Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-167-2013.pdf
PDF · 81.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3C/167/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľky P. Y., A.. XX. XX. XXXX, S. W. Q., I. X. XXX/XX, S.. Č.. W. Q., F. XXX, proti odporcovi U. Y., A.. XX. XX. XXXX, W. Q., A. XXX/X, zastúpenému JUDr. Czudarom Sándorom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Vinica, Mierové nám. 452, o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.
Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania účelne vynaložené na bránenie jeho práv vo výške 100 %.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť jej manželské výživné vo výške 100,- Eur mesačne, počínajúc od 23. 08. 2013, z titulu vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi. V návrhu navrhovateľka uviedla, že s odporcom sú manželia ale nežijú spolu od roku 2000. V súčasnej dobe je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a nemá žiadny príjem, pričom odporca neprispieva na jej výživu ničím. Na pojednávaní sa navrhovateľka pridržiavala podaného písomného návrhu a ďalej uviedla, že s odporcom nežijú spolu 01. 04. 2000, kedy sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti v dôsledku nezhôd. Od 15. 05. 2000 má nadviazanú známosť so Š. W., s ktorým odvtedy žijú spolu. Od 01. 02. 2013 je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 97,50 Eur mesačne, iný príjem nemá žiadny, pričom od marca 2013 je PN pre zdravotné problémy. Priateľ je tiež nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,- Eur mesačne. Majetok nevlastní žiadny, mesačne spláca pôžičku poštovej banke po 41,- Eur mesačne. V súčasnej dobe je trestne stíhaná, pretože dňa 30. 01. 2013 mala vypité, bol u nej doma F.. U., ktorý chcel od nej sex, ona nechcela, preto keď sa otočil, tak chytila nôž a pichla ho do chrbta. Od vtedy nepožíva alkoholické nápoje, navštevuje pravidelne psychiatričku a berie lieky.
Odporca na pojednávaní uviedol, že navrhuje návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnuť. Potvrdil, že s navrhovateľkou sú manželia, nežijú však spolu od apríla 2003, kedy sa navrhovateľka odsťahovala spolu s deťmi zo spoločnej domácnosti do podnájmu a od tejto doby spolužitie neobnovili. Dôvodom prerušenia spolužitia bolo to, že navrhovateľka denne požívala alkoholických nápoje, pod ich vplyvom bola agresívna, kričala, chcela ho pichnúť nožom, v čom jej zabránil ich starší syn. Potvrdil, že v čase prerušenia spolužitia príležitostne požíval alkoholické nápoje, ale už 8 rokov nepožíva žiadne alkoholické nápoje. Poukázal na to, že keď sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti začala hneď žiť so Š. W., s ktorým žije spolu až doteraz, preto tvrdí, že navrhovateľka túto známosť nadviazala skôr, ako prerušili spolužitie. Ďalej uviedol, že on nemá nadviazanú žiadnu mimomanželskú známosť, je riadne zamestnaný v ČR od roku 2008, jeho zdravotný stav je dobrý, majetok väčšej hodnoty nevlastní žiadny,
dlhy ani pôžičky nemá žiadne, nemá ani žiadnu vyživovaciu povinnosť. Tvrdil, že s ohľadom na životný štýl navrhovateľky, jej neveru, keďže už 10 rokov žije s iným mužom, ako aj agresívne správanie, by v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine priznanie manželského výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš z 23. 08. 2013, sobášnym listom účastníkov, pracovnou zmluvou odporcu, správou Okresného úradu Veľký Krtíš, Katastrálneho odboru z 25. 10. 2013, výpismi z LV čl. 21-25, správou o povesti na účastníkov z miesta ich bydliska, správami ÚPSVaR Veľký Krtíš z 30. 10. 2013, správou Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš z 08. 11. 2013, pracovným posudkom na odporcu od jeho zamestnávateľa zo 14. 11. 2013, správou o zárobku odporcu od jeho zamestnávateľa z 13. 11. 2013, ako aj pripojenými spismi Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 5C/18/2005, 5C/109/2005 a sp. zn. 3C/232/2013.
Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že účastníci sú manželia. Manželstvo uzavreli dňa 28. 05. 1988 vo Vinici. Z manželstva účastníkov maloleté deti nepochádzajú. Účastníci žili spolu do apríla 2003, kedy spolužitie prerušili v dôsledku nezhôd a kedy sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Od mája 2003 navrhovateľka žije so Š. W.. Navrhovateľka je od 01. 02. 2013 nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, soc. vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši a poberá dávky a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 97,50 Eur mesačne, iný príjem nemá žiadny. Odporca je od 09. 10. 2008 zamestnaný ako lúpač u zamestnávateľa Pavel Haniš - Stavební práce, Hradec Králové, kde dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 7.247,- Kč. Účastníci nemajú žiadnu vyživovaciu povinnosť.
Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť..
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že účastníci sú manželia. Predmetom konania je určenie manželského výživného, ktorého sa podaným návrhom domáha navrhovateľka. Oprávneným z vyživovacej povinnosti je manžel alebo manželka, ktorého aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia než životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý z manželov. Povinnosť platiť výživné je základným vyjadrením manželskej ekonomickej solidarity. Pri určení vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, ako aj aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd je povinný zaoberať sa tiež otázkou starostlivosti o domácnosť, ako aj otázkou osobnej starostlivosti o deti, pokiaľ tieto z manželstva pochádzajú. Z ustanovenia § 75 ods. 2 Zák. o rodine vyplýva, že jedinou výnimkou, pre ktorú by nebolo možné priznať oprávnenému manželovi právo na výživné, je rozpor s dobrými mravmi, teda právo oprávneného manžela na výživné od povinného manžela musí byť v súlade s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd musí nevyhnutne skúmať oprávnenie, nie povinnosť, to znamená nemožno priznať výživné len v tom prípade, ak preto existujú dôvody na strane oprávneného, teda navrhovateľky. Z ustanovenia § 18 Zákona o rodine vyplýva, že manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. V danej veci mal súd preukázané, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť s odporcom v apríli 2003 v dôsledku vzájomných nezhôd. Avšak v mája 2003, teda
bezprostredne po prerušení spolužitia, počas trvania manželstva, nadviazala mimomanželský vzťah s iným mužom, s ktorým žije spolu až doteraz. Podľa názoru súdu navrhovateľka tak svojím správaním porušila zásady uvedené v ustanovení § 18 Zákona o rodine, najmä zásadu žiť spolu, vytvárať trvalé a harmonické životné spoločenstvo po stránke citovej, osobnej a sexuálnej ako aj zásadu byť si verní, ktorá povinnosť zodpovedá mravnému a právnemu princípu monogamie, ktorá sa viaže po celú dobu trvania manželstva bez ohľadu na to, či manželia žijú spolu alebo žijú oddelene. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd za to, že správanie navrhovateľky v manželstve je ľahkomyseľné, navrhovateľka svojím správaním a konaním porušila zásady stanovené v § 18 Zák. o rodine, najmä zásadu byť si verní, a teda jej správanie je v rozpore s dobrými mravmi, preto podľa ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine nemožno navrhovateľke priznať právo na manželské výživné. Preto potom súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov, súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., na základe zásady úspechu. Odporca mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu vznikli trovy. Preto potom súd priznal odporcovi náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie jeho práva vo výške 100 %, so zreteľom na ustanovenie § 151 ods. 7 O. s. p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).