Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_17C-399-2011.pdf
PDF · 194.54 KB
No categories available
17C/399/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: H. H., X.. X.X.XXXX, K. XX, F., J. Ž.: 1) H. H., X.. XX.X.XXXX, P. X, F., zastúpená advokátkou JUDr. Helenou Knopovou, Štúrova 20, Košice, 2) V. H., X.. XX.X.XXXX, P. X, F., o určenie neplatnosti závetu z 15.5.1998 a závetu a listiny o vydedení z 31.12.2000 takto
rozhodol:
Žalobu o určenie, že Závet zo dňa 15.5.1998 a Listina o vydedení a závet z 31.12.2000 poručiteľa J. H., X.. XX.X.XXXX, X. L. P. X, F., B.. XX.X.XXXX, vyjmúc časť, v ktorej závet z 31.12.2000 nepriznáva žalobcovi aspoň polovicu jeho zákonného dedičského podielu, z a m i e t a.
U r č u j e , že dôvody vydedenia žalobcu jeho otcom J. H., X.. XX.X.XXXX C. B.. XX.X.XXXX, uvedené v Listine o vydedení z 31.12.2000, nie sú dané. Závet z 31.12.2000 je v časti, v ktorej odporuje tomu, že žalobcovi sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí polovica jeho dedičského podielu zo zákona, neplatný.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2011 domáhal určenia neplatnosti závetu zo dňa 15.5.1998 a listiny o vydedení a závetu zo dňa 31.12.2000 poručiteľa J. H. a žiadal žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazať k náhrade trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.1.2001 zomrel jeho otec J. H.. Pôvodné dedičské konanie 19D/105/01 bolo zastavené pre nemajetnosť. V súčasnosti je vedené konanie o novoobjavenom majetku notárkou JUDr. Ing. Andreou Kašperovou pod zn. 24D/234/2011, Dnot 95/2011. V priebehu dedičského konania 24D/234/2011, D not 95/11 na pojednávaní dňa 4.10.2011 žalovaný v 2. rade predložil čestné prehlásenie zo dňa 4.10.2011, že v dedičskej veci po zomretom J. H. sa zrieka svojho dedičského podielu v prospech žalovanej e v 1. rade na pojednávaní dňa 3.11.2011 žalovaná v 1. rade predložila originál závetu zo dňa 15.5.1998 a originál vydedenia a závetu zo dňa 31.12.2000, ktorým žalobcu otec vydedil a zároveň celý svoj podiel z bytu na P. N.. XXX/X Y. F. odkázal žalovanej v 1. rade. V zmysle zápisnice zo dňa 15.11.2011 napísanej na Notárskom úrade JUDr. Ing. Kašperovej v stanovenej lehote napáda platnosť závetu zo dňa 15.5.1998 a listiny o vydedení a závetu zo dňa 31.12.2000 v celom rozsahu. Platnosť závetu a listiny o vydedení zo dňa 31.12.2000 ako celku napáda z dôvodu, že nespĺňajú formálne náležitosti a z dôvodu, že poručiteľ v čase spísania uvedenej listiny nebol z dôvodu svojho zdravotného stavu spôsobilý na vykonanie takéhoto právneho úkonu a nebol spôsobilý chápať zmysel daného úkonu. Platnosť listiny o vydedení zo dňa 31.12.2000 navyše napáda aj z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydedenie podľa § 469a OZ. Zároveň tiež spochybňuje pravosť závetu zo dňa 15.5.1998 a listiny o vydedení a závetu zo dňa 31.12.2000. Žalobcu a jeho budúce potomstvo vo vydedení zo dňa 31.12.2000 otec vydedil z dôvodov, že mu neposkytol žiadnu pomoc v chorobe, nenavštevoval ho počas dlhodobého pobytu v nemocnici, neprejavoval oňho záujem a trvalejšie sa nesprával tak, ako by mal. Dôvody uvádzané vo vydedení zo
dňa 31.12.2000 sú dôvodmi uvádzanými len vo všeobecnosti, bez uvedenia konkrétnych relevantných skutočností zakladajúcich dôvody vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. a) a b) OZ. Napriek tomu, že sa otec po ukončení manželstva s matkou žalobcu druhýkrát oženil, vzájomne sa pravidelne navštevovali. Počas návštev žalobcu sa otec nikdy nesťažoval na svoj zdravotný stav. K zhoršeniu jeho zdravotného stavu došlo až v júni 2000, kedy začal pociťovať zdravotné ťažkosti, mal pocity tlaku na hrudi a ťažko sa mu dýchalo. V čase od 17.7.2000 do 18.8.2000 bol v dôsledku týchto problémov hospitalizovaný na Klinike TBC a respiračných chorôb FNLP v Košiciach. Počas hospitalizácie žalobca otca pravidelne navštevoval až do času, kým nebol v auguste roku 2000 vzatý do väzby. Vo väzbe sa nachádzal aj počas opakovaných hospitalizácií otca v decembri 2000 a januári 2001. Z tohto dôvodu sa tiež nemohol zúčastniť otcovho pohrebu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemal reálnu možnosť poskytnúť otcovi pomoc v chorobe, ktorú by mu bol poskytol, pokiaľ by mi v tom nebránili objektívne dôvody. JUDr. Jaromír Svoboda: Občiansky zákonník - Komentár a súvisiace predpisy, V. vydanie, 2005, Bratislava, cit.: „Pokiaľ dôvodom vydedenia je neposkytnutie pomoci v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch, treba posúdiť jednak potrebnosť takejto pomoci na strane poručiteľa a jednak objektívnu možnosť toho, kto bol poručiteľom vydedený, poskytnúť poručiteľovi potrebnú pomoc. Tento dôvod nebude daný, ak poručiteľ odmietal potrebnú pomoc zo strany vydedeného dediča a zrejme ani vtedy, ak vydedenému dedičovi v poskytnutí pomoci poručiteľovi bránili objektívne dôležité prekážky.“ Komentár k OZ: prof. JUDr. Jiří švestka a kol. Občanský zákonník II. Komentář. § 460-880, 1. Vydání. C.H. Beck. Praha. 2008, cit.: „ Na platnost vydědění z uvedeného dôvodu je nezbytné, aby se zustavitel ocitl v situaci, kdy pro zdravotní, či jiní potíže nastalé v dusledku onemocnení či veku, prípadne pro potíže zpôsobené jinými okolnostmi (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňami) potrebuje pomoc, kedy nie je schopný sám si, bez cudzej pomoci, obstarať svoje základné životné potreby (zdravotné, hygienické). Súčasne musí ísť o situáciu, kedy o uvedené potreby zostaviteľa nie je postarané inak, kedy potomok má reálnu možnosť zostavovateľovi potrebnú pomoc poskytnúť a kedy zostaviteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci zostaviteľovi zo strany potomka pritom musí odporovať dobrým mravom.“ Žalobca tiež poukázal na rozsudok NSSR 1 Cdo/173/96 cit. : „pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 269a ods. 1 písm. b) OZ, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, príp. či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 269a ods. 1 písm. b) OZ, totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.“ Z vyššie uvedených dôvodov je podľa žalobcu listina o vydedení zo dňa 31.12.2000 neplatná pre rozpor so zákonom. Ďalej spochybňoval pravosť závetu zo dňa 15.5.1998 a listiny o vydedení a závetu zo dňa 31.12.2000. Svedkyňa - podpísaná na listine o vydedení a závete zo dňa 31.12.2000 - C. H. vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 25.7.2011 uviedla, že poručiteľ v čase svojej choroby napísal vlastnoručne závet, avšak je nepochybné, že listina o vydedení a závet zo dňa 31.12.2000 nie sú písané vlastnou rukou poručiteľa. Navyše podpisy poručiteľa na závete zo dňa 15.5.1998 a listine o vydedení a závete zo dňa 31.12.2000 nie sú na prvý pohľad totožné, čo vyvoláva dôvodné podozrenie, že ide o nepravé dokumenty. K uvedenému žalobca navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie. Ak by bolo v konaní vykonaným dokazovaním preukázané, že listina o vydedení a závet sú pravé, ako celok sú neplatným právnym úkonom, a to z dôvodu, že nespĺňajú formálne náležitosti a z dôvodu, že otec v čase spísania uvedenej listiny nebol z dôvodu svojho zdravotného stavu spôsobilý na vykonanie takéhoto právneho úkonu a nebol spôsobilý posúdiť význam, účel a následok takejto listiny. Svedkyňa podpísaná na závete zo dňa 15.5.1998 H. H. je pôvodom z Ukrajiny a v čase spísania uvedeného dokumentu s najväčšou pravdepodobnosťou neovládala slovenský jazyk na takej úrovni, aby bola spôsobilá dosvedčiť, že poručiteľ výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Okrem toho v dôsledku svojej choroby trpel otec žalobcu veľkými bolesťami, ktoré mu na základe lekárskeho predpisu boli zmierňované užívaním opioidných analgetík, preto má žalobca za to, že otec bol zdravotne nespôsobilý na vykonanie právneho úkonu listiny o vydedení a závetu, najmä ak k jeho napísaniu malo dôjsť len necelé dva týždne pred jeho smrťou dňa 31.12.2000 a že prejav vôle obsiahnutý v listine o vydedení a závete zo dňa 31.12.2000 nebol urobený vážne. Komentár k OZ JUDr. Svobodu: „Absolútne neplatný je rovnako aj právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, ktorá zapríčinila (hoci aj dočasnú) nespôsobilosť (neschopnosť) na urobený právny úkon. Nevyžaduje sa pritom, aby takáto osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená.“ Právny úkon listiny o vydedení a závetu je tiež neurčitým a nezrozumiteľným, keďže na jednej strane poručiteľ hovorí, že nie je vlastníkom bytu na P.
N. X Y. F., pretože tento mala vo vlastníctve žalovaná v 1. rade ešte pred uzavretím manželstva a na strane druhej poručiteľ v závete odkazuje podiel na predmetnom byte žalovanej v 1. rade.
Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 17C/399/2011-183 zo dňa 25.4.2013 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 27.3.2013 v nasledovnom znení: "Súd určuje, že závet zo dňa 15.5.1998 a listina o vydedení a závet zo dňa 31.12.2000 poručiteľa J. H., K.. H.P., X.. XX.X.XXXX, X. L. P. X, F., ktorý zomrel dňa 13.1.2001, sú neplatné"; eventuálne: "Súd určuje dôvody vydedenia žalobcu jeho otcom J. H., K.. H., X.. XX.X.XXXX, X. L. P. X, F., ktorý zomrel dňa 13.1.2001, uvedené v listine o vydedení a závete zo dňa 13.12.2000, nie sú dané."
Žalovaná v 1. rade vo svojom písomnom podaní z 28.3.2012 žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Uviedla, že po smrti manžela J. H., B. XX.X.XXXX, bolo zastavené dedičské konanie pre nemajetnosť pod č. 19D/105/2001, právoplatne 22.3.2001. V tom konaní uviedla pravdivo všetky skutočnosti, hlavne, že nebohý mal z prvého manželstva syna H. H.. Nie z jej viny nebol prizvaný na dedičské konanie zo dňa 22.3.2001, ale aj tak o tom rozhodnutí vedel, celé si ho prečítal, pred svedkom a to približne v apríli, či máji r. 2001, keď ju osobne navštívil a informoval sa o dedičstve po otcovi, napriek tomu, že vedel, že nebohý nemal majetok a mal len samé dlhy. Pýtal sa na podiel z auta a chaty, ktoré s nebohým pravidelne užívala. Žalobcovi vysvetlila, že sú jej rodičov, takže z toho nemôže dediť. V byte, v ktorom bývali, mu ukázala výmer bytu, kde bolo len jej meno za slobodna, lebo rodičia jej byt kúpili družstevný už ako pätnásť ročnej. Tiež mala manželove výplatné pásky, kde k výplate bola 0,- Sk a to prvých päť rokov ich manželstva, lebo ešte z prvého manželstva mal exekúcie, ktoré splácal. Nebohý bol potom dlhodobo hráčom výherných automatov, preto ničím neprispieval na domácnosť. O byt sa nijako nepričinil. Byt, ktorý jej rodičia kúpili, vymenila a v roku 1997 od mesta prevodom získali obaja ako manželia. Keďže nebohý sám vedel o tom, že na liste vlastníctva nemá figurovať ako vlastník a byt nemá byť v BSM, pred podpisom zmluvy o vlastníctve spísal 11.4.1997 súhlas, že byt patrí žalovanej v 1. rade. Pracovníci mesta trvali na podpisoch obidvoch manželov. Žalobca sám tieto všetky dokumenty čítal a videl, čo môže svedok potvrdiť. Vtedy žalobcovi neukazovala závet ani vydedenie kvôli jeho citom, keďže bolo dedičské konanie skončené. Vtedy nepodal žalobu na uplatnenie dedičstva po otcovi, až pokiaľ žalovaná v 1. rade neotvorila dedičské konanie pre znovuobjavený majetok, pri čom podľa zákona sú tiež aj premlčacie lehoty. Objavenie majetku nemôže byť totiž príležitosťou k tomu, aby ten, kto nevyužil alebo premeškal možnosť domáhať sa svojho práva v občianskom súdnom konaní cestou žaloby na vydanie dedičstva, dosiahol touto cestou uspokojenie svojho prípadného nároku na dedičstvo alebo jeho časť. V trojročnej premlčacej dobe si neuplatnil svoje právo, takže sa necítil byť ako dedič. Vedel o zastavení pre nemajetnosť. Podľa rozsudku 4T 583/00 zo dňa 18.12.2000 bol žalobca odsúdený na 15 mesiacov nepodmienečne za trestný čin. Ďalším rozsudkom 4TO 7/01-241 z 8.2.2001 bol trest znížený z 15 mesiacov na 10. Z týchto rozsudkov je vidieť, že žalobca je dlhodobo nezamestnaný, posledný zamestnávateľ uviedol, že úlohy plnil nedostatočne. V uznesení (6TO 360/00-69) zo 7.12.2000 je charakterizovaný súdom, nie najlepšie, teda spĺňa dôvody pre vydedenie. Žalobca tvrdí, že v čase od 17.7.2000 do 18.8.2000 otca pravidelne navštevoval, čo nie je pravdou. Vtedajší primár kliniky, MUDr. Krchňavý, sa s nebohým manželom poznal osobne, preto si určite bude pamätať jeho stav a návštevy, ktoré tam za ním chodili. Z jeho strany ako rodina ho pár krát navštívila, jeho sestra a raz brat zosnulého, pretože napriek hospitalizácii bol nebohý vždy vo štvrtok, niekedy v piatok prepustený domov a sám sa vracal na kliniku v pondelok, mestskou hromadnou dopravou, takže ho brat navštevoval doma. Nebohý to aj v závete uviedol, že ho žalobca nenavštevoval. Naposledy sa videli na pohrebe zosnulej matky nebohého a to vo februári 1999. Ďalej v závete nebohý uviedol, že má dojem, že je žalobca toho času vo väzení (čo bola pravda) a trvalejšie sa nesprával tak, ako by mal (je dlhodobo nezamestnaný, odsúdený za trestný čin). Žalobca bol aj v roku 1993 trestaný, aj keď sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie svedkyne zo dňa 25.7.2011 nie je dôležité pre závet o ktorý sa jedná, kvôli urobenej chybe v písaní. Žalobca tiež poukazuje na podpisy poručiteľa, ktoré sa na prvý pohľad nezhodujú, na druhej strane poukazuje na jeho vážny zdravotný stav. Je možné, že práve preto sa na prvý pohľad zdá, že nie sú totožné. Posledná vôľa z 15.5.1998 bola písaná, keď manžel bol poručiteľ zdravý a posledná vôľa z 30.12.2000, keď bol chorý, nie však duševne. Svedkyňa H. H. je pôvodom z Ruska a má slovenské občianstvo od roku 1991, v Slovenskej republike aj od vtedy pracovala, zastávala riadiacu funkciu. V anamnéze z 11.1.2001 J. H. sa uvádza, že absolvoval tri cykly chemoterapie, pri čom táto liečba bola doporučená ambulantne. Nebohý manžel na túto chemoterapiu chodil sám, mestskou hromadnou dopravou, z čoho je vidieť, že nebol nespôsobilý na právne úkony. Liečba chemoterapiou (ambulantne) bola vykonávaná v decembri v roku 2000, niekoľko dní pred smrťou. V anamnéze sa
tiež uvádza, že posledné dni výrazné zhoršenie stavu. Tesne pred Vianocami 2000, si manžel chodil sám podávať športku, čo svedok môže dosvedčiť. V roku 1998 poručiteľ chorý nebol. Zápisnice boli uznané notárkou JUDr. Ing. Andreou Kašperovou, preto nie je dôvod spochybňovať ich zákonný formát. Tento právny úkon bol urobený slobodne a vážne. Vo vydedení jasne poručiteľ hovorí o tom, že len nedopatrením je na LV. V spoločnej domácnosti s poručiteľom žalovaná žila od roku 1987. Pracoval v podniku Družbyt, potom sa podnik zrušil, bol istý čas nezamestnaný a začal hrať automaty. Od toho času žalovaná za neho platila aj výživné na žalobcu. Byt mala ako slobodná matka, 31.5.1989 ho vymenila a 23.6.1989 sa za nebohého J. H. vydala. 8.2.1993 znova vymenila byt, výmer bol taktiež na jej meno, žiadosť o kúpu bytu zariaďovala sama, nebohý nemal v byte ani trvalé bydlisko. Žalovaná platila nájomné, inkaso, poistky deťom, starala sa o výživu, oblečenie pre všetkých splácala dlhy za manžela. Pre odkúpenie bytu všetky platby zaplatila jej matka. Keďže nebohý si toho bol vedomý, súhlasil, aby byt kúpila len na svoje meno, pri čom to aj písomne potvrdil, preto žalovaná žiada, aby súd podiel dedičov znížil na 0 EUR. Manžel výplaty prehrával a vo väčšej miere začal požívať alkoholické nápoje, okolie to môže dosvedčiť i žalobca, lebo občas ich navštívil, asi 5-6 krát. Skôr ale prišiel asi za ňou. So žalovanou a jej manželom žil jej mladší syn a jej starší syn, ktorého mala ako slobodná matka a ktorý nebohému počas choroby pomáhal, takže by sa mohol brať do úvahy ako iný dedič, keďže spĺňal predpoklady ako členstvo v rodine, starostlivosť o spoločnú domácnosť, odkázanosť na výživu a podobne. Cena dedičstva, ktorá by žalobcovi mohla pripadnúť, vlastne činí sumu, ktorú žalovaná za poručiteľa splatila. Od smrti manžela uplynula už aj 10 ročná stanovená lehota pre vydržanie vlastníckeho práva. Ďalej v konaní uviedla, že po smrti nebohého manžela ukázala žalobcovi všetky doklady. Jedine listinu o vydedení mu neukázala, aby mu nebolo ľúto. On však až, keď po 10 rokoch dala návrh na dedičské konanie, tak podal žalobu. Nie je pravdou, že bol dvakrát za jej manželom, pretože bola každý deň v nemocnici. Je pravdou, že na chemoterapiu chodil na MHD, pretože bol sebestačný. V podstate jeho stav sa rýchlo zhoršil až tesne pred smrťou. Ešte na nový rok 2001 bol v poriadku aj podľa lekárskej správy. Choroba mala rýchly spád. V podstate zo dňa na deň prestal chodiť. Morfium mu nepichala. Dávala mu nejaké lieky doma, ale morfium bral až tri dni pred smrťou v nemocnici. Žalobca už v roku 1993 bol vo výkone. Trikrát bol trestaný. Chcela ho do rodiny, pozývala na výlety, na chatu. Je pravda, že manžel bol menej zhovorčivý. Žalobca viac komunikoval s ňou. Poručiteľ bol hráč. Vedel za 5 dní narobiť dlhy, potom trištvrte roka sekal dobrotu. V hodnotení zamestnávateľa žalobcu sa uvádzalo, že je nespoľahlivý, dlhodobo nezamestnaný. Tiež, keď prišiel za otcom, tak neviem, prečo sa bavil s ňou. Aj keď ho posielala za otcom, tak za ním nešiel. Neskorší závet ruší skorší závet, pokiaľ nemôže pri ňom obstáť, to pokiaľ ide o závet z 15.5.1998. chyby v písaní, nemenia obsah závetu.
Žalovaný v 2. rade sa k žalobe písomne vyjadril, žiadal ju zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Uviedol, že v júli 2000 zistili, že otec má vážnu chorobu, rakovinu pľúc, napriek tomu sa nemenil, ale bol v nemocnici na pľúcnom oddelení. Navonok nebolo vidieť, že je chorý. Bol to zdatný chlap. Mal 205 cm a 110 kg. Od nástupu na liečbu bol s matkou u otca každý deň. Trávili v parku spoločne veľa času až do neskorých večerných hodín. Navrhovateľa tam ani jediný krát nestretol, preto nemôže súhlasiť s jeho tvrdením, že otca pravidelne navštevoval. Víkendy bol otec doma. Do nemocnice sa vracal v pondelok. Na Vianoce spolu s otcom pripravovali vianočnú večeru, vedel, čo robí a chápal, že sa blíži koniec roka. Ozdobovali stromček. Čo sa týka formálnych náležitosti závetu v zmysle zápisnice na notárskom úrade, so sídlom v Košiciach na Kováčskej 48 bola formálnosť a správnosť závetu potvrdená súdnou komisárkou JUDr. Ing. Andreou Kašperovou. Otec nebol zbavený svojprávnosti a nebol duševne chorý, pretože pár hodín pred smrťou rozprával so žalovanou a svojimi súrodencami a švagrinou a môžu potvrdiť, že otec riadne udalosti chápal a vnímal.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci: Podľa sobášneho listu poručiteľ so žalovanou v 1. rade uzavreli dňa 23.6.1989 manželstvo. Na zmluve o prevode vlastníctva bytov uzavretej dňa 10.3.1998 medzi predávajúcim Mesto Košice a kupujúcimi H. H. C. J. H., na základe ktorej bol povolený vklad do katastra nehnuteľností 16.4.1998, sú podpisy účastníkov zmluvy a predmetom je prevod vlastníctva bytu č. 7 na treťom poschodí X. P. X Y. F. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu aj na pozemkoch k nemu prislúchajúcich. Podľa zmluvy o výkone správy uzavreli žalovaná v 1. rade a nebohý J. H. ako vlastníci bytu zo správcom, t.j. Bytovým podnikom mesta Košice zmluvu o výkone správy zo dňa 1.7.1998. Podľa výpisu z LV č. 13077, k. ú. Severné mesto obec Košice-Sever zo 7.7.2011 spoluvlastníkom bytu č. 7 na treťom poschodí vchodu 2 X. P. X Y. F. R. J. H. C. H. H. v spoluvlastníckom podieli 1/1 na základe zmluvy o prevode bytu V-927/98. Podľa odpovede Katastrálneho úradu v Košiciach z 22.11.2010 H.
H. zápis vlastníckeho práva na LV č. 13077, k. ú. Severné mesto je v súlade so zmluvou o prevode vlastníctva bytu č. V-927/98. Vlastníctvo zomrelého J. H. je potrebné prejednať v dedičskom konaní o novoobjavenom majetku. V závete zo dňa 15.5.1998 poručiteľ svojím vlastnoručným podpisom osvedčil, že ako dedičku svojho majetku uvádza manželku H. H., K. E., X.. XX.X.XXXX a v prípade aj jej smrti svoju časť odkazuje jej synovi H. E., X.. XX.XX.XXXX. Ide o byt na P. X Y. F., kde je poručiteľ uvedený ako vlastník bytu, hoci byt mal byť len na meno žalovanej, lebo už ako slobodná mala svoj družstevný byt, kde bývala so svojím synom H.. Tento ešte za slobodna vymenila a pri odkupovaní bytu jej darovala financie jej matka. Poručiteľ nemal príjem pre exekúcie. Ako svedkovia sú uvedení H. P., X.. XX.X.XXXX C. H. H., X.. X.X.XXXX. Závet je datovaný 15.5.1998 v Košiciach a je opatrený troma podpismi. V listine o vydedení zo dňa 31.12.2000 je uvedené, že dolepodpísaný J. H., X.. XX.X.XXXX vydeďuje svojho syna H. H., X.. X.X.XXXX a jeho ďalšie budúce potomstvo a ako dôvod vydedenia uvádza, že syn z prvého manželstva mu neposkytol žiadnu pomoc v chorobe, nenavštevoval ho počas dlhodobého pobytu v nemocnici, neprejavoval o neho záujem. Má taký dojem, že je toho času vo väzení. Trvalejšie sa nespráva, ako by mal. Ďalej sa uvádza, že v prípade smrti poručiteľa diel z bytu, ktorý mu prináleží, patrí jeho manželke H. H., X.. XX.X.XXXX, ktorá sa o neho vzorne stará. Byt nadobudla za slobodna a nedopatrením sa poručiteľ stal jeho spoluvlastníkom. Ako svedkovia sú uvedení C. H., H. P. C. Y. H.. Listina je datovaná 31.12.2000 v Košiciach, a je opatrená štyrmi podpismi. Podľa oznámenia o úmrtí zapísaného v knihe úmrtí Okresného úradu v Košiciach 4 B. XX K. XXXX R. XX, J. Č.R. XX, J. H., X.. XX.X.XXXX, B. XX.X.XXXX. Podľa zápisnice o predbežnom vyšetrení spísanej 23.3.2001 súdnou tajomníčkou A. H. sp.zn. 19D/105/2001 Okresného súdu Košice I bola vypočutá H. H. a uviedla, že poručiteľ nezanechal závet ani žiaden majetok. Následne bolo uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 19D/105/01-5 z 22.3.2001 konanie vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi J. H., B.. XX.X.XXXX, zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Podľa zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ing. Andrei Kašperovej so sídlom v Košiciach na Kováčskej 48 zo dňa 3.11.2011 sp.zn. 24D/234/2011 a Dnot 95/2011 v dedičskej veci po poručiteľovi J. H., X.. XX.X.XXXX, B.. G. XX.X.XXXX so zanechaním závetu spolu s listinou o vydedení manželka poručiteľa predložila originál závetu zo dňa 15.5.1998 a originál vydedenia a závetu zo dňa 31.12.2000. Zároveň predložila čestné prehlásenia svedkov H. H. B. XX.XX.XXXX, H. P. B. XX.XX.XXXX C. C. H. B. G. XX.X.XXXX, kde sa konštatuje, že alografný rukou písaný závet zo dňa 15.5.1998, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, je podpísaný závetcom a dvoma svedkami, pred ktorými prejavil, že je to jeho vlastná vôľa, podľa ktorého dedičkou majetku je jeho manželka a v prípade jej smrti jej syn H. E.. Ďalej sa konštatuje, že alografné rukou písané vydedenie a závet zo dňa 31.12.2000, ktoré poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, je podpísané závetcom a troma svedkami C. H., H. P. C. Y. H., pred ktorými z vlastnej vôle vydedil svojho syna H. H. a jeho ďalšie budúce potomstvo z dôvodu, že mu neposkytol žiadnu pomoc v chorobe, nenavštevoval ho počas dlhodobého pobytu v nemocnici, neprejavoval o neho záujem, trvalejšie sa nesprával tak, ako by mal a zároveň diel z bytu odkázal manželke H. H.. Závet z 15.5.1998 a vydedenie a závet zo dňa 31.12.2000 zodpovedajú ustanoveniami § 476 a 469 ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka. Podľa § 480 ods. 1 OZ sa závet zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť. V zmysle vyššie uvedeného neskorší platný závet a vydedenie zo dňa 31.12.2000 zrušuje závet napísaný dňa 15.5.1998. Ako jediná dedička prichádza do úvahy manželka H. H. a ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy H. H. C. R.T. H. H. C. V. H.. H. H. vyhlásila, že uznáva vydedenie a závet poručiteľa zo dňa 31.12.2000 za platný v celom rozsahu. Syn poručiteľa H.Á. H. požiadal, aby mu bola poskytnutá 15-dňová lehota, po uplynutí ktorej sa osobne dostaví a vyjadrí sa do zápisnice k závetu a k listine o vydedení. V čestnom prehlásení H. P. z 24.10.2011 menovaná prehlásila, že dňa 15.5.1998 svojím podpisom ako svedok potvrdila spísanie závetu, poslednú vôľu zosnulého J. H. a bola uvedená aj ako svedok vydedenia dňa 31.12.2000. V čestnom prehlásení H. H. z 24.10.2011 prehlásila, že dňa 15.5.1998 bola uvedená ako svedok v závete a takisto v závete zo dňa 31.12.2000, ktoré zosnulý J. H. vlastnoručným podpisom potvrdil. Podľa uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 24D/234/2011-73 Dnot 95/2011 zo 7.2.2012 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia občianskoprávneho konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 17C/399/2011. Nakoľko syn poručiteľa H. H. v stanovenej lehote dňa 15.11.2011 pred súdnym komisárom po poučení vyhlásil, že namieta absolútnu a relatívnu neplatnosť závetu a listiny o vydedení zo dňa 13.12.2010. Dňa 13.12.2011 doručil súdnemu komisárovi potvrdenie o skutočnosti, že dňa 9.12.2011 podal na Okresnom súde Košice I žalobu o určenie neplatnosti závetu zo dňa 15.5.1998 a závetu a listiny o vydedení zo dňa 31.12.2000, ktoré konanie sa vedie pod sp.zn.
17C/399/2011. Vzhľadom k tomu, že H. H. už svoje právo žalobou uplatnil, vydanie uznesenia, ktorým by súd namietajúceho dediča odkázal na uplatnenie svojho práva žalobou podľa § 75 ods. 2 O.s.p. už nebolo potrebné.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že iba raz bol trestaný. Na chatu ho mal otec volať, nie žalovaná. Nikdy sa s nimi nehádal, ani policajti ku nim kvôli žalobcovi nechodili. Vydedenie nie je to ničím podložené. Od 11 rokov nikde nechodil s otcom, ani na futbal. Ani na osemnástku, keď prišiel za otcom v uniforme, tak nemal záujem, ani mu nič nedal. Ani mu otec nenapísal, keď bol na vojne. Iba žalobca k otcovi chodil. Otec sa ho nikdy nespýtal, ako sa má. Taký umelý vzťah to bol. To skôr on môže tvrdiť, že bol postihnutý kvôli otcovi, pretože im prehľadávali kvôli nemu byt. Neplatil, aj keď mal platiť výživné. Za otcom bol v starej nemocnici na pľúcnom, pretože jeho sesternica ho tam videla sa prechádzať, ona tam pracuje a teda to povedala žalobcovi, tak na ďalší deň šiel za ním. Neskôr už bol vzatý do väzby.
Podľa protokolu z 10.2.1983 vyhotoveného MS ZNB odbor vyšetrovania VB Košice bola na základe uznesenia OS ZNB oddelenie vyšetrovania Karlovy Vary z 3.2.1983 č.j. ÚV58/83 vykonaná domová prehliadka u P. H.X., X.. XX.X.XXXX Y. F., L. R. X, F., ktorá vypovedala, že jej bolo vyhlásené pre začatím výkonu domovej prehliadky, aby dobrovoľne vydala veci, ktoré nadobudla z trestnej činnosti manžela J. H., ktorú páchal v spolupráci s obvineným E. J. a taktiež rôzne doklady z tejto spolupráce a na to vypovedala, že doma má z tohto podnikania iba jeden kuchynský riad hnedej farby s kvetmi v hodnote asi 500 Kčs neúplný. Prehliadka bola vykonaná v byte a priľahlých miestnostiach. Manželka P. prehlásila, že si nepraje, aby bola pri prehliadke prítomná iná osoba. Podľa úradného záznamu z 21.1.1987 napísaného na bytovom odbore Obvodného národného výboru Košice I bola predvolaná P. H. a na základe podania BPMK-OPPD Košice I šetrením bolo zistené, že J. H. mal súdom zrušené užívacie právo Y. L. X. Z. XX pre neplatenie nájomného. Menovaný je vo výkone trestu v Martine a manželka s deťmi je odsťahovaná z uvedenej adresy na R. XX, ktorý byt jej bol pridelený bez manžela. Menovaná uviedla, že s manželom nie je rozvedená, ale nežijú v spoločnej domácnosti. Bližšie o byte na Leninovej nevie nič, ani o manželovi, pretože sa s ním nestýka, ani nejaví záujem o deti, pretože dlhuje na výživnom finančné prostriedky. Podľa lekárskej správy J. H. bol hospitalizovaný na Klinike TBC a respiračných chorôb Fakultnej nemocnice L. Paustera Rastislavova 43, Košice od 17.7.2000 do 15.8.2000. Podľa nálezu boli zistené prejavy zrelej metaplázie skvamóznej, izolované atyp.bb pochádzajú veľmi pravdepodobne z maligného mnohotvaru, najskôr skvamocelul. pôvodu. Pacient bol poukázaný na Kliniku rádioterapie a onkológie za účelom aplikácie chemoterapie. Správa bola vyhotovená MUDr. Legátovou a MUDr. Krchňavým z Fakultnej nemocnice L. Pasteura. Podľa správy ošetrujúceho lekára J. H. menovaný bol hospitalizovaný na klinike TaRCH od 9.12.2000. Pacient po hospitalizácii absolvoval na onkologickej klinike štyri cykly chemoterapie. Pacient sa cítil slabý, ťažšie sa mu dýchalo, mal bolesti na pravej strane hrudníka na kosti, nechutenstvo, chudol. Podľa správy MUDr. Miroslava Krchňavého a MUDr. Štefana Tótha z Kliniky TBC a respiračných chorôb FNLP z 13.1.2011 J. H. bol hospitalizovaný na Klinike TaRCH Fakultnej nemocnice L. Pasteura od 11. do 13.1.2001. Podľa anamnézy posledné dni pacient mal výrazné zhoršenie stavu, prestal chodiť, prestal močiť a 13.1. o 3:50 hod. zomrel. Podľa rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 4T/583/00 zo dňa 18.12.2000 súd rozhodol vo veci obžalovaného H. H., ktorý bol vo väzbe v ÚVV Košice, že je vinný z toho, že bez dovolenia si zadovážil a prechovával strelnú zbraň ako aj hromadne účinnú zbraň a tým spáchal trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov nepodmienečne. V odôvodnení sa uvádza, že H. H. nikde nepracuje, jeho posledný zamestnávateľ uviedol, že si nedostatočne plnil svoje pracovné povinnosti. V mieste trvalého bydliska ho nevedia bližšie hodnotiť. Doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný, pričom bolo upustené od jeho potrestania a hľadí sa na neho akoby nebol súdne trestaný. Podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6To/360/00-69 zo dňa 8.2.2001 súd zamietol sťažnosť obvinených H. H. C. K. S. proti uzneseniu okresného súdu o neprijatí písomného sľubu a ponúknutej peňažnej záruky obvinených a o zamietnutí ich žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4To/7/01-241 zo dňa 8.2.2001 krajský súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 4T/583/00 zo dňa 18.12.2000 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného H. H. a v zmysle § 259 ods. 3 Trestného poriadku a podľa § 185 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému H. H. trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne a zaradil ho do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň mu uložil trest prepadnutia veci a to revolvera a pištole špecifikovanými v rozsudku, ktorých vlastníkom sa stal štát.
Podľa Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 24.3.2010 bol záznam v registri trestov: Okresný súd Košice I; rozhodnutie z 18.12.2000 sp.zn. 4T/583/00; § 185/1 a 2 a) Trestného zákona; odňatie slobody nepodmienečne na 10 mesiacov v I. NVS; podmienečné prepustenie 10.4.2001
- Okresný súd Košice I sp. zn. 8PP/42/01 so skúšobnou dobou na 14 mesiacov; osvedčenie sa podľa § 64 ods. 3 Trestného zákona; prepadnutie veci. Podľa uznesenia Okresného súdu Košice II z 24.5.2010 sp.zn. 7Nt/36/2010 bolo zahladené H. H., X.. X.X.XXXX odsúdenie Okresného súdu Košice I sp.zn. 4T/583/00 zo dňa 18.12.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 4To/7/2001 z 8.2.2001, na základe ktorých odsúdený nastúpil výkon trestu dňa 8.2.2001 zo zarátaním výkonu väzby od 24.8.2000 do 8.2.2001 a podmienečne bol prepustený dňa 10.4.2001 na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I sp.n. 8Pp/42/2001 so skúšobnou dobou na 14 mesiacov, v ktorej sa odsúdený osvedčil. Trojročná lehota plynúca pre zahladenie odsúdenia mala uplynúť 10.4.2004. Lustráciou OOPZ Košice - západ bolo zistené, že odsúdený býva na adrese trvalého bydliska na treťom poschodí. V mieste bydliska sa správa zdvorilo a slušne, alkoholické nápoje nadmerne nepoužíva, so susedmi spory nemá, styk so zaujímavými osobami políciou nebol zistený. Podľa Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 12.4.2012 nemá žiadateľ H. H., X.. X.X.XXXX žiaden záznam. Podľa čestného prehlásenia G. H., K.. E., z 24.7.2012 menovaná bola prítomná, keď syn nebohého J. H. - H. H., X.. X.X.XXXX navštívil pani H. H. v jej byte na P. X Y. F. asi v apríli 2001, keď H. H.Ž. ukázala H. H. zastavenie dedičského konania pre nemajetnosť a výplatné pásky nebohého J. H., vysvetlila, že nebohý robil dlhy a že aj výživné platila pani H.. H. H. tiež vysvetlila, že chatu a auto, ktoré užívajú nepatria im, ale jej rodičom, preto ich dediť nemôže. Tiež žalobcovi ukázala, že byt mala družstevný už ako 15-ročná, kedy bol na mene jej matky. Ďalej ho oboznámila s celým priebehom choroby nebohého a jeho liečením. H. H. nejavil nejakú ľútosť. Tiež mu vysvetlila, že ako dedič má právo otvoriť dedičské konanie, že ho ako dediča uviedla a dala mu tiež prečítať súhlas Petra Možného, že súhlasí, aby byt kúpila jeho manželka. Išlo o list z 11.4.1997. Podľa čestného prehlásenia H. E., K.. H., zo dňa 24.7.2012 menovaná prehlásila, že keď mala jej dcéra H. H. 18 rokov, členstvo v družstevnom byte previedla na ňu. Neskôr spoznala nebohého J. H., ktorý sa k nej prisťahoval v roku 1987, keď bol prepustený z väzenia. Následne dcéra vymenila byt a v roku 1989 uzavrela manželstvo s J. H.. Bol to dobrý človek, ale bol hráčom, niekedy si vypil. Trvalo to tri až päť dní. Vtedy dokázal narobiť veľa dlhov, ktoré H. H. vyrovnávala. Doma varil a bol vždy pri telke. V roku 1993 si vymenila s dcérou byt. Následne došlo k odkupovaniu bytov. Nebohý nechcel byť vedený ako vlastník bytu, ale oni trvali na podpisovaní zmluvy a tak sa obaja stali vlastníkmi, pričom peniaze na odkúpenie bytu ako rodičia dali dcére a vnukovi.
Žalovaná v 1. rade v konaní vypovedala, že manželovi bol znížený trest aj mu bola časť odpustená pre dobré správanie, takže vo výkone trestu bol len asi 2 roky. Keď sa zoznámili, tak v občianskom preukaze mal preškrtnuté, že je ženatý, až vlastne potom, sa rozvádzal. Výživné ona za neho splácala. Manžel bol málovravný. Žalobcu volala často-krát aj na obed. Raz aj prišiel, vtedy varil otec, čiže nedá sa povedať, že by nemal záujem. Aj žalobcu volali na víkend na chatu a on povedal, že čo by tam robil. Manžel podľahol automatom. Pokiaľ ide o návštevy poručiteľa v nemocnici, žalobca nebol navštíviť manžela, lebo manžel by jej to bol povedal. Aj matka žalobcu potvrdila na pohrebe, že ani nevedeli so žalobcom, že manžel bol chorý, že až potom sa to dozvedeli od švagrinej, keď manžel zomrel. Je pravda, že ho žalobca nemusel navštevovať, nebola to jeho povinnosť, otec ho o to nežiadal. Ale keď mal o otca záujem, tak mu mohol aspoň napísať alebo zavolať z väzby. Pokiaľ ide o spisovanie uvedených listín, žalovaná nebola prítomná. Svedkyne, ktoré mali byť prítomné, pani P. C. H., sú susedy. Pani H. je jej spolužiačka, pozná ju od 14. Rokov, p. E. H. je jej matka. Pokiaľ ide o to spisovanie na Silvestra, vtedy odbehla k mame. Bol tam ale prítomný aj manželov brat Y. H.. C. H. bola tiež ich rodinná priateľka. Z účastníckej výpovede žalovaného v 2. rade súd zistil, že v roku 2000 bol otec pri zmysloch, žalovaný mal vtedy 9 rokov. Spolu pripravovali vianočnú večeru, aj pred silvestrom boli spolu vonku. Pokiaľ ide o vzťah žalobcu s poručiteľom, občas k nim zašiel žalobca, a v podstate komunikoval len so žalovanou. Svedok Y. H. vo svojej výpovedi uviedol, že bol bratom poručiteľa. K listine o vydedení ani k závetu nevie nič, nebol prítomný pri spisovaní. Vie, že brat mal poškodené pľúca, že ležal pol roka v nemocnici. Chodil tam za ním asi dvakrát do mesiaca. Stretával tam žalovanú v 1. rade. Žalobcu tam nestretával. S bratom sa o ňom vôbec nebavili. Nespomínal, že by mu niečo chýbalo. Brat žalobcu nikdy nespomínal. O mladšom synovi viac hovoril. O staršom mu vtedy povedal, že je v base. Svedok potvrdil, že na listine o vydedení z 31.12.2000 je jeho podpis. Domov mu ju doniesla podpísať žalovaná v 1. rade. Nebol prítomný pri spisovaní tejto listiny, nevidel, či túto listinu podpisoval jeho nebohý brat, podpisoval ju po
smrti brata. Vedel, že je to proti žalobcovi, že nechodil do nemocnice za bratom. Poručiteľ nevlastnil nič. Aj ten byt na F. patril žalovanej v 1. rade, pretože brat nemal žiadne peniaze, strhávali mu zrážky za dlhy. Svedok uviedol, že s pamäťou problém nemá, ani nechodí na nijaké vyšetrenia. Svedkyňa H. P. v konaní vypovedala, že na Silvestra v roku 2000 u žalovanej v 1. rade chystali veci, žalovaná odskočila asi k mame. Potom prišiel nebohý. prečítal tú listinu o vydedení. On to podpísal aj ony. Nekomentoval bližšie dôvody vydedenia. Bolo to ešte doobedu. Bola prítomná pani H. a jej manžel, tiež pani H. a jej manžel, ale ona sa motala okolo chlebíčkov. Bol tam aj jeho brat Viliam, ale jeho nevidela podpisovať tú listinu. Videla podpisovať tú listinu o vydedení pani H.. Svedkyňa si nevšimla, že je v jej mene preklep. Občas sa poručiteľ sťažoval, že pozýval syna aj na chatu a že je tam dosť slabý kontakt medzi nimi. Ešte v roku 1998 podpisovala závet poručiteľa, postup bol zhruba taký istý. Vtedy tam bola prítomná aj pani H. Z výpovede svedkyne C. H. súd zistil, že so žalovanou v 1. rade je v kamarátskom vzťahu. Na Silvestra 2000 boli u nej na byte. Prišli už trochu skôr. Chystali veci na večer. Prišiel potom J. (H.), že im niečo prečíta, že všetko dáva manželke, nech mu to podpíšu. Mal to už napísané. Bola tam s manželom, bola tam ešte pani H. s manželom a pani P. asi s deťmi. Možno tam bol aj poručiteľov brat Viliam, ale nie pri podpisovaní. Listinu ona s Marikou podpisovala. Svedkyňa u nich videla žalobcu možno jeden - dvakrát. Čestné prehlásenie chystala žalovaná v 1. rade, celé ho svedkyňa nečítala. Svedkyňa H. H. vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovanou v 1. rade sú dlhoroční susedia. Párkrát stretla aj žalobcu. Keď sa odkupovali byty, tak Peter vydedil svojho syna, že sa nestará, lebo chcel, aby byt dostala jeho žena, žalovaná v 1. rade, pretože ten nadobudla ešte za slobodna. Ešte niekto to vtedy podpisoval, asi pani P.. Potom ešte jedna listina bola, asi na Silvestra sa to podpisovalo. Bol tam aj Petrov brat a Jozef H. so ženou. Niekto z nich to aj podpisoval, ale ona nie. Hovoril nebohý Peter, že syn o neho nejavil záujem. Aj sa nad tým rozčuľoval Peter, že chce byť žalobca viac s Marikou. Ak žalobca prišiel, tak bol skôr s ňou a žalovanou v 1. rade a s deťmi. Peter nebol veľmi komunikatívny, že skôr robil v kuchyni palacinky a aj Marián bol skôr mlčanlivý typ. Vtedy mal 17 alebo 18. Už ale keď vôbec prišiel za otcom, to niečo znamená. Čestné prehlásenie z 24.10.2011 podpísala, ani ho veľmi nečítala, má problém s pamäťou. Nemá problém porozumieť po slovensky. Videla, ako nebohý poručiteľ podpisoval v roku 1998 závet. Podľa vyjadrenia znalcov z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo je pre porovnanie a overenie pravosti podpisu potrebných min. 5 podpisov. Súdu dostatočný počet vzoriek predložený nebol, nakoľko okrem spochybňovaných podpisov súd obstaral len tri doklady s podpisom nebohého poručiteľa, preto súd znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisov poručiteľa na závete z 1998 a listine o vydedení z 2000 nenariadil.
Žalobca k vyjadreniu žalovanej, vykonanému dokazovaniu a skutkovej a právnej stránke veci uviedol, že novoobjavený majetok a novoobjavený závet a listina o vydedení neboli spomenuté pri prvom vypočutí H. H. pred súdnou úradníčkou po smrti poručiteľa v roku 2000 pod č. 19D/105/2001. Keďže ide o majetok, kde je poručiteľ vlastníkom v pomere 1/1 a znovu objavené listiny o vydedení a závet, o ktorých sa dozvedel zhruba pred rokom, má za to, že lehota 3 rokov neuplynula a žalovaná otvorila dedičské konanie sama. Svedok Y. H. sa vyjadril, že podpísal listinu o vydedení po smrti poručiteľa. Svedkyne nevedeli odpovedať, kto písal tento závet, preto nie je jasné, kto vlastne písal listinu o vydedení. Jedna zo svedkýň sa vyjadrila, že podpíše priateľke (žalovanej) hoc aký dokument a neprečíta si ho, preto ju nemožno akceptovať ako dôveryhodnú. H. P. podpísala listinu o vydedení a bolo tam meno P., teda svedok nebol vôbec koncentrovaný na to, čo podpisuje, nevie ani čo podpísal, ak nevie ani ako sa volá. Dátum na listine o vydedení z roku 2000 nie je písaný poručiteľom, ale inou osobu, mohla byť podpísaná v ktorýkoľvek deň. Čo sa týka obsahovej stránky listiny o vydedení, je opísaná len veľmi stroho a vo všeobecnosti. Nič nie je podložené nijakou listinou, aby mala dôveryhodnosť a aby sa dalo jednoznačne určiť, čo poručiteľ mal za úmysel. Z výpisov z registra trestov a hodnotením polície osoby žalobcu je jasné, že vedie usporiadaný život. Z rozsudku je zrejmé, že bol právoplatne odsúdený na 10 mesiacov a to zhruba dva mesiace po poručiteľovej smrti. V čase písania listiny o vydedení mal čistý výpis z registra trestov a do právoplatnosti odsúdenia platila prezumpcia neviny. Čo sa týka jeho záujmu o otca, žil bez otca, nakoľko sa poručiteľ rozviedol s jeho matkou, keď bol ešte malý a otec nejavil o neho záujem, ako by mal - neplatil výživné stanovené súdom na neho, matka žalobcu na poručiteľa podávala trestné oznámenia, otec nenavštevoval žalobcu, neozval sa napr. na 18. narodeniny, nenapísal mu, nebol na jeho prísahe na základnú vojenskú službu hoci vedel, na ktorom útvare je a kedy má prísahu, kým žalobca mu pred nástupom na vojenskú službu ukázal povolávací rozkaz aj ho nepravidelne navštevoval v jeho domácnosti, čo potvrdili aj svedkovia. Otec mal byt, strechu nad hlavou, nebola potreba sa napr. strachovať, kde skloní hlavu, mal vlastnú rodinu a nebol odkázaný napr. na kúpanie, hygienu a pomoc
ďalšej osoby, ani nikdy nežiadal žalobcu, aby mu prišiel pomôcť nakúpiť, umyť, odviezť ho niekam a podobne. Svedok Y. H. tiež potvrdil, že poručiteľ ani počas pobytu nežiadal žalobcu o návštevu, nepýtal sa na neho, nedal mu vedieť aké má potreby počas choroby. Ako školopovinný žalobca kvôli otcovým trestným činom prežíval tzv. domové prehliadky, ktoré mu na psychike uberali, kým poručiteľ zo strany žalobcu nezažíval nič podobné, poručiteľovo meno a rodina kvôli nemu nikdy neutrpeli žiadnu ujmu finančnú alebo duševnú. A k osobe poručiteľa, ktorý bol trestaný za úmyselný trestný čin, prepadol automatom a niekedy aj alkoholu, je dosť nepravdepodobné, že ako dôvod vydedenia uvádza veci, keď sám sa správal horšie. Poručiteľ sa stal vlastníkom bytu dobrovoľne, pri plnom vedomí, bez nátlaku, slobodnou vôľou, čo je úradne overené pečiatkou mesta a podpísané pred úradnou osobu, to vyvracia poručiteľove slová, že sa stal vlastníkom nedopatrením. Ako neopomenutý dedič je žalobca opomenutý v závete z roku 1998 a v tejto časti je závet neplatný. V prípade nepravosti podpisov chce žalobca, aby boli vyvodené dôsledky trestnoprávne voči žalovanej a svedkyniam a aby súd pozbavil žalovanú spôsobilosti dediť a priznal žalobcovi odškodné. Závet ani listina o vydedení neboli v roku 2000 ani v priebehu rokov žalovanou doložené a nebol nikto oboznámený o ich existencii, preto ich predloženie v tomto období žalobca považuje za účelové a ich pravosť za nanajvýš otáznu. Tiež je otázne, či poručiteľ nepodpísal listinu o vydedení pod vplyvom morfia alebo paradoxne v bolestiach po nedodaní morfia. Žalobca v konaní ďalej uviedol, že bol pred odsúdením mal čistý register. Aj na to sa prihliadalo pri určovaní jeho trestu. Tiež, keby nemal čistý register, nemohol by vlastniť zbrojný preukaz. Ako mladistvý bol za krádež horského bicykla bol stíhaný, ale nakoniec bolo upustenie od trestného stíhania, pretože bicykel vrátil. V čase spísania závetu či vydedenia som nebol odsúdený a potom som bol odsúdený, ale na menej ako 12 mesiacov. Otec bol odsúdená na 8 rokov odňatia slobody. Pokiaľ ide o záujem, ten mal byť obojstranný. On mu tiež mohol napísať, a mi nenapísal. To, že by ho otec niekde volal, to nie je pravda. To, že ho volala žalovaná, to je druhá vec. Navyše otec nespomínal v závete, že by nebol reagoval na jeho pozvanie. Otec bol zabezpečený, mal rodinu, mal byt. Žalobca nevie o tom, že by ho otec žiadal, či už cez lekára alebo cez rodinu, aby ho navštívil. Nevolal mu. Bol som za ním dvakrát v nemocnici. Potom už bol vo väzbe, nedostal sa ani na pohreb. Vyšetrovateľ ho nechcel pustiť. Pokiaľ ide o tvrdenie, že poručiteľ chodil MHD na chemoterapiu, o tom žalobca nevedel, ani nemal auto v tom čase, na rozdiel od protistrany. Svedkyňa H.Š. tvrdila v čestnom vyhlásení, že tú listinu podpísala, ale tam ani nie je uvedená. Pani H. bola v čase jeho návštevy žalovanej omámená alkoholom. Do zápisnice 19D/105/01 žalovaná v 1. rade neuviedla, že je spoluvlastníčkou bytu s nebohým otcom a že zanechal závet. Z toho mu vychádza, že zrejme závet bol antidatovaný a že zavádzala aj úradníčku, že nemá majetok. Uhlíkovou metódou sa dá zistiť vek atramentu a listu, či teda tie listiny neboli dodatočne spísané.
Žalovaní k vykonanému dokazovaniu uviedli, že k závetu zo dňa 15.05.1998 svedkyne zhodne potvrdili, že obidve závet podpísali a závetca, teda nebohý J. H. svojim vlastnoručným podpisom to potvrdil pred nimi. Svedkyňa uviedla, že nevie, kto spísal závet, lebo závetca už mal závet spísaný. Čiže závet bol alografný, ktorý podľa zákona poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, ale ho len vlastnou rukou podpísal pred dvoma svedkami. Svedkyňa si z roku 1998 názov listiny či jej vec ako bola titulovaná ako listina o vyjadrení, či závet nemusí pamätať. Svedok Y. H. bol svojou sestrou H. H. ovplyvnený, prikázala mu na súde sa zúčastniť a poprieť skutočnosti. Bolo vidieť, že je zmätený. Toto sám žalovanej povedal, keď mu bola maľovať byt, pretože je na pomoc iných odkázaný, keďže nemá nohy. Uviedol, že podpisoval listinu o vydedení po smrti brata. Nešlo ale o listinu zo dňa 31.12.2000, ale čestné prehlásenie. Žalobca tvrdil, že otca pravidelne navštevoval v nemocnici. Pričom nebohý v nemocnici nebol dlhodobo, bol v domácom ošetrení a liečil sa ambulantne. Takže žalobca nehovoril pravdu. Keby mu na otcovi záležalo, mohol mu z výkonu trestu napísať. Väčšina ľudí by sa zaujímala o priebeh choroby svojho blízkeho, hlavne keď ide o smrteľnú nemoc. Neposkytnutie pomoci v chorobe a starobe je naplnenie skutkovej podstaty hrubého porušenia dobrých mravov. Svojimi ojedinelými návštevami chcel získať prospech v podobe vreckového. Z dikcii zákona nevyplýva, či odsúdenie má byť nepodmienečné či podmienečné, pritom je úplne relevantné, koľko si z trestu dotyčný odsedí a či došlo k zahladeniu odsúdenia. Y. H.Ž. si vo výpovedi splietol to, že podpisoval čestné prehlásenie so závetom. Pri jeho navrhovaní ako svedka žalovaná nevedela, že absolvuje vyšetrenia, ktoré preukázali duševné choroby. Svedkovia boli žalobcom uvedení do pomykova, keď ich napomínal, že môžu byť trestné stíhaní. Svedkyne sú jednoduché ženy, ktoré spolu so žalovanou boli v strese, a preto ich výpovede spolu s kladenými otázkami sa mohli javiť ako zmätočné. Boli neúplné.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 1
Podľa 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 38 ods. 2 Obč. zák. takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 40 ods. 3 Obč. zák. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Podľa § 461 ods. 1 Obč. zák. dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Podľa § 461 ods. 2 Obč. zák. ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona. Podľa § 473 ods. 1 Obč. zák. v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
Podľa § 469a ods. 1 Obč. zák. poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Podľa § 469a ods. 3 Obč. zák. o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia. Podľa § 476 ods. 1 Obč. zák. poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
Podľa § 476 ods. 2 Obč. zák. v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Podľa § 476b Obč. zák. závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
Podľa § 476e Obč. zák. svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.
Podľa § 476f Obč. zák. závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.
Podľa § 477 v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.
Podľa § 479 Obč. zák. maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Podľa § 40a Obč. zák. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Podľa § 480 ods. 1 Obč. zák. závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.
Podľa § 175k ods.2 OSP ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovaným určenia neplatnosti závetu poručiteľa O. Z. (jeho otca ako aj otca žalovaného v 2. rade a manžela žalovanej v 1. rade), zomrelého X.. Neplatnosť závetu odôvodňoval nedostatkom jeho formálnych náležitostí vyplývajúcich z ustanovenia § 476 a nasl. Obč. zákonníka. Neplatnosť závetu odôvodnil aj tým, že bol urobený fakticky na základe listiny o vydedení a že svojím obsahom odporuje ustanoveniu § 479 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého je závet neplatný v tej časti, v ktorej sa maloletým potomkom nedostáva ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom polovica ich dedičského podielu zo zákona. Eventuálne žiadal určiť, že dôvody vydedenia nie sú dané. Žalobca v konaní namietal jednak neplatnosť týchto právnych úkonov (listiny o vydedení a závetu) a to u vydedenia namietal nedostatok jeho materiálnych náležitostí, u závetu jeho relatívnu neplatnosť podľa § 479 OZ, jednak pri všetkých právnych úkonoch namietal aj platnosť tohto prejavu s poukazom na ustanovenia § 34, § 37, § 40 OZ. Postupom podľa ustanovenia § 175k ods.2 OSP sa rieši v občianskom súdnom konaní predbežná otázka významná pre konanie o dedičstve, ak ide o spornú skutočnosť, na ktorej závisí zistenie okruhu dedičov. Podľa citovaného zákonného ustanovenia možno uložiť vydedenému dedičovi podanie návrhu na určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, keďže vydedením možno vylúčiť potomka z dedenia i úplne, a podľa tohto citovaného zákonného ustanovenia možno uložiť aj podanie návrhu na určenie platnosti, či neplatnosti závetu, pretože určenie, či závet je, či nie je platný, je súčasne určením existencie či neexistencie tohto závetu, teda jedným z predpokladov pre posúdenie, či určitá osoba je alebo nie je dedičom poručiteľa. Vyriešenie tejto predbežnej otázky sa však vždy dotýka spoločných práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve. Podľa zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ing. Andrei Kašperovej so sídlom v Košiciach na Kováčskej 48 dňa 3.11.2011 sp.zn. 24D/234/2011 a Dnot 95/2011 v dedičskej veci po poručiteľovi Petrom Možnom, zomr. dňa 13.1.2001 ako jediná závetná dedička prichádza do úvahy manželka H. H. a ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy H. H. a synovia H. H. C. V. H.. Podľa § 461 Občianskeho zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona. Pokiaľ ide o dedenie zo zákona, podľa § 473 ods. l OZ v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Podľa uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 24D/234/2011-73 Dnot 95/2011 zo 7.2.2012 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia občianskoprávneho konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 17C/399/2011. Nakoľko syn poručiteľa H. H. v stanovenej lehote pred súdnym komisárom po poučení vyhlásil, že namieta absolútnu a relatívnu neplatnosť závetu a listiny o vydedení zo dňa 13.12.2010. a dňa 13.12.2011 doručil súdnemu komisárovi potvrdenie o skutočnosti, že dňa 9.12.2011 podal na Okresnom súde Košice I žalobu o určenie neplatnosti závetu zo dňa 15.5.1998 a závetu a listiny o vydedení zo dňa 31.12.2000, ktoré konanie sa vedie pod sp.zn. 17C/399/2011. Vzhľadom k tomu, že H. H. už svoje právo žalobou uplatnil, vydanie uznesenia, ktorým by súd namietajúceho dediča odkázal na uplatnenie svojho práva žalobou podľa § 75 ods. 2 O.s.p. už nebolo potrebné. Poručiteľ zanechal listinu o vydedení spísaný 31.12.2000, podľa ktorej vydedil syna H. H. a jeho potomkov. Zároveň uvedenou listinou svoj byt odkázal svojej manželke H. H., čo podľa obsahu súd posúdil ako závet. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení v časti určenia neplatnosti Listiny o vydedení a závetu z 31.12.2000, nakoľko v konaní môže byť vyriešené právo žalobcu byť účastníkom dedičského konania po jeho nebohom otcovi. Žalobca sa o závetoch a vydedení dozvedel až v dodatočnom dedičskom konaní dňa 3.11.2011 a týmto dňom mu začala plynúť trojročná premlčacia doba (s koncom 3.11.2014), počas ktorej sa dovolal neplatnosti závetu, keď dňa 9.12.2011 podal žalobu o určenie ich neplatnosti, ktorá bola žalovaným doručená 15.3.2012. Zo žaloby je nepochybný výslovný prejav vôle žalobcu dovolať sa neplatnosti závetu, teda nebyť vylúčený z dedenia k predmetu dedičstva označeného v závete a na pojednávaní dňa 31.7.2012 žalobca uviedol, aj konkrétna vadu závetu spočívajúcu v jeho opomenutí ako zákonného dediča, čím zreteľne pred žalovanými vyjadril vôľu namietať aj relatívnu neplatnosť závetov podľa ust. § 479 OZ.
Podľa § 476 ods. 1 OZ poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Podľa § 476 ods. 2 OZ v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Podľa § 479 OZ maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Na platnosť tohto prejavu sa vzťahujú aj ustanovenia § 34, § 37 až § 40 OZ, ako aj špecifických podmienok podľa ustanovení § 476-§ 479 OZ. Poručiteľ môže vydediť potomka, ak existujú materiálne dôvody vydedenia uvedené v § 469a ods. l OZ a ak sú splnené formálne náležitosti vydedenia - písomná forma listiny o vydedení; inak je vydedenie neplatné. Podľa § 469a ods.3 OZ o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia, a tým mu odníma dedičské právo, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo. Aby bolo vydedenie platné, musí spĺňať určité formálne a materiálne náležitosti. Vydedenie sa musí stať spísaním listiny o vydedení, ktorú môže poručiteľ napísať vlastnou rukou, alebo ju zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice. Musí v nej byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná. Materiálnou náležitosťou vydedenia je výslovné uvedenie konkrétneho dôvodu vydedenia, uvedeného v zákone § 469a OZ, v listine o vydedení. Bez splnenia týchto formálnych, ako i materiálnych náležitostí je vydedenie neplatné. Ak by listina o vydedení obsahovala iný dôvod vydedenia, než je uvedený v § 469a OZ, takýto prejav poručiteľa by nemal právne následky ním sledované a vydedenie by bolo neplatné. Vydedenie zodpovedajúce zákonu má za následok, že sa vydedený nestane dedičom. Listina o vydedení, ako i závet môžu byť obsiahnuté v jednej listine. Dôsledkom vydedenia teda je to, že inak neopomenuteľný dedič zo zákona nededí, a teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel. Vydedenie sa vzťahuje na dediča, preto nie je rozhodujúce, či dochádza k dedeniu zo závetu, alebo zo zákona alebo z oboch týchto dôvodov. Alografický závet a listina o vydedení musia spĺňať všetky zákonné náležitosti. Pokiaľ nie je splnená čo i len jedna zo zákonných náležitostí týchto jednostranných právnych úkonov poručiteľa, závet aj listina o vydedení sú absolútne neplatné. Súd mal za svedeckými výpoveďami H. P. C. C. H. za preukázané, že poručiteľ Peter Možný zanechal Listinu o vydedení a závet v jednej listine z 31.12.2000, ktorú v zmysle § 476a OZ vlastnoručne podpísal pred dvomi svedkyňami - H. P. C. C. H. súčasne prítomnými a výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a vydedenie. Na listine je uvedený deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná. Pokiaľ ide o podpis svedka Y. H., ten vo svojej výpovedi uviedol, že uvedenú listinu podpisoval až dodatočne, po smrti poručiteľa, preto na jeho podpis súd neprihliadal. No pre platnosť listiny sú podpisy dvoch svedkýň postačujúce. Žalobca nepreukázal, žeby poručiteľ v čase spisovania Listiny o vydedení a závetu trpel duševnou poruchou hoci len dočasnou, pre ktorú by bol tento jeho právny úkon bol neplatný. Zo žiadne z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by poručiteľ nebol schopný chápať zmysel daného úkonu. Podľa úmrtného listu poručiteľ zomrel 13.1.2001. Podľa lekárskej správy z 13.1.2001 a výpovedí žalovaných sa poručiteľovi stav výrazne zhoršil až tesne pred smrťou, dovtedy ambulantne podstupoval liečbu, pričom do ambulancie dochádzal sám prostriedkami MHD. Ani z výpovede svedkov nevyplynulo nič, čo by spochybňovalo duševný stav poručiteľa dňa 31.12.2000. Súd nezistil neplatnosť listiny ani pre jej neurčitosť, nakoľko v ňom nie je žiaden zjavný logický rozpor, ak uvádza, že len nedopatrením sa stal vlastníkom bytu, ktorý mala (v nájme) za slobodna jeho manželka a v prípade smrti jeho podiel z bytu patrí jeho manželke. V konaní teda nebolo preukázané, že vydedenie a závet z 31.12.2000 nespĺňajú všetky formálne náležitosti a súd dospel k záveru, že išlo z formálneho hľadiska o platný právny úkon. Vzhľadom na uvedené ako aj skutočnosť, že podľa § 480 ods. 1 Obč. zák. závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť (disponuje rovnakým predmetom dedičstva - v danom prípade spoluvlastníckym podielom na byte na P. X Y. F.), súd uzavrel, že na určení neplatnosti závetu z r. 1998 nebol naliehavý právny záujem, čo je dôvod pre zamietnutie žaloby. Vydedenie prichádza do úvahy iba u neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľnými dedičmi sú deti poručiteľa. Môže ísť o deti pochádzajúce z manželstva, ale aj o deti, ktoré nepochádzajú z manželstva. Vydedenie je jednostranný právny úkon (prejav vôle) poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého z dôvodov taxatívne uvedených v § 469a. Neodmysliteľnou obsahovou náležitosťou prejavu poručiteľovej vôle pre prípad jeho smrti, ktorá obsahuje ustanovenie o vydedení, je výslovné uvedenie zákonného dôvodu vydedenia. Ak by listina o
vydedení obsahovala iný dôvod, taký prejav by bol neplatný. Z odseku 3 vyplýva, že na platnosť právneho úkonu o vydedení sa vyžaduje písomná forma takisto ako pri závete. Prejav o vydedení poručiteľ môže urobiť buď súčasne, spolu so závetom, alebo aj osobitne. Pokiaľ ide o formálne náležitosti listiny o vydedení, zákon pre ňu predpisuje rovnaké náležitosti ako pri závete. Preto listinu o vydedení možno spísať vlastnoručne, alebo ju zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice ( § 476). Pokiaľ ide o neplatnosť vydedenia, neexistencia dôvodov vydedenia spôsobuje neúčinnosť tohto jednostranného právneho úkonu, a nie jeho neplatnosť. Tá môže nastať len z dôvodov uvedených v ust. § 37 až 40a Občianskeho zákonníka, ktoré však v predmetnom prípade neboli preukázané. Preto je právny úkon vydedenia potrebné považovať za platný. Vzhľadom na uvedené súd žalobe o určenie neplatnosti nemohol vyhovieť v celom rozsahu a v zmysle eventuálneho návrhu ďalej skúmal, či boli dané dôvody vydedenia, či Listina o vydedení spĺňa aj materiálne náležitosti. V prípade preukázania, že dôvody vydedenia nie sú dané, vzhľadom na jeho neúčinnosť sa naň potom nemôže prihliadať v dedičskom konaní po poručiteľovi. V listine o vydedení zo dňa 31.12.2000 poručiteľ uviedol ako dôvody vydedenia, že žalobca mu neposkytol žiadnu pomoc v chorobe, nenavštevoval ho počas dlhodobého pobytu v nemocnici, neprejavoval o neho záujem, je toho času asi vo väzení a trvalejšie sa nespráva, ako by mal. V ust. § 469a ods.1 OZ sú vymedzené dôvody vydedenia: ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. Dôsledkom vydedenia je to, že inak neopomenuteľný dedič zo zákona nededí, a teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel. Vydedenie sa vzťahuje na dediča, a preto nie je rozhodujúce, či dochádza k dedeniu zo závetu alebo zo zákona alebo z oboch týchto dôvodov. Rozhodným časom posúdenia existencie dôvodov vydedenia uvádzaných poručiteľom v listine o vydedení je čas spísania listiny o vydedení a obdobie tomuto času predchádzajúce. Pre všetky zákonom vymedzené dôvody vydedenia sa vyžaduje, že musí ísť o trvalý jav. Trvalosť treba vnímať ako dlhšie trvajúce obdobie, a nie jednorazové či krátkodobé prejavy. O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písmene a) pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je ale nevyhnutné, aby potomok mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda, či jej poskytovanie nevylučuje napríklad zdravotný stav potomka. Treba to posúdiť z toho hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Podľa lekárskej správy poručiteľ bol v súvislosti s vážnejším zhoršením zdravotného stavu hospitalizovaný od 17.7.2000 do 15.8.2000 na Klinike TBC a respiračných chorôb FNLP v Košiciach. V konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ žiadal žalobcu o pomoc a tento by mu odmietol pomoc poskytnúť. Ako vyplynulo z dokazovania starostlivosť o poručiteľa bola zabezpečená zo strany jeho manželky, s ktorou žil. Súd považoval za pravdivé tvrdenie žalovaných, že poručiteľ bola samostatný a pohyblivý, teda nepotreboval nejakú sústavnú opateru, ktorú by mu nestíhali zabezpečiť žalovaní. Navyše prekážka na strane žalobcu vo forme väzby objektívne vylučovala, aby žalobca poručiteľa od 24.8.2000 až do jeho smrti navštevoval. Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených najmä v písmenách b) a d) vyplýva, že ide o subjektívne dôvody, resp. dôvody, ktoré sa posudzujú zo subjektívneho hľadiska. Dobré mravy (boni mores) sú starým, už od čias klasického rímskeho práva známym a v právnej praxi aplikovaným právnym inštitútom a i naše súčasné platné právo nielen v cit. ust. § 469a ods.1, ale i v ďalších ustanoveniach najmä Obč. zák. výslovne predpokladá, že súd bude správanie sa účastníkov občianskoprávnych vzťahov posudzovať nielen z hľadiska hmotnoprávnych ustanovení pozitívneho platného práva, ale práve i z hľadiska všeobecne uznávaných a rešpektovaných pravidiel morálky - tzv. dobrých mravov a súladu s nimi, ako prostriedku zohľadnenia princípu spravodlivosti pri aplikácii platného práva v každom konkrétnom prípade. Dobré mravy tak, hoci ako právny inštitút nie sú v zákone výslovne definované (tzn. pojem, čo zákonodarca považuje za dobré mravy). Odborná literatúra a judikatúra definuje dobré mravy vo všeobecnosti ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými
zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Posúdenie, či v konkrétnej situácii dané subjektívne konanie (chovanie) je v súlade s dobrými mravmi, je na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi takýto záver, a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 53/2006). Posúdenie dôvodnosti vydedenia, ak pôjde o dôvod podľa písmena b), teda že potomok o poručiteľa trvale neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, je dôvodom, ktorý treba posúdiť objektívne, či išlo o taký nezáujem, ktorý bol trvalý, v dôsledku čoho neprejavoval voči poručiteľovi ani minimálny záujem o jeho život a zdravie, a pod. Aj keď na intenzitu záujmu či kontaktov poručiteľ i potomok môžu mať rozdielne názory, predsa len to v každom prípade možno osobitne posúdiť a po objektivizácii aj vyhodnotiť. Zo súdnej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 173/ 96) je zrejmé, že v prípade dôvodu vydedenia podľa ust. § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka tento dôvod nemôže byť daný, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. V predmetnom prípade mal súd za preukázané, že to bol práve sám poručiteľ, ktorý už od detstva nejavil o žalobcu taký záujem ako by biologický otec mal javiť o syna, t.j. skutočný záujem otca o syna, z ktorého by sa mohol medzi nimi vyvinúť blízky citový vzťah. Je zrejmé a nepochybné, že citový vzťah medzi rodičom a dieťaťom totiž nevzniká len na základe biologickej príbuznosti, ale vzniká a rozvíja sa v priebehu spoločného súžitia a na prejavovaním skutočnej starostlivosti rodiča o dieťa od jeho útleho veku. Poručiteľ so žalobcom od detstva nežil v spoločnej domácnosti, založil si novú rodinu a o žalobcu nejavil ani iný záujem, ktorý by ako otec mal o svoje dieťa javiť a neposkytoval mu takú starostlivosť, ktorá by u žalobcu mohla vyvolať bližší citový vzťah voči poručiteľovi a dokonca si riadne neplnil ani vyživovaciu povinnosť. Preto ak v dospelosti žalobca neprejavoval bližší záujem o poručiteľa, toto jeho správanie bolo len následkom toho, že citový vzťah k otcovi, z ktorého mal žalobca čerpať, nebol vytvorený a to v dôsledku správania sa poručiteľa. Súd mal za to, že v dospelosti nebolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby o svojho biologického otca začal javiť väčší záujem než prejavoval, nakoľko v tom čase medzi nimi neexistoval žiadny skutočný vzťah, v ktorom by žalobca mohol pokračovať. Ako vyplynulo z výpovedí žalobcu, žalovanej v 1. rade i svedkyne H. H. boli stretnutia žalobcu s poručiteľom skôr iniciované práve zo strany žalobcu. Preto má súd za to, že žalobca nemôže znášať dôsledky vydedenia, keď danú situáciu spôsobil v značnej miere sám poručiteľ. Pre dôvod na vydedenie potomka uvedený v písmene c) sa len vyžaduje, aby bol dedič odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. V tomto prípade nie je dôležité, proti komu (čomu) trestný čin smeroval a nemusí sa vôbec týkať poručiteľa a ani jeho rodiny. Dôvodnosť poručiteľovho právneho úkonu o vydedení je daná, ak kedykoľvek preukázateľná predložením právoplatného rozsudku o vine a treste nedotknutého potomka. Môže ísť aj o trest podmienečný. Dôležité je tiež to, že potomok, ktorý nedosiahol vekovú hranicu trestnoprávnej zodpovednosti síce môže svojím konaním naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, ale o trestný čin nepôjde, pretože nie je trestne zodpovedný. V konaní nebolo preukázané, žeby v čase spísania Listiny o vydedení 31.12.2000 alebo predtým bol žalobca odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. Bol právoplatne odsúdený až po smrti poručiteľa (rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 4T/583/00 zo dňa 18.12.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 4To/7/2001 z 8.2.2001) a to na trest odňatia slobody v trvaní desiatich mesiacov. Čiže ani uvedený dôvod nebol v konaní preukázaný. Dôvod podľa písmena d), že potomok trvale vedie neusporiadaný život, je takisto mimoriadne subjektívny. Každý môže mať iný názor na to, aký je to usporiadaný život. Tu však bude treba prihliadnuť aj na to, aké dôsledky či povesť vyvoláva spôsob života potomka a či svojím spôsobom života neohrozoval poručiteľa alebo členov jeho rodiny a domácnosti alebo či to nemalo za následok zníženie vážnosti rodiny. V konaní nebolo preukázané, že by spôsob života žalobcu mal nejaký vplyv na vážnosť mena poručiteľa (skutočnosť, že žalobca bol vo väzbe vo vzťahu k skutočnosti, že sám poručiteľ bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody 8 rokov nemohla z hľadiska dobrých mravov taký účinok vyvolať) a v konaní nebolo ani tvrdené, že by ohrozoval poručiteľa alebo členov jeho rodiny a domácnosti. Nebol preukázaný taký spôsob života u žalobcu, že zo strany poručiteľa bolo nevyhnutné odvrátiť listinou o vydedení situáciu, keď napr. by jeho majetok mal pripadnúť takémuto neopomenuteľnému dedičovi, ktorý si dedičstvo nebude vážiť, resp. zdedený majetok chce iba použiť na vedenie svojho neusporiadaného života (napr. hazardné hry, nákup omamných látok a pod.). Navyše v listine o vydedení uvedený dôvod nebol žiadnym spôsobom konkretizovaný a podľa vyjadrenia samotnej žalovanej v 1. rade bol to práve poručiteľ, ktorý počas svojho života inklinoval k hazardným hrám a alkoholu.
So zreteľom na uvedené nebolo v danom prípade možné priznať vydedeniu žalobcu z dôvodov podľa § 469 ods. 1 písm. a) až d) OZ právne účinky, preto súd eventuálnemu petitu vyhovel a rozhodol, že dôvody vydedenia uvedené v listine z 31.12.2000 nie sú dané. Žalobca - syn poručiteľa ako dedič zo zákona podľa § 473 ods. l OZ má nárok na jednu polovicu svojho zákonného podielu. Keďže dôvody jeho vydedenia nie sú dané, závet poručiteľa zo dňa 31.12.2000 odporuje zásadám dedenia plnoletých potomkov uvedeným v § 479 OZ a žalobca sa relatívnej neplatnosti závetu v zákonnej lehote dovolával, závet je v tejto odporujúcej časti neplatný. Pre úplnosť súd uvádza, že predmetom tohto konania nebolo prejednanie, čo patrí do dedičstva, preto dôkazy žalovanej v 1. rade na preukázanie akým spôsobom nadobudla byt a že uhrádzala dlhy poručiteľa počas manželstva, či jej tvrdenia že byt vydržala, súd považoval pre posúdenie predmetu konania za irelevantné. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania , nakoľko žalobca i žalovaní boli v konaní úspešný len čiastočne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku.