Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_32P-272-2010.pdf
PDF · 122.26 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/272/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. deti L., X., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky, K.. Y. L.L., bydliskom H. L. XXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej JUDr. Jánom Kanabom, advokátom so sídlom Trenčín, Jána Zemana 3141/101 a otca, R. L., bydliskom Q. L. XXX, štátneho občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného JUDr. Petrom Slaninom, advokátom so sídlom Trenčín, Braneckého 14, o návrhu otca na zverenia mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Návrh otca na zverenie maloletých detí X. a R. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a úpravu styku rodičov s maloletými deťmi sa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec detí svojim návrhom žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 21C/109/2009-15, zo dňa 03.09.2009 tak, že s výnimkou letných prázdnin a Vianočných sviatkov od 1. dňa v párnom kalendárnom mesiaci v kalendárnom roku budú maloleté deti X. a R. L. v osobnej starostlivosti otca a od 1. dňa v nepárnom kalendárnom mesiaci v kalendárnom roku v osobnej starostlivosti matky. V čase letných prázdnin budú obidve deti od 1. dňa mesiaca júl každého kalendárneho roku v osobnej starostlivosti otca a od 1. dňa mesiaca august v roku až do konca tohto mesiaca v osobnej starostlivosti matky. V čase Vianoc každého kalendárneho roku budú obidve deti od 23.12. do 24.12. v osobnej starostlivosti otca a od 25.12. do 26.12. v osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. V prípade mimoriadnych výdavkov sa rodičia budú podieľať na úhrade v prospech detí 50 % podielom, pričom tento podiel na výdavkoch bude zachovaný aj pri financovaní vzdelávacieho procesu detí, pri nákupe ošatenia a pri zabezpečovaní zdravotných potrieb detí. Pri zohľadnení poberania rodinných prídavkov zo strany matky žiaden z rodičov nie je povinný prispievať druhému z rodičov na výživu mal. X. a mal. R.. Uviedol, že po vydaní rozsudku súdu dokončil úpravy na dome a pozemku tak, aby bol obývateľný, pričom tento sa nachádza v tesnej blízkosti domu jeho matky, v ktorom má z titulu podielového spoluvlastníctva oprávnenie obývať aj celé druhé nadzemné podlažie jej domu. Za tejto situácie má každé z detí v dome zriadenú nielen samostatnú izbu, ale aj priestory na ich záujmovú činnosť. Na druhej strane, matka sa po rozvode manželstva zamestnala u zahraničnej spoločnosti S. a prevažnú časť svojej pracovnej činnosti trávi mimo bydliska. Spolu s deťmi býva u svojich rodičov a deti trávili po vyučovaní svoj mimoškolský čas prevažne s rodičmi matky. Matka od apríla 2010 nikde nepracuje a spolu s deťmi sa presťahovala do rodičovského domu jej priateľa a došlo tak ku zmene výchovného prostredia, ktorá je negatívna a prejavila sa aj v prospechu detí tak, že z mal. X., ktorá bola jednotkárka, sa stala trojkárka a syn sa z dvojkára stal trojkár. Deti nepriľnuli k prostrediu, v ktorom žili a chcú popri bývaní s matkou bývať aj u otca. Otec ďalej uviedol,
že dňa 03.08.2010 uzatvoril manželstvo a jeho manželka H. L. bola v uvedenom čase na materskej dovolenke. Z ich manželstva sa narodil dňa 17.01.2011 maloletý I.. Manželka otca poberá materské cca 200,- Eur mesačne. Rodina žije v rodinnom dome s nákladmi na bývanie 180,- Eur. Otec pracuje ako Ž., prevádzkuje U. a vlastní U. L. N. s prenajatými priestormi U., s nájomným 1.500,- Eur ročne. Jeho priemerný mesačný zárobok je asi 500,- Eur.
Matka detí s návrhom na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila. Uviedla, že je rozvedená a spolu s priateľom C. Q. a mal. deťmi X. a R. žijú v spoločnej domácnosti v bytovej jednotke rodinného domu, ktorý je vlastníctvom matky jej priateľa. Na bývanie prispievajú mesačne asi 240,- Eur. Matka bola od 06/2010 nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie bez nároku na štátne dávky. Poberala prídavky na dve deti 44,02 Eur mesačne. Jej priateľ má príjem 650,- Eur mesačne netto a z prvého manželstva má jednu vyživovaciu povinnosť stanovenú rozhodnutím súdu vo výške 95,- Eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil obsah spisu tunajšieho súdu, sp. zn. 32P/272/2010, rozsudok tunajšieho súdu, č.k. 21C/109/2009-15, zo dňa 03.09.2009, potvrdenia ÚPSVaR o dávkach vyplácaných matke, správy Daňového úradu Trenčín o príjme otca, správy zo sociálneho prieskumu v rodine otca a v rodine matky, hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov mal. R., správy o príjme priateľa matky, fotokópiu živnostenského listu otca, potvrdenie o prijatí otca na štúdium v akademickom roku 2009/2010, diplomy a vysvedčenia detí, daňové priznanie otca k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2009, správy z odborného pohovoru ÚPSVaR Trenčín, potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2010, e-mailovú komunikáciu, pracovnú zmluvu matky, správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Trenčín 2x, znalecký posudok znalca Y.. X. V. č. 21/2012 vo veci starostlivosti súdu o mal. deti X. a R., správu o príjme matky za roky 2011, 2012 a 2013, správa Daňového úradu Trenčín o príjme a výdavkoch otca za roky 2010, 2011 a 2012, vyjadrenia maloletej X. a maloletého R. a zistil nasledovný skutkový stav.
Maloleté deti X. a R. sa narodili z manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 21C/109/2009-15, zo dňa 03.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.09.2009. Týmto rozsudkom súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej boli maloleté deti X. a R. zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť na výživu maloletej X. sumou po 95,- Eur mesačne a maloletému R. sumou po 85,- Eur mesačne a styk otca s oboma maloletými deťmi bol upravený bez obmedzenia po predchádzajúcej dohode otca s matkou detí. Dňa 12.08.2010 podal otec detí návrh na zverenie oboch detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec v konaní poukázal, že s návrhom na striedavú starostlivosť prišli samotné deti a chce ju aj on. Deti sa cítia byť matkou oklamané a nedôverujú jej. Matka nesúhlasila so striedavou starostlivosťou detí s odôvodnením, že s otcom detí majú odlišné štýly výchovy. Podľa názoru matky otec deťom všetko povoľuje a nemajú u neho žiadnu zodpovednosť. Nečuduje sa preto, že deti chcú ísť k nemu. Vyjadrila obavu, že otec ohrozí mravnú výchovu dcéry, nakoľko maloletá X. pri ňom robí to, čo chce. Poukázala na problémy s poruchou pozornosti u mal. R., ktorý má podľa vyjadrenia odborníkov tzv. L. N., s čím sú spojené problémy s jeho prípravou do školy, a preto mu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť a kontrolu plnenia povinností. Otec zastáva názor, že mal. R. je úplne normálny, ale hyperaktívny chlapec. Odmietol tvrdenie matky, že deťom všetko povolí. Maloletá X. uviedla, že má oboch rodičov rovnako rada a chce žiť aj u otca. Podľa názoru maloletej X., odkedy má matka priateľa, zmenila sa. Matkin priateľ ju nemá rád. Odmietla tvrdenie, že by mala u otca privilégiá. Maloletý R. uviedol, že má oboch rodičov rovnako rád, obaja mu rovnako vynadajú, ale radšej by býval u otca, pretože si s matkiným priateľom nerozumie a nerozumie si ani s jeho dcérou. Mal. X. má XX rokov a dva mesiace a je žiačkou školy stredného typu. Mal. R. má XX rokov a je žiakom X.ročníka ZŠ.
Zo správy z odborného pohovoru kolízneho opatrovníka, ktorý s účastníkmi vykonal psychologické konzultácie dňa 02.08.2011, mal súd preukázané, že obe maloleté deti prechovávajú pozitívne citové väzby k obom svojim rodičom. Hodnotia ich ako veľmi dobrých, ale zároveň aj prísnych. Obaja rodičia prechovávajú pozitívne citové väzby ku svojim deťom. Matka sa vo vzťahu k deťom javí ako protektívnejšia, čo však k úlohe matky prislúcha. Voči maloletým deťom prejavuje oveľa väčšiu nedôveru
v porovnaní s otcom, čo sa odráža aj na direktívnejšom prístupe. Obe maloleté deti podľa zistení v tomto čase chceli byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Spoločným dôvodom tohto rozhodnutia maloletých bol partner matky, ktorého obe deti vnímali nepriateľsky a s odstupom. Domnievali sa, že samotný matkin priateľ ich nemal rád a preto sa v jeho prítomnosti necítili uvoľnene. Obe deti zdôrazňovali, že oboch rodičov majú rovnako radi a preto chcú žiť s oboma, nie s jedným viac a s druhým menej. Rodičom bolo navrhnuté, aby si počas skúšobnej lehoty zažili striedavú osobnú starostlivosť aspoň po dobu 3 mesiacov. Matka detí však akúkoľvek skúšobnú dobu, ako aj striedavú starostlivosť samotnú odmietala. Vzhľadom k veku maloletých detí, ale aj s ohľadom na ich názory psychológ kolízneho opatrovníka nevidel objektívne dôvody na to, aby maloleté deti nemohli byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Obaja rodičia by mali mať možnosť postarať sa o deti so zreteľom na ich zdravý mravný a psychický vývin. Striedavú osobnú starostlivosť odporučil psychológ kolízneho opatrovníka realizovať v 2-týždňových intervaloch, t.j. 2 týždne u matky a 2 týždne u otca.
Súd preto pojednávanie dňa 02.08.2011 odročil s tým, že k otázke striedavej starostlivosti sa vyjadrí psychológ kolízneho opatrovníka po ukončení skúšobnej striedavej osobnej starostlivosti rodičov, odporučenej psychológom kolízneho opatrovníka. S prihliadnutím na skutočnosť, že od odporučenia psychológa kolízneho opatrovníka v auguste 2011 na skúšobnú striedavú starostlivosť, sa táto až do ďalšieho pojednávania dňa 02.02.2012 nerealizovala a podľa vyjadrenia matky, maloletá X. zmenila názor a nechcela byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti, boli opäť maloleté deti X. a R. vypočuté psychológom kolízneho opatrovníka za účelom zistenia ich aktuálnych názorov na ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb kolízneho opatrovníka zo dňa 01.03.2012 mal súd preukázané, že psychológ kolízneho opatrovníka vykonal psychologické konzultácie s maloletými deťmi X. a R. a ich rodičmi. V závere svojej správy potvrdil, že obe deti majú pozitívne citové väzby k matke i k otcovi a zároveň vzťah rodičov k maloletým je tiež pozitívny. Maloletá X. sa vyjadrila, že nechce byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Maloletý R. sa k otázke striedavej osobnej starostlivosti nevedel vyjadriť. S poukazom na vzájomný vzťah detí psychológ neodporučil deti rozdeliť. Poukázal, že nevie posúdiť, nakoľko sú vyjadrenia maloletej X. ovplyvnené túžbou vyhovieť jednému z rodičov, resp. túžbou, aby sa to celé už skončilo. Z psychologického hľadiska je otcov záujem a jeho pozitívne citové väzby k deťom dôležité, a preto nevidel dôvod, prečo by nemohla byť nariadená skúšobná lehota, počas ktorej si všetci zažijú striedavú osobnú starostlivosť. Zároveň súdu odporučil, aby nariadil rodičom 2- mesačnú skúšobnú lehotu striedavej osobnej starostlivosti s presne určenými termínmi a po jej ukončení sa maloleté deti opätovne zúčastnia konzultácií na ich pracovisku (v čase od 28.05.2012 do 31.05.2012) za účelom zistenia názoru maloletých detí na striedavú starostlivosť.
Zo správ Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Trenčín zo dňa 19.01.2012 a zo dňa 24.01.2012 mal súd preukázané, že maloletý R. bol dňa 19.01.2012 Š.-T. vyšetrený a boli posúdené ťažkosti u maloletého. Zo záverov tohto vyšetrenia vyplynulo, že maloletý R. je dieťaťom komunikačne zručným, pohotovým a má výbornú slovnú zásobu. Jeho V. T. je rozptýlená so L. N.. Intelektové schopnosti má maloletý R. profilované v strednom pásme priemernej inteligencie. V oblasti písanej reči pretrvávajú H. a H. ťažkosti (písmo je neúhľadné, často škrtá, prepisuje, zamieňa si tvarovo podobné hlásky, tempo písania je výrazne pomalé, ovplyvňuje ho aj miera časového limitu potrebná na premyslenie a aplikáciu gramatických javov), v oblasti čítanej reči sledované ukazovatele dosahujú normu, porozumenie je ovplyvnené H. T.. V závere správa odporúča zohľadňovať ťažkosti vo výchovno- vzdelávacom procese s tým, že k dieťaťu treba pristupovať individualizovane. Osobitné odporučenie bolo smerované pedagógom maloletého R..
Na pojednávaní dňa 02.04.2012 matka so skúšobnou dobou striedavej starostlivosti nesúhlasila a otec na podanom návrhu trval. Súd preto nariadil ďalšie dokazovanie znalcom z odboru pedopsychológie, ktorý mal posúdiť podmienky a možnosti zverenia maloletých detí L. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Zo záverov znaleckého posudku č. 21/2012, zo dňa 11.01.2013, znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých Y.. X. V., mal súd preukázané, že obe deti sú na rodičov emočne viazané. Matka aj otec sú tiež silne emočne viazaní k obom deťom a nerobia
rozdiely vo vzťahu ku svojim deťom. Maloletá X. preferuje starostlivosť v osobnej starostlivosti matky, nakoľko je vo vekovom období, kedy trávi viac času s kamarátmi, rovesníkmi, k čomu má viac možností u matky. Ako sama uviedla, u otca nemá kamarátky a nemá s kým tráviť voľný čas. Otec je viac pracovne a časovo zaneprázdnený ako matka a cíti sa bez jeho prítomnosti doma osamelá. Matka sa aktuálne dcére viac venuje, vedia spolu dôjsť k dohode a to aj ohľadom oblečenia a módy. Maloletá X. má rada výlety s otcom a čas, kedy sa deťom venuje mimo domova. Znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že v prípade, že by otec bol schopný svoj čas modifikovať tak, aby trávil viac času s X. doma, hovoril s ňou o jej problémoch už primerane jej veku, odporučila by striedavú starostlivosť aj u maloletej X.. V opačnom prípade bude racionálne zmeniť typ starostlivosti u maloletej X.. U maloletého R. znalkyňa odporučila zveriť maloletého R. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to v týždenných intervaloch, podľa želania maloletého R., ktorý uviedol, že dlhodobejšie odlúčenie od každého z rodičov by ho traumatizovalo, lebo by mu bolo smutno za tým druhým rodičom. Znalkyňa poukázala, že otec otvára väčší výchovný priestor matke, nesnaží sa ju zo života maloletej X. vytlačiť, ani diskreditovať ju pred dieťaťom. Má záujem o vzájomný dohovor medzi rodičmi, opakovane o to matku žiadal na stretnutí so znalcom, čo však matka jednoznačne odmietla. Aj u maloletého R. otec otvára väčší priestor matke, ako matka otcovi, i keď u maloletého R. matka viac rešpektuje úlohu otca v živote dieťaťa a necháva mu trochu väčší výchovný priestor a to tak, že rešpektuje, že dieťa otca pravidelne navštevuje. Matka nerešpektuje v dostatočnej miere výchovnú úlohu a dôležitosť otca v živote detí, nepovažuje otca za dobrého, zodpovedného a starostlivého rodiča. Zastáva názor, že otec nie je schopný sa o deti postarať, nikdy sa o ne nestaral, je ku nim benevolentný, nekontroluje ich, domov chodí neskoro a večer chodí do krčmy. Otec rešpektuje výchovnú úlohu matky a jej dôležitosť v živote oboch detí. Matku považuje za dobrého rodiča, vyčíta jej iba nedostatočný dohľad nad maloletou X., čo sa týka prvých vzťahov s chlapcami. Podľa názoru znalkyne obaja rodičia sú schopní vychovávať svoje maloleté deti, matkina výchova je však viac autokratická, direktívna, ale aj s tendenciou k úzkosti a obavou, aby jej deti uspeli. Otcova výchova je viac demokratická so zameraním na vyplnenie voľných chvíľ záujmami a výletmi. Zaujímajú ho aj výsledky detí v škole a ich ďalšia budúcnosť. Obaja rodičia sú zodpovední v starostlivosti o svoje deti. Otec je ochotný a schopný komunikovať s matkou vo veci striedavej výchovy. Matka jednoznačne striedavú výchovu odmieta, ale bola by schopná z pragmatických dôvodov a z dôvodu emočných väzieb k deťom a zodpovednosti k nim komunikovať vo veci striedavej starostlivosti. Proti striedavej výchove má matka aktívny vnútorný odpor, ale za optimálnych podmienok je schopná participácie a kooperácie na riešení úloh a problémov. Nesúhlas matky so zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti nie je odôvodnený faktami, ktoré by otca charakterizovali ako rodiča nezodpovedného, ohrozujúceho psychický a fyzický vývoj maloletých detí.
Od podania návrhu otcom na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti uplynuli viac, ako 3 roky. Vzhľadom na zmenu postojov maloletých detí, nielen od roku 2010, teda v čase podania návrhu, ale aj v priebehu konania a tiež námietky právneho zástupcu matky k vyjadreniam znalkyne, súd vo veci vypočul znalkyňu, maloletú X., aj maloletého R.. Otec detí najskôr s vypočutím mal. X. a mal. R. vo veci striedavej osobnej starostlivosti na súde nesúhlasil s odôvodnením, že deti bolo vypočúvané opakovane, že mal. X. sa proti striedavej osobnej starostlivosti rodičov nevyslovila a tiež že mal. X. je matkou zmanipulovaná. Právny zástupca otca so súhlasom otca neskôr navrhol v konaní pred súdom vypočuť aj maloletého R..
Maloletá X. vo svojej výpovedi dňa 26.08.2013 po veku primeranom poučení uviedla, že si je vedomá toho, že sa rozhoduje o tom, či bude zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Poukázala, že chodili dosť dlho na rôzne vypočutia k psychológom. Sama preto matke navrhla, že pokiaľ by to bolo urýchlenie, je ochotná na súde povedať svoj názor. Keď boli u psychológov, títo tam popísali veci, ktoré neboli v súlade s tým, čo žili. Aj teraz, keď čítala posledný znalecký posudok, boli tam napísané veci, ktoré neboli v súlade s tým, čo som si myslela. Mal. X. vysvetľovala: Pani psychologička sa napríklad pýtala: „A keby sa ti otec viac venoval, išla by si do striedavej starostlivosti? Ja som jej povedala, že by som do striedavej starostlivosti nešla, lebo otec by sa mi určite viac nevenoval.“ Následne mal. X. uviedla: „Ja určite nechcem byť zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Chcem zostať žiť u matky a chcem, aby celá situácia zostala v takej polohe, ako je to teraz, a to stretávať sa s otcom každý druhý víkend tak, že odchádzame v piatok z H. L.Č. k otcovi do Q. L., kde sme spolu s bratom od piatku až do nedele a vraciame sa naspäť k matke.“ Poukázala, že u otca sa jej otec veľmi nevenuje. Otec mal svoju krčmu, v ktorej v čase, keď boli u neho, tiež predával nápoje a brat R., ten zvyčajne sedel pri počítači a ona sa hrala s I., ktorý je synom jej otca z jeho súčasného manželstva. Otec sa tiež venuje svojej kapele, kde sú asi traja a chodieva hrávať napríklad na svadby. Otcovu manželku veľmi nepozná, ani sa spolu
veľmi nezhovárajú. R. navštevuje otca každý druhý víkend a to tak, že otec vždy R. zavolá a R. s ním chodieva rád, ale teraz sa mu tam už nechce chodiť lebo tam nemá čo robiť. Pýtala sa R. len medzi nimi dvoma a on jej povedal, že určite by nechcel byť v striedavej starostlivosti. On má totiž problém v tom, že keď sa ho na to niekto opýtal, tak mal obavu, že ublíži niektorému z rodičov, preto povedal vždy: "Ja mám rád oboch rodičov", ale mne povedal, že striedavú starostlivosť nechce. Ja si myslím, že otec by ozaj nezvládol výchovu V., pretože my, keď sme u otca, tak R. sa neumýva a neumýva si ani zuby, nechce jesť, je iba cukríky, sedí pri počítači v úplnom neporiadku a keď mu poviem, aby sa išiel umyť a nejde, tak mu to povie otec a aj tak sa nejde umyť. Keď sú u mamy, tak mamu poslúchne, pretože mama má nejaký prirodzený rešpekt. Ďalej mal. X. uviedla, že spolu s nimi žije matkin priateľ, ktorého oslovuje C.. Žije s nimi už asi X roky. Mal. X. potvrdila, že najskôr si s ním nerozumela a nevychádzali si spolu. V tom čase mala asi XX rokov, ale teraz sa jej vzťah k nemu zmenil, už asi 2 až 3 roky majú dobré vzťahy. Najhoršie boli vzťahy ten prvý rok, keď sa k nemu nasťahovali. Dobre si vychádza aj s jeho dcérou L., ktorá má XX rokov a prichádza k nim do rodiny každý druhý víkend. Mal. X. potvrdila, že asi pred 3 rokmi chcela bývať aj u otca častejšie, lebo v tom čase zistila, že on bol ku nej benevolentný a mohla robiť veci, s ktorými matka nesúhlasila. Stalo sa však, že bola s otcom na jeho promócii v T. a mala problémy so žalúdkom. Bolo jej veľmi zle, ale otec si zrejme myslel, že to nie je také vážne a nezaujímal sa o ňu. Volala preto mame a tá ju trochu psychicky podržala. Teraz benevolenciu otca využíva skôr môj brat.
Maloletý R. vo svojej výpovedi dňa 18.11.2013 po veku primeranom poučení uviedol, že býva s matkou v H. L.. Väčšinou chodí za tatinom každý druhý víkend a to napr. od piatka asi od 18.00 h. večer do nedele do 09.00 h. Keď je u otca, zvyčajne je so svojim bratrancom a býva často vonku. U otca je rád, ale rád ide aj domov. So sestrou mám veľmi dobrý vzťah, rozumejú si. Sestra k otcovi teraz nechodí. Otec na ňu hnevá od vtedy, čo bola na súde a povedala, že nechce ísť do striedavej starostlivosti. Nemôže sa stretávať ani s I.. Ďalej mal. R. uviedol, že môže chodiť k otcovi každý druhý víkend, ale niekedy sa mu nechce. Vyjadril svoje želanie, aby zostali bývať tak, ako bývajú doteraz, teda u mamy, ale zároveň vyjadril obavu, že mu otec zakáže chodiť k nemu, lebo k otcovi chodiť chce, ale chce, aby to zostalo tak ako to je teraz, lebo takto sa mu to páči. Keď bol u psychologičky prvýkrát a povedal jej, že chce zostať u mamy a pýtal sa jej, či to musím povedať aj pred rodičmi. Vtedy mu psychologička povedala, že pred rodičmi to povedať nemusí, ale pri druhej návšteva u psychologičky, chcela odo neho, aby sa takto vyjadril pred rodičmi. Ďalej maloletý uviedol: „Pre mňa je úplne jasné, že chcem bývať u mamy, ale nechcem to povedať osobne tatovi. Tatino sa mi určite nevyhrážal, ale ja s ním nechcem o tom hovoriť. Mne by bolo potom tatu hrozne ľúto. U otca by som nechcel byť aj preto, lebo si myslím, že on by nemal čas sa mi venovať toľko, koľko mama. Ja sa veľmi neučím a potrebujem sa učiť. Ak dosiahnem trojku, tak je to len vďaka tomu, že sa so mnou učí mama a nemyslím si, že by sa so mnou toľko učil otec. Psychologičke som určite nehovoril o tom, že chcem byť zverený do SOS rodičov. Viem, že taká možnosť bola. Hovorili rodičia o nej, ale ja som chcel byť od začiatku iba u mamy“.
V konaní bola na objasnenie niektorých častí znaleckého posudku vypočutá znalkyňa, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že zdravotné problémy mal. R., a to N. vo vzťahu k rodičom nebola pri posúdení vôbec dôležitá. Jedná sa o vzťah rodičov k dieťaťu, vzťah dieťaťa k rodičom a N. sledujú hlavne Š. T.. Klinickí psychológovia sa venujú skôr X. T. a T. T. u detí a dospelých a ich vzťahov v rámci psychoterapie. Poruchy v učení, sú predmetom vyšetrovania a riešenia školského psychológa. Mal. R. je primeranej inteligencie a oslabenie jeho výkonnosti je zapríčinené T. T., že je nekoncentrovaný a s T. T. C., čo je stav u mal. R. zapríčinený aj tým, že rodičia sa nedokážu dohodnúť, lebo výchova by mala byť jednoliata a nie dvojkoľajná. Mal. X. si praje, aby sa otec o ňu staral viac, ako o kohokoľvek iného. Maloletá má pocit, že otec je príliš zamestnaný a že ju otec nemá dosť rád. Mal. X. stojí o zvýšenie otcovej pozornosti a súkromia s otcom. Starostlivosť, ktorá jej od otca chýba, nahrádza starostlivosťou matky. X. odmieta striedavú osobnú starostlivosti s otcom a chce sa s ním stretávať podľa svojich vlastných predstáv. Mal. R. však v čase, keď ho vypočúvala, chcel byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Rodičia mal. detí majú veľmi zlé vzťahy. Dá sa to označiť až za nepriateľstvo, hlavne zo strany matky. Otec sa o dohodu viac snaží. Mal. X. už na vyšetrenie prišla s tým, že nechce byť v striedavej osobnej starostlivosti. Jej vzťahy s matkou a s matkiným priateľom, kvôli ktorému chcela ísť do striedavej osobnej starostlivosti, sa vyjasnili a chcela zostať u matky. V bydlisku matky má mal. X. priateľky, môže sa o svojich intímnych veciach pozhovárať s matkou, čo je u dievčaťa jej veku prirodzené.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov.
V danom prípade mal súd za preukázané, že návrh otca bol v čase podania podaný dôvodne. Konanie však trvalo viac ako 3 roky a maloleté deti v rámci zmien spôsobených časom, svojim vývinom a novými osobnými skúsenosťami v novej rodine matky zmenili názor. V konaní bolo preukázané, že maloletá X. a maloletý R. žijú od rozvodu manželstva rodičov detí v bytovej jednotke rodinného domu, ktorý je vlastníctvom matky jej priateľa s priateľom matky. Deti po traume z rozvodu vošli do ďalšieho náročného obdobia, keď začali žiť bez otca, ktorého mali radi a museli si zvykať na cudzieho človeka, partnera matky. Obe sa cítili byť matkou oklamané a nedôverovali jej. Obe preto spontánne videli riešenie v striedavej starostlivosti oboch rodičov a žiadali otca, aby zabezpečil potrebné vybavenie a otec ich návrh privítal. Matka deťom stále zabezpečovala a zabezpečuje všetku potrebnú starostlivosť a deti si postupne začali zvykať na život v novej rodine. Uvideli klady i zápory vo vzťahoch s rodičmi a po viac ako troch rokoch ujasňovania si názorov a priorít sa jednoznačne rozhodli pre život s matkou, pričom si zachovali zdravý a dobrý vzťah k otcovi, ktorého majú radi a chcú sa s ním stretávať v rozsahu, ako to bolo doteraz. Deti sú v danom prostredí zvyknuté a sú viazané na starostlivosť matky, v ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Rodičia sa o zmene zverenia maloletých detí zo starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nedohodli. Súd preto pri rozhodovaní o návrhu otca na zverenie oboch detí do striedavej osobnej starostlivosti po rozsiahlom dokazovaní prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že obe maloleté deti X. aj R. sa sami rozhodli bývať u matky, pričom dôvody, pre ktoré sa takto rozhodli jasne deklarovali vo svojich výpovediach priamo pred súdom. Je pravdou, že za celé uvedené obdobie svoje postoje zmenili, v konečnom dôsledku však súd s prihliadnutím na vek maloletých detí (X. XX rokov a R. XX rokov) a v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 43 ods. 1 Zákona o rodine venoval názoru oboch detí náležitú pozornosť a s prihliadnutím na ich vôľu žiť iba v starostlivosti matky, návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rešpektoval zmenu v názoroch detí a skutočnosť, že obe deti boli vypočuté na tunajšom súde za prítomnosti kolízneho opatrovníka, súd nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz požadovaný otcom (vypočuť pracovníkov ÚPSVaR Y.. U. a Y.. H., aby sa vyjadrili k ich zisteniu zo dňa 02.08.2011, že obe deti chceli byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti a tiež k vyjadreniu z 01.03.2012 T.. H., k znaleckému dokazovaniu znalcom z odboru pedopsychológia k otázke posúdenia hodnovernosti výpovede maloletých detí) z dôvodu súčasnej neaktuálnosti takéhoto dôkazu. Vzhľadom k tomu, že v konaní o návrhu otca na zverenie oboch detí do striedavej osobnej starostlivosti nebolo potrebné rozhodovať o výške výživného, súd sa príjmami a výdavkami rodičov v tomto konaní nezaoberal.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný
počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca,
súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi
má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).