Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-66-2012.pdf
PDF · 85.41 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/66/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom predsedu senátu Mgr. Pavol Dekánek a členov senátu Ing. Peter Bóna a Ladislav Potoczký v trestnej veci obžalovaných A. S. a V. Q. pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 písmeno e/ Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.11.2013 v Bratislava takto
rozhodol:
X/ A. S. V. L. J. M.
nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Q., trvale bytom Bratislava, L. E.. Č.. XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,
X/ V. Q. G. C. R. I. G. F. Á.
nar. XX.XX.XXXX/XXXX v W.Š., trvale bytom K. G. XXX/X, A. - D. U., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Levoča,
s a u z n á v a j ú v i n n ý m i
A. S. J. V. Q.
=========================== zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 písmeno e/ Trestného zákona, p r e t o ž e:
5. septembra 2009 v čase okolo 20.50 hod. v Q. na Q. E. XX po tom, ako obvinená Q. pristúpila k poškodenému Ľ. A.G., narodenému XX. P. XXXX, tohto najskôr telom a po chvíli aj rukami pritlačila k stene obytného domu a po tomto mu za neustáleho bránenia v jeho voľnom pohybe z prostredníka ľavej ruky stiahla pečatný prsteň zo zlatého kovu s vygravírovanými písmenami P a T, pričom počas tohto obvinený S. najskôr státím v ich blízkosti dával pozor a následne držaním poškodeného za jeho pás a ruku mu bránil v akomkoľvek pohybe,
t e d a spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a takýto čin spáchali na chránenej osobe,
A. S.
===========
Podľa § 44 Trestného zákona súd u p ú š ť a od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Trestného zákona, pretože pokladá trest uložený skorším rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 1T/15/2006 zo dňa 03.03.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 2To/75/2009 zo dňa 11.03.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2010, kde bol obžalovaný uznaný vinným
z pokračovacieho trestné činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzorov a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, c/, d/, zák. č. 140/1961 Zb. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. a zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a bol za to odsúdený podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 /osem/ rokov, pričom podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
V. Q.
===============
Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, pretože pokladá trest uložený skorším rozhodnutím Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 2T/124/2010 zo dňa 28.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3To/20/2011 zo dňa 02.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.03.2011, kde bola obžalovaná uznaná vinnou zo zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a bola za to odsúdená podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákon, § 38 odsek 7 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ rokov, pričom podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona bola na výkon trestu odňatia slobody zaradená do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľky za dostatočný.
odôvodnenie:
Obžalovaní A. S. J. V. Q. 5. septembra 2009 v čase okolo 20.50 hod. v Q. na Q. E. XX po tom, ako obvinená Q. pristúpila k poškodenému Ľ. A., narodenému XX.P. XXXX, tohto najskôr telom a po chvíli aj rukami pritlačila k stene obytného domu a po tomto mu za neustáleho bránenia v jeho voľnom pohybe z prostredníka ľavej ruky stiahla pečatný prsteň zo zlatého kovu s vygravírovanými písmenami P a T, pričom počas tohto obvinený Zeman najskôr státím v ich blízkosti dával pozor a následne držaním poškodeného za jeho pás a ruku mu bránil v akomkoľvek pohybe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. S. a obžalovanej V. Q., ktorí po zákonnom poučení urobil v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásenie, že je sú vinní zo spáchania skutku a dobrovoľne sa priznali. Súd v zmysle ustanovenia § 257 ods. 4 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. položil obžalovanému A. S. otázky:
- rozumiete čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa vám kladie za vinu ? Odpoveď obvineného A. S.: áno.
- boli ste ako obvinený poučení o svojich právach najmä o práve na obhajobu, bola vám daná možnosť slobodnej voľby obhajcu a mohol ste sa s ním radiť o spôsobe obhajoby ? Odpoveď obvineného A. S.: áno.
- rozumiete právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu ? Odpoveď obvineného A. S.: áno.
- boli ste oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy vám kladené za vinu ? Odpoveď obvineného A. S.: áno.
- priznali ste sa dobrovoľne a uznali vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin ? Odpoveď obvineného A. S.: áno.
Súd v zmysle ustanovenia § 257 ods. 4 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. položil obžalovanej V. Q. otázky:
- rozumiete čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa vám kladie za vinu ? Odpoveď obvinenej V. Q.: áno.
- boli ste ako obvinená poučená o svojich právach najmä o práve na obhajobu, bola vám daná možnosť slobodnej voľby obhajcu a mohli ste sa s ním radiť o spôsobe obhajoby ?
Odpoveď obvinenej V. Q.: áno.
- rozumiete právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu ? Odpoveď obvinenej V. Q.: áno.
- boli ste oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy vám kladené za vinu ? Odpoveď obvinenej V. Q.: áno.
- priznali ste sa dobrovoľne a uznali vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin ? Odpoveď obvinenej V. Q.: áno.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I na hlavnom pojednávaní navrhla súdu, vyhlásenie obvineného A. S. a obvinenej V. Q. prijať.
Podľa § 257 ods. 4 Tr. por. súd vyhlásenie obžalovaných A. S. a V. Q. prijal a v zmysle ustanovenia § 257 ods. 7 Tr. por. dokazovanie v rozsahu, v akom obaja obžalovaní priznali spáchanie skutku nevykonával a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Súd postupom podľa ustanovenia § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy a osobné doklady obžalovaného A. S. a V. Q..
Obžalovaný A. S. na hlavnom pojednávaní urobil v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b/ vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku. V zmysle ustanovenia § 257 ods. 4 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. na všetky položené otázky súdom odpovedal, áno.
Obžalovaná V. Q. na hlavnom pojednávaní urobila v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b/ vyhlásenie, že je vinná zo spáchania skutku. V zmysle ustanovenia § 257 ods. 4 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. na všetky položené otázky súdom odpovedala, áno.
K osobe obžalovaného A. S. súd zistil, že doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný. Doposiaľ nebol priestupkovo riešený.
K osobe obžalovanej V. Q. súd zistil, že doposiaľ bola trikrát súdne trestaný. Doposiaľ nebola priestupkovo riešená.
Súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich súvislostiach a dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe a že ho spáchali obžalovaný Tibor Zeman a obžalovaná V. Q.. Vykonaným dokazovaním mal súd bezpečne preukázané, že obžalovaný A. S. a obžalovaná V. Q. 5. septembra 2009 v čase okolo 20.50 hod. v Q. na Q. E. XX po tom, ako obvinená Q. pristúpila k poškodenému Ľ. A.Š., narodenému XX.P. XXXX, tohto najskôr telom a po chvíli aj rukami pritlačila k stene obytného domu a po tomto mu za neustáleho bránenia v jeho voľnom pohybe z prostredníka ľavej ruky stiahla pečatný prsteň zo zlatého kovu s vygravírovanými písmenami P a T, pričom počas tohto obvinený Zeman najskôr státím v ich blízkosti dával pozor a následne držaním poškodeného za jeho pás a ruku mu bránil v akomkoľvek pohybe. Skutkový stav mal súd preukázaný jednak z listinných dôkazov a hlavne z priznania sa obžalovaného A. S. a obžalovanej V. Q., ktorí vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku. Súd preto uznal obžalovaných A. S. a V. Q. vinných zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 písmeno e/ Trestného zákona, pretože spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a takýto čin spáchali na chránenej osobe.
Súd pri úvahách pri druhu a výmere trestu dôsledne postupoval v zmysle ustanovení Trestného zákona s poukazom na ustanovenia § 36, § 38 Trestného zákona.
Súd zistil, že obžalovaný A. S. bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný. Okresným súdom Bratislava IV, sp. zn. 1T/15/2006 zo dňa 03.03.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 2To/75/2009 zo dňa 11.03.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2010, bol uznaný vinným z pokračovacieho trestné činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzorov a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, c/, d/, zák. č. 140/1961 Zb. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. a zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a bol za to odsúdený podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 /osem/ rokov, pričom podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa názoru súdu nebolo potrebné ukladať obžalovanému A. S. ďalší trest a preto podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Trestného zákona, nakoľko považoval trest uložený skorším rozsudkom vo výmere 8 rokov, na nápravu a prevýchovu páchateľa za dostatočný.
Súd zistil, že obžalovaná V. Q. bola doposiaľ trikrát súdne trestaná. Naposledy rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 2T/124/2010 zo dňa 28.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3To/20/2011 zo dňa 02.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.03.2011, kde bola obžalovaná uznaná vinnou zo zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a bola za to odsúdená podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákon, § 38 odsek 7 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ rokov, pričom podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona bola na výkon trestu odňatia slobody zaradená do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V tomto prípade prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 42 odsek 1 Trestného zákona. Podľa názoru súdu nebolo potrebné ukladať súhrnný trest odňatia slobody vzhľadom na skoršie odsúdenie obžalovanej V. Q. na dobu v trvaní 12 rokov, tento trest súd považoval za dostatočný na nápravu a prevýchovu páchateľky a preto podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženie súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia, pokiaľ sa ho oprávnená osoba predtým výslovne nevzdá. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať obžalovaný do výroku, ktorý sa ho priamo dotýka. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Poškodený môže podať odvolanie do výroku o náhrade škody. Prípadné odvolanie je možné podať v určenej lehote u podpísaného súdu v 4-roch vyhotoveniach.