Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4To-49-2023.pdf
PDF · 74.68 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/49/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8. júna 2023, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného Q. D., stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák., konajúc o sťažnosti okresného prokurátora voči uzneseniu Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 5T/136/2020 zo dňa 30.1.2023, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen z a m i e t a .
odôvodnenie:
Uznesením samosudcu Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 5T/136/2020 zo dňa 30.1.2023, súd podľa § 280 ods. 2 Tr. por. trestnú vec obž. Q. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/X, S., stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 27.06.2020 v čase okolo 21.00 h v S., na ulici M., okres F. pri stretnutí sa s A. R., nar. XX.XX.XXXX, túto chytil rukami za jej ruky v hornej časti pod plecami, kde sa mu následne vytrhla, pričom ju chytil za vlasy a potiahol ju smerom naspäť a vzápätí jej vyrazil z ruky mobilný telefón, ktorým si chcela privolať pomoc, a keď sa ho snažila zdvihnúť, sotil ju do trávy, následkom čoho spadla na zem a udrela si hlavu, čím boli A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., M. XXXX/X, okres F., spôsobené zranenia, a to povrchové poranenie vlasatej časti hlavy a pomliaždenia, ktoré zranenia by si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia do 5 dní,
postúpil Okresnému úradu Zvolen, odboru všeobecnej vnútornej správy na prejedanie predmetného skutku ako priestupku.
Uvedené rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, pretože ho svojou sťažnosťou, zahlásenou priamo na pojednávaní dňa 30.01.2023 a odôvodnenou písomne dňa 31.03.2023, napadol okresný prokurátor vo Zvolene.
V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že sa s napadnutým uznesením nemôže stotožniť, pretože tak, ako bol tento skutok žalovaný a modifikovaný vo výroku napadnutého uznesenia, nie je správne. Vykonané dôkazy podľa prokurátora nezmenili žiadnu dôkaznú situáciu z prípravného konania a naviac súd v uznesení neuviedol, akého bližšie špecifikovaného priestupku sa mal obžalovaný Q. D. dopustiť. Takémuto postupu nekorešpondujú viaceré skutočnosti, v neposlednom rade to, ako bol následok spojený aj s poraneniami, ktoré si vyžiadali dobu liečenia hraničiacu už s právnou kvalifikáciou iného prečinu a to ublíženia na zdraví. Pokiaľ súd vyňal zo skutku verbálne vyhrážanie sa vo vzťahu k poškodenej, ktorým mal obžalovaný adresovať vyhrážky jej rodičom, je takýto postup nelogický, keď vlastne celé toto konanie predchádzalo následnému fyzickému útoku, pričom rozhodne pri tomto útoku obžalovaný nebol ticho.
Nie je možné sa stotožniť s tým, ako súd vyhodnotil dôkaznú situáciu a modifikoval skutok, pretože došlo k nelogickému vypusteniu konania obžalovaného, ktoré predchádzalo samotnému útoku vo vzťahu k poškodenej. Ani samotný obžalovaný nepoprel spáchanie skutku a ani prvú časť žalovaného skutku, keď sám uviedol, že komunikoval s poškodenou a to zvýšeným hlasom, len poprel formuláciu svojich vyjadrení vo vzťahu k poškodeným, teda jej rodičom. Jeho tvrdenie je v úplnom rozpore s výpoveďou poškodenej, ktorá nemala dôvod klamať, neboli produkované vierohodné dôkazy, ktoré by spochybňovali jej tvrdenia ohľadne verbálnych vyhrážok. Skutočnosť, že z obžalovaného mala strach, bola zrejmá aj dlhý čas po tomto útoku, keď poškodená vypovedala aj na hlavnom pojednávaní. Skutočnosť, že táto bola rozrušená z konania obžalovaného, potvrdili aj jej rodičia, vypočutí ako svedkovia na pojednávaní. Vychádzať len zo skutočnosti, že svedkovia, príslušníci polície, ktorí objasňovali vec, neuviedli, že by v tom čase bola poškodená uvádzala, že došlo aj k verbálnemu vyhrážaniu sa zo strany obžalovaného, je neobjektívne, pretože príslušníci polície z pohľadu závažnosti riešili predovšetkým fyzický útok.
Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti je preto prokurátor presvedčený, že konanie obž. Q. D. nie je možné vyhodnotiť len ako konanie menej závažného charakteru pri modifikácii jeho konania, ale je potrebné zachovať skutkový dej a príslušnú právnu kvalifikáciu s tým, že jeho konanie jednoznačne dosiahlo taký stupeň konania, aby bolo posúdené ako žalované prečiny. V danom prípade nemožno konštatovať skutočnosti o tom, že ide o konanie v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. a to vzhľadom aj na to, že konanie páchateľa zanechalo na poškodenej následky vo forme zranení, aj keď miernejšieho charakteru, ale nie úplne bez významu. Samotný útok smerujúci na hlavu poškodenej môže evokovať aj pri nespôsobení závažnejších zranení skutočnosť, že sa jedná o závažnosť väčšiu, než nepatrnú. Preto prokurátor navrhol v závere svojej sťažnosti, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a okresnému súdu prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Krajský súd po preskúmaní predloženého trestného spisu v súlade s § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal napadnuté uznesenie, zistil, že sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote, avšak nie je dôvodná v zmysle ust. § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. Na tomto mieste musí krajský súd zdôrazniť, že uvedená trestná vec už raz bola na krajskom súde a to dňa 20.10.2021, kedy bol krajskému súdu predložený trestný spis, spolu s rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 5T/136/2020 zo dňa 12.07.2021, ktorým okresný súd podľa § 285 písm. a) Tr. por., resp. § 285 písm. b) Tr. por. obž. Q. D. spod obžaloby oslobodil, keď žalovaný skutok rozdelil na dve konania a zároveň rozhodol, že vec postupuje Okresnému úradu Detva, odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie priestupku.
V dôsledku uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 4To/95/2021 zo dňa 11.11.2021 bol však tento rozsudok okresného súdu postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušený a okresnému súdu bola vec vrátená v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por., aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení svojho uznesenia krajský súd v podstate poukázal na to, že skutok, ktorý je právne kvalifikovaný ako jednočinný súbeh trestných činov, teda prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., nemôže byť umelo rozdelený na dve konania s tým, že nemalo byť preukázané, že došlo k naplneniu zákonných znakov skutkových podstát žalovaných prečinov, ale ak bol okresný súd presvedčený, že ide o priestupok v zmysle § 49 zákona č. 372/1990 o priestupkoch, mal v tomto smere postupovať iným spôsobom, pričom aj naznačil, akým smerom by malo byť vedené dokazovanie.
V tomto smere potom krajský súd v súčasnosti musí konštatovať, že okresný súd po zmene samosudcu, keďže predchádzajúci samosudca odišiel na iný súd a už na okresnom súde nepracuje, dôkazy vyhodnotil správne, poukázal v napadnutom uznesení na tú skutočnosť, že naozaj nebolo preukázané okrem tvrdenia samotnej poškodenej, že by sa mal obžalovaný vyhrážať jej, resp. jej rodičom, aj títo svedkovia, ak vypovedali na hlavnom pojednávaní vo veci, tak vypovedali o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli z počutia, neboli priamo prítomní pri tomto skutku, pričom je evidentné, že medzi rodičmi poškodenej a obžalovaným existuje vzájomné nepriateľstvo z toho dôvodu, že títo obžalovanému dlhujú značnú sumu peňazí, nevedia mu ich vrátiť a je možné predpokladať, že touto averziou trpí aj vzťah poškodenej k obžalovanému. Preto nie je možné bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť, že si tvrdenia o vyhrážkach obžalovaného voči poškodeným, resp. poškodenej a jej rodičom mohla poškodená aj vymyslieť, resp. zväčšiť skutočnosti, ktoré jej v rozrušení obžalovaný hovoril. Pokiaľ ide o skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k ublíženiu na zdraví poškodenej, táto skutočnosť bola vyvrátená tým, že ani
ošetrujúci lekár nezistil na tele poškodenej žiadne znaky zranení a pokiaľ ide o prečin výtržníctva, teda skutočnosť, či obžalovaný chytil alebo nechytal poškodenú za vlasy, tak túto okolnosť správne vyhodnotil okresný súd ako menej závažné konanie, ktoré v zmysle ust. § 10 ods. 2 Tr. zák. možno vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky považovať za nepatrne závažné konanie.
Sťažnostné dôvody prokurátora, keď uvádzal, že obžalovaný je jednoznačne usvedčovaný z trestnej činnosti nielen poškodenou, ale aj jej rodičmi, sú preto v tomto smere nepreskúmateľné, keďže rodičia poškodenej neboli na mieste činu, nepočuli vyjadrenia obžalovaného a je nepochybné aj zo zaznamenaného tiesňového volania na linku 158, kam volal otec poškodenej, že tento do telefónu uvádzal úplne iné skutočnosti, o akých neskôr hovorila poškodená, resp. aké skutočnosti poškodená uvádzala zasahujúcim príslušníkom polície.
Skutočnosť, že sa poškodení hnevajú na obžalovaného, je zrejmá aj z predloženého trestného spisu, kedy podali na obžalovaného trestné oznámenie za priestupok, keďže mal na benzínovú pumpu v mieste ich bydliska vylepiť lístočky s oznámením, akú dlžnú sumu sú mu dlžní, je nepochybné, že tento ich vzájomný vzťah je antagonistický a preto nie je možné bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť to, že si tvrdenia vo vzťahu k obžalovanému mohli vymyslieť, resp. že ich mohli zveličiť.
Za týchto okolností je potom aj pre krajský súd nepochybné, že okresný súd aj v súlade s predchádzajúcim zrušujúcim uznesením krajského súdu vo veci vykonané dôkazy vyhodnotil správne a zákonne, dospel k správnym a zákonným úvahám a preto aj zákonným spôsobom vo veci rozhodol.
Keďže krajský súd sa potom nestotožnil s dôvodmi sťažnosti okresného prokurátora, nepovažoval ich za dôvodné, tak ich musel postupom uvedeným v § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Z týchto dôvodov preto krajský súd vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr.por. ).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.