Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-38-2023.pdf
PDF · 102.28 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/38/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr. Vladimíra Kuráka a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. júna 2023, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/97/2022 zo dňa 13.2.2023, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/97/2022 zo dňa 13.2.2023 v časti - vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine
obžalovaného M. N. , nar. XX.XX.XXXX v N. N., trvale bytom P. S., okres U. O., adresa na doručova- nie písomností O. XXX, S., okres U. O.,
o d s u d z u j e
Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. obžalovanému u k l a d á aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 4 (štyri) roky.
odôvodnenie:
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom, sp.zn. 3T/97/2022 zo dňa 13.2.2023 uznal obžalovaného M. N. vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:
dňa 17.6.2022 o 13.35 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Opel Corsa, evidenčné číslo MT 714 BU, po miestnej komunikácii v obci S. na Ulici G. M. a pri predajni COOP Jednota bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Liptovský Hrádok, pričom tohto konania sa dopustil aj napriek tomu, že rozhodnutím o priestupku vydaným Okresným dopravným inšpektorátom v Liptovskom Mikuláši pod č. ORPZ-LM-ODI2-P-472/2021 zo dňa 19.1.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
19.1.2022 a vykonateľnosť dňa 19.2.2022, mu bola, okrem iného, uložená aj sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 54 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Za spáchanie tejto trestnej činnosti uložil obžalovanému M. N. podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na 4 (štyri) roky.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie prokurátor, a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. Zahlásené odvolanie prokurátor zdôvodnil písomným podaním zo dňa 30.3.2023, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 31.3.2023:
Nestotožňuje sa s uloženým trestom odňatia slobody obžalovanému, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu, pretože podľa názoru prokuratúry v tomto prípade mal byť obžalovanému ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd v napadnutom rozsudku na strane číslo 3 prehľadne rozviedol kriminálnu minulosť obžalovaného. Prokuratúra však osobu obžalovaného hodnotí tak, že uložené tresty sú s prihliadnutím práve k jeho kriminálnej minulosti neprimerane mierne. Pri jednotlivých odsúdeniach, predovšetkým za totožný trestný čin, si je potrebné všimnúť, že obžalovaný sa pri každom zo štyroch odsúdení dostal do výkonu trestu, v dvoch prípadoch mu boli priamo uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody a v dvoch prípadoch u trestov odňatia slobody došlo k ich nariadeniu. Z hľadiska výšky ukladaného trestu v minulosti boli obžalovanému ukladané tresty v rozpätí od štyroch mesiacov do desiatich mesiacov. V danom prípade nie je možné obžalovanému uložiť miernejší trest ako v predchádzajúcich prípadoch a to z hľadiska ako jeho výmery, tak i druhu trestu. Teda mal mu byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný svoju trestnú činnosť neustále stupňuje, je potrebné si všimnúť, že zákazy činností obžalovanému neboli ukladané len súdnymi rozhodnutiami, ale aj priestupkovými. Obžalovaný sa aktuálnej trestnej činnosti dopustil vo veľmi krátkom časovom úseku (cca 2 mesiace) po tom, ako mu uplynula skúšobná doba posledného, doposiaľ siedmeho súdneho potrestania. V prípade obžalovaného a jedná o špeciálneho recidivistu a myslí si, že je zjavné, že predchádzajúce odsúdenia za totožnú trestnú činnosť, kedy skončil vo výkone trestu odňatia slobody, nemali na neho žiadny výchovný vplyv. Za takýchto okolností prokuratúra nevidí žiadny priestor na to, aby súd pri takomto type páchateľa zmierňoval ukladanie trestov. Práve naopak, ochranu spoločnosti pri takomto type páchateľa, ktorý navyše nie je ani držiteľom vodičského oprávnenia, je potrebné zabezpečiť najrepresívnejšími prostriedkami a to uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Aj v prípade, ak by prokuratúra akceptovala podmienečný trest odňatia slobody ( čo nečiní ), uložená skúšobná doba je neprimerane krátka. Vyššie uvedené skutočnosti je potrebné primerane uplatniť aj v súvislosti s uloženým trestom zákazu činnosti. Ani v tomto prípade nie je možné u obžalovaného akceptovať, že tento trest je na rovnakej úrovni, ako tomu bolo pri poslednom súdnom potrestaní, čo je však zarážajúcejšie, že je na nižšej úrovni, ako bolo uloženie sankcie zákazu činnosti správnym orgánom práve v aktuálnej trestnej veci, teda 54 mesiacov. Trest zákazu činnosti by mal byť teda ukladaný v druhej polovici trestnej sadzby. Prokuratúra sa nestotožňuje ani s ustálením poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného. Ako priťažujúca okolnosť mali byť vyhodnotené aj predchádzajúce odsúdenia, napr. pod poradovým číslom 6. Toto odsúdenie nie je znakom skutkovej podstaty v aktuálnom trestnom čine, pretože obžalovaný nemaril zákaz činnosti uložený súdom, ale správnym orgánom. Taktiež sa nestotožňuje s ustálenými poľahčujúcimi okolnosťami. Opätovne poukazuje na citované uznesenie Ústavného súdu, pričom sa domnieva, že poľahčujúca okolnosť, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, neprichádza do úvahy. Je potrebné si uvedomiť fakt, že obžalovaný sa žiadnym spôsobom nepričinil k zisteniam orgánov činných v trestnom konaní, obžalovaný bol pri trestnej činnosti prichytený a skutkový stav bol jasne preukázaný. Orgány činné v trestnom konaní k usvedčeniu páchateľa nepotrebovali žiadnu jeho spoluprácu. Pod touto poľahčujúcou okolnosťou si predstavuje situáciu, ktorú naznačil vyššie v texte, ak páchateľ iniciatívne oznámi svoju trestnú činnosť, pričom orgány prípravného konania by sa bez jeho spolupráce dostali do dôkaznej núdze, respektíve ani by nemali vedomosť o tom, že došlo k spáchaniu trestnej činnosti. Takáto situácia v danom prípade nestala. Obžalovanému nesvedčí ani poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., ktorú vylučuje práve citovaná judikatúra Ústavného súdu, kde navyše dodáva, že vzhľadom k tomu, že sa jedná o skúseného recidivistu, ktorý si je vedomý svojej trestnej činnosti, ako aj postihu, ktorý hrozí, sa k trestnej činnosti priznal účelovo a
tým pádom tento právny úkon nie je myslený vážne. Hodnotenie priťažujúcich a poľahčujúcich okolností teda podstatným spôsobom zmení optiku nazerania na osobu obžalovaného, čo by sa malo odraziť v druhu a výmere uložených trestov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a obžalovanému uložil tresty v prísnejšej výmere tak, ako načrtol vyššie v texte.
Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora písomne nevyjadril.
Verejné zasadnutie pred odvolacím krajským súdom sa konalo v neprítomnosti obžalovaného M. N. a za prítomnosti prokurátora. Pre konanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného boli splnené všetky zákonné podmienky. Obžalovaný bol riadne a včas upovedomený o termíne verejného zasadnutia (obžalovaný upovedomenie o termíne verejného zasadnutia osobne prevzal dňa 22.5.2023). Obžalovaný bol v upovedomení poučený o možnosti konania verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Obžalovaný pred konaním verejného zasadnutia telefonicky oznámil do trestnej kancelárie súdu, že sa nestihne dostaviť na verejné zasadnutie, nakoľko sa omylom dostavil na Okresný súd Liptovský Mikuláš namiesto Krajského súdu v Žiline. O odročenie verejného zasadnutia na iný termín nepožiadal. Vykonaniu verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného nebránila žiadna zákonná prekážka (§ 293 ods. 6 Tr. por.)
Krajský súd na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní prihliadal i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie podané prokurátorom bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, proti výroku rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné, pričom odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné.
Krajský súd po preskúmaní predloženého spisu, osobitne sa oboznámiac s napadnutým rozsudkom a dôvodmi odvolania prokurátora primárne zistil, že procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý predchádzal napadnutému výroku o treste, bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku. S ohľadom k tomu, že obžalovaný M. N. na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie o priznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolací súd preskúmal zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného. Zistil, že v tomto smere konal súd prvého stupňa správne a neporušil žiadne procesné ustanovenie. Obžalovaný dal vyhlásením o vine dostatočne najavo, že žiadnym spôsobom nenamieta skutkové a právne závery obžaloby. Priznanie viny bolo teda súdom prvého stupňa prijaté v súlade so zákonom a stalo sa nemenným. Zákonným bol potom ďalší postup súdu prvého stupňa, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny a vykonal len dokazovanie ohľadne uloženia trestu obžalovanému M. N.. Vyhlásenie o vine obžalovaným a jeho priznanie k spáchanej trestnej činnosti má oporu aj v ďalších v prípravnom konaní vykonaných dôkazoch, a to výpoveď svedka H. A. (príslušníka PZ, ktorý vykonával policajnú kontrolu obžalovaného jazdiaceho na motorovom vozidle a bolo zistené, že obžalovaný má uložený zákaz viesť motorové vozidlá) a listinné dôkazy - záznam o skutku na úseku cestnej dopravy, ktorý obsahuje aj obžalovaným vlastnoručne podpísané vyhlásenie, že si je vedomý, že išiel v zákaze na aute, rozhodnutie OR PZ, ODI Liptovský Mikuláš o priestupku, č.s.: ORPZ-LM-ODI2-P-472/2021 zo dňa 19.1.2022, právoplatným dňa 19.1.2022, ktorým bol obžalovanému uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 54 mesiacov.
Reagujúc na odvolacie námietky prokurátora vo vzťahu k výroku o treste, odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový súd v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku poukázal na konkrétne dôkazy vykonané ohľadne rozhodnutia o uložení trestu obžalovanému, ako aj na konkrétne skutočnosti z týchto dôkazov správne zistené a dôležité pre uloženie trestu obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť.
Ďalej odvolací súd z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému správne poukázal na zásady pre ukladanie trestov upravené v ustanovení § 34 Tr. zák., osobitne na ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák., keď pri ukladaní trestu je potrebné v zmysle § 34 ods. 4
Tr. zák. prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
V rámci skúmania existencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd prvého stupňa u obžalovaného M. N. správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti, a to hneď na začiatku a jej spáchanie úprimne oľutoval, súčasne obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vyhlásenie o vine). Teda v tomto smere sa krajský súd nestotožnil s odvolacou námietkou prokurátora, že u obžalovaného nie je daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. Zákon priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti nevylučuje pri osobe priamo pristihnutej pri páchaní trestného činu, ani u osoby s kriminálnou minulosťou. Krajský súd nezdieľa názor prokurátora o účelovosti priznania obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti. Obžalovaný sa k jej spáchaniu priznal hneď na začiatku, ešte pri policajnej kontrole. Obžalovaný sa k trestnej činnosti priznával aj ďalej, svojim správaním trestné konanie účelovo nepredlžoval, nerobil zámerné obštrukcie a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o vine.
Zohľadniac okresným súdom uvádzané Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.6.2017 (publikované pod R 44/2017), však krajský súd na rozdiel od okresného súdu a totožne s prokurátorom zastáva názor, že obžalovanému nemožno priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., t.j. že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Len sama skutočnosť, že obžalovaný sa od samého začiatku priznáva k spáchaniu trestnej činnosti a na prvom hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o vine, nie je dôvodom pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti. V súvislosti s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Tr. zák. krajský súd poznamenáva, že táto poľahčujúca okolnosť je založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Vyžaduje si aktívnu účasť páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu. V tomto konkrétnom prípade však situácia bola taká, že po tom, čo policajná hliadka v dobe skutku zastavila obžalovaného na osobnom motorovom vozidle, priamo na mieste lustráciou v príslušných evidenciách príslušníkom PZ bolo zistené, že obžalovaný má zákaz viesť motorové vozidlá do 19.7.2026.
Okresný súd ďalej pochybil a v tomto smere sa krajský súd stotožňuje s odvolacou námietkou prokurátora, keď obžalovanému nepriznal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., t.j. že obžalovaný už bol odsúdený pre spáchanie trestného činu. Okresný súd u obžalovaného nesprávne nepriznanie tejto priťažujúcej okolnosti zdôvodnil s poukazom na § 38 ods. 1 Tr. zák., keď obžalovaný bol už v minulosti odsúdený pre rovnaký trestný čin (nezahladené odsúdenia v odpise z registra trestov na obžalovaného pod poradovými číslami 4, 5, 6), t.j. okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. na tento prípad. V tejto súvislosti krajský súd dáva okresnému súdu do pozornosti znenie § 38 ods. 1 Tr. zák. v zmysle ktorého, na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť. V tomto konkrétnom prípade sa však obžalovaný prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. nedopustil tým, že by maril súdom uložený trest zákazu činnosti vodiča, ale tým, že maril zákaz činnosti vodiča uložený mu správnym orgánom v priestupkovom konaní. Aplikáciu tejto priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. u obžalovaného odôvodňujú predchádzajúce nezahladené odsúdenia obžalovaného (trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 4T/12/2017 zo dňa 1.3.2017, právoplatným dňa 21.3.2017, trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 2T/56/2014 zo dňa 3.12.2014, právoplatným dňa 17.12.2014, trestným rozkazom Okresného súdu Levice, sp.zn. 3T/293/2009 zo dňa 18.12.2009, právoplatným dňa 15.1.2010), pričom sa jedná o odsúdenia pre rovnakú trestnú činnosť.
Pri existencii jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák., potom pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností predstavuje 1 : 1.
Krajský súd sa ďalej stotožnil s odvolacou námietkou prokurátora, že okresný súd v konečnom dôsledku nesprávne obžalovanému uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, keď pri ukladaní trestu obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť nedostatočne zohľadnil zásady ukladania trestov, účel trestu, neprimerane favorizoval vyhlásenie viny obžalovaným, vychádzal z nesprávne zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a práve naopak nedostatočne zohľadnil osobu obžalovaného a jeho kriminálnu minulosť, ako aj povahu spáchanej trestnej činnosti, čo malo
za následok, že obžalovanému uložil neprimerane mierny trest (trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu a rovnako tak trest odňatia slobody v nízkej výmere). Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania pred okresným súdom a ako na to správne poukázal prokurátor v zdôvodnení odvolania, u obžalovaného sa vo vzťahu k aktuálne súdenému prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 písm. d) Tr. zák. jedná o tzv. špeciálneho recidivistu. Obžalovaný bol prvýkrát za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia právoplatne odsúdený v roku 2009 (trestným rozkazom Okresného súdu Levice, sp.zn. 3T/60/2009 zo dňa 14.4.2009, právoplatným dňa 24.4.2009). Aj keď toto odsúdenie má obžalovaný už zahladené, nič to nemení na tom, že obžalovaný túto trestnú činnosť spáchal a tento fakt je potrebné zohľadniť. Ďalej bol obžalovaný pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Levice, sp.zn. 3T/293/2009 zo dňa 18.12.2009, právoplatným dňa 15.1.2010, trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 2T/56/2014 zo dňa 3.12.2014, právoplatným dňa 17.12.2014 a trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 4T/12/2017 zo dňa 1.3.2017, právoplatným dňa 21.3.2017. V prípade dvoch odsúdení za túto trestnú činnosť bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, pričom v obidvoch prípadoch sa v skúšobnej dobe neosvedčil a bol mu nariadený výkon trestu odňatia slobody (vo výmere 4 mesiace a vo výmere 8 mesiacov). V dvoch prípadoch mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov a naposledy vo výmere 10 mesiacov. Je zrejmé, že pokiaľ ide o túto žalovanú trestnú činnosť, ani opakovane vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody si u obžalovaného dostatočne nesplnili svoj účel a náležite neviedli k jeho náprave a prevýchove. Aktuálne preto u obžalovaného nemožno očakávať splnenie účelu trestu uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu. Súčasne, nakoľko výkon trestov odňatia slobody v nižšej výmere, resp. pri strede trestnej sadzby, si u obžalovaného svoj účel nesplnil, obžalovanému je už nutné trest odňatia slobody ukladať vo vyššej výmere. Vzhľadom na prehľad kriminálnej minulosti obžalovaného pokiaľ ide práve o opakované páchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, na obžalovaného je nutné pôsobiť už trestom odňatia slobody vo vyššej výmere. U obžalovaného by vzhľadom na vyššie popísané zistenia (osobitne, keď obžalovaný dokonca dlhodobo jazdí bez vodičského oprávnenia), bolo na mieste uloženie trestu odňatia slobody až na úplne hornej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky (v trestnej sadzbe trestu odňatia slobody až na dva roky, pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1 : 1). Bez povšimnutia však nie je možné ponechať skutočnosť, že obžalovaný v danej veci učinil pred okresným súdom vyhlásenie o vine a ďalej nebolo nutné vo veci na hlavnom pojednávaní vykonávať dokazovanie ohľadne viny obžalovaného. Uvedenú skutočnosť v prospech obžalovaného potom krajský súd zohľadnil tak, že obžalovanému neuložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ale trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Pri ukladaní trestu obžalovanému nie je totiž možné dať na jednu úroveň páchateľa trestného činu, ktorý na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o vine a páchateľa, ktorý takéto vyhlásenie neučinil a vyhlásenie o vine je potom potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu obžalovanému. Za splnenia zákonných podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. u obžalovaného prichádza do úvahy zaradenie na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, a to konkrétne dňa 3.6.2018 vykonal trest odňatia slobody pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. vo veci právoplatného odsúdenia v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 4T/12/2017).
Pokiaľ ide o uloženie trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel obžalovanému, jeho uloženie je plne odôvodnené za splnenia zákonných podmienok podľa § 61 ods. 1 Tr. zák., nakoľko obžalovaný sa tejto trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti je možné uložiť na jeden rok až desať rokov. S poukazom na vyššie popísanú kriminálnu minulosť obžalovaného pokiaľ ide o páchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., keď ani opakovane ukladané tresty za túto trestnú činnosť (vrátane opakovane ukladaného trestu zákazu činnosti vodiča na 30 mesiacov, na 2 roky, opakovane na 4 roky) si u obžalovaného dostatočne nesplnili svoj účel a neviedli k jeho prevýchove a náprave, bolo by na mieste pôsobiť na obžalovaného už uložením prísnejšieho trestu zákazu činnosti vodiča a trest zákazu činnosti vodiča na 4 roky, ktorý ukladal okresný súd, je v prípade obžalovaného neprimerane mierny. Nakoľko však krajský súd obžalovanému ukladal už nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov (teda nie trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu ako okresný súd) a počas výkonu trestu odňatia slobody trest zákazu činnosti u obžalovaného plynúť nebude (§ 61 ods. 8 Tr. zák.), krajský súd obžalovanému uložil trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v totožnej výmere 4 roky ako okresný súd. Krajský súd však zrušil napadnutý rozsudok aj vo výroku o treste zákazu činnosti, s potrebou v tomto správne uviesť poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vrátane zohľadnenia ich pomeru. Na okraj krajský súd poznamenáva, že obžalovaný naposledy súdom uložený trest zákazu činnosti vodiča vykonal dňa 21.3.2021, ktorý mu bol právoplatne uložený v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 4T/12/2017.
Z dôvodu zistenia vyššie uvedených pochybení pri ukladaní trestu obžalovanému okresným súdom, na podklade odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného krajský súd v konečnom dôsledku rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. (z dôvodu porušenia ustanovení Trestného zákona pokiaľ ide o určenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a z dôvodu uloženia neprimerane nízkeho trestu) a následne sám krajský súd postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol o uložení trestu obžalovanému tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Takto obžalovanému uložený trest krajský súd považuje za trest zodpovedajúci zásadám ukladania trestov, individuálnej a generálnej prevencie, ako aj účelu trestu a ktorý je objektívnym vyjadrení spáchanej trestnej činnosti.
Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.