Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/235/2018

Potvrdené rozhodnutím 8CoCsp/23/2023
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci žalobcu: Hernández & Koli nf, s.r.o., so sídlom Trenčín, Rybárska 7392/2B, IČO: 43 787 771, právne zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Špitálska 10, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., D. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Lívia Kňažiková, so sídlom Komárno, Námestie M. R. Štefánika 6, o zaplatenie 14.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13Csp/235/2018-400 zo dňa 8. júna 2023, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %)."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: Hernández & Koli nf, s.r.o. so sídlom Rybárska 7392/2B, 911 01Trenčín, IČO: 43 787 771, v konaní zastúpený spoločnosťou advokátska kancelária agner & partners, s.r.o. so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 36722758 proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXXXX D., v konaní zastúpený JUDr. Líviou Kňažikovou, advokátkou so sídlom Námestie M. R. Štefánika 6, Komárno, IČO: 31 167 586, o zaplatenie 14.000 eur s príslušenstvom

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi 100 % náhrada trov celého konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 5.9.2018 si žalobca v upomínacom konaní uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 14.000 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 14.000 eur od 30.12.2017 do zaplatenia a na zaplatenie trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že v súvislosti s ťažbou bentonitu v Maďarsku, jeho prípadného zhodnotenia spracovaním a následného predaja (ďalej projekt) previedol zo svojho bankového účtu v E. F., G. (TTB) na účet žalovaného vo H. I. F., G. (H.) sumu 3.000 eur dňa 14.9.2016, sumu 1.500 eur dňa 19.9.2016 a sumu 5.000 eur dňa 21.9.2016. V súvislosti s prevedenými peňažnými prostriedkami nebola medzi stranami sporu uzavretá žiadna zmluva s tým, že právny titul plnenia sa určí dodatočne, v súvislosti s postupom projektu, avšak sa tak nestalo. K zrealizovaniu projektu nedošlo. Žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie vo výške 9.500 eur.

V súvislosti s projektom previedol dňa 29.9.2016 J. F. zo svojho účtu vo VÚB sumu 4.500 eur na účet žalovaného vo VÚB. Medzi menovaným a žalovaným nebola v súvislosti s prevedenými peňažnými prostriedkami uzavretá žiadna zmluva s tým, že právny titul plnenia sa určí dodatočne, v súvislosti s postupom projektu, avšak sa tak nestalo. K zrealizovaniu projektu nedošlo. J. F. vznikol voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie vo výške 4.500 eur.

Dohodou o postúpení pohľadávok zo 4.1.2018 postupca - J. F. - postúpil na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.500 eur.

Žalovaný na predžalobnú výzvu žalobcu z 11.12.2017 na vydanie bezdôvodného obohatenie nereagoval napriek tomu, že táto mu bola doručená 14.12.2017, preto si žalobca uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania od 30.12.2017.

Žalobca na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica predložil aj oznámenie zo 4.1.2018, ktorým J. F. ako postupca oznamoval žalovanému, že svoju pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.500 eur, ktoré vzniklo prevodom z účtu postupcu na účet žalovaného dňa 29.9.2016, postúpil dňa 4.1.2018 dohodou o postúpení pohľadávky v prospech žalobcu.

Žalobca za dôkaz označil potvrdenia o bankových transakciách z 14.9.2016, 19.9.2016, 21.9.2016, 29.9.2016, dohodu o postúpení pohľadávky, predžalobnú výzvu s doručenkou.

2. Žalovaný napadol odporom platobný rozkaz z 4.10.2018, ktorým Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Odpor proti platobnému rozkazu žalovaný odôvodnil tým, že z návrhu žalobcu vyplýva, že tento sa mienil zúčastniť na podnikaní spoločnosti PGH, a.s., v ktorej je on (žalovaný) predsedom predstavenstva a J. F. je členom predstavenstva. Žalobcom poskytnuté finančné prostriedky boli určené na pokrytie prevádzkových nákladov uvedenej spoločnosti. Prevod finančných čiastok na účet žalovaného sa uskutočnil výslovne na žiadosť postupcu s odôvodnením, aby o predmetnej majetkovej účasti nevedelo jeho rodinné a obchodné okolie. Medzi nimi nebolo sporné, že finančné prostriedky boli určené obchodnej spoločnosti. Žalovaný taktiež dôvodil, že po prevode finančných prostriedkov postupcom ich vybral zo svojho účtu a vložil do spoločnosti. Žalovaný poprel, že by finančné prostriedky poukázané postupcom boli poukázané jemu. V závere žalovaný uviedol, že projekt ťažby bentonitu v Maďarsku, jeho prípadné zhodnotenie spracovaním a následný predaj realizoval a realizuje vyššie označená obchodná spoločnosť. Žalovaný navrhol vykonať ako dôkaz výsluch členov predstavenstva, ktorí boli prítomní pri dohode medzi postupcom a obchodnou spoločnosťou týkajúcej sa vkladu spôsobu jeho zaplatenia a účelového určenia finančných prostriedkov. V ďalšom odkázal na pripojené potvrdenie a uznanie obchodnej spoločnosti PGH, a.s., v ktorom uvedená obchodná spoločnosť potvrdila prijatie sporných finančných prostriedkov od postupcu. Žalovaný navrhol po vykonanom dokazovaní návrh zamietnuť.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu poprel tvrdenia žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu o tom, že peňažné prostriedky boli určené spoločnosti PGH, a.s. sprostredkovane, cez žalovaného. Prostriedky boli poskytnuté priamo žalovanému, ktorý ich mal zjavne v úmysle vynaložiť vo vlastnom mene na projekt spoločnosti PGH, a.s. Tieto prostriedky v žiadnom prípade nemali predstavovať majetkovú účasť žalobcu v spoločnosti PGH, a.s. a ani žiadnu investíciu žalobcu do uvedenej spoločnosti. Právny dôvod plnenia mal byť dohodnutý dodatočne, v závislosti od postupu projektu. Žalovaným predložené potvrdenie spoločnosti PGH, a.s. považuje za irelevantné. Ak by aj žalovaný skutočne vložil predmetné peňažné prostriedky do spoločnosti PGH, a.s., takýto úkon žalovaného by v žiadnom prípade nebol spôsobilý založiť akýkoľvek právny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou PGH, a.s. Žalobca nevylúčil aj špekulatívne vystavenie uvedeného potvrdenia, aby sa naň žalovaný mohol odvolávať. Žalobca trval na tom, že medzi žalobcom a žalovaným bolo v čase poskytnutia predmetných peňažných prostriedkov nesporné, že tieto žalobca poskytoval priamo žalovanému. Žalobca poprel, že by prevod peňazí bol realizovaný na účet žalovaného na základe žiadosti postupcu, aby sa jeho okolie nedozvedelo o predmetnej majetkovej účasti postupcu v spoločnosti PGH, a.s. Žalobca poprel aj tvrdenie žalovaného o nelogickej argumentácii žalobcu v návrhu z dôvodu, že projekt realizovala spoločnosť PGH, a.s. a nie žalovaný.

4. Okresný súd Banská Bystrica postúpil spis Okresnému súdu Komárno, ktorému spor napadol 3.12.2018. Súd pojednávanie o spore otvoril dňa 13.3.2019.

5. Žalobca zotrval na podanom návrhu.

Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáha zaplatenia sumy 14.000 eur titulom bezdôvodného obohatenia v súvislosti s projektom ťažby bentonitu, tento projekt ťažby je vypracovaný. Postupca – J. F. - rokoval s akciovou spoločnosťou PGH, a.s. ohľadne tohto projektu a v rámci predstavenstva sa dohodli, že poskytne predmetné finančné prostriedky obchodnej spoločnosti PGH, a.s. Teda uzavreli právny úkon, ktorým sa J. F. zaviazal tieto finančné prostriedky poskytnúť prostredníctvom žalovaného. Potvrdenie predložené žalovaným je jednoznačné a vyplýva z neho, že prostriedky prijaté žalovaným boli poukázané. Podľa nie sú prekážky, aby došlo k plneniu žalobcu v prospech PGH, a.s., prostredníctvom žalovaného. vyžaduje písomné formy úkonov. V konaní navrhol vypočuť členov predstavenstva a to: J. F., A. K. a J. L.. A. K. zastrešoval celý projekt, bol pri všetkých rokovaniach a mal by mať aj nejaké záznamy

zo spoločných rokovaní, resp. listiny. Svedeckými výpoveďami navrhnutých svedkov žalovaný chce preukázať, že postupca – J. F. – peňažné prostriedky poskytol zo záväzkového vzťahu, ktorý uzavrel so spoločnosťou PGH, a.s.

6. Súd v súlade s určil, že medzi stranami nie je sporné, že v prospech žalovaného došlo k plneniu v úhrnnej výške 14.000 eur vo výpisoch z účtu neidentifikovaného platiteľa. Dôvod plnenia nie je sporný, sporné je kedy tento dôvod pominul, a či pominul. Preto sa súdu javí, že pokiaľ bezdôvodným obohatením je plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, toto odpadnutie zatiaľ nie je preukázané. Súčasne súd uviedol, že vo veci vykoná dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a výsluchom svedkov navrhnutých žalovaným.

7. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k predbežnému právnemu názoru oznámenému súdom uviedol, že ak by malo ísť o plnenie z nejakého právneho dôvodu, musel by byť zrejmý a preukázaný. To sa však doposiaľ nestalo. Aj on navrhol výsluch A. F. ako svedka a aj výsluch ďalšieho člena predstavenstva spoločnosti PGH, a.s. - B. M..

8. Konateľ žalobcu - B. N. L. Soublet - zdôraznil, že predmetom konania je spor medzi žalobcom a žalovaným a nie spor so spoločnosťou PGH, a.s.. Žalobca je akcionárom uvedenej spoločnosti a A. F. bol nominantom žalobcu v predstavenstve spoločnosti PGH, a.s.. So žalovaným sa poznali a ich vzťah nepotreboval žiadneho sprostredkovateľa. Žalobca ho nepotreboval ani ako 10% akcionár spoločnosti PGH, a.s.. Žalovanému poskytol finančnú výpomoc a táto s projektom ťažby bentonitu nesúvisí. So žalovaným, ktorý je taktiež akcionárom spoločnosti PGH, a.s. sa spoznali pri realizácii projektu ťažby a spracovania bentonitu. K projektu boli prizvaní cez spoločnosť Prorate s.r.o., ktorú spoluvlastní on s A. F. a tretím partnerom. Pôvodnou úlohou v rámci projektu malo byť strategické poradenstvo a poradenstvo pri financovaní a riadení projektu. V rámci toho vznikol medzi členmi predstavenstva spoločnosti PGH, a.s. a Ing. Borkovičom ako aj ním osobný vzťah. V určitom momente vznikla požiadavka o poskytnutie finančných prostriedkov. Žalovaný ako fyzická osoba požiadal A. F. o pôžičku okolo 18.000 eur, pravdepodobne na krytie svojich životných potrieb. Išlo o ústnu dohodu, že pôžičku vráti, keď bude môcť, najneskôr v januári nasledujúceho roku po poskytnutí pôžičky. Bola to komunikácia medzi A. F. a žalovaným. Konateľ žalobcu ďalej uviedol, že s A. F. sa dohodli, že pôžičku poskytnú spoločne, teda A. F. a spoločnosť žalobcu. Bankovými prevodmi previedli sumy podľa svojej momentálnej schopnosti. Keď s odstupom času žiadali o uhradenie, prerušila sa komunikácia a nevedeli sa stretnúť ani na nimi zvolaných zasadnutiach predstavenstva, či valného zhromaždenia spoločnosti PGH, a.s.. V minulosti, či už A. F., či on alebo jeho spoločnosť (žalobca), opakovane priamo hradili náklady, ktoré súviseli s projektom. Projektovej spoločnosti PGH a.s., nikdy neposkytovali finančné prostriedky, tieto náklady boli priamo hradené mimo spoločnosti PGH, a.s., keď na účel krytia týchto nákladov bol vytvorený mechanizmus cez vlastné spoločnosti (A. F. a konateľa žalobcu) tak, aby tieto investície mali vždy pod kontrolou. S výnimkou tejto pôžičky, sú všetky investície evidované v ich účtovníctvach, nemali dôvod ich utajiť. Konateľ žalobcu taktiež uviedol, že spoločnosť PGH, a.s. nefunguje, a to bol aj dôvod prečo sa A. F. vzdal členstva v predstavenstve, keď opakovane sa ich partneri nezúčastňovali riadnych ani mimoriadnych zasadnutí spoločnosti. Žalobcovi a A. F. ako členovi predstavenstva bolo opakovane zamietnuté právo nahliadnuť do účtovníctva a podieľať sa na riadení spoločnosti. Preto sa s A. F. dohodli, že bude lepšie ak sa stiahne z orgánov. Muselo to byť ex offo, keďže orgány spoločnosti PGH, a.s. nezasadali, a preto neboli schopné prijať odstúpenie A. F.. Opakovane priniesli svojim partnerom oficiálnych investorov alebo kupujúcich do projektu a vždy, keď na stole mali konkrétny prípad, bola komunikácia prerušená a prípady neboli nikdy dotiahnuté. S odstupom času, keď okrem pôžičky, ktorej sa táto vec týka, vidia ostatné svoje investície do projektu, ktoré dnes neriešia, nadobudli názor, že zrejme neboli len oni poškodení. Začínajú mať dojem, že samotný projekt bol len prostriedok ako vylákať peniaze od iných ľudí. Je to len domnienka, ale zodpovedá ich skúsenosti.

9. Žalovaný uviedol, že pánovi F. predstavil projekt ťažby bentonitu a po niekoľkých stretnutiach pán F. prejavil ochotu investovať do uvedeného projektu 800.000 eur pod podmienkou získania 10 % spoločnosti PGH a.s.. Po prevode 10 % v prospech žalobcu sa dozvedeli, že nie pán F. je investorom, ale investorom je iná spoločnosť, ktorá žiadala ďalších 20 % akcií zo spoločnosti PGH a.s. Pán F. neprezradil kto je tá spoločnosť. Pri preberaní 10 % spoločnosti PGH, a.s. sa zoznámili s pánom L.. Peniaze, o ktoré sa sporia so žalobcom, boli poskytované pre účely projektu spoločnosti PGH a.s.. Išlo o veci súvisiace s banskou činnosťou, s vrtmi, proste s projektmi. Žalovaný uviedol, že výšku prostriedkov zvyčajne dohadoval on s pánom A. K., ktorý je spoločníkom PGH a.s.. Keď prišla požiadavka od pána F.

na nejakú činnosť, napr. vŕtanie, odvetili mu, že to vedia zabezpečiť, ale chceli, aby to on zaplatil. Pán F. potvrdil, že to zaplatí, že to pošle na účet žalovaného, spomínal nejaké rodinné záležitosti. Žalovaný ďalej uviedol, že pánovi F. dal číslo svojho účtu. Neskúmal odkiaľ prišli peniaze na jeho účet, až v súvislosti s týmto súdnym konaním sa dozvedel, že to bolo z rôznych účtov. Ale bolo to v prospech spoločnosti PGH a.s., resp. jej dcérskej spoločnosti MEV Zrt. Spoločníci vedeli, že pán F. peniaze bude posielať na jeho účet a tieto prostriedky posunul do projektu ťažby bentonitu. Tie platby sú zaúčtované v PGH a.s., resp. v spoločnosti MEV Zrt., ale určite suma 14.000 eur sa nenachádza v účtovníctve oboch spoločností súčasne. Tie prostriedky neboli pre neho. V skutočnosti im poslali viac ako 30.000 eur, ale vždy mimo účtu PGH a.s.. Išlo to asi na súkromné účty – napr. pána L., a potom sa to vkladalo do projektu ťažby. Kupovala sa aj časť technológie a peniaze boli poslané priamo dodávateľovi technológie. Boli dohodnutí, že keď sa projekt naštartuje tie peniaze, ktoré vložili – viac ako 30.000 eur – sa vrátia zo spoločnosti PGH a.s. späť pánovi F. a pánovi L.. Všetko im chceli vrátiť, keď začne zarábať tá banská činnosť. Žalovaný poprel, že by prostriedky tvoriace predmet sporu boli pôžičkou pre neho.

10. Svedok A. J. F. vypovedal, že s pánom L. je spoločníkom vo viacerých projektoch a spoločnostiach a so žalovaným sa spoznal na projekte bentonit asi pred 6 rokmi. K vzniku pohľadávky došlo tak, že koncom leta 2016 mal telefonický rozhovor so žalovaným, ktorý mu oznámil záujem získať financie, lebo má obtiažnu finančnú situáciu („nie sme nikde zamestnaní, nemáme čo jesť a potreboval by som vypomôcť“) a či by vedel pre neho zabezpečiť financie - 4.500 eur mesačne tri razy. Že to je suma na preklenutie jeho zložitého obdobia a vráti ich čo najskôr, ako to bude možné, no nie skôr ako o 5 mesiacov. Žalovanému oznámil, že momentálne financie nemá, že o jeho požiadavke získať financie oboznámi svojho spoločníka pána L.. Spoločník súhlasil s tým, že žalovanému požičia jeho spoločnosť Hernández & Koli nf, s.r.o. za spomínaných podmienok. Svedok uviedol, že o tom telefonicky informoval žalovaného a požiadal ho o číslo jeho bankového účtu. Žalovaný mu mailom oznámil číslo účtu. Žalovaný sa po nejakom čase informoval, či peniaze budú poskytnuté. Keď otázku žalovaného tlmočil pánovi L., tento mu oznámil, že v prvej úhrade poukáže sumu 4.500 eur. O mesiac išlo ďalších 4.500 eur od neho (svedka), z jeho osobného účtu. Z rozprávania vie, že pán L. prostredníctvom svojej spoločnosti poukázal žalovanému 9.500 eur, ale nevie kedy. Svedok vypovedal, že slovný tvar „pôžička“ asi neodznel, ale on sa pýtal pána L., či by bol ochotný požičať žalovanému. Svedok nevylúčil ani komunikáciu medzi pánom L. a žalovaným, s ktorým však bol on v bližšom osobnom kontakte. Žalovaný nespomínal pôžičku, spomínal, že chce finančne vypomôcť. V tom telefonáte sa žalovaný pýtal, či by nevedeli zamestnať jeho ako aj pána K. a pána L., buď v PGH, a.s. alebo v inej spoločnosti. Svedok uviedol, že to jednoznačne odmietol s tým, že pokiaľ žalovaný má záujem o získanie finančných prostriedkov, tak jedine poskytnutím pôžičky na jeho osobný účet. Z úst žalovaného odznelo „keď mi teraz pomôžeš, vrátim ti to desaťnásobne“. O ďalších komerčných podmienkach (úrokoch) sa nerozprávali. Nerozprávali sa o konkrétnom čase vrátenia, žalovaný sa vyjadril, že to bude najskôr ako bude môcť, no najskôr, keď bude mať príjmy z projektu ťažby bentonitu. Žalovaného potom vyzýval na komunikáciu a na osobné stretnutia. Väčšinou to bolo bez reakcie alebo bez odpovede. Stretli sa raz, avšak nedospeli k dohode, keď žalovaný prejavil záujem prostriedky vrátiť po tom ako získa prostriedky z predaja projektu alebo pristúpenia investora do spoločnosti PGH a.s.. Potom prebehla mailová komunikácia s pánom K., ktorý je členom predstavenstva spoločnosti PGH a.s. s tým, že sa spoločnosti PGH a.s., črtá obchod, ktorý by mal priniesť peniaze, z ktorých by mali byť vyplatené všetky pohľadávky, či už jeho (svedka) alebo spoločnosti Hernández & Koli nf, s.r.o. voči žalovanému a spoločnosti PGH a.s., resp. všetky peniaze, ktoré minuli v mene toho projektu. Bola tam kupovaná aj jedna technológia, ktorá súvisí so spracovaním bentonitu, ale nesúvisí so spoločnosťou PGH a.s. Svedok taktiež uviedol, že požiadavka na finančnú výpomoc bola urobená voči nemu a keďže on nebol schopný ju splniť, predpokladá, že taká istá požiadavka išla aj na spoločnosť Hernández & Koli nf, s.r.o., ktorú oslovil aj on, v zmysle požiadaviek žalovaného. Koncom septembra 2016 mu žalovaný volal s tým, že mešká 4.500 eur od spoločnosti žalobcu, a tak tie prostriedky poslal on. Posielal ich ako pôžičku, keď žalovaný ako jeho kamarát zavolal a vytkol mu, že prisľúbil, že pán L. mu peniaze pošle a neposlal. Žalovaný sa do septembra 2016 poznal s pánom L., ale nie tak dobre, ako sa so žalovaným poznal on. O pôžičke, ktorú poskytol žalovanému vedela aj jeho manželka.

11. Svedok A. K. uviedol, že so žalovaným sú v spoločnosti PGH a.s. Jeho dcéra je spoločníčkou a on je člen predstavenstva uvedenej spoločnosti. So žalovaným sú aj priatelia. Žalobca je spoločníkom obchodnej spoločnosti PGH a.s.. Svedok o predmetu sporu vypovedal tak, že žalobca sa domáha peňazí, lebo vraj požičali žalovanému 14.000 eur. V ďalšom svedok čítal zo svojej mailovej komunikácie s pánom F., ktorý ku koncu roku 2017 informoval spoločnosť PGH, a.s., že chce vystúpiť z projektu PGH

a.s. – benzonitová baňa. V maili z 11.1.2018 mu F. písal, že nech si nechajú percentá a vrátia mu peniaze alebo nejaký splátkový kalendár. Na základe výzvy z 12.1.2018 zaslanej F., aby zaslal položkovitý rozpis nimi vložených prostriedkov do projektu PGH, a.s. tento 12.1.2018 odpísal, že spolu to bolo cca 35.000, na účet JP odišlo 14.000, na účet MH 5.200, za vrty 5.500, za technológiu cca 9.900, za testy (p. Cibuliak) cca 500, 100 hore dole. Svedok spresnil, že pod JP treba rozumieť žalovaného, pod MH treba rozumieť J. L.. V maili z 27.3.2018 Borkovič dal návrh, že ak dôjde k úhrade do 31.5.2018, stačí mu 1/3 a na zvyšok môžu zabudnúť. Že oproti úhrade prevedie 10 % kde si povedia, pričom ponuka platí 2 týždne. Svedok ďalej vypovedal, že potom prišli s tým nezmyslom, že požičali žalovanému 14.000 eur, ale túto sumu vložili do projektu, žiadna pôžička nebola žalovanému poskytnutá. Keby bola pôžička tak je o tom dôkaz, ale v maili sa nespomína pôžička, ale vklad do projektu. Uviedol, že spoločnosť PGH a.s., mala bankový účet a pokiaľ vie suma 14.000 eur bola zaúčtovaná v účtovníctve PGH a.s., avšak nevedel uviesť účel jej použitia, podľa neho boli použité v projekte. K vzťahom medzi členmi predstavenstva spoločnosti PGH a.s. svedok uviedol, že v roku 2017 boli vzťahy v poriadku, ako ten projekt išiel dole, investori neboli, projekt sa rozsypal.

12. Podľa dokladov Tatra banka, a.s., dňa 14.9.2016 bola suma 3.000 eur prevedená z účtu žalobcu na účet číslo: O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, obdobne dňa 19.9.2016 bola prevedená suma 1.500 eur a dňa 21.9.2016 bola prevedená suma 5.000 eur.

Podľa potvrdenia VUB, J. F. ako majiteľ účtu vykonal dňa 29.9.2016 debetnú transakciu v prospech účtu č. O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 4.500 eur.

J. F. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 4.1.2018 Dohodu o postúpení pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.500 eur, ktoré v súvislosti s ťažbou bentonitu v špecifikovanej lokalite Maďarska, prípadného zhodnotenia vyťaženého bentonitu spracovaním a následného predaja surového a/alebo spracovaného bentonitu postupca previedol dňa 29.9.2016 na bankový účet žalovaného, pričom medzi postupcom a dlžníkom nebola uzavretá žiadna zmluva v súvislosti s poskytnutými prostriedkami.

Žalovaný dňa 14.12.2017 prevzal výzvu žalobcu urobenú prostredníctvom jeho vtedajšieho právneho zástupcu, v ktorej ho žalobca vyzval na uhradenie dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia.

Spoločnosť PGH a.s. v potvrdení z 20.12.2017 potvrdila, že od J. F. prevzala finančnú hotovosť v celkovej sume 14.000 eur, ktorú v prospech spoločnosti poskytol sprostredkovane cez osobu žalovaného. Uvedenú sumu spoločnosť PGH a.s. súčasne čo do výšky a základu uznala. Toto podanie, označené ako potvrdenie a uznanie podpísali A. K. a J. L., ako členovia predstavenstva.

Podľa výpisov z obchodného registra, spoločnosť PGH, a.s. je zapísaná od 26.3.2015, pričom žalovaný je predsedom predstavenstva a členmi predstavenstva sú A. K., J. L., B. M. a do 21.8.2019 aj A. J. F.. Predmetom činnosti uvedenej spoločnosti od 26.3.2015 je úprava nerastov, dobývanie rašeliny a bahna a ich úprava; kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi; sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a od 13.1.2016 aj výroba nekovových minerálnych výrobkov a výrobkov z bentonitu; výskum a vývoj v oblasti prírodných a technických vied; prípravné práce k realizácii stavby.

Svedok B. M. v podaní z 29.3.2019 žiadal ospravedlniť svoju neprítomnosť na pojednávaní a súčasne uviedol, že nemá žiadne informácie ohľadne dlhu žalovaného voči žalobcovi.

Podľa účtovnej závierky spoločnosti PGH, a.s. zostavenej k 31.12.2016, uvedená spoločnosť mala spolu majetok vo výške 36.652 eur, kým v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období to bolo 40.905 eur. Záväzky mala vo výške 14.351 eur kým v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období to bolo 15.137 eur, výnosy z hospodárskej činnosti boli vo výške 36.981 eur, kým v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období to bolo 6.177 eur, náklady na hospodársku činnosť boli vo výške 39.868 eur, kým v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období to bolo 5.147 eur. Podľa Poznámky individuálnej účtovnej závierky, spoločnosť v roku 2016 zamestnávala 3 zamestnancov.

13. Súd v poradí prvým rozsudkom z 1.6.2021 žalobe v celom rozsahu vyhovel.

14. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. - 305 z 30.5.2022 odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie keď dospel k týmto záverom: 11. Odvolací súd k skutkovej podstate získania bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu uvádza, že jej ťažiskom je poskytnutie plnenia jedným subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia. V praxi môže ísť o prípady poskytnutia plnenia osobe, o ktorej sa dlžník domnieva, že je veriteľom, plnenie tzv. nedlhu (teda plnenie domnelého dlhu, ktorý však vôbec neexistoval). Podstatným pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu. Ak by osoba poskytujúca plnenie takouto vedomosťou preukázateľne disponovala, nemohlo by ísť o bezdôvodné obohatenie spadajúce pod túto skutkovú podstatu. Inak je to pri skutkovej postate získania majetkového prospechu plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, kde právny dôvod plnenia spočiatku exitoval resp. subjekt, ktorý poskytol plnenie druhému subjektu mal subjektívnu vedomosť o nejakom dôvodne, pre ktorý uvedené plnenie poskytol. Plnenie poskytnuté na základe určitého právneho dôvodu sa stáva bezdôvodným obohatením až od okamihu, kedy tento počiatočne existujúci právny dôvod odpadol. Pôjde typicky o prípady platného odstúpenia od zmluvy, naplnenia tzv. rozväzovacej (rezolutívnej) podmienky v právnom úkone, poskytnutie tzv. preddavku podľa .

12. Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že v danom prípade nemožno hovoriť o plnení bez právneho dôvodu. Je zrejmé, že žalobca poskytol predmetné peňažné prostriedky žalovanému za určitým účelom, t. j. predmetné peňažné prostriedky žalobca poskytol žalovanému bez uzatvorenia zmluvy s tým, že právny titul poskytnutých peňažných prostriedkov mal byť určený dodatočne v súvislosti s postupom projektu. V danom prípade zo strany žalobcu nebola splnená podmienka, ktorá je podstatným pojmovým znakom prípadu bezdôvodného obohatenia - plnenia od počiatku bez právneho dôvodu a to, aby osoba poskytujúca plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu. Ak by teda žalobca poskytol plnenie žalovanému bez toho aby medzi nimi existoval akýkoľvek dôvod plnenia, tak uvedené jednoznačne naznačuje k záveru vylučujúcemu aplikáciu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia - plnenia bez právneho dôvodu pre subjektívnu vedomosť žalobcu o plnení bez právneho dôvodu, pretože ak by osoba poskytujúca plnenie takouto vedomosťou preukázateľne disponovala, nemohlo by ísť o bezdôvodné obohatenie spadajúce pod túto skutkovú podstatu. Plnenie poskytnuté na základe určitého právneho dôvodu sa stáva bezdôvodným obohatením až od okamihu, kedy tento počiatočne existujúci právny dôvod odpadol, napr. v prípade odstúpenia od zmluvy, naplnenia tzv. rozväzovacej podmienky v právnom úkone, poskytnutie tzv. preddavku podľa . Na podporu vyššie uvedených záverov odvolací súd poukazuje na Obč. zákonníka, podľa ktorého na to čo dal niektorý účastník pred uzatvorením zmluvy sa hľadí ako na preddavok.

13. Na základe vyššie uvedených dôvodov sa preto odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že v danom prípade súd prvej inštancie nárok žalobcu nesprávne právne posúdil, keď v závere svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný nepreukázal existenciu záväzkoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, resp. že v danom prípade išlo o získanie majetkového prospechu od počiatky bez právneho dôvodu, keďže z obsahu žaloby žalobcu, ako aj z bodu 1.2 dohody o postúpení pohľadávky je zrejmé, že tento mal vedomosť o dôvode/ účele poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanému. Preto v danom prípade sa súd prvej inštancie mal zaoberať skutočnosťou, či a kedy tento právny dôvod odpadol, tak ako správne konštatoval v rámci postupu podľa na pojednávaní zo dňa 13.03.2019 s tým, že v tomto smere mal vykonať, resp. smerovať aj dokazovanie.

14. Z obsahu súdneho rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel k záveru o danosti nároku žalobcu bez toho, aby si vopred vyriešil otázku, či vôbec, prípade kedy právny dôvod plnenia, ktorého sa žalobca touto žalobou domáhal odpadol, keď je zrejmé, že v danom prípade (nejaký) dôvod plnenia na počiatku existovať musel, keď aj len podľa . Naplnenie podmienok dojednania procesne zaťažuje žalovaného. Od vyriešenia týchto otázok, potom záleží posudzovanie opodstatnenosti nároku žalobcu s tým, že bez vyriešenia uvedeného je nevyhnutné rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za predčasné.

15. Na návrh žalovaného súd doplnil dokazovanie aj výsluchom svedka J. L., občana Maďarska, ktorý uviedol, že zo strany žalobcu sa neuskutočnilo sľúbené financovanie projektu a jeho prvkov. Pán F.

žiadal od žalovaného určité čiastočné prvky projektu a žalovaný vyhovel týmto požiadavkám a vykonal veľa úloh. Financovanie malo byť uskutočnené v prospech PGH, ktorej spoločníkom (akcionárom) je aj žalobca. Pán F. sľúbil za získanie 10% obchodného podielu sumu 800.000 eur, pričom podiel by dostal on ako osoba. No v PGH sa objavila namiesto F. iná firma, asi firma pána L. O.. Suma 800.000 eur mala byť otváracou etapou financovania od pána F., resp. ním zabezpečeného financujúceho partnera. Mala to byť časť viacmiliónového financovania, v rámci ktorého suma 800.000 eur slúžila na financovanie obchodného podielu. Financovanie malo slúžiť na kompletné financovanie závodu, vybudovanie haly, nákup strojov, financovanie chodu závodu na výrobu výrobkov z bentonitu. Pán F. si aj u neho objednal práce za niekoľko stotisíc eur, ktoré však financoval on (svedok) a od F. dostal prekvapivo nepatrnú sumu – pár tisíc eur, no svedok nevedel uviesť ako naložil s uvedeným plnením, teda či . Na základe objednávky F. vykonávali práce aj žalovaný a pán K.. K ťažbe bentonitu treba schvaľovacie a povoľovacie procesy trvajúce viac rokov. Baňa bola určená právoplatným rozhodnutím a PGH sa zaviazala, že bude financovať otvorenie, prevádzkovanie bane, výstavbu spracovateľského závodu. F. sľúbil kompletné financovanie v jemu neznámej forme, ktoré sa neuskutočnilo. Svedok uviedol, že suma 35.000 eur je len zlomkom hodnoty, času, energie, ktoré vynaložil žalovaný pre pána F. a suma 14.000 eur, ktorá nabehla na účet žalovaného je podľa svedka pravdepodobne za plnenia čiastočných prác objednaných F. v súvislosti s realizovaním projektu. Pre maďarský štát je potrebné každý rok zaplatiť 16.000 eur, aby nedošlo k zrušeniu povolenia na ťažbu. Právo ťažby im zatiaľ nebolo odobraté.

Súd opäť vypočul ako svedka A. K., ktorý uviedol, že projekt ťažba bentonitu ďalej existuje vďaka 3 ľuďom a to vďaka nemu ako aj žalovanému a pánovi Heninger, keď platia štvrťročne maďarskému štátu udržiavací poplatok za ťažobné práva, približne vo výške 1.400 eur. Na úhrade tohto poplatku sa spoločnosť žalobcu ako akcionára nepodieľa, a to napriek tomu, že im sľúbili za prevod 10 % obchodného podielu, že donesú investora na sumu 800.000 eur, z ktorej sumy však bolo plnené len vo výške cca 35.000 eur a spoločnosť žalobcu je 10% akcionárom spoločnosti PGH, a.s.. Stále hľadajú investora alebo záujemcu o ťažobné práva, čo im značne sťažil covid. Keby mali investora mohlo by sa začať ťažiť podľa názoru svedka do 4-5 mesiacov. Podľa svedka, spoločnosť PGH, a.s., nevykazuje záväzky voči žalobcovi alebo jeho štatutárom, ale oni dlžia do sumy 800.000 eur, ako to uviedol pán F. v mailovej komunikácii, ktorú už založil do spisu. Suma 35.000 eur, ktorú poskytol žalobca bola použitá na chod firmy PGH, a.s., na vŕtanie vzoriek, telefóny, prenájom kancelárie, účtovník. Boli v Maďarsku pri bani vŕtať vzorky. Spoločnosť PGH, a.s., nevykazuje žiadne tržby ani zisk. Predstavenstvo spoločnosti PGH, a.s. nezasadalo od vzniku spoločnosti ani raz. Ohľadne investície 800.000 eur do projektu zmluva neexistuje, len ústne sa dohodli, čo vyplýva aj z mailovej komunikácie pána F.. Táto suma nie je ani vedená v účtovníctve spoločnosti PGH, a.s. Dnes by táto suma postačovala na začatie ťažby, ale na vybudovanie spracovateľského závodu podobnému tomu, na ktorý sme sa boli pozrieť so žalobcom, nie. Ak by dnes mali investora, museli by požiadať o povolenie ťažby aj keď ťažobné práva majú. Museli by zabezpečiť bager, buldozér, lopaty. Museli by to objednať a prenajať. Medzi vkladateľom sumy vo výške 35.000 eur zo sumy 800.000 eur existovala dohoda o návratnosti vkladu, ale až vtedy keď sa začne ťažiť a predávať. Aj oni tam majú vlastné peniaze a zatiaľ nemajú z toho nič.

16. Právny zástupca žalobcu založil do spisu listinný výstup z portálu P. s tým, že spoločnosť PGH, a.s., od roku 2018 do dnešného dňa (8.6.2023) nemala žiadne tržby, až na sumu 500 eur v roku 2018. Podľa žalobcom založeného listinného dôkazu v rokoch 2019 – 2022 uvedená spoločnosť mala tržby 0 a za obdobie rokov 2018-2022 vyrovnala stratu na 0 eur. Podľa prehľadu o účtovných uzávierkach firmy PGH, a.s., vyhotoveného zo stránky P., ktorý predložil právny zástupca žalobcu, účtovné uzávierky uvedenej spoločnosti boli podané 26.2.2023, 30.1.2022, 26.1.2021, 5.3.2020, 11.3.2019, 22.5.2018, 16.6.2017, 10.6.2016. Právny zástupca žalobcu založil do spisu aj zoznam aktuálnych dlhov a pohľadávok spoločnosti PGH, a.s. vyhotovený zo stránky P., podľa ktorého má uvedená spoločnosť dlh voči Finančnej správe, ako aj voči Sociálnej poisťovni.

17. Predmetom sporu je žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 14.000 eur s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k plneniu v prospech žalovaného, v úhrnnej výške 14.000 eur bankovými prevodmi žalobcu zo 14.9.2016 vo výške 3.000 eur, z 19.9.2016 vo výške 1.500 eur, z 21.9.2016 vo výške 5.000 eur a bankovým prevodom z účtu J. F. dňa 29.9.2016 vo výške 4.500 eur došlo.

Žalobca preukázal, že ako postupník nadobudol pohľadávku J. F. ako postupcu vo výške 4.500 eur z plnenia postupcu dňa 29.9.2016 žalovanému na základe dohody u postúpení pohľadávky z 4.1.2018,

a tak v zmysle a nasl. sa žalobca stal aktívne legitimovaným nielen vo vzťahu k svojmu plnenie žalovanému v úhrnnej výške 9.500 eur , ale aj vo vzťahu k plnenie z 29.9.2016 z účtu postupcu na účet žalovaného vo výške 4.500 eur.

18. Pokiaľ konateľ žalobcu a postupca (svedok) J. F. v priebehu konania, na rozdiel od skutočností uvedených v žalobe, tvrdili, že ich plnenia žalovanému boli pôžičkou, v predmetnom spore mal žalobca dôkazné bremeno preukázania pravdivosti takéhoto (nového) skutkového tvrdenia, že so žalovaným bola uzavretá ústne zmluva o peňažnej pôžičke podľa v prospech žalovaného, ktorej existenciu žalovaný poprel, keď k uplatnenému nároku žalobcu ponúkol vlastné tvrdenia (, ). V danom prípade bremeno dôkazu spočívalo na žalobcovi, ktorý na preukázanie pravdivosti tvrdení o ústnom uzavretí zmluvy o pôžičke v prospech žalovaného, vzhľadom na popretie tohto skutkového tvrdenia žalovaným, iný dôkaz až do vyhlásenia dokazovania za skončené neoznačil a ani nepredložil, a tak podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno preukázania dohody strán sporu o pôžičke v prospech žalovaného, najmä keď aj J. F. vo svojej svedeckej výpovedi sám uviedol, že zo strany žalovaného bola vznesená požiadavka na finančnú výpomoc, či už vo výške 18.000 eur, či 3 krát po 4.500 eur, pričom predmetom konania je plnenie v prospech žalovaného v úhrnnej výške 14.000 eur. Nie každé reálne plnenie v prospech iného je pôžičkou, najmä keď druhovo určený predmet zmluvy o pôžičke musí byť určitý ( ), pod hrozbou neplatnosti zmluvy o pôžičke. Zmluvu o pôžičke v zmysle charakterizuje aj záväzok dlžníka vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. V prípade peňazí minimálne vo výške pôžičky. Žalobca s týmito novými skutkovými tvrdeniami svojho konateľa nepodal návrh na zmenu žaloby v zmysle , a tak súd rozhodoval o jeho nároku tak, ako bol skutkovo vymedzený v žalobe, teda plnením bez právneho dôvodu na prospech žalovaného. Navyše, J. F. ako postupca v Dohode o postúpení pohľadávky v prospech žalobcu ako postupcu z 4.1.2018 poprel existenciu akejkoľvek zmluvy medzi postupcom a žalovaným ako dlžníkom s tým, že právny titul poskytnutia peňažných prostriedkov mal byť určený dodatočne, v súvislosti s postupom projektu (ťažby bentonitu). v súvislosti s týmito novými skutkovými tvrdeniami svojho konateľa nepodal návrh na zmenu žaloby v zmysle , a tak súd rozhodoval o jeho nároku tak, ako bol skutkovo vymedzený v žalobe, teda plnením bez právneho dôvodu na prospech žalovaného.

19. Podstatou bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.

V danom prípade došlo k plneniu žalobcu a postupcu v prospech žalovaného, a to prevodom peňažných prostriedkov na bežný účet žalovaného, ktorá skutočnosť v zmysle nebola medzi stranami sporná. Dôvod/účel plnenia bol vymedzený žalobcom nielen v žalobe - v súvislosti s projektom ťažby bentonitu (v špecifikovanej lokalite Maďarska), prípadného zhodnotenia vyťaženého bentonitu spracovaním a následného predaja surového a/alebo spracovaného bentonitu, ale obdobne bol vymedzený aj v dohode o postúpení pohľadávky.

20. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že procesné strany, postupca a aj svedkovia sú navzájom podnikateľsky prepojení, keď žalobca je akcionárom spoločnosti PGH, a.s. realizujúcej projekt ťažby, žalovaný ako aj svedkovia J. L., A. K. sú členmi predstavenstva, ktorého členom v čase začatia súdneho sporu bol aj postupca – svedok A. F.. Žalovaný je aj predsedom predstavenstva uvedenej spoločnosti.

Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ( ), dopadá na tie prípady, keď v okamžiku poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky (odpadol). Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. V danom prípade však žalobca v žalobe tvrdil, že medzi poskytovateľom plnenia a jeho prijímateľom neexistoval žiadny právny dôvod plnenia, ktoré účelovo súviselo s projektom ťažby bentonitu. Žalovaný tvrdil, že poskytnuté plnenie považoval za plnenie na prospech spoločnosti PGH, a.s., najmä keď aj z výpovede svedkov A. K. a J. L. vyplýva, že aj J. L. bolo plnených pár tisíc eur. Vyplýva to aj z mailovej komunikácie medzi svedkom A. K. a A. F., ktorý položkovite uviedol výšku plnení do projektu PGH, a.s. v maili z 12.1.2018 (čl. 258), vrátane plnenia žalovanému (J.P) vo výške 14.000 eur, či plnenia M. Heningerovi (M.H.) vo výške 5.200 eur. Vykonaným dokazovaním však nebola preukázaná existencia žiadneho právneho dôvodu plnenia na prospech žalovaného v dňoch 14.9.2016 vo výške 3.000 eur, či 19.9.2016 vo výške 1.500 eur, či 21.9.2016 vo výške 5.000 eur, či 29.9.2016 vo výške 4.500 eur

(či už zmluva alebo skutočnosť, s ktorou zákon spája vznik záväzku), a preto je vylúčené, že by na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol, najmä keď z dokazovania vyplýva, že v súvislosti s projektom ťažby bentonitu (účel plnenia) bolo „bežné“ plnenie aj v prospech ďalšieho člena predstavenstva, a to vo výške 5.200 eur M. Henigerovi.

Dôvod/účel plnenia nie je možné zamieňať s právnym dôvodom plnenia (či už zmluvou alebo skutočnosťou, s ktorou zákon spája vznik záväzku), a preto pokiaľ tento právny dôvod od počiatku nebol, nemohol ani odpadnúť. Preto ani plnenia v prospech žalovaného nie je možné považovať za preddavok podľa , keď nie je zrejmý právny dôvod, titulom ktorého by bolo možné považovať plnenia žalobcu a postupcu v prospech žalovaného za preddavok. Preddavok musí mať preukázateľný vzťah ku konkrétnej zmluve, ktorá má byť uzavretá. Žalobca (a aj postupca M. Borkovič) v danej veci v čase plnenia nezamýšľali uzavrieť so žalovaným konkrétnu zmluvu, preto ich plnenia na prospech žalovaného nemohli byť ani preddavkom na budúce plnenia zo zamýšľanej zmluvy.

21. Nároky na vrátenie neoprávneného majetkového prospechu vzniknutého plnením bez právneho dôvodu ( ) zahrňujú predovšetkým nároky získané tým, že poskytnuté plnenie od počiatku nemalo právny dôvod, ako je to aj v danom spore, najmä keď strany sporu v konaní netvrdili a nepreukázali existenciu žiadnej uvažovanej (budúcej) zmluvy ako právneho dôvodu plnenia v prospech žalovaného. Na vrátenie poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho dôvodu vzniká však nárok iba vtedy, ak ten, kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať. V danom spore však žalobca a aj postupca v čase plnenia mali vedomosť, že nimi poskytnuté plnenie v súvislosti s projektom ťažby bentonitu nemalo právny dôvod, medzi žalobcom, resp. postupcom a žalovaným nebola uzavretá žiadna zmluva, pričom podľa žaloby právny titul poskytnutých peňažných prostriedkov mal byť určený dodatočne, v súvislosti s postupom projektu. Z uvedeného je zrejmé, že k plneniu v prospech osobného účtu žalovaného došlo zo strany žalobcu a aj postupcu vedome a účelovo, v súvislosti s projektom, pričom tak žalobcovi a aj postupcovi muselo byť známe, že oprávneným prijímateľom plnení súvisiacich s projektom ťažby je nepochybne spoločnosť PGH, a.s. a nie predseda predstavenstva uvedenej spoločnosti so svojim osobným účtom. Z uvedených dôvodov je preto vylúčené, aby žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom plnenia bez právneho dôvodu.

22. Súd žalovaným navrhnutý dôkaz výsluchom B. M. ako člena predstavenstva spoločnosti PGH, a.s. nevykonal. Svedok B. M. sa dostavil na pojednávanie konané dňa 12.11.2019, kedy ho súd z časových dôvodov nevypočul. Z účasti na ďalších pojednávaniach (14.5.2019, 4.2.2020, 29.9.2020), na ktoré bol súdom predvolaný, sa J. Šesták ospravedlnil, pričom v ospravedlnení z účasti na pojednávaní na čl. 81 uviedol, že nemá žiadne informácie o dlhu žalovaného voči žalobcovi.

23. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. V danom prípade podľa názoru súdu žalobca nepreukázal splnenie predpokladov na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným, keď žalobca nepreukázal, že by na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie titulom plnenia bez právneho dôvodu žalovaným získané a žalobca ani netvrdil a nepreukázal splnenie ďalších zákonných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, či už podľa , či získaného žalovaným.

S poukazom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

24. Súd o náhrade trov celého konania rozhodol s poukazom na podľa v spojení s tak, že v konaní procesne úspešnému žalovanému priznal 100% náhradu trov celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.