Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1066-2013.pdf
PDF · 90.12 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1066/2013
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: SR - Slovenská obchodná inšpekcia, so sídlom Prievozská 32, 827 99 Bratislava, IČO: 17 331 927, proti povinnému: Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom Kollárova 3588, 031 01 Liptovský Mikuláš, v zast. JUDr. Jana Čončolová, advokátka Advokátskej kancelárie so sídlom Štúrova 17, 031 01 Liptovský Mikuláš, pre vymoženie 500,- eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Reném Matuškom, so sídlom Exekútorského úradu Mariánska 35, 971 01 Prievidza, pod sp. zn. Ex 1939/2013, o podaných námietkach povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie, takto
rozhodol:
Námietkam povinného proti exekúcii sa nevyhovuje.
Súd námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovuje v časti hotových výdavkov a dane z pridanej hodnoty.
Súd určuje trovy súdneho exekútora do vydania upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 19. 9. 2013 nasledovne:
Odmena súdneho exekútora .................................................................................50,- eur
Hotové výdavky súdneho exekútora ...................................................................5,60 eur
Daň z pridanej hodnoty z odmeny a hotových výdavkov................................11,12 eur
Spolu.................................................................................................................66,72 eur
Exekúcia sa zastavuje.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Reném Matuškom sa dňa 27. 8. 2013 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 1939/2013 na vymoženie pohľadávky 500 eur s prísl., priznanej vykonateľným rozhodnutím Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline č. P/0400/05/2010 zo dňa 17. 1. 2011 v spojení s rozhodnutím Ústredného inšpektorátu slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0054/99/2011 zo dňa 18. 7. 2011. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 047351 zo dňa 6. 9. 2013, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 500,- eur a trovy exekúcie.
Súdny exekútor dňa 2. 10. 2013 postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie zo dňa 26. 9. 2013. Povinný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo včas podaných námietkach uviedol, že pohľadávku oprávneného vo výške 500,-eur uhradil dňa 26.
9. 2013 na účet súdneho exekútora, čím nastala okolnosť, ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku a nie je dôvod na pokračovanie v exekúcii. Zároveň vzniesol námietky voči trovám exekúcie, ktoré nie sú odôvodnené a preukázané.
V postupujúcom podaní súdny exekútor poukázal na ustanovenia § 201 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, na ust. § 5 ods. 1 a 2, § 22 vyhlášky. Súdny exekútor ďalej uviedol, že povinný uhradil na jeho účet dňa 27. 9. 2013 vymáhané plnenie vo výške 500,-eur podľa upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 19. 9. 2013. Zdôraznil, že povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 23. 9. 2013, t. j. bol zaviazaný nespochybniteľne aj k úhrade trov exekúcie, ktoré sú v uvedenom rozhodnutí v zmysle Exekučného poriadku a vyhlášky riadne vyčíslené.
Oprávnený sa k námietkam povinného proti exekúcii vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 11. 11. 2013. Oprávnený uviedol, že podľa informácie súdneho exekútora, povinný pokutu uloženú rozhodnutím P/0400/05/2010 v spojení s rozhodnutím SK/0054/99/2011 vo výške 500,-eur uhradil na účet súdneho exekútora. K výške trov exekúcie, ktoré si uplatňuje súdny exekútor nie je SOI kompetentná sa vyjadrovať.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Súd mal z fotokópie poštovej doručenky preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 23. 9. 2013, čo potvrdzuje jeho podpis na poštovej doručenke. Námietky proti exekúcii povinný podal v zákonnej lehote, keď boli dňa 26. 9. 2013 podané na poštovú prepravu.
Exekučným titulom v predmetnej veci je vykonateľné rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline č. P/0400/05/2010 zo dňa 17. 1. 2011 v spojení s rozhodnutím Ústredného inšpektorátu slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0054/99/2011 zo dňa 18. 7. 2011, ktorým bola povinnému uložená pokuta vo výške 500,-eur pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Nakoľko povinný nesplnil riadne a včas povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý je dôvodný.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene a podmienky uvedené v § 38 ods. 2 Exekučného poriadku sú ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnené. Exekučný súd je pri rozhodovaní o podaných námietkach viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré oprávňuje súd skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekučný poriadok umožňuje exekučnému súdu skúmať len tie okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a majú
za následok neprípustnosť exekúcie, či iný dôvod pre zastavenie exekúcie, neskúma už vecnú stránku exekučného titulu, ale len tie okolnosti ktoré nastali po jeho vzniku, po dni vydania rozhodnutia. Ku skutočnostiam uvádzaným povinným je potrebné uviesť, že tieto skutočnosti nie sú pre prebiehajúce exekučné konanie v konaní o námietkach relevantné. Úhrada vymáhanej pohľadávky dňa 26. 9. 2013 bola vykonaná až po začatí exekučného konania (27. 8. 2013). Z uvedeného vyplýva, že povinný ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul, čo svojim podaním povinný nespochybnil. Povinný nepreukázal také okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, do podania návrhu na vykonanie exekúcie a spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Na základe vyššie uvedeného exekučný súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady, oprávňujúce podanie návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil v plnom rozsahu to, čo mu ukladá exekučný titul (do podania návrhu na vykonanie exekúcie), a preto námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Povinný súčasne s námietkami proti exekúcii vzniesol aj námietky proti trovám exekúcie a to z dôvodu, že sú neodôvodnené a neprimerané.
Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 10. 2013, účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhodne súd ( § 45 ). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Preskúmaním súd zistil, že súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 19. 9. 2013 vyčíslil trovy exekúcie vo výške 83,05 eur, z čoho odmena súdneho exekútora predstavuje sumu 50,- eur, náhrada hotových výdavkov 19,21 eur a daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) 13,84 eur. Povinný bol zároveň upozornený, že ak pohľadávku do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia neuhradí, budú predbežné trovy exekúcie vyššie.
Podľa § 243b Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 5 ods. 1,2, 3 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
V zmysle ust. § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti ; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 druhá veta Exekučného poriadku v platnom znení, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor v predmetnom upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil odmenu v súlade s citovanými právnymi predpismi. Vymáhaný nárok v predmetnej veci je istina vo výške 500,-eur. Súdny exekútor si môže v upovedomení uplatniť odmenu vo výške 10 % z takto určeného základu vo výške 50,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že odmenu si súdny exekútor vyčíslil v súlade s právnymi predpismi. Ďalej patrí súdnemu exekútorovi náhrada hotových výdavkov, ktoré mu preukázateľne a účelne vznikli do času vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Preskúmaním exekútorského spisu Ex 1939/2013 mal súd preukázanú výšku hotových výdavkov súvisiacich s poštovným vo výške 5,60 eur, a to za doručenie žiadosti o udelenie poverenia na súd - 1,40 eur (doporučená zásielka do vlastných rúk), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému - 1,40 eur (doporučená zásielka do vlastných rúk), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému - 1,40 eur (doporučená zásielka do vlastných rúk) a doručenie príkazu na začatie exekúcie OTP Banke Slovensko, a. s. - 1,40 eur (doporučená zásielka do vlastných rúk). Pokiaľ si súdny exekútor vyčíslil zvyšnú časť náhrady vo výške 13,61 eur za materiálové náklady, súd s poukazom na obsah exekútorského spisu považuje túto sumu za neprimeranú a v rozpore so zásadou hospodárnosti trov exekúcie. Súd pri určovaní súm poštovného za doručenie listín vyššie uvedených vychádzal z cien poštovného zverejneného Slovenskou poštou, platných v čase ich doručovania. V prípade, ak súdny exekútor preukáže, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o 20 % DPH, t. j. v tomto prípade o 11,12 eur.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhovel námietkam povinného proti trovám exekúcie a zároveň z dôvodu právnej istoty určil trovy súdneho exekútora do času vydania upovedomenia a začatí exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti alebo na návrh účastníka alebo exekútora. Potrebné je uviesť aj to, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/199/2009 zo dňa 13. 10. 2009). Je neprípustné pokračovať v exekúcii proti povinnému, ktorý dobrovoľne splnil povinnosť uloženú exekučným titulom, pretože nie je čo vymáhať. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí ukladajúcich povinnému určitú povinnosť. Ak táto povinnosť je splnená, ani exekútor ani exekučný súd nemôže nútiť povinného plniť to, čo už splnil. Skutočnosť, že zatiaľ súdny exekútor nevymohol trovy exekúcie, nemá vplyv na zastavenie exekúcie, pretože o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie v prípade zastavenia exekúcie, rozhoduje exekučný súd podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku.
Zo zhodných vyjadrení účastníkov konania považuje exekučný súd za preukázané, že povinný po dôvodnom začatí exekúcie uhradil pohľadávku v plnej výške priznanú oprávnenému exekučným titulom v predmetnej exekúcii dňa 26. 9. 2013.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Ustanovenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku výslovne neurčuje súdu povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie v rozhodnutí, ktorým sa exekúcia zastavuje. Preto nie je v rozpore so zákonom, ak súd rozhodne o trovách exekúcie samostatným uznesením. Bude tomu tak, ak si súdny exekútor uplatní trovy exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.