Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11T-71-2023.pdf
PDF · 95.18 KB
Case nature
Area
Subarea
11T/71/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného N. A., J.. XX.XX.XXXX v E., pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. zákona a § 127 ods. 12 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. júna 2023, takto
rozhodol:
Obžalovaný: N. A. Q. X. Q. I. J. C. M. , nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom K., H. XX, W., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, štátny občan Ukrajiny,
j e v i n n ý , ž e
ako vodič svojho osobného motorového vozidla značky Opel Vectra, medzinárodnej poznávacej značky W. s EČV: M.-XXXX-E., VIN: T., modrej farby, umožnil od doposiaľ nezisteného dňa, najneskôr však dňa 09.01.2023 o 21.15 h ôsmim osobám - občanom Sýrskej arabskej republiky, nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarska a Slovenskej republiky a vstúpiť tak cez hraničný priechod Cered - Tachty na územie Slovenskej republiky tým spôsobom, že tieto osoby naložil v okolí mesta Szeged v Maďarsku do svojho osobného motorového vozidla značky Opel Vectra, medzinárodnej poznávacej značky W. s EČV: M.-XXXX-E., pričom dňa 09.01.2023 v čase o 21.15 h po prejdení štátnej hranice bolo uvedené osobné motorové vozidlo zastavené a následne kontrolované hliadkou Obvodného oddelenia PZ Jesenské, okres Rimavská Sobota, kde hliadka kontrolu zistila, že sa vo vyššie uvedenom motorovom vozidle J. okrem obvineného, ktorý ako vodič viedol toto osobné motorové vozidlo, ešte ďalších osem osôb zo Sýrskej arabskej republiky, ktoré nemali pri sebe žiadne hodnoverné doklady totožnosti obsahujúce platné víza alebo povolenia k pobytu na území Slovenskej republiky s tým, že obvinený mal za prevoz týchto osôb z územia Maďarska na územie Slovenskej republiky vopred dohodnutú odmenu vo výške 100 eur za každú osobu,
t e d a
v úmysle získať pre seba alebo iného priamo, či nepriamo finančnú výhodu alebo inú materiálnu výhodu pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a nie sú osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, im umožnil a pomáhal v nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky a nedovolenom prechode cez jej územie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to na viacerých osobách,
t ý m s p á c h a l
zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písm. a/, odsek 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Trestného zákona, § 127 odsek 12 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 355 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. h/, písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona samosudca obžalovanému výkon trestu podmienečne o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona samosudca u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Tr. zákona samosudca obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona samosudca obžalovanému u k l a d á trest prepadnutia vecí, a to
- mobilný telefón značky Samsung, SN: V., IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, fialovej farby.
- osobné motorové vozidlo Opel Vectra, medzinárodnej poznávacej značky W. s EČV: M. XXXX E., VIN: T..
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 19.05.2023 pod č. konania 1Pv/39/23/6609-52 na Okresný súd Rimavská Sobota obžalobu na obvineného N. A., J.. XX.XX.XXXX, pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. zákona a § 127 ods. 12 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe a v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný N. A. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu.
Samosudca následne obžalovanému po jeho vyhlásení o tom, že sa cíti byť vinný, položil otázky podľa § 333 ods. 3 Tr. poriadku, a to podľa: písm. c/ - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, písm. d/ - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, písm. f/ - či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, písm. g/ - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, písm. h/ - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin.
Obžalovaný na položené otázky odpovedal „áno“.
Následne samosudca podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku zistil stanovisko prokurátora k vyhláseniu obžalovaného, pričom prokurátor uviedol, že nemá námietky voči tomu, aby bolo vyhlásenie obžalovaného o vine prijaté.
Na uvedenom základe samosudca podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku, kladeného mu v podanej obžalobe za vinu.
Zároveň samosudca podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku rozhodol, že vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného vykoná dokazovanie v obmedzenom rozsahu, a to len vo výroku o treste.
Podľa § 269 Tr. poriadku bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie prečítaním príkazu na zaistenie hnuteľnej veci z čl. 123 až 125, zápisnice o vydaní veci z čl. 99, odpisu registra trestov z čl. 147, správy o priestupkoch z čl. 146, výpisu zo živnostenského registra z čl. 137 až 138, fotokópie dokladu o prechodnom pobyte, predloženého obhajkyňou pred hlavným pojednávaním z čl. 176 a po takto vykonanom dokazovaní bol zistený tento skutkový stav a samosudca dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o tom, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako aj z dokazovania, ktoré bolo v predmetnej trestnej veci vykonané v prípravnom konaní mal samosudca bez akýchkoľvek pochýb za preukázané, že obžalovaný N. A. ako vodič svojho osobného motorového vozidla umožnil ôsmim osobám - občanom Sýrskej arabskej republiky prekročiť štátnu hranicu Maďarska a Slovenskej republiky, a to spôsobom popísaným v skutkovej vete rozsudku, teda v úmysle získať pre seba alebo iného priamo, či nepriamo finančnú výhodu alebo inú materiálnu výhodu pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a nie sú osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, im umožnil a pomáhal v nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, teda na viacerých osobách, preto bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. zákona a § 127 ods. 12 Tr. zákona.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
V zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech.
V zmysle § 34 ods. 5 písm. b/ Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne u organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchanom trestnom čine.
Samosudca pri ukladaní trestov obžalovanému vychádzal z vyššie citovaných zásad ukladania trestov a hodnotil zároveň aj pomer zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
K osobe obžalovaného je na prvom mieste potrebné uviesť, že podľa správy o priestupkoch a odpisu registra trestov nebol doposiaľ postihnutý pre žiaden priestupok a nebol tiež ani trestne stíhaný. Ide o osobu, ktorá sa na územie Slovenskej republiky dostala legálne ešte v roku 2021 aj so svojou priateľkou S. G.. Bolo preukázané, že od príchodu na Slovensko sa prihlásil k prechodnému pobytu a bolo mu vydané riadne povolenie na pobyt. Od počiatku sa snažil finančné prostriedky získavať vlastnou prácou a dokonca si pre účely podnikania vybavil aj živnostenský list. Pracoval na rôznych miestach a pracovných pozíciách, avšak kvôli vážnym zdravotným problémom (vyoperovali mu obličku) musel meniť pracovné pozície, a to s prihliadnutím k svojmu zdravotnému stavu. Keďže kvôli zdravotným problémom si nenašiel
prácu, kde by bol aj patrične finančne ohodnotený (potrebuje financie na platenie výživného, nájmu a krytie osobných potrieb), začal hľadať zamestnanie aj prostredníctvom internetu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na výsluch jeho priateľky, svedkyne S. G. (čl. 80), ktorá vypovedala o tom ako si spoločne snažili nájsť adekvátne zamestnanie a aj o tom, že to bola ona, čo našla prácu na Facebooku v skupine robota na Slovensku. Podľa nej tam bolo napísané, že ide o jednotlivú prácu alebo stálu prácu s platbou na konci dňa, pričom ide o prácu vodiča s vlastným vozidlom. Bola to ona, ktorá reagovala na inzerát, pričom osoba, ktorú kontaktovala povedala len toľko, že sa majú odviezť osoby z Maďarska do Nitry a že bude platené 100 eur na osobu. Samotný prevoz osôb už realizoval jej priateľ - obžalovaný.
Ďalej je potrebné uviesť, že obžalovaný pri svojom výsluchu tvrdil, že až do poslednej chvíle, a to aj keď bol v Maďarsku, veril tomu, že bude prevážať stavebných robotníkov. Až keď mu títo „robotníci“ nasadali do auta a kufra, tak až vtedy si uvedomil, že v skutočnosti nejde o robotníkov, ale migrantov. Potom si už bol vedomý toho čo sa od neho reálne požaduje a čo je jeho úlohou a že to nie je legálne. Chcel však týmto ľuďom pomôcť, pretože sa vedel vcítiť do ich postavenia. Vypovedal o tom, že na Slovensko prišiel ešte pred vypuknutím vojny na Ukrajine a že na Ukrajine zostala jeho najbližšia rodina, matka a deti, ktorým zo Slovenska finančne pomáhal a všemocne sa snažil im pomôcť aj s tým, aby sa mohli dostať z Ukrajiny na Slovensko. Viackrát zopakoval, že sa rozhodol migrantom pomôcť, a to len z uvedeného dôvodu a nie kvôli financiám aj napriek tomu, že si uvedomil, že ide o nelegálnu činnosť. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že v konaní nebolo preukázané, že by za svoju činnosť obžalovaný dostal nejakú finančnú odmenu.
V ďalšom je potrebné uviesť aj to, že v predmetnej trestnej veci je obžalovaný vo väzbe od 09.01.2023, teda 5 mesiacov.
V prejednávanej veci samosudca u obžalovaného N. A. vzhliadol štyri poľahčujúce okolnosti a naproti tomu nebola vzhliadnutá žiadna priťažujúca okolnosť. K poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. h/ Tr. zákona, že spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, bolo prihliadnuté preto, že obžalovaný je v tiesnivých osobných pomeroch a aj rodinných pomeroch, ktoré si sám nespôsobil, a to z dôvodu prebiehajúcej vojny na Ukrajine, kde má najbližšiu rodinu a ktorej finančne vypomáhal a zároveň aj s prihliadnutím k jeho zdravotnému stavu. Ďalej ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a podľa § 36 písm. písm. l/ Tr. zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. K poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, bolo prihliadnuté z dôvodu, že hneď ako bol zastavený po prekročení hranice policajnou hliadkou, s touto hliadkou spolupracoval, nepokúsil sa o útek, vypovedal o všetkých okolnostiach ohľadom trestnej činnosti kladenej mu za vinu dobrovoľne a spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní.
S prihliadnutím na vyššie uvedené poľahčujúce okolnosti a žiadnu priťažujúcu okolnosť bolo možné obžalovanému za spáchaný zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. h/, písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 7 rokov až do 9 rokov. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, teda na okolnosti prípadu, ale aj pomery páchateľa, mal samosudca za to, že uloženie trestu, a to aj na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, a preto bolo pri ukladaní trestu aplikované aj ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona a trest mu bol mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestu ustanovenej zákonom.
Keďže v osobitnej časti Trestného zákona je dolná hranica trestnej sadzby aspoň 5 rokov, podľa § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zákona mu nebolo možné uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky.
Prokurátor v záverečnej reči navrhol obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov, naproti tomu obhajkyňa navrhovala uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom.
Keďže podľa vyššie citovaných zásad ukladania trestov je u pomocníka potrebné prihliadať aj na význam a povahu jeho účasti na spáchanom čine, ďalej pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je potrebné prihliadať aj k tomu, či páchateľ získal trestným činom majetkový prospech, ako aj na následok spáchania trestného činu a jeho pohnútku, mal samosudca za to, že na zabezpečenie a dosiahnutie účelu trestu bude postačujúce pokiaľ bude obžalovanému uložený trest odňatia slobody, výkon ktorého
bude podmienečne odložený na primeranú skúšobnú dobu. Podmienečný trest odňatia slobody bol obžalovanému uložený aj s prihliadnutím k tomu, že v predmetnej trestnej veci je obmedzená jeho osobná sloboda od 09.01.2023, keďže je väzobne trestne stíhaný a aj k tomu, že súčasne mu bol uložený aj trest prepadnutia hnuteľných vecí, konkrétne mobilného telefónu a osobného motorového vozidla, pričom ide o podstatnú časť jeho osobného majetku, ktorý má na území Slovenskej republiky.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný je hlásený k pobytu na území Slovenskej republiky, mal samosudca zároveň za to, že s prihliadnutím k závažnosti predmetnej trestnej činnosti je potrebné na zabezpečenie účelu trestu uložiť obžalovanému aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Z uvedených dôvodov bol obžalovanému uložený podľa § 355 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. h/, písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 (štyroch) rokov. Zároveň mu bola podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Tr. zákona uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Okrem trestu odňatia slobody bol obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona uložený aj trest prepadnutia vecí, špecifikovaných vo výrokovej časti rozsudku, pričom ide o veci, ktoré boli použité pri páchaní trestného činu. Vlastníkom týchto vecí sa podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona stáva štát. v úmysle získať pre seba alebo iného priamo, či nepriamo finančnú výhodu alebo inú materiálnu výhodu pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a nie sú osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, im umožnil a pomáhal v nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky a nedovolenom prechode cez jej územie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to na viacerých osobách,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku). Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku). Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku). Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku). Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.