Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6C/178/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a. s., Metodova č. 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastd. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa č. 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporcovi E. Z., nar. XX.X.XXXX, C. Č.. XXXX, Č., o zaplatenie 856,67 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 201,79 Eur s 0,05 %-ným úrokom z omeškania denne z dlžnej sumy od 14.10.2011 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku s náhradou trov konania do výšky 20 % vzniknutých trov v sume 38,74 Eur a vo zvyšku čo do istiny 663,88 Eur s úrokom z omeškania od 14.10.2011 do zaplatenia, z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom podaným dňa 23.5.2013 žiadal, aby súd proti odporcovi vydal v prospech navrhovateľa platobný rozkaz, ktorým odporca bude zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 865,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy od 14.10.2011 do zaplatenia a hradiť trovy konania vo výške 193,72 Eur rovnako do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že uzavrel s odporcom zmluvu č. I., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky, ďalšiu zmluvu č. I., rovnako jej súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky a ďalšiu zmluvu č. I. so všeobecnými zmluvnými podmienkami. V zmysle uvedených zmlúv navrhovateľ vypožičal odporcovi tri kusy SIM - kariet, ktoré umožňujú odporcovi využívanie telekomunikačných služieb poskytovaných navrhovateľom, ktorým boli pridelené v návrhu konkrétne špecifikované telefónne čísla. Odporcovi bola predĺžená zmluvná viazanosť na základe dodatku k zmluve č. 2 pod bodom 2.6. Ako dôkaz predložil zmluvy č. AXXXXXXX zo dňa 30.12.2005, č. I. zo dňa 30.9.2009 a zmluvu č. AXXXXXXX zo dňa 20.9.2008. Navrhovateľ na základe zmluvy č. A4611821 odpredal odporcovi mobilný telefón zn. U. T. M. XG S. za kúpnu cenu 29,- Eur. Na základe ďalšie dodatku k zmluve č. A3928594 odpredal odporcovi mobilný telefón U. L. K. modem za kúpnu cenu 32,86 Eur, o čom súdu predložil dodatky k uvedeným zmluvám.

Podľa tvrdenia navrhovateľa odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období od mája 2011 do augusta 2011, čím porušil zmluvné povinnosti a v zmysle dodatkov k zmluve č. I. I. Č.. I. podľa bodu, ktorý ustanovuje následky neplnenia si zmluvných povinností, žiadal, aby odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 663,88 Eur. Zároveň pokusom o pokonávku z 29.9.2011 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace ako aj výšku zmluvnej pokuty a vyzval odporcu na ich úhradu v dodatočnej lehote, v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok pristúpil k ukončeniu platnosti zmlúv č. I. I. Č.. I. I. Č.. I.. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval. Na dôkaz svojich tvrdení predložil navrhovateľ súdu jednotlivé faktúry, na základe ktorých si uplatňuje vyfakturované sumy za poskytnuté služby, pokus o pokonávku, doklad o predĺžení zmluvnej viazanosti a všeobecné zmluvné podmienky.

Súd vo veci vydal dňa 6.8.2013 platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporcu navrhovateľovi zaplatiť žalovanú istinu a hradiť trovy konania včítane trov právneho zastúpenia vo výške 193,72 Eur.

V zmysle §-u 173 ods. 2 súd vydaný platobný rozkaz zrušil, pretože sa nepodarilo platobný rozkaz odporcovi doručiť do vlastných rúk.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 19.11.2013, na ktorý termín pojednávania sa navrhovateľ ani jeho právny zástupca nedostavil, lehota v zmysle §-u 115 ods. 2 bola zachovaná a vzhľadom na to, že navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil podaním z 18.11.2013 a žiadal, aby súd konal v neprítomnosti navrhovateľa, súd postupoval v zmysle §-u 101 ods. 2 a pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu.

Súd vykonal dokazovanie v zmysle predložených listinných dôkazov, ktoré navrhovateľ predložil spolu s návrhom a to zmlúv č. AXXXXXXX zo dňa 30.12.2005, č. I. zo dňa 30.9.2009 a dodatku k uvedenej zmluve, ako aj zmluvou č. I. zo dňa 20.9.2008 a dodatku k zmluve. Vykonal tiež dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, faktúrami, ktorými boli fakturované úhrady za poskytnuté služby v mesiacoch máj až august 2011 a všeobecné zmluvné podmienky, v ktorých sú uvedené okrem iných práv a povinností aj následky porušenia zmluvných povinností odporcu.

Odporca vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uvádzal, že je pravdou, že mal uzatvorené zmluvy o poskytovaní služieb, najmä pripojenie k internetu a aj preto mal uzatvorené dve zmluvy, pretože jedna zmluva bola na obmedzený a jedna na neobmedzený prístup k internetu a práve tieto služby boli zo strany navrhovateľa poskytované veľmi nekvalitne, veľa krát sa nedalo pripojiť alebo bolo pripojenie veľmi pomalé a práve z tohto dôvodu riešil situáciu ďalšou zmluvou. Počas celého obdobia viazanosti vzhľadom na to, že ako podnikateľ mal aj firmu ako právnická osoba, potreboval ďalšie mobilné telefóny, ktoré pravidelne a načas platil. Možno povedať, že takýmto svojim postojom a prístupom zabezpečil zo svojej strany navrhovateľovi celkom slušný príjem a preto sa mu javí postup navrhovateľa, ktorý si účtuje neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, ktorú naviac v prílohe zmluvy zo dňa 20.9.2008 a následne v roku 2009 presne nešpecifikoval, že v ktorom období a v akej sume bude zmluvná pokuta, resp. pri akom závažnom porušení povinností bude táto zmluvná pokuta zo strany navrhovateľa voči nemu uplatňovaná, za nekorektné. Vzhľadom na to, že neuhradil faktúry v období mesiacov máj až august 2011, teda takmer úplne pred záverom viazanosti, považuje výšku zmluvnej pokuty za neprimeranú tvrdosť a v rozpore s dobrými mravmi, keďže navrhovateľ si voči nemu uplatňuje z obidvoch zmlúv maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Je ochotný samozrejme zaplatiť za poskytované služby nedoplatok vo výške 201,79 Eur, ale zmluvnú pokutu vo výške 663,88 Eur, ktorá sa mu javí ako nemorálna a v rozpore s dobrými mravmi, si myslí, že by nemal uhrádzať.

Z vykonaného dokazovania v uvedenom konaní mal súd nesporne preukázané, že došlo k uzatvoreniu zmlúv medzi navrhovateľom a odporcom, tak ako sú špecifikované v čas ti odôvodnenia tohto rozhodnutia a tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

Odporca však namietal skutočnosť, ktorá je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi a to najmä tá skutočnosť, že vo všeobecnej časti zmluvných podmienok nie sú konkretizované a uvedené jednotlivé dôvody, na základe ktorých môže pristúpiť zmluvná strana k uplatneniu zmluvnej pokuty, v tomto prípade najmä navrhovateľ, ktorý si uplatňuje zmluvnú pokutu z titulu nedodržania povinností a riadne a včasné neuhradenie fakturovaných súm za poskytované služby navrhovateľom. Vychádzajúc z týchto skutočností súd mal preukázané, že skutočne odporca neuhradil faktúry za služby poskytované v mesiaci máj až august 2011, na základe ktorého neuhradenia došlo k prerušeniu poskytovania služieb a navrhovateľ si okrem úhrad fakturovaných súm uplatňuje aj zmluvnú pokutu v žalovanej výške, ktorá v súdenom prípade predstavuje sumu 663,88 Eur. Z listinných dôkazov je zjavné, že medzi navrhovateľom a odporcom boli zmluvy o poskytovaní služieb predĺžené dodatkom, keď po dlhšie obdobie navrhovateľ odporca boli a zotrvali v tomto zmluvnom vzťahu s tým, že navrhovateľ si uplatňuje zmluvnú pokutu, dá sa povedať úplne v období, kedy došlo k takmer ukončeniu viazanosti podľa zmluvy o pripojení, teda za celé obdobie od roku 2005, kedy bol medzi účastníkmi zmluvný vzťah, si odporca riadne plnil svoje povinnosti. Toto je jedno hľadisko, z ktorého je treba hodnotiť výšku zmluvnej pokuty, ako aj ďalšie hľadisko, ktoré namieta samotný odporca, že vlastne vo všeobecných zmluvných podmienkach nie sú presne špecifikované jednotlivé dôvody nedodržania podmienky trvania zmluvného vzťahu a riadneho

plnenia si svojich povinností ako zmluvného partnera a takéto paušálne uhrádzanie zmluvnej pokuty v plnej výške považuje odporca za rozpor s dobrými mravmi a k tomuto názoru sa prikláňa i súd.

Teória a súdna prax zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za také významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do . Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu a preto akékoľvek súhlasné a teda subjektívne motivovanie vyhlásenia zmluvných strán nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi alebo nie. Teda pokiaľ navrhovateľ takýmto spôsobom do všeobecných zmluvných podmienok uviedol zmluvnú pokutu, možno povedať, že pomerne hrubým spôsobom je narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v ustanoveniach všeobecných zmluvných podmienok o zabezpečovacích prostriedkoch, pretože zabezpečenie zmluvnou pokutou a koncipovanie takejto podmienky v zmluve je výlučne iba na prospech veriteľa, teda v tomto prípade navrhovateľa, aby sa mohol dlžník vôbec minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Je teda dá sa povedať úplne vydaný napospas veriteľovi, pretože má okrem prerušenia dodávaných služieb a práva účtovať si fakturované sumy za poskytnuté služby a úroky z omeškania aj právo účtovať si zmluvnú pokutu, ktorá je rovnaká, či veriteľ, v tomto prípade navrhovateľ poskytoval tieto služby iba veľmi krátky čas alebo či došlo k predlžovaniu zmluvy a pomerne dlhému zmluvnému vzťahu. Formulácia, že v prípade, ak podľa veriteľovho posúdenia bude schopnosť dlžníka splácať záväzky nedostatočne, má právo vyhlásiť svoje jednostranné stanovisko a ukončenie zmluvného vzťahu, svedčí v súvislosti aj s možnosťou uplatňovanej zmluvnej pokuty o určitej ľubovôli navrhovateľa ako veriteľa, ktorý tak stanovil bez akýchkoľvek objektívnych kritérií.

Slovné spojenie uvádzané v dodatkoch k zmluvám o pripojení „ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku“, signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.9.2011 sp. zn. ).

Judikatúra a súdna prax podporuje právny názor, že odstúpením od zmluvy nezanikajú práva zo zmluvnej pokuty, ktoré vznikli pred odstúpením, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci , keď v uvedenom konaní žalobca v odvolaní poukazuje na rozdiel medzi zánikom zmluvnej pokuty a zánikom práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, keď podľa tvrdenia v uvedenom konaní už raz vzniknuté právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odstúpením od zmluvy nezaniká. S uvedenou argumentáciou sa stotožnil vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd v Prešove vo vyššie citovanom rozhodnutí a súd v tomto konaní takisto môže konštatovať, že sa dá s takýmto názorom zásadne súhlasiť, pretože v súdenom prípade vlastne ani nemožno zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože navrhovateľ uzatváral s odporcom zmluvu ako so subjektom podnikateľským. Skôr súd pri rozhodovaní prihliadal na rozpor s dobrými mravmi pri uplatňovaní zmluvnej pokuty v takej výške, ako si v tomto konaní uplatňuje navrhovateľ, pretože ako už bolo vyššie konštatované, došlo k porušeniu povinností takmer pred skončením viazanosti medzi navrhovateľom a odporcom uzavretej zmluvy a rozhodne nemožno povedať, že nepriznaním nároku na zmluvnú pokutu by bolo spôsobené nepomerne výhodnejšie postavenie žalovaného, ktorý porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o pripojení, pretože odporca vlastne po dlhú dobu niekoľkých rokov, pretože pôvodnú zmluvu o pripojení predlžovali účastníci zmluvy dodatkom ďalším, ktorým predlžili dobu viazanosti a teda zmluvná pokuta vo výške 663,88 Eur je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto návrh v tejto časti, ktorým sa domáhal navrhovateľ zaplatenia sumy 663,88 Eur zamietol a priznal navrhovateľovi iba sumu za neuhradené poskytované služby vo výške 201,79 Eur, ktorú sumu súd zaviazal odporcu navrhovateľovi zaplatiť do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle §-u 142 ods. 2 , keď navrhovateľ bol v konaní úspešný iba čiastočne a vzhľadom na pomer úspechu k neúspechu súd priznal navrhovateľovi iba právo na náhradu trov konania vo výške 20 %. Vzhľadom na to, že navrhovateľ si uplatňoval náhradu trov konania v celkovej výške 193,72 Eur, za zaplatený súdny poplatok 51,50 Eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony z hodnoty predmetu sporu a dva režijné paušály po 51,45 Eur a režijné paušály 7,81 Eur + DPH 20 % z účtovanej odmeny za právne úkony, predstavuje táto suma 23,70 Eur, celkom trovy konania uplatňované navrhovateľom predstavujú 193,72 Eur, teda súd priznal náhradu trov konania iba vo výške 20 % takto účtovaných trov konania, čo predstavuje sumu 38,74 Eur, ktorú sumu súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi spolu s istinou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho

písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§

201, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a ôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný ( ). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého ( ). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie ( ). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. ).