Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/295/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne H.. F. K., bývajúcej na B. XX v F., zastúpenej JUDr. Radoslavom Hodorom, advokátom, so sídlom na Hlavnej 77 v Košiciach, proti žalovanému TELESERVISU, s.r.o., so sídlom na Lachovej č. 37 v Bratislave, IČO: 17 329 299, zastúpenému JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom na Poštovej č. 14 v Košiciach, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, o odvolaní žalovaného, aj žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. -113 zo dňa 6.2.2013 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok, okrem výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu, ktorý potvrdzuje.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že výpoveď z nájmu bytu č. 10 v rodinnom dome číslo súpisné 2126, nachádzajúcom sa na B. N. Č.. XX Y. F. zo dňa 15.3.2010, doručená žalobkyni 26.3.2010 je neplatná, žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 462,18 €, k rukám právneho zástupcu žalobkyne a žalobkyňu zaviazal zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 99,50 € na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyni bola daná výpoveď z nájmu podľa z dôvodu, že žalobkyňa užíva byt na iné účely, než na bývanie. Podľa súdu prvého stupňa dôraz je kladený na účel užívania bytu iný, než na bývanie, čo v tomto prípade nebolo preukázané, pretože žalobkyňa byt užíva na bývanie. Zákon nerozlišuje, či sa jedná o bývanie dlhodobého, strednodobého, či krátkodobého charakteru. Ani žalovaný nespochybňoval užívanie bytu žalobkyňou na bývanie, potom je aplikácia ust. vo výpovedi z nájmu neprípustná. Z uvedeného dôvodu už potom súd ani nepristúpil k zisťovaniu skutočnosti ohľadom stavu upravenosti, či zanedbanosti nehnuteľnosti a pozemku okolo neho, ohľadom celkového vybavenia nehnuteľnosti, ktoré navrhoval žalovaný ozrejmiť ohliadkou nehnuteľnosti, tiež nepovažoval za dôvodné zisťovať dopytom na príslušných základných školách, či deti žalobkyne naozaj školu skončili a dostali vysvedčenie, nakoľko o pravosti a vierohodnosti žalobkyňou predložených originálnych dôkazov nemal súd dôvod pochybovať. Nezadovažoval ani úmrtný list manžela žalobkyne, resp. pripojenie dedičského spisu, lebo otázka prihlásenia sa iných dedičov do dedičského konania nie je predmetom tohto konania a nepristúpil ani k výsluchu R. K., za účelom svedeckej výpovede, pretože tento sa nezdržiaval na adrese nepretržite a jeho výpoveď by nezmenila nekvalifikovaný obsah výpovede z nájmu. Dôležitou je len otázka skutočného bývania, nie evidencie vedenej príslušnou Mestskou častou, preto súd nevykonal ani dôkaz svedeckou výpoveďou pracovníčky mestského úradu príslušnej mestskej časti a rozhodol, že výpoveď z nájmu doručená žalobkyni dňa 26.3.2010 je neplatná.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 a 149 ods. 1, keď vychádzal z toho, že žalobkyňa mala v konaní plný úspech a trovy vyčíslil podľa nákladov právneho zastúpenia.

Rozhodnutie o súdnom poplatku odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, písm. a/, § 5 ods. 1, písm. a/, 6 ods. 1, 7 ods. 11 a podľa položky 1 písm. b/ prílohy zákona č. 71/92 Zb. a zaviazal žalobkyňu zaplatiť súdny poplatok z návrhu.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobkyňa aj žalovaný.

Žalobkyňa podala odvolanie proti výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu, v tejto časti žiadala rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa príp. zmeniť a povinnosť zaplatiť súdny poplatok uložiť žalovanému, pretože žalobkyňa do rozhodnutia súdu prvého stupňa nebola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku, preto náklady na zaplatenie súdneho poplatku nemohla uplatniť v náhrade trov konania.

Proti rozsudku vo veci samej a proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný. V tejto časti žiadal buď zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že rozhodnutie je nezákonné a nesprávne. V prvom rade uviedol, že žalobkyňa sa domáhala neplatnosti právneho úkonu a až v priebehu konania žiadala o zmenu žaloby, ale súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s ust. , pretože nerozhodoval na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá a žalobkyňa podala dvakrát zmenu návrhu, a to vždy s iným znením. Súd nakoniec pripustil zmenu návrhu v znení ako je uvedená zápisnica z pojednávania zo dňa 6.2.2013. V tej súvislosti namietali, že sa nemohli vyjadriť k takto zmenenému návrhu, čím im bola odňatá možnosť konať, preto samotný návrh a zmeny návrhov zo strany žalobkyne sú zmätočné, neurčité a ani vo výroku napadnutého rozhodnutia nie je označenie bytu určité. Ďalej namietali skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že vo výpovedi z nájmu bol výpovedný dôvod podľa uplatnený opodstatnene. Žalobkyňa sa v byte nezdržiava, zastaví sa tam občas, o čom svedčia faktúry za elektriku, keď za obdobie od 2.8.2009 do 1.8.2010 spotrebovala len 599 kW, čo predstavuje 1,6 KW denne, čo znamená len zapnutie jednej žiarovky. Túto stavbu výlučne užíva pre rekreačné, resp. záhradkárske účely a nie na bývanie. Podľa stavebného zákona nájomca nemôže užívať - využívať stavbu na iné účely ako bývanie, ak mu na to nedal prenajímateľ súhlas. Žalovaný takýto súhlas žalobkyni nedal, preto súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem toho porušil rovnosť strán, keď nevypočul osoby, ktoré podpísali listinu, ktorú ako dôkaz predložila žalobkyňa, tiež nezadovážil dôkazy, a to doklady o ukončení školskej dochádzky a uspokojil sa len s potvrdeniami o návšteve školy. Odmietol výsluch svedka K. a tiež ohliadku nehnuteľnosti nevykonaním ktorých došlo zo strany súdu k nezákonnému rozhodnutiu, pretože neúplne zistil skutkový stav. Žalobkyňa a jej deti nikdy nemali na adrese bytu trvalý ani prechodný pobyt, pretože žalobkyňa a jej deti žili a bývali v čase výpovede v J. X. X. R.. U. č. 3003/104, kde jej bola doručovaná aj výpoveď z nájmu. Týmto postupom žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla skúmať, či bolo odvolanie doručené včas, namietali, že spotreba elektrickej energie bola žalovaným nesprávne zistená, pretože v byte sa nachádzajú merače aj na nočný, aj na denný prúd a bývanie v byte, resp. jeho užívanie nemožno posudzovať na základe hodnoty spotreby elektrickej energie. Ďalej poukázal na to, že súd posúdi, ktoré z dôkazov vykoná a ktoré z nich považuje za právne účelné. Súd prvého stupňa podľa žalobkyne správne vo veci rozhodol, správne vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu skutkovému zisteniu a právnemu posúdeniu, preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, žiadala trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd prv než preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal, či bolo odvolanie podané včas, teda do 15 dní od doručenia rozhodnutia v zmysle ust. a zistil, že zástupkyňa žalovaného rozsudok prevzala 14.3.2013 a odvolanie podala osobne na súde dňa 2.4.2013, tak že odvolanie podala včas, pretože koniec odvolacej lehoty pripadol na deň 29.3.2013, čo bol deň pracovného pokoja, v pondelok 1.4. vo Veľkonočný pondelok bol tiež dňom pracovného pokoja, preto posledným dňom na podanie lehoty bol utorok 2.4.2013.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd podľa , v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že pokiaľ išlo o rozhodnutie vo veci samej a rozhodnutie o trovách konania neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre potvrdenie rozsudku.

Pokiaľ išlo o rozhodnutie o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok, súd prvého stupňa správne rozhodol, pretože poplatková povinnosť síce vzniká podaním návrhu podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona 71/92 Zb., ale v prípade, že súd účastníka nevyzve k zaplateniu súdneho poplatku, do určitej lehoty musí pokračovať v konaní a o vyrubení súdneho poplatku môže rozhodnúť aj dodatočne. Nemôže však zaviazať k zaplateniu súdneho poplatku žalovaného, aj keď v konaní nemal úspech, pretože súdny poplatok má byť súčasťou trov konania, ktoré priznáva úspešnému účastníkovi, ale samotný poplatok musí zaplatiť navrhovateľ poplatkového úkonu a týmto je žalobkyňa, pokiaľ nie je oslobodená od súdnych poplatkov, čo sa v tomto prípade nestalo, preto odvolací súd podľa potvrdil v tejto časti napadnutý rozsudok ako vecne správny.

V časti, ktorou bolo žalobe vyhovené a rozhodnuté o trovách prvostupňového konania odvolací súd postupoval podľa ust. a , keď dospel k záveru, že súd prvého stupňa síce vychádzal zo správneho ustanovenia , ale nevykonal správny výklad tohto ustanovenia, tým vec nesprávne právne posúdil a preto potom nevykonal dokazovanie na to, aby dostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa správne vychádzal z toho, že pre výpoveď z nájmu bolo rozhodujúce užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou pred rokom 2010, ale na okolnosti užívania nehnuteľnosti pred týmto rokom nevykonal podľa odvolacieho súdu náležité dokazovanie, keď sa uspokojil tým, že nie je rozhodujúce dĺžka užívania nehnuteľnosti, pokiaľ bola užívaná na bývanie. Žalovaný už však v priebehu prvostupňového konania namietal, že žalobkyňa v byte nebývala, zdržiavala sa tam len veľmi krátku dobu, ale nie za účelom bývania, ale tento byt využívala pre rekreačné a záhradkárske účely, na čo mali poukazovať susedia, ktorí bývali v okolí tohto bytu pre zanedbanú nehnuteľnosť a to či už stavbu alebo záhradu. Súd prvého stupňa potom nezistil, či žalobkyňa so svojimi rodinnými príslušníkmi túto nehnuteľnosť v skutočnosti užívala na bývanie, nezadovážil vysvedčenia zo škôl, ktoré mali ešte v tom čase jej maloleté deti navštevovať, nevypočul navrhnutých svedkov, ktorí mali mať vedomosti o užívaní nehnuteľnosti žalobkyňou, ako to navrhoval v priebehu konania žalovaný, teda susedov uvedených v prehlásení, ktoré žalobkyňa predložila a tiež svedka K..

Podľa odvolacieho súdu práve vypočutím týchto svedkov a zadovážením uvedených dôkazov by bolo možné zistiť, či skutočne v byte žalobkyňa bývala alebo byt používala na iný účel. Nezadovážením dôkazov a nevypočutím svedkov podľa odvolacieho súdu skutočne súd prvého stupňa nemohol náležite zistiť skutočný stav pre posúdenie veci, aj keď sa v odôvodnení vyporiadaval s tým, prečo tieto dôkazy nevykonal. Podľa odvolacieho súdu však tieto bolo účelné vykonať. Ich nevykonaním a rozhodnutím o pripustení zmeny návrhu pred vyhlásením rozsudku, bez uvedenia o ktorý návrh žalobkyne ide a bez možnosti žalovaného sa k takému návrhu vyjadriť bola odňatá žalovanému možnosť konať pred súdom, preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie navrhované žalovaným na zistenie skutočného spôsobu užívania nehnuteľnosti, ktorá bola pred doručením výpovede v nájme žalobkyne.

V novom rozhodnutí podľa súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.