Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoP-23-2013.pdf
PDF · 79.61 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoP/23/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, dieťa rodičov C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., J. W. X, právne zastúpenej JUDr. Jánom Jurčom, advokátom v Bardejove, Partizánska 5 a Z. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5P/110/2011-104 zo dňa 9.4.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 1P/113/2005-118 zo dňa 23.11.2007 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. C. A. za dobu od 1.9.2012 zo sumy 1.400,- Sk mesačne (46,70 Eur) na sumu 60 Eur mesačne. Určil, že bežné výživné je splatné k 15-temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Dlh na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.9.2012 do 31.3.2013 vo výške 93,10 Eur povolil otcovi splácať v splátkach po 10 Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc bežným výživným za mesiac nasledujúci po právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že posledná úprav práv a povinností rodičov voči maloletej bola vykonaná rozsudkom 1P/113/2005-118 zo dňa 23.11.2007. Výživné bolo zvýšené zo sumy 1.000,- Sk mesačne, ktoré bolo určené v čase rozvodu manželstva rodičov maloletej na sumu 1.400,- Sk (46,70 Eur) od 1.10.2005. V čase poslednej úpravy bolo mal. dieťa žiačkou 5. ročníka základnej školy, žila s matkou, vyživovacia povinnosť oboch rodičov smerovala len k mal. C.. Matka s maloletou bývala v 3- izbovom byte, otec bol zamestnaný a to vo firme PAM Stav s.r.o., kde zarobil sumu 6.791,- Sk netto. Matka maloletej v čase rozhodovania poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 4.720,- Sk.
Od 1.9.2012 maloletá sa stala študentkou Katolíckej strednej pedagogickej školy sv. R. a M. v C.. Ide o štvorročné štúdium mimo bydliska mal. dieťaťa. Býva na na internáte, kde poplatok je 24,50 Eur mesačne a celodenná strava 57,80 Eur mesačne. Náklady na mestskú dopravu v C. je 10 Eur mesačne, zakúpenie kníh na výučbu cudzích jazykov 40 Eur mesačne, náklady na cestu z miesta bydliska do miesta školy je týždenne 5 Eur. Matka zaplatila polročný plavecký výcvik vo výške 30 Eur a rodičovský príspevok 20 Eur ročne. Vreckové poskytuje matka vo výške 10 Eur týždenne. Zaplatila jej aj študentskú kartu ISIC vo výške 20 Eur. Matka naďalej býva v 3-izbovom byte s dcérou, ktorý je vlastníctvom rodičov maloletej. Náklady na bývanie predstavujú sumu 173,46 Eur mesačne a poplatok za internet 31,35 Eur štvrťročne. Matka mal. dieťaťa je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a poberá dávku vo výške 175 Eur. Otec maloletej býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v obci Y., ktorá je starobnou dôchodkyňou. Matka vypomáha tým, že všetky náklady spojené s bývaním uhrádza zo svojho dôchodku. Naposledy pracoval vo firme PAM stav s.r.o., kde pracovný pomer ukončil dohodol, keďže bol práceneschopný 3 mesiace pre úraz, ktorý utrpel. Od vtedy je nepretržite evidovaný na úrade práce a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur mesačne. Vyučený je ako strojný zámočník, väčšinou pracoval na stavbách ako vodič nákladného motorového vozidla, resp. ako pomocný robotník. Na základe dohôd o vykonaní práce krátkodobo pracoval vo firme Bricon s.r.o. Mal záujem aj o prácu vodiča v SAD O., ale podmienkou bola karta spôsobilosti, ktorá vyžadovala zaplatenie sumy 260 Eur, na čo otec nemá príjem. Súd prvého stupňa zvýšil výživné na maloletú zo sumy 46,70 Eur na sumu 60 Eur mesačne. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletej. Uviedla, že nesúhlasí so zvýšeným výživným len na sumu 60 Eur mesačne vzhľadom na to, že otec maloletej nemá záujem sa zamestnať, pritom má dlhoročné skúsenosti z rôznych robotníckych povolaní v odbore stavebníctva. Preto podľa názoru matky mal súd vychádzať z minimálnej mzdy stanovenej predpisom na území SR a vzhľadom na to, že došlo k podstatnej zmene pomerov mal. dieťaťa od 1.9.2012 nástupom na strednú školu, mal vyhovieť návrhu v celom rozsahu a zvýšiť výživné na sumu 150 Eur mesačne. Preto navrhovala matka maloletej odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.
K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej. Poukázal na to, že byt, v ktorom býva matka s dieťaťa patrí do podielového spoluvlastníctva oboch rodičov, teda aj jemu, pričom matka maloletej ho doteraz z bytu nevyplatila. Psychicky zaťažuje otca maloletej a súdy, keďže sústavne podáva návrhy na súd. Na jednej strane tvrdí, že nemá finančné prostriedky, na druhej strane si 2 roky platí právnika. Okrem toho poukázal na to, že sa s dieťaťom nemôže stretávať, bráni v tom matka, ktorá zobrala aj jeho vkladné knižky a žiada, aby tieto boli vrátené. Navrhol, aby rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a odvolanie matky zamietol.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 OSP a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a zistil, že odvolanie matky nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že k mal. C. A. boli naposledy práva a povinnosti rodičov upravované zvýšením výživného otcovi zo sumy 1.000,- Sk na sumu 1.400,- Sk. Túto poslednú úpravu vykonal Okresný súd Bardejov v roku 2007, kedy maloletá navštevovala 5. ročník základnej školy. V tom čase matka maloletej poberala dávku v hmotnej núdzi a bývali v 3-izbovom byte v K.. Otec maloletej bol robotníkov vo firme PAM Stav s.r.o. s pravidelným mesačným príjmom a žijúci u svojej matky v obci Y.. Rovnako nepochybne bolo preukázané, že v čase, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného z pôvodných 1.400,- Sk na sumu 150 Eur mesačne, došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane mal. C.. V čase, kedy rozhodoval súd prvého stupňa, nastúpila 1.9.2012 na Katolícku strednú pedagogickú školu sv. R. a M. v C.. Táto zmena pozostávala najmä z toho, že počas týždňa býva maloletá na internáte, kde okrem poplatku za bývanie uhrádza matka aj celodennú stravu a náklady na cestovné výdavky v rámci mesta C. lístkami MHD a v rámci každotýždňového dochádzania dieťaťa z C. do K. v podobe lístkov na vlak. Okrem toho sa zvýšili výdavky aj na ošatenie, osobné potreby, potreby spojené s pomôckami potrebnými pri výuke na strednej pedagogickej škole.
Na druhej strane je zrejmé, že nastali zmeny pomerov aj u otca maloletej, ktorý v čase poslednej úpravy, bol riadnym zamestnancom firmy PAM Stav s.r.o., následne dohodou ukončil pracovný pomer v dôsledku úrazu, ktorý utrpel a v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti. Od vtedy je evidovaný na úrade práce, príležitostne vykonáva práce na dohodu a žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá vypomáha pri úhrade nákladov na bývanie. U matky mal. dieťaťa sa pomery nezmenili, keďže aj v čase poslednej úpravy aj v súčasnom období je evidovaná na úrade práce.
K odvolacím námietkam matky týkajúce sa skutočností, z akých príjmov mal vychádzať súd prvého stupňa pri zvýšení výživného, odvolací súd poukazuje na to, že nebolo zistené, že otec riadne nespolupracuje s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, čo vyplýva zo správy. Snaží sa o zamestnanie aspoň formou dohody o vykonaní práce, v jeho odbore mu ponúknuté zamestnanie nebolo. Preto neboli podmienky na to, aby súd prvého stupňa vychádzal z minimálnej mzdy pracovníka v národnom hospodárstve za príslušné obdobie tak, ako to požadovala matka. Súd prvého stupňa správne vychádzal z konkrétnych pomerov u otca v rozsahu, ako ich v priebehu konania zistil.
Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd s poukazom na ust. § 219 ods. 1 OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ išlo o rozhodnutie týkajúce sa zvýšenia výživného a dlžného výživného, ako vecne správne potvrdil.
Pokiaľ išlo o výrok týkajúci sa zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že išlo o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, kde možno konanie začať aj ex offo (§ 81 ods. 1 OSP), a preto nie je súd viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 OSP). Z toho dôvodu nebolo potrebné rozhodovať o návrhu matky nad zvýšené výživné, teda nad sumu 60 Eur a tento výrok je nadbytočný. Preto zrušil tento výrok podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 146 ods. 1 písm. a) OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.