Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-3Sa/20/2022

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s.r.o., so sídlom Krmanova č. 1, 040 01 Košice, IČO: 47 239 573, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Rastislavova 69, 041 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-69/2022-P zo dňa 28.10.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 21.04.2023 zamieta.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 14.11.2022 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu v ten istý deň sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE- KDI2-69/2022-P zo dňa 28.10.2022 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie), ktorým žalovaný podľa ustanovenia o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ako prvostupňový správny orgán), pod spis. zn. ORPZ-KE- ODI1-483/2021-P zo dňa 13.07.2022 potvrdil a odvolanie žalobcu A. A. B. zamietol.

2. Žalobca podaním zo dňa 21.04.2023, doručeným súdu v ten istý deň navrhol, aby súd priznal odkladný účinok tejto správnej žalobe. Predmetný návrh žalobca odôvodnil tým, že žalovaný sa žalobcovi vyhráža podaním návrhu na exekúciu, v dôsledku ktorej mu bude spôsobená značná finančná škoda v zmysle na ust. (ďalej len „“). Žalobca taktiež uviedol, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

3. Žalovaný vo svojom stanovisku k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že nie je dôvod na priznanie odkladného účinku a zaujal k návrhu žalobcu nesúhlasné stanovisko.

4. Dňa 01. júna 2023 nadobudol účinnosť o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.

5. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním, rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej ( a ).

8. Podľa ust. , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Zákonným predpokladom podľa ust. pre priznanie odkladného účinku je návrh žalobcu, vyjadrenie žalovaného a zabezpečenie administratívneho spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu tak, aby tento po prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebol dotknutý ich účinkami alebo následkami. Ide tu o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. . Ustanovenie písmeno a) podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného) výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. -196 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

11. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil splnenie zákonného dôvodu pre jeho priznanie, a preto návrh zamietol. Žalobca návrh odôvodnil tým, že žalovaný sa žalobcovi vyhráža podaním návrhu na exekúciu, v dôsledku ktorej mu bude spôsobená značná finančná škoda s poukazom na ust. , pričom tiež uviedol, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

12. Súd konštatuje, že návrh žalobcu nie je dôvodný, nakoľko žalobca bol v napadnutom rozhodnutí zaviazaný na úhradu trov konania vo výške 16,- eur a tiež na náhradu škody vo výške 317,5 eur, t. j. sumu spolu vo výške 333,5 eur. Zaplatením tejto sumy žalobcovi rozhodne nehrozí závažná ujma alebo hrozba značnej hospodárskej alebo finančnej škody ani iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobca tak žiadnym spôsobom neosvedčil ujmu, ktorá by u neho nastala v prípade exekúcie. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti má súd za to, že žalobcom uvádzané argumenty nie sú takými právne relevantnými skutočnosťami, ktoré by spĺňali predpoklady podľa ust. pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Preto sa súd už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie ani kasačná sťažnosť nie sú prípustné ( a contrario, ).