo na jeho správanie negatívne. Z uvedeného dôvodu reakcie obžalovaného na bežné podnety alebo podnety, ktorým by za iných okolností nebol kladený veľký dôraz, zintenzívnilo a postavilo do iného kontextu. Riešenie však vzájomných medziľudských vzťahov represívnymi prostriedkami trestného práva za situácie, že neboli využité žiadne miernejšie prostriedky nápravy, sa javí ako neprimerané použitie trestného práva.
- mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa, ktorá sa podľa súdu nedá presne vyjadriť s prihliadnutím na okolnosti opísané v predchádzajúcom odseku. Obžalovaný pod vplyvom alkoholu v značnej
miere neprimeraným spôsobom nesprávne vyhodnotil potencionálnu hrozbu hroziacu jeho osobe, pričom nie je prípustné akceptovať jeho snahu o preventívnu prípravu na nutnú obranu. Zároveň poškodený svojim osobným prístupom, kedy sa pokúsil hrozbou a tyčou vyriešiť rušenie nočného pokoja po predchádzajúcej slovnej inzultácii, nebolo rovnako tak primerane zvoleným spôsobom riešenia konfliktov. Mieru zavinenia konania preto nemožno jednoznačne určiť na ťarchu, či už obžalovaného alebo poškodeného. Súd taktiež zohľadnil, že aj keď sa jedná o úmyselný trestný čin, tak sa v prípade obžalovaného nejednalo o vopred premyslenú a pripravenú pohnútku s ktorou pristúpil k svojmu konaniu. Zo zistených záverov je zrejmé, že skutok spáchal obžalovaný, a to tak, že na mieste verejne prístupnom napadol poškodeného hodom kameňa do oblasti hrudníka na pravej strane, čím sa dopustil výtržnosti. Skutková podstata žalovaného prečinu však nebola konaním obžalovaného naplnená v takej intenzite, aby bolo možné toto konanie kvalifikovať ako trestný čin. Súd podrobne skúmal najmä následok spôsobený konaním obžalovaného, ktorý bol zanedbateľný, keďže si síce vyžiadal lekárske ošetrenie poškodeného, ale nemal zásadný dopad na mieru jeho spoločenského uplatnenia. Do úvahy súd v primeranej miere vzal aj okolnosti za ktorých bol skutok spáchaný, teda pod značným vplyvom alkoholu, čo nie je dôvod pre exkulpáciu obžalovaného, avšak konzumácia alkoholu u obžalovaného v kumulácii s ostatnými zistenými skutkovými okolnosťami viedla k nepotrebnej eskalácii konfliktu. Nebola teda naplnená materiálna stránka skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a to vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, keďže závažnosť spáchaného trestného činu je nepatrná. Žalovaný skutok by však mohol byť prejednaný ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. Vzhľadom na uvedené, súd podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku trestnú vec obžalovaného Q. Z. postúpil Okresnému úradu Banská Bystrica, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný ako priestupok.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť prokurátora, ktorú možno podať do troch pracovných dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 280 ods. 3 Trestného poriadku).