Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Er/2669/2011

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Marián Janec, so sídlom Žilina, Sad SNP 666/12 vo veci oprávneného : UHER COMPANY s.r.o., so sídlom 757 01 Valašské Meziřičí, Kouty 1290, Česká republika, IČO: 26835690, právne zastúpený JUDr. Sadílek Bohumil, advokát so sídlom 757 01 Valašské Meziřičí, Sokolská 1268, proti povinnému: INŽINIERSKÉ SIETE, s.r.o., so sídlom 024 01 Kysucké Nové Mesto, Litovelská 1331, IČO: 36389927, právne zastúpený Mgr. Branislav Samec, advokát so sídlom Nezbudská Lúčka 107, 013 24 Strečno, o námietkach povinného proti exekúcii a návrhu na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Námietky povinného proti exekúcii zamieta.

II. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.

III. Povinnému nepriznáva náhradu trov exekučného konania v tejto časti.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora, súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5511 108257*. Exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu

- Rozhodčí nález vydaný rozhodcom Asociace rozhodců ČR JUDr. Ondřejem Michnou, č.k. 2294/2010 Rozh, Ev. č. ARČR: zo dňa 28.2.2011.

Povinný v zákonom stanovenej lehote podal námietky proti exekúcii s odôvodnením, že existujú dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (rozhodnutie cudzozemského rozhodcovského súdu je v rozpore so slovenským právnym poriadkom) a povinný žiada, aby súd po preskúmaní exekučného titulu, čo do otázky materiálnej správnosti, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej ZoRK) v spojení s ust. Exekučného poriadku (ďalej EP) a priznať mu trovy konania v súvislosti s námietkami proti exekúcii a návrhu na zastavenie exekúcie. V rozhodcovskom konaní povinný opakovane namietal svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu existencie dvoch identických kúpnych zmlúv, pričom v jednej zmluve vystupuje ako kupujúci povinný a v druhej spoločnosť DICOL, s.r.o. Zmluva so spoločnosťou DICOL, s.r.o. bola obsahovo totožná so zmluvou predloženou oprávneným v rozhodcovskom konaní, má rovnaké číselné označenie, dátum uzavretia, rovnaký je i dodaný tovar a dohodnutá kúpna cena, jediný rozdiel spočíva v označení účastníkov. Rovnako aj vystavené faktúry sa číselne zhodujú. Tieto listiny jednoznačne preukázali existenciu podstatného omylu účastníkov (oprávneného a povinného) pri uzatváraní prvej kúpnej zmluvy, ktorý vznikol z dôvodu nepozornosti zamestnankyne firmy DICOL, s.r.o., ktorá je sesterskou spoločnosťou povinného už pri zasielaní e-mailovej objednávky. Podľa tvrdení povinného došlo k dojednaniu nového záväzku medzi oprávneným a spoločnosťou DICOL, s.r.o. a takto zanikol pôvodný záväzok medzi oprávneným a povinným. Rozhodcovský súd sa však otázkou namietanej pasívnej vecnej legitimácie povinného v priebehu konania vôbec nezaoberal a v odôvodnení jeho rozhodnutia nie je ani zmienka o tom, ako sa mal s touto základnou procesnou podmienkou

vysporiadať. Ďalej poukázal na ust. § 50 ods. 1 písm. a/ ZoRK, ktorý upravuje, kedy môže súd odoprieť uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, a to konkrétne ak účastník preukáže súdu, že ako zmluvná strana rozhodcovskej zmluvy nemohla uplatňovať svoje práva. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Ust. § 45 ZoRK zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Exekučný súd je teda pri postupe podľa tohto ustanovenia oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol.

Oprávnený sa k námietkam vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10.11.2011. Navrhol námietky zamietnuť. Poukázal na to, že rozhodca, ktorý vydal exekučný titul v súlade so Zmluvou medzi Českou republikou a Slovenskou republikou poskytoval povinnému rovnaké procesné práva ako oprávnenému. Oprávnený a povinný dňa 30.4.2009 uzavreli riadnu kúpnu zmluvu, v ktorej sa dohodli, že všetky práva a povinnosti z tejto zmluvy sa riadia a posudzujú podľa hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov Českej republiky a rovnako dohodli rozhodcovskú doložku. Rozhodca dodržiaval procesný postup, keď vyžadoval, aby sa protistrana vyjadrila k poslednému stanovisku druhej strany. Ust. § 31 písm. e/ zák.č. 216/1994 Sb. umožňuje podať návrh na zrušenie rozhodcovského nálezu súdom. Hmotnoprávne námietky povinného považuje za nedôvodné a v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodcovského nálezu. Oprávnený s kupujúcim má riadne uzavretú kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol dodaný tovar povinnému. Nemohlo dôjsť k zániku jeho záväzku tým, že ak úplne iná právnická osoba uzatvorila kúpnu zmluvu s oprávneným na vecne obdobný predmet plnenia.

O námietkach povinného bolo rozhodnuté uznesením vyššieho súdneho úradníka č.k. -90 zo dňa 7.11.2012, ktorým boli námietky povinného zamietnuté ako nedôvodné.

V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podal povinný odvolanie, v ktorom zotrval na dôvodoch uvedených v námietkach proti exekúcii, že nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Uviedol, že ak sa exekúcia vykonáva na základe špecifického exekučného titulu, ktorým je cudzozemský rozhodcovský rozsudok, na rozdiel od iných exekučných titulov zákon oprávňuje súdy, aby v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vedenom či už podľa alebo Exekučného poriadku, toto konanie zastavili o.i. vtedy, ak je rozhodcovský rozsudok v rozpore so zákonom, alebo v rozpore s dobrými mravmi, alebo ním prisúdené plnenie je nemožné. Nie je podstatné, že nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poukázal na ust. (ZoRK), podľa ktorého uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku môže súd odoprieť na návrh účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje len vtedy, ak tento účastník konania preukáže súdu príslušnému na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, že ako zmluvná strana rozhodcovskej zmluvy () nemohol uplatňovať svoje práva .... Ďalej poukazoval na materiálnu a formálnu právoplatnosť exekučného titulu. Vzhľadom na ust. ZoRK i z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky, pričom typickým prejavom takejto výnimky je ust. ZoRK. Ust. ZoRK zakotvuje osobitný prieskumný inštitút exekučného súdu, ktorý je oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol. S poukazom na uvedené a na skutočnosti uvádzané v námietkach proti exekúcii, navrhol týmto v plnom rozsahu vyhovieť.

Oprávnený sa k námietkam vyjadril podaním doručeným súdu dňa 5.2.2013, v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu. Povinný sa vytrvale snaží, vrátane dovolávania sa ústavných princípov, spochybniť celkom jednoduchú a triviálnu skutočnosť, ktorá bola nad všetky pochybnosti osvedčená v základnom konaní, na ktorého právnom režime sa obidve strany dohodli v kúpnej zmluve, teda že za uskutočnenú a prevzatú dodávku tovaru dlhuje oprávnenému čiastku 104.286,-Kč s príslušenstvom. Na preskúmavania exekučného titulu nie je daný žiadny zákonný dôvod, ktorý povinný obsiahlo v odvolaní rozvádza. Ďalej zotrval na svojom vyjadrení k námietkam proti exekúcii. Je toho názoru, že v napadnutom uznesení bolo nesprávne poučenie o opravnom prostriedku s poukazom na ust. Exekučného poriadku a Preto navrhuje odvolanie povinného odmietnuť podľa , , alebo potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne.

Podľa , proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie

sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa , odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku (EP), proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia podaním odvolania povinným proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom došlo k jeho zrušeniu zo zákona, a vo veci opäť rozhodne sudca.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie, a to v zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca. Rovnako z ust. veta prvá vyplýva, že proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustný opravný prostriedok, teda aj vtedy, ak je podľa odvolanie neprípustné. Preto námietka oprávneného vo vyjadrení k odvolaniu, že v napadnutom uznesení bolo dané nesprávne poučenie, je neoprávnená.

Podľa § 50 ods. 1 EP povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení platnom ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. k 18. februáru 2011 sa ustanovenia tohto zákona použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. VII ods.1 Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uzavretého 10. júna 1958 v New Yorku, vyhl. č. ustanovenia tohto Dohovoru sa nedotýkajú platnosti mnohostranných alebo dvojstranných dohôd uzavretých Zmluvnými štátmi o uznanie a výkon rozhodcovských rozhodnutí, ani nemôžu oslobodiť žiadnu zúčastnenú stranu prípadného práva použitia

rozhodcovského rozhodnutia spôsobom a v rozsahu určenom zákonodarstvom alebo zmluvami krajiny, v ktorej sa rozhodnutie uplatňuje.

Podľa § 39 ods.3 EP k návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia oprávnený pripojí aj listiny uvedené v osobitnom predpise.

Podľa § 47 ods. 1 ZoRK, účastník konania, ktorý žiada o uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, je povinný k písomnému návrhu na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku podanému na súd pripojiť originál tohto cudzieho rozhodcovského rozsudku alebo jeho osvedčenú kópiu a originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu. Podľa § 49 ods. 1, 2 ZoRK, uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok. Cudzí rozhodcovský rozsudok sa v Slovenskej republike vykoná ako tuzemský rozhodcovský rozsudok. Podľa § 53 ZoRK, sa ustanovenia tohto zákona použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá je súčasťou jej právneho poriadku, neustanovuje inak.

Zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou republikou zverejnená Oznámením č. predstavuje práve túto právnu normu v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré stanovia voľnejší režim uznávania cudzích rozhodcovských rozsudkov, jedná sa predovšetkým o voľnejší režim otázky arbitrability, ktorú tieto medzinárodné zmluvy stanovujú pomerne široko. Výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku prebieha v zmysle ZoRK ako výkon tuzemského rozhodcovského rozsudku a to v spojení s čl. 24 Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou (č. ), podľa ktorého je na exekučné konanie potrebné aplikovať zákony zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať, t.j. slovenský Exekučný poriadok a Zákon o rozhodcovskom konaní.

Podľa o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach uzavretej medzi Slovenskou republikou a Českou republikou zo dňa 28.10.1992, zverejnenej Oznámením č. (ďalej len „“) návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Podľa ods. 2 citovaného článku výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať. Podľa ods. 3 citovaného článku súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 22 a 23, a ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon.

Podľa čl. 22 písm. c/ , zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v čl. 25 tejto uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve tieto rozhodnutia vydané na území druhej zmluvnej strany: - rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní.

Podľa čl. , rozhodnutia uvedené v článku 22 tejto sa budú uznávať a vykonávať, ak účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho poriadku zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne doručené, a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený.

Podľa , písomnosti určené na doručenie adresátom, ktorí majú bydlisko na území druhej zmluvnej strany, možno zasielať aj priamo poštou podľa predpisov platných pre poštový styk.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů platný na území ČR, strany se mohou dohodnout, že o majetkových sporech mezi nimi, s výjimkou sporů vzniklých v souvislosti s výkonem rozhodnutí a sporů vyvolaných prováděním konkursu nebo vyrovnání, k jejichž projednání a rozhodnutí by jinak byla dána pravomoc soudu, má rozhodovat jeden nebo více rozhodců anebo stálý rozhodčí soud (rozhodčí smlouva).

Podľa § 18 cit. zák., strany mají v rozhodčím řízení rovné postavení a musí jim být dána plná příležitost k uplatnění jejich práv. Podľa § 19 ods. 1 cit zák., strany se mohou dohodnout na postupu, kterým mají rozhodci vést řízení. Otázky řízení mohou být rozhodnuty předsedajícím rozhodcem, jestliže k tomu byl zmocněn stranami nebo všemi rozhodci. Podľa § 23 písm. a/ cit zák., rozhodčí řízení končí vydáním rozhodčího nálezu. Podľa § 25 ods. 2 cit. zák., rozhodčí nález musí obsahovat odůvodnění, ledaže se strany dohodly, že odůvodnění není třeba; to platí i o rozhodčím nálezu vydaném podle § 24 odst. 2. Podľa § 28 ods. 1 cit. zák., písemné vyhotovení rozhodčího nálezu musí být doručeno stranám a po doručení opatřeno doložkou o právní moci. Podľa § 30 cit. zák., nestanoví-li zákon jinak, užijí se na řízení před rozhodci přiměřeně ustanovení občanského soudního řádu.

Podľa Občanský soudní řád v znení platnom pre toto konanie, platný na území ČR, do vlastních rukou se doručují písemnosti, u nichž tak stanoví zákon nebo nařídí-li tak soud. Podľa cit. zák., stejnopis rozsudku vyhotoveného v listinné podobě a rozsudek vyhotovený v elektronické podobě se doručuje účastníkům, popřípadě jejich zástupcům do vlastních rukou.

Cudzí rozhodcovský rozsudok je na účely tohto zákona rozhodcovské rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní o veci samej a bolo vydané na území iného štátu ako Slovenskej republiky. Cudzí rozhodcovský rozsudok možno uznať a vykonať v Slovenskej republike za podmienok ustanovených v ZoRK a Zmluve. Účastník konania, ktorý žiada o uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, je povinný k písomnému návrhu na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku podanému na súd pripojiť originál tohto cudzieho rozhodcovského rozsudku alebo jeho osvedčenú kópiu a originál rozhodcovskej alebo jej osvedčenú kópiu. Ak cudzí rozhodcovský rozsudok alebo rozhodcovská zmluva nie je vyhotovená v štátnom jazyku Slovenskej republiky, účastník konania zabezpečí jej úradný preklad do tohto jazyka. Avšak v zmysle medzi Českou republikou a Slovenskou republikou čl. 3 žiadosti podané podľa tejto a pripojené písomnosti nie je potrebné prekladať. Uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok. Cudzí rozhodcovský rozsudok sa v Slovenskej republike vykoná ako tuzemský rozhodcovský rozsudok. Uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku môže súd odoprieť na návrh účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, len vtedy, ak tento účastník konania preukáže súdu príslušnému na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, že a/ ako zmluvná strana rozhodcovskej nemohol uplatňovať svoje práva alebo že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo ak takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku štátu, kde bol rozhodcovský rozsudok vydaný, b/ nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o rozhodcovskom konaní alebo z iných závažných dôvodov, ktoré výslovne uvedie, nemohol sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, c/ rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý rozhodcovská zmluva nepredvídala alebo nespĺňa dohodnuté podmienky na predloženie sporu na rozhodcovské konanie, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa právneho poriadku, ktorým sa podľa dohody strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo ak takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku štátu, kde bol rozhodcovský rozsudok vydaný, vylúčená z rozhodcovského konania, d/ rozhodcovský súd nebol ustanovený alebo rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania; ak sa táto dohoda neuzavrela a ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s právnym poriadkom štátu, kde sa rozhodcovské konanie konalo, alebo rozhodcovský rozsudok sa nestal právoplatným a záväzným pre účastníkov rozhodcovského konania alebo jeho výkon odložil súd štátu, v ktorom alebo podľa ktorého právneho poriadku bol rozhodcovský rozsudok vydaný alebo týmto súdom zrušený.

Exekučný súd pred nariadením exekúcie musí skúmať exekučný titul tak, ako to vyplýva z § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a to po stránke formálnej ako aj materiálnej vykonateľnosti, a to ešte pred nariadením exekúcie. Exekučný súd preto postupoval správne, keď pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie skúmal súlad exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom. Exekučný súd však pochybil, keď neskúmal vykonateľnosť exekučného titulu v zmysle č. 193/93 Z.z., resp. jej čl. 22

a 23. Z vyššie citovaných predpisov vyplýva, že súd pred uznaním cudzieho rozhodcovského rozsudku má zisťovať, či boli alebo neboli splnené podmienky uvedené v a 23 č. 193/93 Z.z..

Z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Exekučný súd je ex offo povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný a spôsobilý exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

S poukazom na uvedené si exekučný súd vyžiadal spis rozhodcovského súdu. Z tohto spisu mal jednoznačne preukázané, že rozhodcovským súdom neboli porušené žiadne procesné ustanovenia, bol dodržaný procesný postup. Oprávnený s povinným dňa 30.4.2009 uzavreli kúpnu zmluvu č. 30042009. V čl. 10 tejto si stanovili, že všetky práva a povinnosti vyplývajúce z tejto sa riadia a posudzujú podľa hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov platných v Českej republike. V si v zmysle ust. zák.č. 216/1994 Sb. platného na území ČR dohodli, že v prípade sporov vzniknutých medzi nimi z právnych vzťahov založených touto zmluvou alebo sporov s ňou súvisiacich, budú tieto spory rozhodované v rozhodcovskom konaní podľa zák.č. 216/1994 Sb., podľa pravidiel Asociace rozhodcov Českej republiky so sídlom Teplice, a to jedným rozhodcom, ktorého menuje predstavenstvo tejto asociácie........... Rozhodcovské konanie bude prebiehať na základe písomných podkladov a vyjadrení podaných zmluvnými stranami. Strany prehlásili, že možnosť písomne sa vyjadriť k veci, daná im rozhodcom na základe tohto dojednania, považujú za poskytnutie možnosti vec pred rozhodcom prejednať v zmysle príslušných ustanovení citovaného zákona. Ústne konanie bude zvolané v prípade, ak bude to rozhodca považovať za nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia.

Oboznámením sa s obsahom rozhodcovskej doložky má súd za to, že táto bola uzavretá v súlade s právnym poriadkom Českej republiky, na základe dohody zmluvných strán o aplikovaní právnych noriem Českej republiky. Rozhodca bol stanovený v zmysle rozhodcovskej doložky Asociáciou rozhodcov Českej republiky. Oprávnenému a povinnému dňa 20.9.2010 rozhodca oznámil prijatie funkcie rozhodcu a vyzval ich aby sa vyjadrili k osobe rozhodcu a povinného zároveň, aby sa vyjadril k žalobe. Povinný vzniesol námietky proti rozhodcovi, ktorú rozhodca predložil predstavenstvu Asociácie rozhodcov ČR a o tejto bolo rozhodnuté dňa 16.11.2010 pod č.j. 2010/29/14 tak, že námietka povinného proti rozhodcovi bola zamietnutá ako nedôvodná. Rovnako rozhodca v konaní dodržal písomnú formu konania, ako bola dohodnutá v rozhodcovskej doložke. Každej strane bolo predložené písomné podanie protistrany na vyjadrenie a napokon boli tak oprávnený ako aj povinný vyzvaní na podanie konečného návrhu vo veci pred vydaním rozhodcovského nálezu. Z daného vyplýva, že boli splnené podmienky a č. pre uznanie predmetného rozhodcovského rozsudku.

Ohľadom uznania rozhodcovských rozsudkov v režime zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý je z hľadiska odopretia uznania špeciálnou úpravou oproti , sú stanovené samostatné dôvody odopretia uznania na návrh účastníka - ZoRK a odopretia aj bez návrhu (ex offo)

- § 50 ods. 2 ZoRK.

Podľa medzi ČR a SR č. , výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať.

Podľa § 50 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

Dôsledkom medzinárodných zmlúv a dohovorov o uznávaní a výkone cudzích rozhodnutí je narušenie suverenity štátu, ktorý ako zvrchovaný suverén nemá prečo tolerovať vrchnostenské akty iného

suveréna na svojom území. Tým, že sa štáty dohodli, že budú uznávať a vykonávať (recipročne) svoje rozhodnutia, neznamená, že sú pri súdnom výkone zvýhodnené. Účelom uznania cudzích rozhodnutí je, že sú vôbec pripustené k výkonu na cudzom území, pričom bez existencie týchto medzinárodných zmlúv, by tieto akty cudzieho suveréna boli písomnosťou bez účinkov.

V prípade cudzích rozhodcovských rozsudkov, aby sa pristúpilo k ich výkonu, predchádza tomu ešte jeden medzistupeň, a to ich uznanie. Zákon o rozhodcovskom konaní stanoví určité mantinely, podmienky, ktoré je exekučný súd oprávnený skúmať, predtým ako postaví cudzí rozhodcovský rozsudok na roveň tuzemskému, pričom medzinárodné stanovia často voľnejšie režimy. V prípade posudzovania ex offo sú dvoma základnými dôvodmi pre odmietnutie uznania cudzieho rozhodcovského rozsudku nearbitrabilita a rozpor s verejným poriadkom.

Povinný poukazuje na to, že vydaný rozhodcovský nález je v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, keď v tomto základnom konaní nemal pasívnu vecnú legitimáciu. Uvedené skutočnosť namietal už v základnom rozhodcovskom konaní, avšak rozhodca sa touto námietkou vôbec nezaoberal a v odôvodnení jeho rozhodnutie nie je ani zmienka o tom, ako sa mal s touto základnou procesnou podmienkou vysporiadať. Predmetné tvrdenie povinného je neopodstatnené, a to s poukazom na odôvodnenie exekučného titulu, a to predovšetkým na str. 6-8 tohto rozhodnutia, kde sa rozhodca zaoberal námietkami povinného o jeho pasívnej vecnej legitimácii.

Svoje tvrdenia o nedostatočnej pasívnej legitimácii povinný odôvodňuje existenciou dvoch identických kúpnych zmlúv. Dňa 30.4.2009 bola uzavretá kúpna zmluva č. 30042009 medzi oprávneným a spoločnosťou DICOL, s.r.o., predmetom plnenia ktorej bola dodávka „dvou sad mobilního badmintonového hřiště BADBALL38, rozměr 15x6,66m, tloušťka 3,8mm, včetne mobilních badmintonových stojanú na síť a sítí.“ Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 154.286,-Kč. Táto zmluva bola obsahovo totožná so zmluvou predloženou oprávneným v rozhodcovskom konaní, má rovnaké číselné označenie, dátum uzavretia, rovnaký je i dodaný tovar a dohodnutá kúpna cena, jediný rozdiel spočíva v označení účastníkov, kde v jednej zmluve vystupuje ako kupujúci povinný a v druhej zmluve spoločnosť DICOL, s.r.o.. Oprávnený ďalej 11.5.2009 vystavil na spoločnosť DICOL, s.r.o. faktúru č. 290100027, predmetom ktorej bola fakturácia kúpnej ceny podľa predmetnej vo výške 154.286,-Kč. Táto faktúra sa rovnako obsahovo a číselne zhoduje s faktúrou predloženou oprávneným v rozhodcovskom konaní, ktorá je však vystavená na povinného. Tieto dôkazy majú jednoznačne preukazovať, že došlo k podstatnému omylu účastníkom pri uzavretí prvej kúpnej (oprávnený a povinný), ktorý vznikol z dôvodu nepozornosti zamestnankyne firmy DICOL, s.r.o., ktorá je sesterskou spoločnosťou povinného (obe spoločnosti majú totožné sídlo a štatutárneho zástupcu p. Jozef Bajánek) už pri zasielaní e-mailovej objednávky, pričom tento omyl ako relevantný posúdil i sám oprávnený, ktorý dodatočne súhlasil so zmenou kupujúceho tak v zmluve ako aj pri fakturácii a kupujúcim sa stala spoločnosť DICOL, s.r.o., ktorá aj čiastočne plnila svoj záväzok, keď dňa 10.11.2009 uhradila oprávnenému 50.000,-Kč, čo oprávnený nerozporoval. Z výslovného prejavu vôle oprávneného a spoločnosti DICOL, s.r.o. tak došlo k založeniu nového záväzkového vzťahu, ktorý nahradil účinky pôvodného, pričom s takýmto postupom konkludentným spôsobom udelil súhlas aj povinný ako kupujúci z pôvodného záväzkového vzťahu. V konečnom dôsledku sa dodaný tovar dostal do majetku spoločnosti DICOL, s.r.o., ktorá ho aj fakticky užíva. Oprávnený tiež prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom z 1.6.2010 požiadal spoločnosť DICOL, s.r.o. o zaplatenie kúpnej ceny. S ohľadom na všetky okolnosti vzniku záväzkového vzťahu a najmä na jeho obsah vyjadrujúci skutočnú vôľu zmluvných strán je nepochybné, že pôvodný záväzok medzi oprávneným a povinným zanikol na základe dohody.

V predmetnej veci bola medzi oprávneným a povinným uzavretá písomná kúpna zmluva v zmysle ustanovení platného na území Českej republiky. V zmysle predmetnej oprávnený dňa 11.5.2009 dodal tovar na určené miesto povinným, ako kupujúcim, čo na predávajúcom protokole potvrdil konateľ povinného svojim podpisom. Podľa (ďalej ) platného na území Slovenskej republiky, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne (podobné ust. pozná i české právo ČR). Teda ak malo dôjsť k zrušeniu písomne uzavretej kúpnej , toto sa mohlo uskutočniť opäť iba písomnou formou. Povinný však nepreukázal, že k takému zrušeniu kúpnej uzatvorenej dňa 30.4.2009 medzi ním ako kupujúcim a oprávneným ako predávajúcim došlo.

Podľa , , ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok. Podstatou privátnej novácie je, že vôľa strán záväzkového právneho vzťahu smeruje k nahradeniu doterajšieho záväzku novým záväzkom, pričom sa vyžaduje písomná forma, ak sa nahrádza písomný záväzok. Tento úmysel účastníkov nemožno predpokladať, musí byť nepochybný, v opačnom prípade sa nový záväzok nepovažuje za náhradu doterajšieho. Účastníkmi tejto dohody musia byť účastníci pôvodného záväzkového vzťahu.

Podľa , a , dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Podstatou urovnania je odstránenie právnej neistoty medzi účastníkmi záväzkového právneho vzťahu, ktorá vyplýva zo spornosti a pochybnosti ich práv a povinnosti a nahradenie doterajšieho sporného záväzku novým, týchto nedostatkov zbaveným záväzkom. Dohoda o urovnaní musí mať písomnú formu, ak aj doterajší záväzok bol zriadený písomne. Účastníkmi dohody o urovnaní musia byť účastníci doterajšieho záväzkového právneho vzťahu.

Povinný nepreukázal žiadnym spôsobom, že medzi oprávneným a ním došlo písomnou formou k zmene kúpnej z 30.4.2009, na základe ktorej oprávnený plnil dňa 11.5.2009, a to či jej jednoduchým zrušením, privátnou nováciou alebo dohodou o urovnaní. Prejav vôle oboch strán by musel byť učinený v písomnej forme. Uvedené nie je možné nahradiť s poukazom na kúpnu zmluvu medzi oprávneným a spoločnosťou DICOL, s.r.o., nakoľko sa jedná o úplne inú právnickú osobu, a to ani konkludentne zo strany povinného. Týmto nemohlo dôjsť k zmene obsahu záväzku, k zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka z kúpnej , ktorú uzavrel oprávnený s povinným. Povinný nebol účastníkom uzatváranej oprávnený m a spoločnosťou DICOL, s.r.o., preto sa nijakým spôsobom nemôže dotýkať práv alebo povinnosti povinného.

Povinný tiež namietal, že oprávnený prijal čiastočné plnenie od spoločnosti DICOL, s.r.o. Z odôvodnenia rozhodcovského nálezu vyplýva, že oprávnený túto skutočnosť vysvetlil tak, že plnenie prijal a započítal na plnenie záväzku povinného až potom, čo povinný telefonicky požiadal oprávneného, že platbu svojho záväzku uskutoční prostredníctvom tejto spoločnosti a právne tak odkázal oprávneného na . Podľa , ak dlžník plní svoj záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá tak, akoby záväzok plnil sám, ak tento zákon neustanovuje inak. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že povinnému ako dlžníkovi nič nebránilo, aby plnil svoj záväzok prostredníctvom tretej osoby.

Vychádzajúc z vyššie konštatovaného súd nezistil žiaden rozpor s verejným poriadkom Slovenskej republiky, pre ktorý by nebolo možné cudzí rozhodcovský rozsudok vykonať. Povinnému sa nepodarilo preukázať, že skutočne v základnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul nemal pasívnu vecnú legitimáciu. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že predmet plnenia z kúpnej užíva spoločnosť DICOL, s.r.o. Podľa platného tak na území Slovenskej republiky ako aj Českej republiky, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný. Povinnému bol tovar dodaný dňa 11.5.2009, kedy povinný nadobudol k nemu vlastnícke právo a je na povinnom ako s týmto vlastníctvom nakladá (či ho užíva sám, alebo ho poskytne do nájmu a pod.).

Na základe uvedeného súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné vyhovieť námietkam povinného proti exekúcii a tiež dôvody pre ktoré by mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú a táto následne zastavená. Preto súd námietky povinného proti exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť ako nedôvodné zamietol v celom rozsahu.

Povinný si zároveň uplatnil trovy konania v súvislosti s konaním o námietkach proti exekúcii. Exekučný poriadok v čase začatia exekučného konania neupravoval trovy exekúcie, ktoré vznikli povinnému. O náhrade trov konania súd rozhodne vo vzťahu k povinnému, a to v zmysle ust. v spojitosti s , pretože až 203 EP nemajú osobitné ustanovenie upravujúce

náhradové pravidlo pre prípad úspechu povinného v exekučnom konaní. Tieto ustanovenia upravujú výlučne trovy exekúcie.

Podľa , na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko povinný v konaní o námietkach proti exekúcii a návrhu na zastavenie exekúcie nemal úspech, preto mu súd trovy exekučného konania v tejto časti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.