Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-64-2023.pdf
PDF · 78.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/64/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 27.02.2023, č.k. 5PP/4/2023 - 28, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8.6.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku, § 66 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2, ods. 3 Trestného zákona tak, že zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 4T/1/2016 zo dňa 25.02.2016, v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra o neosvedčení sa v skúšobnej dobe sp. zn. 4T/1/2016 zo dňa 10.11.2020 a trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 2T/13/2022 zo dňa 27.04.2022. 2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti. 3. Podanú sťažnosť obhajca odsúdeného odôvodnil podaním zo dňa 01.03.2023, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene): 3.1. Napadnuté uznesenie považuje za vecne nesprávne a má za to, že súd nedostatočne a nesprávne posúdil nesplnenie druhej materiálnej podmienky na prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. 3.2. Poukazuje na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej naplnenie druhej materiálnej podmienky podmienečného prepustenia je podmienené naplnením prvej materiálnej podmienky. Má za to, vychádzajúc aj z predloženého hodnotenia správania počas výkonu trestu odňatia slobody, že počas výkonu trestu po všetkých stránkach preukázal nápravu a úprimnú snahu o polepšenie, o čom svedči aj plnenie stanovených cieľov programu zaobchádzania, ktorý je primárne zameraný na odstránenie negatívnych príčin, ktoré ho viedli k spáchaní trestného činu a k budovaniu kritického pohľadu na toto správanie, a zároveň je tiež zameraný na vytvorenie predpokladov pre vedenie riadneho života po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a budovanie pozitívneho hodnotového rebríčka. Uvádza, že k spáchaným skutkom má plne kritický postoj, tieto skutky ľutuje a uvedomuje si protiprávnosť a závažnosť svojho konania pre spoločnosť a chce vyvinúť všetko úsilie na to, aby sa už viac svojím správaním nedostal do rozporu so zákonom. 3.3. Má za to, že preukázal splnenie podmienok a predpokladov na to, že po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody je možné od neho očakávať, že povedie riadny život. Poukazuje na podporu svojej rodiny počas výkonu trestu a uvádza, že mu bude oporou i po prípadnom prepustení. Stojí pri ňom, čo ho motivuje k tomu, aby sa už viac neopakovalo konanie, pre ktoré by sa mohol do výkonu trestu odňatia slobody opätovne vrátiť. Ďalej poukazuje na to, že žije v stabilnom, dlhodobom
a perspektívnom vzťahu s priateľkou, s ktorou plánuje založiť rodinu, stará sa o dcéru, ktorá v týchto dňoch dovŕši 18 rokov, pričom jej matka je vo výkone dlhoročného trestu odňatia slobody, a preto by chcel po prepustení pokračovať v starostlivosti o dcéru, ktorú teraz za neho vykonávajú rodičia, ktorí už majú vyšší vek. Je v kontakte aj s rodičmi, ktorý mu zabezpečili, aby mohol u nich spolu s priateľkou po prepustení z výkonu trestu bývať, kým si nedokončí rozostavaný dom. Poukázal na predložený prísľub zamestnania, kde ihneď nastúpi na sľúbenú pracovnú pozíciu automechanika a bude sa snažiť nájsť si neskôr aj ďalšie, prípadne výhodnejšie zamestnanie, nakoľko bol zvyknutý celý život riadne pracovať, pričom častokrát mával aj dve zamestnania súčasne. 3.4. Poukazuje na to, že trest z roku 2019 v trvaní 3 mesiace, ako aj súčasný 6 mesačný trest mu bol uložený za spáchanie rovnakého trestného činu podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona a je názoru, že tento síce opakovane spáchaný trestný čin je menšej závažnosti a nešlo o konanie ohrozujúce život, zdravie alebo majetok iných osôb, pričom nešlo ani o vykonávanie tejto činnosti pod vplyvom návykových látok. 3.5. Na základe uvedeného žiada Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd o preskúmanie napadnutého uznesenia a zároveň navrhuje jeho zrušenie a rozhodnutie vo veci tak, že odsúdeného podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody s uložením primeranej skúšobnej doby, prípadne aj za súčasného uloženia probačného a mediačného dohľadu, ako aj primeraných povinností a obmedzení. 4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 5. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. 7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutí citovaných v odôvodnení prvostupňového uznesenia. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa formálnu podmienku (vykonanie potrebnej časti trestu odňatia slobody) a prvú materiálu podmienku (vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie), nespĺňa druhú materiálu podmienku (dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu). 8. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa pri vyhodnotení prvej materiálnej podmienky poukázal na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnu a na skutočnosti z neho plynúce. 9. Pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky vychádzal z odpisu registra trestov, v ktorom má odsúdený evidovaných 9 záznamov, pričom odsúdenému boli v prevažnej miere ukladané tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom. Poukázal na to, že odsúdený nie je vo výkone trestu prvýkrát. Konštatuje, že trestná minulosť odsúdeného a doposiaľ uložené tresty však neboli pre odsúdeného dostatočným poučením na to, aby zmenil svoje správanie v súlade so zákonom, nakoľko sa odsúdený dopustil ďalšej trestnej činnosti, za ktorú mu bol rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 25.02.2016 sp. zn. 4T/1/2016 uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom so skúšobnou dobu v trvaní 4 roky. V uvedenej skúšobnej dobe odsúdený neviedol riadny život a dopustil sa ďalšieho trestného činu, za ktorý mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 03.02.2019 sp. zn. 0T/35/2019 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Nakoľko odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život, Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 10.11.2020 sp. zn. 4T/1/2016 odsúdeného neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odkladu a nariadil mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený má nariadený aj výkon trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 27.04.2022 sp. zn. 2T/13/2022. Uvedené skutočnosti len preukazujú, že odsúdenému bola súdom poskytnutá šanca na vedenie riadneho života, ktorú nevyužil vo svoj prospech a naďalej páchal trestné činy. Napriek tomu, že je odsúdený schopný správať sa v podmienkach ústavu vzorne a na požadovanej úrovni, je jeho resocializačná prognóza stále hodnotená ako menej priaznivá, čo súd prvého stupňa vyhodnotil tak, že nie je možné zaručiť vedenie riadneho života odsúdeného po podmienečnom prepustení.
10. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku. 11. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že skutočnosti uvedené v napadnutom uznesení neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie. Zistenia a závery, ktoré v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza prvostupňový súd, a ktoré sú citované v tomto uznesení v odseku 9, považuje sťažnostný súd za relevantné, ktoré sú rozhodujúce pre vyvodenie záveru o tom, či čiastočný výkon trestu odňatia slobody splnil svoj účel do tej miery, aby bolo možné rozhodnúť o tom, že odsúdený nebude vo výkone tohto trestu odňatia slobody naďalej pokračovať. 12. Sťažnostný súd v súvislosti so sťažnostnými námietkami odsúdeného len dodáva, že u odsúdeného s ohľadom na jeho hodnotenie badať určité polepšenie, to však nepostačuje na konštatovanie, že u odsúdeného je možné očakávať, že na slobode povedie riadny život, najmä s ohľadom na jeho predchádzajúci život a trestnú minulosť. Pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti. Zároveň platí, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. 13. Sťažnostný súd v tejto súvislosti poukazuje na resocializačnú prognóza odsúdeného, ktorá sa javí ako menej priaznivá, na opakované páchanie trestnej činnosti, najmä druhovo rovnakého charakteru a na skutočnosť, že už bolo na odsúdeného pôsobené nepodmienečným trestom odňatia slobody. Je nevyhnutné tiež zohľadniť, že odsúdenému boli poskytnuté viaceré šance, a to v podobe podmienečných trestov odňatia slobody, ktoré nevyužil, a opätovne sa dopúšťal ďalšej trestnej činnosti. 14. Mnohopočetná recidíva odsúdeného nepochybne svedčí v prospech záveru, že predchádzajúce trestné stíhania, odsúdenia ani uložené tresty na odsúdeného zjavne nemali požadovaný preventívny a resocializačný účinok, keďže mu nebránili v ďalšom páchaní úmyselnej trestnej činnosti. Prísnejší náhľad na opakovane v minulosti recidivujúceho odsúdeného pri posudzovaní prognózy „či od neho možno očakávať na slobode riadny život“ je tak namieste a aj kladné hodnotenie jeho správania počas výkonu trestu odňatia slobody možno dôvodne prisudzovať len schopnosti prispôsobenia sa režimovým podmienkam výkonu trestu, v ktorom sa už v minulosti nachádzal a ktoré pozná, avšak pri existujúcich pochybnostiach, či takéto spávanie možno rovnako očakávať aj mimo týchto režimových opatrení, teda na slobode. Trestná minulosť a osobnosť odsúdeného právom vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa v prípade jeho podmienečného prepustenia. Niet prečo sa domnievať, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody už splní svoj zákonom sledovaný účel, keď tento účel nebol doposiaľ naplnený žiadnym z uložených a odsúdeným vykonaných trestov. Sťažnostný súd teda nemá v osobe odsúdeného záruku, s ohľadom na jeho minulosť, že sa opätovne nedopustí protiprávneho konania a bude na slobode viesť riadny život. 15. Názor súdu o nesplnení druhej materiálnej podmienky nedokáže, vzhľadom na osobnosť odsúdeného a jeho očividné kriminálne sklony, zmeniť ani predložený prísľub zamestnania odsúdeného po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo deklarovaná podpora a motivácia rodiny odsúdeného, aby už nepáchal trestnú činnosť, keďže títo už mali možnosť pozitívne pôsobiť na odsúdeného po celý jeho doterajší život, a napriek tomu sa odsúdený opakovane dopúšťal trestnej činnosti. Niet prečo sa domnievať, že by práve ich vplyv nejakým zásadným spôsobom bránil odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti. V prípade odsúdeného prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Je tak v záujme dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu uloženého trestu odňatia slobody, aby tento ďalej vykonával. 16. S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.