Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (34)Rozsudok_19Csp-26-2023.pdf
PDF · 91.05 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/26/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 69002 Břeclav, Česká republika, IČO: 04 355 211, zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Bírovou, so sídlom Americká 2, 83102 Bratislava
- mestská časť Nové Mesto, proti žalovanému: G. L., U. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. W. L. XXXX/XX, Ž., o zaplatenie sumy 200,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 200,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,- € od 07.03.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 12,- €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (upomínaciemu súdu) v znení jej zmeny domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 200,- € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,- € od 07.03.2020 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12 € a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Smlouvy o úvěru č. 578457 zo dňa 02.01.2020 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebiteľském úvěru v znení neskorších predpisov žalobca ako veriteľ, poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 200,-€, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 57,-€ a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Smlouvy o úvěre č. 578457 sú celkovú náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 57,-€. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Smlouvy o úvěru, stal sa jeho dlh splatným a to dňom 28.02.2020. V zmysle bodu IV. Smlouvy a čl. 19 VVPÚ je veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- eur za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo emailov. Na upomienky žalovaný nereagoval, telefonicky sa im s ním nepodarilo skontaktovať. Zaslané boli 4 upomienky (2.3.2020, 3.3.2020, 12.7.2022, 20.7.2022) v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým pádom vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 12,-€ za zaslané upomienky. Dňa 03.11.2022 bola žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu.
2. Upomínací súd v Banskej Bystrici vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz sp. zn. 12Up/73/2023 zo dňa 09.02.2023, ktorý nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Z uvedeného dôvodu upomínací súd postúpil vec v súlade s § 10 ods. 3 v spojení s § 14 ods.3 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepreberal súdne zásielky na adrese uvedenej v žalobe a v registri obyvateľov SR a súdu sa nepodarilo zistiť inú adresu, na ktorej sa žalovaný zdržiava, súd mu doručoval žalobu postupom podľa § 116 ods. 2 CSP jej zverejnením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu.
4. Súd vo veci nenariaďoval pojednávanie v súlade s § 219 ods. 3 CSP a § 297 písm. b) CSP, nakoľko ide o vec jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu nepresahuje 1.000,-€. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovaný skutkový stav veci:
5. Žalobca dňa 11.07.2018 na základe elektronickej registrácie žalovaného a žiadosti o poskytnutie úveru uzavrel s týmto smlouvu o úvěru č. 578457, na základe ktorej poskytol žalovanému jednorazový bezúčelový úver vo výške 200,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 57,- € do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru, t.j. dátum splatnosti bol stanovený na 30.01.2020. Zmluvné strany v zmluve o úvere dojednali ročnú percentuálnu mieru nákladov („RPMN“) vo výške 2528,03 %. Obsahom zmluvy o úvere je aj vyhlásenie žalovaného ako spotrebiteľa, že s obsahom zmluvy o úvere súhlasí a pred jej uzavretím bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. V zmluve súčasne zmluvné strany dojednali, že veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou vo výške 3,-€ za každú odoslanú upomienku.
6. Podľa § 37 zák. č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
7. Podľa § 10 ods. 4 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, záväzkové vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú slovenským právnym poriadkom, ibaže právo, ktoré by bolo inak rozhodné, poskytuje spotrebiteľovi lepšiu ochranu jeho práv.
8. Podľa čl. 6 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci 4.7.2008 SK Úradný vestník Európskej únie L 177/11 svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
9. Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 24 odsek 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 129/2010 Z. z.“), na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
12. Podľa § 9 odsek 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
13. Podľa § 11 odsek 1 písmeno a/ Zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.
14. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
15. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. V zmysle čl. 18 ods. 2 Nariadenia Brusel Ia súd má právomoc rozhodnúť tento spor, nakoľko žalovaný spotrebiteľ má bydlisko v Slovenskej republike. Vo vzťahu k rozhodnému právu súd zistil, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v bode 04 stanovujú, že na úpravu právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným sa majú použiť ustanovenia právneho poriadku Českej republiky. Súd z úradnej povinnosti skúmal, ktoré právo je pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšie a dospel k záveru, že právny vzťah strán sporu by sa mal riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to aj s poukazom na čl. 6 ods. 1 nariadenia Rím I. Dojednanie o rozhodnom práve sa nachádza len vo všeobecných podmienkach, ktoré boli prílohou zmluvy o úvere, spotrebiteľ preto nemal reálnu možnosť ovplyvniť voľbu rozhodného práva, a preto takéto určenie rozhodného práva nie je možné považovať za voľbu spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia Rím I.
18. Z dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom mal súd preukázanú existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. V konaní nebolo z predložených dokladov sporným, že uzavretá zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zároveň ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností).
19. Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov však súd dospel k záveru, že pri uzavretí zmluvy o úvere nebola dodržaná písomná forma ani iná, Občianskym zákonníkom predpokladaná forma tohto právneho úkonu. Žalobca k žalobe pripojil len dve strany zmluvy o úvere s všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru bez toho, že by zároveň vierohodne preukázal, že medzi stranami ohľadom uzavretia zmluvy prebehla elektronická komunikácia minimálne v rozsahu prijatia elektronickej žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru ako návrhu na uzavretie zmluvy touto formou. Napriek tomu, že poskytnutý úver v zmysle § § 1 odsek 3 písmeno l/ Zákona č. 129/2010 Z. z. nie je spotrebiteľským úverom, na spornú zmluvu je s poukazom na § 24 odsek 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. potrebné aplikovať § 9 odsek 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ktorý určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Občiansky zákonník pritom v § 40 odsek 4 určuje, že písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon (o.i.) urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, pričom písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou. Žalobca tak podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie uzavretia zmluvy o úvere v písomnej forme. S poukazom na § 11 odsek 1 písmeno a/ Zákona č. 129/2010 Z. z. súd potom uzavretú zmluvu o úvere považoval za bezúročnú a bez poplatkov, preto si žalobca dôvodne uplatnil len nárok na vrátenie poskytnutej sumy úveru.
20. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu záväzku žalovaného vrátiť žalobcovi sumu poskytnutého úveru vo výške 200,- €. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný z poskytnutého úveru vrátil žalobcovi čo i len časť finančných prostriedkov, rovnako ako nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by uvedený záväzok žalovaného zanikol prípadne iným spôsobom než splnením. Súd preto žalobe v časti o zaplatenie sumy 200,- € vyhovel.
21. Keďže žalovaný úver nevrátil v lehote splatnosti najneskôr do 30.01.2020, je v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Súd preto žalobcovi prisúdil aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,- € od 07.03.2020 (podľa žaloby, aj keď úver sa stal splatným už dňa 31.01.2020) do zaplatenia. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu splatnosti úveru. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka a § 3 odsek 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď žalobca pôvodne žalobou uplatnenou na upomínacom súde žiadal o priznanie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne, na základe výzvy upomínacieho súdu udelil súhlas na vydanie platného rozkazu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne. Z uvedeného dôvodu v súlade s § 8 zák. č. 306/2017 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, sa má za to, že žalobca v tejto časti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo.
22. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12,- €, súd žalobcovi priznal aj túto sumu, ktorá tvorí v súlade s § 121 Občianskeho zákonníka príslušenstvo pohľadávky. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a súdu preukázal, že žalovaného upomínal na úhradu pohľadávky upomienkami - zo dňa 02.03.2020, 03.03.2020, 12.07.2022, 20.07.2022. Súd preto priznal žalobcovi nárok na paušálnu náhradu nákladov za 4 zaslané upomienky, t.j. celkovo vo výške 12 €.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. O vyčíslení trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.