Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-190-2013.pdf
PDF · 74.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/190/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice II exekučnej veci oprávneného Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, Bardejovská 6, 043 29 Košice, IČO: 31 701 914, zast. JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., Garbiarska 5, 040 01 Košice, IČO: 47 240 369 proti povinnému N. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. E. XX, XXX XX B. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdnej exekútorky JUDr. Zory Ferdinandy, Štefánikova 6, 040 01 Košice pod spis. zn. Ex 270/2012 o vymoženie pohľadávky vo výške 40,23 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 15.12.2011 domáhal u súdnej exekútorky JUDr. Zory Ferdinandy vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 40,23 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Košice II spis. zn. 12 Ro 99/2006-09 zo dňa 24.07.2006.
Dňa 21.01.2013 doručila súdna exekútorka súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej jej súd vydal poverenie č. 5803/172759 zo dňa 24.01.2013.
Dňa 01.07.2013 postúpila súdna exekútorka súdu námietky povinného proti exekúcii podané v zákonnej lehote. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že nesúhlasí z vykonávaním zrážok z jeho dôchodku. Nikoho osobne nepoškodil, ani DPMK. Nebola na povinného privolaná žiadna policajná hliadka, nikto mu nič nedokázal. Uviedol, že sa skutok nestal, a predmetné konanie sa nezakladá na pravde, tak prečo by mal platiť.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia sa súd najskôr zaoberal posudzovaním včasnosti podania námietok povinným.
Z obsahu spisu vyplýva, že povinný si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 17.06.2013, pričom námietky proti exekúcii podal osobne dňa 27.06.2013, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Pokiaľ ide o skutočnosti uvádzané povinným v jeho námietkach, k tomu súd uvádza, námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Námietky však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Úlohou exekučného súdu v exekučnom konaní je zabezpečovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí za predpokladu, že nimi uložené povinnosti boli povinnými plnené dobrovoľne. Do jeho kompetencie nespadá posudzovanie hmotnoprávnych aspektov pôvodného konania, či hodnotenie správnosti alebo zákonnosti rozhodnutí súdov, či iných príslušných orgánov v pôvodnom konaní.
Z obsahu spisu súd zistil, že exekúcia sa vedie na podklade právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Košice II spis. zn. 12 Ro 99/2006-09 zo dňa 24.07.2006 (právoplatné dňa 27.10.2006), v ktorom je povinný označený ako odporca a navrhovateľom je oprávnený.
Z výrokovej časti exekučného titulu vyplýva, že povinný mal dlžnú sumu s príslušenstvom uhradiť oprávnenému do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň súd povinného poučil, že sa môže voči rozhodnutiu podať odpor do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Z obsahu spisu ani podania povinného nevyplýva, že by povinný podal voči platobnému rozkazu odpor. Platobný rozkaz Okresného súdu Košice II spis. zn. 12 Ro 99/2006-09 zo dňa 24.07.2006 nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2006 a stal sa vykonateľným.
Podľa ust. § 134 O.s.p., listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.
Podľa ust § 45 ods. 2 O.s.p., údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti ( ďalej len "doručenka" ) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.
Doklad o doručení písomnosti súdu, tzv. doručenka má povahu verejnej listiny. Ustanovenie § 45 ods. 2 O.s.p. upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke ( namieta, že ustanovený postup doručenia nebol dodržaný ), je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Náležitosti doručenky sú upravené v § 144 vyhlášky č. 543/2005 o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy, podľa ktorého ak je potrebné v súvislosti s konaním pred súdom preukázať, že sa doručenie písomnosti vykonalo, písomnosti súdu sa zasielajú s doručenkou, ktorá sa pripojí k doručovanej písomnosti. Pri zakladaní doručeniek do súdneho spisu sa postupuje podľa § 181. Na doručenke sa uvedie odosielateľ, číslo konania, označenie doručovanej písomnosti vrátane čísla listu a adresát.. Keďže právna úprava priznáva doručenke povahu verejnej listiny, súd vychádza z údajov na doručenke a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Súd bez preukázania opaku nemá spochybňovať údaje na doručenke. Táto úprava má zabrániť prieťahom vzniknutým pri prešetrovaní pravdivosti údajov na doručenke.
Súd z pripojeného súdneho spisu sp. zn. 12Ro/99/2006 zistil, že exekučný titul, v tomto prípade platobný rozkaz Okresného súdu Košice II spis. zn. 12 Ro 99/2006-09 zo dňa 24.07.2006, bol povinnému doručený dňa 11.10.2006, čo povinný potvrdil vlastnoručným podpisom na doručenke. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že predmetný exekučný titul je právoplatný a vykonateľný.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je jej zastavenie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul), ale je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok pritom môžu byť skutočnosti tak procesného ako aj hmotného práva. Ich spoločným znakom však je, že tieto skutočnosti nastali po vzniku exekučného titulu. Procesné skutočnosti sú tie, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, pričom neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť. Hmotnoprávne skutočnosti
možno rozdeliť na tie, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem; ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie alebo znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Z námietok povinného súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, resp. dôvody, pre ktorého je exekúcia neprípustná. Oprávnený podal svoj návrh na vykonanie exekúcie potom, čo sa exekučný titul stal právoplatným a vykonateľným rozhodnutím pre exekučné konanie.
Preto súd rozhodol tak, že námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.