Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_14C-136-2013.pdf
PDF · 85.12 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/136/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa Y. V., nar. XX.XX.XXXX bytom V. č. XX proti odporcovi Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno č. 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.
Odporca nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 22.07.2013 domáhala, aby súd preskúmal jej dlžobu voči Slovenskej sporiteľni a.s.. Uviedla, že keď úver brala, poberala opatrovateľský príspevok na syna, teraz berie len dávku v hmotnej núdzi 105 Eur, preto žiadala o možnosť splátok. Prílohou návrhu bola Zmluva o splátkovom úvere č. 0552382887 zo dňa 23.01.2006 uzatvorená so Slovenskou sporiteľňou a.s. na sumu 21.500 Sk, Dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte zo dňa 15.02.2006 a Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 15.02.2006. Na výzvu súdu zo dňa 02.09.2013 navrhovateľka predložila Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 09398/12 zo dňa 19.06.2013 a č. SR 09395/12 zo dňa 19.06.2013, pričom v oboch prípadoch ako žalobca v konaní vystupoval EOS KSI Slovensko s.r.o..
Odporca sa k návrhu vyjadril, uviedol, že namieta pasívnu legitimáciu v konaní a namieta neexistenciu zákonných dôvodov na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. §40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Zz.. K námietke nedostatku vecnej legitimácie uviedol, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku má na strane žalovaného vystupovať len subjekt, ktorému je navrhovateľ povinný plniť v zmysle napadnutého rozhodcovského rozsudku, respektíve, ktorý bol účastníkom rozhodcovského konania. K druhej námietke uviedol, že navrhovateľ neuviedol také dôvody, pre ktoré by bolo možné rozhodnúť o zrušení napádaných rozhodcovských rozsudkov.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:
Z rozhodcovského rozsudku č. SR 09398/12 Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej a.s. zo dňa 19.06.2013 súd zistil, že stály rozhodcovský súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného
(navrhovateľka) na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 843,83 Eur a poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 58,22 Eur a nahradiť trovy konania.
Z rozhodcovského rozsudku č. SR 09395/12 Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej a.s. zo dňa 19.06.2013 súd zistil, že stály rozhodcovský súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného (navrhovateľka) na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.693,35 Eur s príslušenstvom a poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 58,22 Eur a nahradiť trovy konania.
Súd sa oboznámil s listinami: zmluva o splátkovom úvere č. 0552382887 zo dňa 23.01.2006, Dodatkom č. 1 k zmluve o bežnom účte zo dňa 15.02.2006, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania, rozhodnutím úradu práce o odňatí príspevku za opatrovanie, úmrtným listom Y. V., rozhodnutím úradu práce o priznaní dávky a príspevkov vo výške 109,20 Eur zo dňa 20.07.2012, ktoré boli rovnako predložené zo strany navrhovateľky.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že predmetným návrhom sa domáha toho, aby jej súd umožnil plnenie v splátkach tých súm, na ktoré bola zaviazaná rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu. Čiže chce to, na čo bola zaviazaná, uhradiť v splátkach, ale na splátky v nižšej sume než boli 50 a 30 Eur, lebo berie len dávku v hmotnej núdzi 105 Eur. Iný príjem nemá. Ešte žiadala, aby sa preskúmalo v danom konaní, či Slovenská sporiteľňa vôbec mohla s ňou uzatvoriť zmluvu o úvere, keďže zdokladovala iba príjem opatrovateľského príspevku a syn bol v tom čase pozbavený spôsobilosti na právne úkony, takže chce dať preskúmať, či na neho mohla byť uzatvorená zmluva o úvere. Odporcu žaluje z dôvodu, pretože M. V. patrí pod danú spoločnosť a oni jej poslali ten rozhodcovský rozsudok, čiže našla túto adresu na danom rozhodcovskom rozsudku.
Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:
Súd podľa obsahu podania a na základe vyjadrenia navrhovateľky dospel k záveru, že navrhovateľka sa domáha zmeny splatnosti rozhodcovského rozsudku (chcela plniť v splátkach) ako aj preskúmania správnosti rozhodcovského rozsudku, čo súd kvalifikoval ako postup podľa ust. §40 ZRK.
Podľa ust. §40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Zz o rozhodcovskom konaní /ďalej ZRK/, Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa §9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa ust. §43 ods. 1 ZRK, Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Z pripojených rozhodcovských rozsudkov súd zistil, že žalobcom v obidvoch prípadoch bol EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803.
Podľa ust. §103 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej OSP/, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ust. §19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ust. §18 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/, Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa ust. §19 ods. 1,2 OZ, Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
Podľa ust. §19a ods. 1 OZ, Spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom.
V občianskom procese rozlišujeme procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou sa rozumie oprávnenie byť účastníkom konania, túto súd skúma v súlade s ust. §103 OSP, vecnou legitimáciou sa rozumie z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva a povinnosti v konkrétnom prípade; otázka vecnej legitimácie je súdom riešená v priebehu konania a odzrkadlí sa v rozhodnutí vo veci samej. Podľa tohto rozlišujeme vecnú legitimáciu aktívnu (na strane navrhovateľa) a pasívnu (na strane odporcu), ktorú určujú predpisy hmotného práva.
Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nie je nositeľom práva, o ktoré ide v konkrétnom konaní alebo naopak, že nositeľ práva, o ktoré v konaní ide nie je účastníkom konania.
V tomto konaní bolo síce preukázané, že odporca má spôsobilosť mať práva a povinnosti ako aj spôsobilosť byť účastníkom konania, teda procesnú spôsobilosť, no súd dospel k záveru, že na jeho strane je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní.
Súd mal totiž z rozhodcovských rozsudkov nesporne za preukázané, že navrhovateľka je v právnom vzťahu so spoločnosťou EOS KSI Slovensko s.r.o., ktorá uplatnila svoj návrh voči navrhovateľke na rozhodcovskom súde, ktorý vo veci rozhodol dňa 19.06.2013. Aj keď v ustanovení §40 ZRK nie je výslovne uvedené, voči ktorému subjektu má žaloba smerovať, z logického výkladu ustanovenia 43 ods. 1 ZRK vyplýva, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku musí smerovať voči subjektu, ktorý bol v rozhodcovskom konaní účastníkom konania a nie voči rozhodcovskému súdu samotnému a už vôbec nie voči zriaďovateľovi tohto súdu, ako to je v danom prípade, keďže v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku súd pokračuje v konaní v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe v citovaných prípadoch, pričom v prípade, ak by súd vyhovel návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý smeruje voči zriaďovateľovi rozhodcovského súdu, nemal by súd s kým ďalej podľa ust. §43 ods. 1 ZRK pokračovať v konaní.
Keďže návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku navrhovateľka podala proti osobe, ktorá nie je nositeľom práv a povinností (nedostatok pasívnej vecnej legitimácie), súd musel návrh voči odporcovi ako nedôvodný zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej OSP/, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V tomto konaní bol úspešný odporca, náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Podľa ust. §4 ods. 2 písm. za, zák. č. 71/1992 Zb, od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. §2 ods. 2 prvá veta zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Podľa Položky 3 písm. c, Sadzobníka SP zák. č. 71/1992 Zb, je súdny poplatok z návrhu na začatie konania o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom 331,50 Eur.
V tomto konaní bol navrhovateľ oslobodený od súdneho poplatku, avšak v konaní nebol úspešný, preto súd podľa výsledku konania o poplatkovej povinnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie zo strany navrhovateľky nie je prípustné, pretože navrhovateľka prehlásila, že sa vzdáva práva na podanie odvolania voči rozsudku.
Proti tomuto rozsudku môže odporca podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.