Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-48-2013.pdf
PDF · 89.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/48/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Monikou Géciovou PhD. v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45535108, Šoltésovej 14, Bratislava, zastúpený AK Soukeník - Štrpka, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava proti odporcovi: R. X., nar. XX.X.XXXX, V.. N. XX, Q., v konaní o zaplatenie 47,80 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý z a p l a t i ť navrhovateľovi 47,80 eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 12.12.2009 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur, na účet navrhovateľa č. účtu: 2927869149/1100, VS: 191340601, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý n a h r a d i ť navrhovateľovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 58,16 eura, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, č. účtu: 2621204160/1100, VS: 191340601, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.11.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 47,80 eur s prísl. a náhrady trov konania.
Na pojednávanie konané dňa 18.11.2013 sa nedostavil navrhovateľ ani jeho právny zástupca, ktorý svoju neprítomnosť písomným podaním zo dňa 4.10.2013 ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a žiadal aby súd konal v jeho neprítomnosti v zmysle žalobného návrhu a vyjadrení. Pojednávania sa nezúčastnil ani odporca u ktorého je doručenie vykázané riadne a včas dňa 25.10.2013, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil ani nežiadal z dôležitého dôvodu odročenie pojednávania. Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a odporcu.
Vykonaným dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými navrhovateľom, a to Návrhom na vydanie platobného rozkazu, Zmluvou o pripojení, Identifikačnými údajmi účastníka, Faktúrou na úhradu žalovanej sumy, Zmluvou o postúpení pohľadávok, Všeobecnými podmienkami poskytovania telekomunikačných služieb, Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 4.10.2013, Cenníkom mesačných programov, Zoznamom neuhradených faktúr a ostatným spisovým materiálom, súd zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 10.1.2008 uzavrel odporca s právnym predchodcom navrhovateľa Zmluvu o pripojení, ktorá obsahovala dohodu, že v prípade 12 mesačnej viazanosti poskytne právny predchodca navrhovateľa
odporcovi program služieb Relax 60 za zľavnený mesačný poplatok 11,81 eur, pričom štandardná cenu tohto programu služieb bola v tom čase 14,58 eur (podľa pripojeného cenníka mesačných programov Relax). Celková výška poskytnutej zľavy v prípade zmluvy o pripojení zo dňa 10.1.2008 na telefónne číslo XXXX XXX XXX bola teda 33,18 eur. Keďže odporca nezaplatil už prvú faktúru vystavenú dňa 22.1.2008, právny predchodca navrhovateľa deaktivoval jeho SIM kartu ku dňa 10.7.2009, čím došlo k vypojeniu tejto SIM karty z prevádzky. Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dojednaná v zmluve o pripojení (47,80 eur). Nakoľko si odporca nesplnil povinnosti, na ktoré sa vo vyššie uvedenej zmluve o pripojení zaviazal, vznikla mu podľa navrhovateľa povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eura (vyúčtovaná vo faktúre č. 7911002152). Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2011 došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky z pôvodného veriteľa spol. Slovak Telekom, a.s., na navrhovateľa. Vo svojom vyjadrení sa k veci zo dňa 4.10.2013 navrhovateľ predložil súdu informáciu o histórii kontraktu odporcu, ktorú poskytol navrhovateľovi jeho právny predchodca. Podľa prehľadu neuhradených faktúr neuhradil odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa celkovú sumu 471 eur. Túto informáciu predložil navrhovateľ súdu len na ilustráciu prístupu odporcu k splácaniu svojich záväzkov, nakoľko predmetom postúpenia pohľadávok navrhovateľovi bola len zmluvná pokuta, ktorú si navrhovateľ uplatnil žalobou v tomto konaní.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 78 ods. 9 zákona, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa bodu 3 prvá veta, Zmluvy o pripojení zo dňa 10.1.2008, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že účastníci konania uzavreli zmluvu o pripojení na základe ktorej sa odporca zaviazal za služby poskytované právnym predchodcom navrhovateľa riadne a včas platiť. Nakoľko však odporca porušoval svoje povinnosti zo zmluvy takmer ihneď po uzavretí zmluvy o pripojení (nesplácanie faktúr za poskytnuté služby), právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy a uplatnil si voči odporcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške žalovanej pohľadávky. Pokiaľ ide o žalovanú zmluvnú pokutu, súd ju posudzoval podľa predpisov spotrebiteľského práva a dospel k záveru, že uplatnenú zmluvnú pokutu (47,80 eur) nemožno považovať v danom konaní za neprimerane vysokú a to ani vzhľadom na odporcom neuhradené služby voči právnemu predchodcovi navrhovateľa (471 eur), ani vzhľadom ku pravidelným mesačným platbám, ktoré mal odporca podľa zmluvy o pripojení uhrádzať (11,81 eur).
V zmysle vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok je dôvodný a preto zaviazal odporcu na úhradu zmluvnej pokuty ako si ju navrhovateľ uplatnil v žalobe.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko odporca neuhradil svoje pohľadávky v lehote ich splatnosti, vznikol navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania. Nakoľko si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania odo dňa 12.12.2009, teda nasledujúci deň po splatnosti faktúry, ktorou si právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval voči odporcovi zmluvnú pokutu (základná úroková sadzba ECB v tomto čase bola vo výške 1 %), súd mu ich priznal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom tarifnú hodnotu v tomto prípade predstavovala výška žalovanej pohľadávky teda 47,80 eur.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty do 165,97 eur je 16,60 eur.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Teda v tomto konaní predstavovala tarifná odmena za jeden úkon právnej služby 16,60 eura.
Trovy konania navrhovateľa, ako si ich tento prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil návrhom na začatie konania zo dňa 8.11.2012, pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia, a to podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 vyhlášky, za dva úkony právnej služby á 16,60 eura (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu vo veci samej - žaloba zo dňa 8.11.2012), režijný paušál za dva úkony právnej služby v roku 2012 á 7,63 eura, t. j. trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 48,46 eur a DPH vo výške 20% z tejto sumy vo výške 9,70 eura. Celkové trovy právneho zastúpenia teda predstavujú 58,16 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.