Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-156-2013.pdf
PDF · 93.17 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/156/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Pajerchinovou, Dr. vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: U. J., S.. X.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov matky: F. J., S.. XX.X.XXXX, M. Q., N. XXXX/X L. J.: X. P., S.. XX.X.XXXX, M. Z., V. X, v konaní začatom na návrh matky o zvýšenie výživného na mal. dieťa s prísl., takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok tohto súdu č. k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 3.9.2007 a s právoplatnosťou k 7.2.2008 v časti výživného na mal. dieťa U. J., S.. X.X.XXXX tak, že z v y š u j e otcovi X. P., S.. XX.X.XXXX výživné na toto mal. dieťa zo sumy 2 000,- Sk mesačne na sumu 80,- eur mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý platiť matke F. J., S.. XX.X.XXXX vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, počnúc dňom 1.9.2013 až do doby, kým sa nezmenia pomery.
Dlžné výživné za čas od 1.9.2013 do 30.11.2013 v sume 40,80 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť matke do 31.12.2013.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka podala na tento súd dňa 10.7.2013 návrh o zvýšenie výživného na mal. dieťa z doterajšej sumy 2 000,- Sk ( teraz suma 66,40 eur ) na sumu 100,- eur mesačne o d1.9.2013 a ďalej a to z dôvodu, že u mal. dieťaťa došlo k zmene pomerov, lebo od 1.9.2013 je žiakom 1. ročníka základnej školy. O predchádzajúcej výške výživného bolo rozhodnuté rozsudkom tohto súdu č. k. XP/XXX/XXXX-XX z 3.9.2007 a s právoplatnosťou k 7.2.2008 a čo znamená, že výživné nebolo menené 5 rokov.
Na pojednávaní súdu matka trvala na podanom návrhu, dlhodobo bola na PN a má vo vybavovaní invalidný dôchodok kvôli cievnemu ochoreniu. Od 6.11.2013 po skončení ročnej PN je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Posudková komisia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne jej priznala 45 % pracovnú nespôsobilosť a doposiaľ nemá rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku. Okrem mal. U. má ešte staršiu mal. dcéru W.Ó. W.o veku 9 rokov, ktorej otec zomrel a poberá na ňu sirotský dôchodok vo výške 112,80 eur mesačne. S deťmi býva u svojich rodičov a vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav nemá možnosť dosahovať príjem. Vyčítala otcovi, že bezdôvodne nepracuje a nedosahuje príjem a toto nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti na dieťa.
Na pojednávaní súdu otec so zvýšením výživného nesúhlasil, pretože je dobrovoľne nezamestnaný a nemá pravidelný príjem. Nepravidelný príjem dosahuje vykonávaním rôznych príležitostných prác, je
nemajetný a žije u družky X. X., s ktorou majú spoločné mal. dieťa H., narodenú v r. 2012 a v januári 2014 očakávajú narodenie ich druhého spoločného dieťaťa. Okrem toho má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. V., ktorý sa narodil v r. 1997 z jeho mimomanželského vzťahu a na ktorého mu bola určená vyživovacia povinnosť Okresným súdom v Kežmarku v sume 33,- eur mesačne. Teda spolu má otec doteraz 3 vyživovacie povinnosti k mal. deťom s 3 rôznymi matkami a s družkou očakávajú narodenie ďalšieho dieťaťa. Z vlastného rozhodnutia sa od mája 2011 až doteraz nezaevidoval na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pretože mal problém zdokladovať žiadané skutočnosti a okrem toho počíta s možnosťou , že si nájde prácu. Doteraz mohol platiť výživné len vďaka finančnej pomoci svojej mamy a brata. Podľa otca, aj keby sa rovno zamestnal ako robotník vo firme, jeho zárobok by mohol činiť cca 400,- eur mesačne a tak či tak by si nemohol plniť všetky svoje vyživovacie povinnosti, resp. matkou žiadané vyššie výživné na mal. Dominika. Naposledy pracoval vo firme U. V..R..J.. Q. po dobu 8 mesiacov v r. 2012 a potom pracoval na dohodu Y. R. S. s dohodnutou odmenou 2,60 eur/ hod. Do pozornosti súdu dal, že má pochybnosti o svojom otcovstve k dieťaťu a nenechá to tak.
Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení a na pojednávaní súdu súhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného, pretože sa zvýšili potreby dieťaťa jeho nástupom do základnej školy a zhoršil sa zdravotný stav matky, pre ktorý nemôže pracovať a zabezpečiť lepší príjem do rodiny. Otec vlastnou vinou nedosahuje príjem, pretože sa nezaevidoval na úrade práce a tak sa vzdal dobrovoľne príjmu zo štátnych dávok, a preto navrhol, aby sa vychádzalo pri rozhodovaní o zvýšení výživného na dieťa z posledného dosiahnutého príjmu otca.
Súd vykonal dokazovanie: výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka, pripojenými spismi tohto súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného na dieťa , sp. zn. XP/XXX/XXXX o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, sp. zn. XXC/XX/XXXX o zamietnutí návrhu otca a o zapretie otcovstva k dieťaťu , správou kolízneho opatrovníka, rozhodnutím o sirotskom dôchodku pre mal. W. J., rozhodnutím o vyplácanom nemocenskom matke za 9 mesiacov v roku 2013 v sume 241,10 eur mesačne, potvrdením R. S. o výkone pracovnej činnosti otca ako vodiča nepravidelnej dopravy na dohodu, ktorá skončila s dosahovanou čistou mzdou 12,24 eur mesačne a správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok o evidencii otca ako uchádzača o zamestnanie od 12.5.2010 do 3.5.2011 a o jeho vyradení z evidencie pre nespoluprácu s úradom od 4.5.2011, na základe čoho súd zistil tento skutkový stav:
O predchádzajúcom určení výživného otcovi na mal. dieťa bolo rozhodnuté rozsudkom tohto súdu č. k. XP/XXX/XXXX - 17 zo dňa 3.9.2007 a s právoplatnosťou k 7.2.2008 a to v sume 2 000,- Sk mesačne od 5.6.2007 a ďalej, zároveň otcovi bolo určené dlžné výživné a mal. dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke. Pri tomto rozhodovaní o výživnom, keď mal. dieťa malo 3 mesiace a matka s ním bola na materskej dovolenke, súd vychádzal z príjmu otca 13 000,- Sk mesačne netto, pričom otec mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. V. v sume 1 000,- Sk mesačne. Matka v tom čase poberala dávky v materstve v sume 10 064,- Sk mesačne a od 1.11.2007 mala začať poberať rodičovský príspevok vo výške 4 440,- Sk mesačne. Matka mala v tom čase ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. Viktórii. Od tejto predchádzajúcej súdnej úpravy výživného sa podstatne zmenili pomery dieťaťa, ktoré nastúpilo do 1. ročníka základnej školy a zvýšili sa jeho životné náklady, ako aj náklady na školské potreby, ktoré odôvodňujú, aby výživné na dieťa bolo zvýšené. Súčasne sa zmenili aj pomery u matky a to k horšiemu, pretože má vážne zdravotné problémy, bola rok práceneschopná a v súčasnom období má vo vybavovaní invalidný dôchodok. Momentálne je matka evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a má ešte jednu vyživovaciu povinnosť na mal. W., na ktorú poberá sirotský dôchodok. U otca tiež došlo k zmene pomerov a to pokiaľ sa týka zvýšenia jeho ďalších vyživovacích povinností, keď predtým mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, teraz má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. deťom a ďalšie dieťa sa mu má s družkou narodiť v januári 2014. Otec je od mája 2011 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a od tej doby podľa jeho vlastného vyjadrenia sa nezaevidoval a ani si nenašiel stabilnú prácu. Príležitostne pracoval za nižšiu odmenu. Otec neuviedol súdu také závažné zdravotné a osobné dôvody, pre ktoré by ako muž v produktívnom veku si nemohol nájsť adekvátnu prácu. Jeho úsudok, že by si mohol nájsť len prácu s nízkym zárobkom, neobstojí, pretože si doteraz žiadnu prácu nenašiel. Preto sa súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného priklonil k návrhu kolízneho opatrovníka, aby súd pri zvyšovaní výživného na mal. Dominika vychádzal z jeho predchádzajúceho príjmu , t. j. zo sumy 13
000,- Sk netto mesačne, teraz sumy 431,50 eur mesačne a samozrejme zohľadnil otcovi jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti k deťom.
Podľa § 36 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu nežijú, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie po dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že u mal. dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na dieťa voči otcovi. Matka pre vážne zdravotné problémy už vyše roka nepracuje, rok poberala nemocenské dávky a v súčasnom období má vo vybavovaní invalidný dôchodok. Otec bol od mája 2011 vyradený pre nespoluprácu z evidencie uchádzačov o zamestnanie, odvtedy je dobrovoľne nezamestnaný a príjem dosahuje príležitostnými prácami, resp. mu finančne pomáha jeho rodina, Otec žije s družkou, s ktorou očakáva ich druhé spoločné dieťa. Na strane otca súd nezistil také závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali objektívny pokles jeho schopnosti pracovať a dosahovať príjem. Otec už raz podal návrh na zníženie výživného na mal. U., ktorý však bol právoplatne zamietnutý rozsudkom k 13.6.2011 v konaní tohto súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX. Preto súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal z jeho posledne známeho príjmu, z ktorého súd vychádzal pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom a otcovi zohľadnil, že má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. deťom. Vzhľadom k tomu, že u matky došlo k objektívnemu poklesu jej schopnosti pracovať pre nepriaznivý zdravotný stav, je na otcovi, aby on prebral na seba zodpovednosť pri zabezpečovaní zvýšených potrieb dieťaťa. V nadväznosti na to, súd zvýšil otcovi výživné z doterajšej sumy 2 000,- Sk mesačne na sumu 80,- eur mesačne, ktorá zodpovedá veku a potrebám dieťaťa a príjmu otca , z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal. Pokiaľ matka žiadala vyššie výživné, súd nebol viazaný jej návrhom, pretože konanie mohlo začať aj bez návrhu a výšku výživného určil súd podľa vlastnej úvahy, rešpektujúc hmotnoprávnu úpravu podľa zákona o rodine, ktorou je súd viazaný. Bežné zvýšené výživné má otec začať platiť od decembra 2013 a ďalej.
Druhým výrokom rozsudku súd vyčíslil otcovi dlžné výživné od 1.9.2013 do 30.11.2013 ako rozdiel medzi zvýšeným výživným a doterajším výživným ( 80 - 66,40), čo je suma 40,80 eur (13,60 eur x 3 mesiace ) a na zaplatenie ktorej súd určil otcovi samostatnú lehotu.
V prípade zmeny pomerov u rodičov alebo mal. dieťaťa Zákon o rodine umožňuje, aby došlo k zmene doterajšej súdnej úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, a to na základe nového súdneho rozhodnutia alebo rodičovskej dohody schválenej súdom v zmysle § 163 OSP.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) OSP, podľa ktorého platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Výrok rozsudku o zvýšení výživného je predbežne vykonateľný dňom doručenia rozsudku.
V Poprade dňa 18. novembra 2013 Mgr. Mária Pajerchinová, Dr., v.r. samosudca
Za správnosť vyhotovenia:
Ing. Ingrid Vajdíková