Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-173-2013.pdf
PDF · 112.9 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/173/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi P. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. S. XX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, v konaní o zaplatenie 356,27 €, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/215/2012-104 zo dňa 15. 01. 2013 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 34,37 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom v Lučenci, vedený v I. banke, a.s. Bratislava, pobočka Lučenec pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS:XXXXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o zaplatenie 356,27 € s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 356,27 € od 22. 11. 2006 do zaplatenia zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len „OSP“) tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 171,31 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že dňa 26. 10. 2005 uzatvoril odporca so spoločnosťou TatraCredit, a. s. Zmluvu o úvere č. 1010415, ktorej predmetom úverovania boli audiokomponenty za celkovú cenu 540,39 € s tým, že kúpna cena sa bude splácať v mesačných splátkach po 14,60 € po dobu 36 mesiacov. Dňa 03. 12. 2007 uzatvorila spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. ako postupca so spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa. Oznámením o vstupe do konania zo dňa 04. 09. 2012 vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, ktoré vo svojom vyjadrení k žalobe dňa 26. 09. 2012 vznieslo námietku premlčania, čo odôvodnilo tým, že navrhovateľ podal žalobu dňa 20. 08. 2012 a nárok sa stal splatným už v čase pred 20. 08. 2009. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že medzi pôvodným veriteľom, teda právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorú okresný súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Konštatoval, že predmetná zmluva v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je svojou povahou zmluvou o
spotrebiteľskou úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom - právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na strane druhej medzi spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Okresný súd uviedol, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo zmeny obsahu zmluvy pred jej uzatvorením. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktorých obsah odporca resp. dlžník nemôže ovplyvniť, pretože sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. V reakcii na vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom konania na strane odporcu navrhovateľ do súdneho spisu doložil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku zo dňa 18. 08. 2010 (ďalej len Dohoda). Z predloženej Dohody okresný súd zistil, že podľa tejto Dohody mal byť odporcom uznaný dlh vyšpecifikovaný ako istina v sume 356,27 €, príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy a náklady na inkasné konanie vo výške 53,11 €. Okresný súd uznanie dlhu posúdil ako neurčitý právny úkon, pričom konštatoval, že z jeho obsahu nie je zrejmá celková výška uznania dlhu, keďže nie je špecifikovaná výška príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy. Podľa názoru okresného súdu právny úkon - uznanie dlhu dlh dostatočne nešpecifikuje, čo do jeho výšky, preto ide o neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka neplatný. Jeho dôsledkom preto nemôže byť pretrhnutie a začatie plynutia novej premlčacej doby. Konštatoval, že následky uznania premlčaného dlhu môžu nastať len v prípade, ak dlžník vedel o premlčaní, čo navrhovateľ nepreukázal. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 20. 08. 2009, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné, a navrhovateľ podal žalobu dňa 20. 08. 2012, preto ju podal po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Okresný súd mal za to, že vznesená námietka premlčania vedľajším účastníkom na strane odporcu bola vznesená dôvodne, a preto konštatujúc, že nárok navrhovateľa je premlčaný žalobu zamietol. Uviedol, že zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody o uzavretí splátkového kalendára o uznaní dlhu zo dňa 18. 08. 2010 hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, preto uznanie dlhu odporcom v Dohode zo dňa 18. 08. 2010 považuje za neúčinné. Zároveň konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že odporca vedel o premlčaní dlhu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.
V podaní zo dňa 19. 02. 2013 sa proti predmetnému rozsudku okresného súdu navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva proti rozhodnutiu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Poukázal na ustanovenie § 110 ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka a uviedol, že dňa 18. 08. 2010 odporca podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku prostredníctvom, v ktorej odporca uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý zo Zmluvy o úvere č. 1010415 uzavretej s právnym predchodcom navrhovateľa dňa 26. 10. 2005 vo výške 356,27 € s prísl. čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj záväzok. Podľa názoru navrhovateľa predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť; zároveň odporca v nej potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s ním spojených. Navrhovateľ poukázal na článok 3 bod 3.4 Dohody, v ktorej je podľa navrhovateľa jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené: „dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“. Navrhovateľ zdôraznil, že obsahom Dohody je aj uznanie dlhu zo strany odporcu ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona je prerušenie plynutia premlčacej doby, čo podľa navrhovateľa znamená, že doba ktorá dovtedy uplynula sa stáva právne bezvýznamnou a začína plynúť nová 10-ročná premlčacia doba a to priamo zo zákona. Podľa názoru navrhovateľa v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka nemožno podľa navrhovateľa stotožňovať s inštitútom uznaniam dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby dochádza podľa navrhovateľa bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel, alebo nie. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho
kto uznal premlčaný dlh o jeho premlčaní so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, čo podľa navrhovateľa znamená, že ustanovenie § 110 Občianskeho zákonníka nepodmieňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na ustanovenie článku 3 bod 3.4 Dohody, v ktorej odporca potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu nastali podľa navrhovateľa účinky ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, a to že záväzok uznaný odporcom čo do dôvodu a výšky v čase uznania trval. Navrhovateľ zároveň poukázal na to, že súd sa v konaní v podstate len stotožnil s jednostranným nepreukázaným vyjadrením odporcu, že o premlčaní dlhu a o následkoch premlčania dlhu nemal vedomosť napriek tomu, že navrhovateľ v konaní predložil relevantný dôkaz, že odporca uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi a v uznávacom prejave zároveň aj potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu. Podľa názoru navrhovateľa žiadne zákonné ustanovenie nebráni súdnemu uplatneniu aj premlčaného práva, pričom dlh premlčaním nezaniká, teda nemožno hovoriť o použití nekalých obchodných praktík zo strany navrhovateľa. V danom prípade došlo navyše k uznaniu dlhu a teda k plynutiu novej premlčacej doby. Navrhovateľ uviedol, že nemôže súhlasiť so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu premlčania, nakoľko je zrejmé, že ak by aj odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10- ročnej premlčacej doby, v takomto prípade nastupuje. Podľa názoru navrhovateľa odporca potom čo sa oboznámil s obsahom Dohody svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním dlhu. K podpisu Dohody nebol žiadnym spôsobom donútený, uzatvorením predmetnej Dohody nedošlo k zhoršeniu postavenia odporcu ako spotrebiteľa, ale práve naopak, navrhovateľ poskytol odporcovi možnosť plniť už existujúci splatný záväzok, splnením ktorého sa odporca dostal do omeškania v splátkach. Navrhovateľ v odvolaní vyjadril ďalej nesúhlas s tým, aby bol zaviazaný na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Podľa názoru navrhovateľa vedľajší účastník - Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť spotrebiteľom právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. V uvedenej súvislosti navrhovateľ poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z., podľa ktorej cieľom novelizácie Občianskeho súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Zdôraznil, že združenie na ochranu spotrebiteľa je účelné zakladať len v prípade, ak samotné združenie je spôsobilé poskytovať ochranu spotrebiteľovi, inak nemožno hovoriť o naplnení podstaty zákonných ustanovení, ktoré umožňujú vznik takýchto združení. Navrhovateľ okresnému súdu v odvolaní ďalej vytkol, že nepostupoval správne, keď združeniu zastúpenému advokátom priznal náhradu trov konania, nakoľko existovali dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 OSP spočívajúce v tom, že vedľajší účastník stúpil do konania na strane odporcu za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy. V zmysle uvedeného nemožno podľa názoru navrhovateľa zo strany vedľajšieho účastníka hovoriť o trovách účelne vynaložených, preto navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 220 OSP zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu alebo, aby odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP zrušil a aby vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní s tým, že trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania pozostávajú z odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 31,87 € s DPH a z režijného paušálu k uvedenému právnemu úkonu vo výške 9,37 € s DPH, spolu 41,24 € s DPH.
K obsahu odvolania navrhovateľa sa v podaní zo dňa 17. 03. 2013 vyjadril odporca a vedľajší účastník na strane odporcu a vo vyjadrení uviedli, že navrhovateľ je podľa výpisu z obchodného registra dostupného na internete obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je na prvom mieste faktoring a forfating - mimosúdne vymáhanie pohľadávok. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku zo dňa 18. 08. 2010 je podľa názoru vedľajšieho účastníka na strane odporcu a odporcu formulár, ktorý navrhovateľ vopred pripravil ako veriteľ pre odporcu - spotrebiteľa, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku, pričom dlžník nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Uviedol, že právny predchodca navrhovateľa TatraCredit, a. s. v právnom postavení dodávateľa uzatvoril s odporcom ako spotrebiteľom Zmluvu o úvere dňa 26. 10. 2005. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku je vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľskej zmluve akcesorickým právnym úkonom, ktorý bezpochyby v rámci predmetu svojho podnikania uzatvára navrhovateľ v právnom postavení
dodávateľa s dlžníkom v postavení spotrebiteľa. Podľa názoru odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu, akékoľvek argumentačné snahy navrhovateľa o spochybňovaní vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu sú iba jeho účelovou snahou vyhnúť sa tomu, aby bol navrhovateľ považovaný za dodávateľa, teda aby sa navrhovateľ vyhol tomu, že súd podrobí Dohodu kontrole podľa ustanovení spotrebiteľských predpisov. Navrhovateľ je však podľa odporcu a vedľajšieho účastníka pri uzatváraní Dohody bez akýchkoľvek pochybností v postavení dodávateľa, preto musí súd podrobiť každú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvára navrhovateľ kontrole v zmysle ustanovenia § 153 ods. 3 OSP pri náležitej aplikácii spotrebiteľských právnych predpisov. Podľa názoru vedľajšieho účastníka na strane odporcu navrhovateľom predložená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil dodávateľ pre spotrebiteľa a spotrebiteľ nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Takto predformulovaná Dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Podľa názoru odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu, uzavretie takejto Dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní Dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti, pričom navrhovateľ využil omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky predĺženia premlčacej doby formou uznania dlhu odôvodnil odporca a vedľajší účastník na strane odporcu tým, že navrhovateľovi umožňuje účelové kapitalizovanie pohľadávky nárastom príslušenstva v dôsledku plynutia času. Navrhovateľ vo formulárových dohodách necháva dlžným spotrebiteľom uznávať pohľadávky v rozsahu takej sumy, na ktorú nemá v celom rozsahu platný právny titul, t. j. suma dlhu (istina) je vyššia ako skutočná pohľadávka podložená platným právnym titulom. Podľa názoru odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu navrhovateľ chce uzavretím dohody pre potreby súdneho konania navodiť dojem perfektnosti pôvodných zmlúv a získať titul aj na vymáhanie súm, na ktoré nemá právny nárok, a ktorých zaplatenie právnemu predchodcovi navrhovateľa resp. navrhovateľovi zakladá spotrebiteľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Jednostranné predĺženie premlčacej doby na strane navrhovateľa bez súčasného predĺženia premlčacej doby vo vzťahu k nárokom spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej uviedol, že pri uzatváraní Dohody o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku používa navrhovateľ nekalú obchodnú praktiku. Iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa a dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi po vynútenej návšteve resp. kontakte pracovníka, prípadne splnomocnenej osoby navrhovateľa narýchlo na rozličných miestach, s tým že je dlžníkovi predkladaná na podpis s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu. Ak chce spotrebiteľ splátky, musí podpísať celý formulár, pričom ani netuší význam toho, čo podpisuje. Nekalosť obchodnej praktiky podľa názoru odporcu a vedľajšieho účastníka vyplýva z § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázali ďalej na rozdiel medzi uznávacím úkonom povinnej osoby podľa § 110 ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka a podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k ustanoveniu § 110 ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym a jeho aplikácia je na mieste vždy, keď sa jedná o uznanie práva spočívajúce v povinnosti zaplatiť peňažné plnenie, ktoré je v čase uznávacieho prejavu dlžníka premlčané, čo logicky podľa názoru odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu odôvodňuje podmienku formulovanú zákonodarcom ... „len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní“. Pokiaľ by sa však formulárová dohoda s uznaním dlhu a predĺžení premlčacej doby v kontexte vyššie popísaných okolností za akých je medzi dodávateľom a spotrebiteľom podpísaná, mala považovať za platný právny úkon, potom by podľa názoru odporcu a vedľajšieho účastníka boli súčasne popierané samotné princípy a podstata právnej úpravy právneho úkonu podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa ustanovení § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ pri uzatváraní formulárovej dohody zjavne ignoruje a porušuje predpisy spotrebiteľského práva a pokiaľ sa pokúša za každú cenu dať svojmu protiprávnemu konaniu pláštik vo forme uznania práva resp. dohody o uznaní dlhu je to iba snaha o zahmlievanie skutočnej podstaty, pretože pod týmto pláštikom sa nachádzajú neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky. Podľa názoru odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu preukázateľná kumulácia nekalých obchodných praktík použitých zo strany navrhovateľa, ktoré odporujú dobrým mravom, súčasne s neurčitosťou dohody je dôvodom na posúdenie uznania dlhu ako neplatného právneho úkonu. Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013, kde dovolací súd ustálil, že princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach v
konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Podľa názoru odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu navrhovateľ sa v predmetnej veci nemôže dovolávať platnosti predloženej formulárovej Dohody, a teda ani právnych účinkov z nej vyplývajúcich a to ani s poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákon neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalovaného spotrebiteľa. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahov zo strany dodávateľa treba vyvažovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu podľa odporcu a vedľajšieho účastníka platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa, preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. K námietkam navrhovateľa týkajúcich sa priznanej náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že o dôvodnosti priznania trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi svedčí aj novelizované znenie ustanovenia § 137 OSP, ktoré bolo s účinnosťou od 01. 01. 2012 doplnené zákonom č. 332/2011 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. V zmysle citovanej novely § 137 OSP patrí náhrada výdavkov právnickej osobe, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako dôvodný a správny potvrdil a zároveň zaviazal navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu v celkovej výške 34,37 € a to na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
V podaní zo dňa 05. 11. 2013 označenom ako „Doplnenie vyjadrenia žalovaného a vedľajšieho účastníka k odvolaniu“ sa odporca a vedľajší účastník na strane odporcu podrobnejšie vyjadrili k aplikačným otázkam ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa pri spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa Obchodného zákonníka, pričom poukázal na ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. a na ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedli, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku, ako aj v ostatných spotrebiteľských normách sú vo vzťahu ku všetkým ostatným súkromnoprávnym predpisom ustanoveniami špeciálnymi a v prevažnej miere kogentnými, čo je dané tým, že konkrétne implementujú záväzné európske spotrebiteľské predpisy priamo v našom právnom poriadku. Osobitný právny režim spotrebiteľských zmlúv, ktorý modifikuje klasickú zásadu zmluvnej autonómie, vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu (spotrebiteľa), ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb (dodávateľmi). V závere doplnenia vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa odporca a vedľajší účastník na strane odporcu uviedli, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere bez ohľadu na formu a typ zmluvy sa vždy spravuje špeciálnymi ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a podporne Občianskym zákonníkom.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.
Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že okresný súd správne ustálil, že zmluva uzatvorená medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa je zmluva spotrebiteľská. Predmetná zmluvy spĺňa predpoklady štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny pred ich uzatvorením. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky (v danom prípade označené ako „Všeobecné obchodné podmienky Zmluvy o úvere poskytované spoločnosťou TatraCredit, a. s.“), ktorých obsah spotrebiteľ nemôže ovplyvniť, pretože sú pripravené vopred a pre veľký počet potencionálnych spotrebiteľov. Pokiaľ navrhovateľ argumentoval tým, že s odporcom uzatvoril Dohodu o uznaní záväzku, kde odporca uznal voči navrhovateľovi záväzok vo výške 356,27 €, po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že pri uzatváraní „Dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku“ došlo zo strany navrhovateľa k nekalej obchodnej praktike, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá je spôsobilá podstatným spôsobom narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Predmetnú Dohodu je potrebné vyhodnotiť ako vyhotovenú za použitia nekalej obchodnej praktiky aj preto, že vedomosť o
premlčaní dlhu je zakomponovaná do bodu 3 tejto Dohody označenom ako „Forma splatenia záväzku“. Formulácia vedomosti o premlčaní dlhu zakomponovaná do bodu 3 Dohody, ktorý sa týka splatenia dlhu je zavádzajúca. Dlžník pri takejto nekalej obchodnej praktike nemôže mať relevantnú vedomosť o tom, že podpisuje dohodu, do ktorej je zahrnuté aj uznanie premlčaného dlhu, preto toto uznanie nemôže vyvolať právne účinky vyplývajúce z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. Predmetná Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bola pripravená na vopred predtlačenom formulári, čo znamená, že spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah. Vychádzajúc zo zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je potom umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu do bodu 3 Dohody zo dňa 18. 08. 2010, ktorý obsahovo upravuje formu splatenia záväzku zavádzajúce a je porušením odbornej starostlivosti dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu ku spotrebiteľovi a ktorá napĺňa kritériá čestnej obchodnej praktiky a všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v oblasti jeho činností. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa zamietol ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil, konštatujúc, že navrhovateľ chcel uzavretím Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 18. 08. 2010 dosiahnuť uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka (ktoré vyžaduje relevantnú vedomosť dlžníka o premlčaní dlhu v čase jeho uznania), použil však pritom nekalú obchodnú praktiku, ktorou zaviedol spotrebiteľa a keďže takéto konanie je v rozpore so Zákonom na ochranu spotrebiteľa (č. 250/2007 Z. z.), okresný súd ho nemohol akceptovať, preto správne vyvodil z toho adekvátne právne dôsledky v podobe nepriaznivého rozhodnutia pre navrhovateľa, ktoré náležite odôvodnil.
Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je aj v tejto časti vecne správne. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu oznámením o vstupe do konania, v podaní zo dňa 04. 09. 2012, v ktorom zároveň žiadalo, aby mu súd doručil návrh na začatie konania s prílohami. V podaní zo dňa 26. 09. 2012, 19. 11. 2012 a 09. 01. 2013 sa Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako vedľajší účastník na strane odporcu ( v podaní zo dňa 09. 01. 2013 aj odporca) vo veci kvalifikovane vyjadrilo, pričom namietalo platnosť Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a zdôraznilo, že sa jedná o formulár, ktorý veriteľ vopred pripravil pre dlžníka, pričom dlžník nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah tejto formulárovej Dohody. Zdôraznilo, že okolnosti, za ktorých navrhovateľ uzatvára so spotrebiteľmi formulárové Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku treba považovať za nekalú obchodnú praktiku, pričom iniciatíva na uzatvorenie takejto Dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Prehlásenie o vedomosti dlžníka o uznaní dlhu je sofistikovane „skryté“ do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania dlhu v bode 2 Dohody. Takáto Dohoda je ako právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná. Po preskúmaní veci vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu o trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je aj v časti náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu vecne správne. Vedľajším účastníkom namietané skutočnosti možno vyhodnotiť ako obranu, ktorá bola jednoznačne v prospech spotrebiteľa, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupuje. Z uvedeného vyplýva, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu nemožno posúdiť ako neúčelne vynaložené trovy konania. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd odvolacie námietky navrhovateľa týkajúce sa trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu za neopodstatnené, preto rozsudok okresného súdu aj vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, čo znamená, že rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu v odvolacom konaní predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) priznaná podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 26,56 € plus režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 7,81 €; spolu trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu v odvolacom konaní predstavujú sumu 34,37 €.
O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 149 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.