Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-242-2012.pdf
PDF · 90.69 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/242/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpeného: HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459 proti odporkyni: P. M., P..Č.. XXXXXX/XXXX, naposledy bytom v C., K. XXXX/XX, zastúpenej opatrovníkom: Ing. Slávka Kočanová, zamestnankyňa Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie sumy 429,50 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Odporkyni náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.7.2012 domáhal zaplatenia sumy 429,50 EUR s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.
Navrhovateľ návrh odôvodnil skutočnosťami, že pohľadávku uplatnenú návrhom nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 23.2.2004 s pôvodným veriteľom - Tatra banka, a.s., so sídlom v Bratislave. Pôvodný veriteľ na základe zmluvy uzavretej s odporkyňou dňa 2.10.2001 poskytol odporkyni súkromnú kreditnú kartu VISA, umožňujúcu jej čerpať finančné prostriedky, s úverovým rámcom 20.000,- Sk. Pri kontrole bežného účtu pôvodný veriteľ zistil, že odporkyňa neuhradila dlžnú sumu za predchádzajúce mesačné obdobie, ktorá nebola uhradená napriek dvom upomienkam, preto veriteľ výpoveďou zo dňa 11.11.2003 zmluvný vzťah s odporkyňou ukončil. Pohľadávka veriteľa zo zmluvy o úvere bola ku dňu postúpenia vo výške 460,52 EUR, pozostávajúca z istiny vo výške 429,50 EUR po splatnosti a úrokov vo výške 31,02 EUR, ktorú úročil úrokom z omeškania vo výške 25% ročne v súlade s dohodou zmluvných strán, vychádzajúc z ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, vyjadrenou v bode 2.5.3. Všeobecných obchodných podmienok veriteľa a to odo dňa nepovoleného prečerpania úverového rámca stanoveného bankou. Po postúpení pohľadávky odporkyňa uhradila sumu 600 EUR, ktorú navrhovateľ zohľadnil pri uplatnení nároku vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky.
Pobyt odporkyne sa súdu napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť. V súlade s ust. § 29 ods.2 a 6 O.s.p. jej preto ustanovil na zastupovanie v konaní opatrovníka.
Opatrovník odporkyne vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, s odôvodnením, že zmluvný vzťah medzi bankou a odporkyňou zanikol ešte v roku 2003. Pohľadávka veriteľa sa teda stala splatnou okamihom ukončenia zmluvného vzťahu, o čom svedčí aj skutočnosť, že táto pohľadávka bola predmetom postúpenia na navrhovateľa. Pôvodný veriteľ, ako aj navrhovateľ mali teda možnosť
v premlčacej dobe uplatniť svoje právo na súde. Navrhovateľ tak učinil až v roku 2012, po uplynutí premlčacej doby. Na základe uvedeného žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Podľa ust. § 115a ods.2 O.s.p., v znení účinnom od 1.1.2013, pojednávanie nie je
potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Drobným sporom sa v zmysle ust. § 200ea ods.1 O.s.p. rozumie vec, v ktorej hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 EUR.
Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.zák.ustanovenia § 115a ods.2 O.s.p., vzhľadom k tomu, že ide o drobný spor.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto zistil skutkový stav veci:
Z písomnej žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA (Č..C. XXXXXX) súd zistil, že odporkyňa požiadala spoločnosť Tatra banka, a.s. o vydanie kreditnej karty VISA s úverovým rámcom 20.000,- Sk. Ďalšie údaje, týkajúce sa samotných obsahových náležitostí zmluvy, dátumu jej uzavretia, podpisu zmluvných strán, vymedzenia konkrétnych práv a povinností zmluvných strán, výšku poskytnutého úverového rámca, počet a výšku splátok, dátum ich splatnosti, výšku úrokov, úrokov z omeškania atď., však z predmetnej listiny nevyplývajú.
Z dohody o zrážkach zo mzdy súd zistil, že Tatra banka, a.s., so sídlom v Bratislave ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 3.10.2001 dohodu o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, vyplývajúcej zo zmluvy o vydaní a používaní súkromnej kreditnej karty VISA zo dňa 2.10.2001.
Z listiny označenej ako Výpoveď zmluvy č.XXX/XXXX/XXXX/Li zo dňa 11.11.2003, adresovanej odporkyni, súd zistil, že Tatra banka a.s. s poukazom na článok IX.Obchodných podmienok pre medzinárodné kreditné karty vypovedala zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty VISA. Zároveň banka vyzvala odporkyňu na zaplatenie dlhu vo výške 12.939,18 Sk (429,50 EUR)
Z článku III bodu 7 zmluvy vyplýva, že ak klient prekročí dohodnutú sumu povoleného kontokorentného úveru alebo po uplynutí dohodnutej doby trvania kontokorentného úveru, t.j. maximálne 12 mesiacov, nevyrovná debetný zostatok bežného účtu, celý debetný zostatok účtu nadobúda charakter nepovoleného debetu. V takomto prípade banka zašle majiteľovi účtu upomienku, s požiadavkou o vyrovnanie prekročenia debetu do 15 dní po jej obdržaní. Ak majiteľ účtu prekročenie nevyrovná v uvedenej lehote, banka zašle druhú upomienku s upozornením, že v prípade jeho nevyrovnania do 15 dní po jej obdržaní vyhlási okamžitú splatnosť celej pohľadávky, vrátane príslušenstva a uplatní si svoje práva zo zabezpečenia pohľadávky alebo ju bude vymáhať mimosúdnou, resp. súdnou cestou.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že Tatra banka, a.s. ako postupca a navrhovateľ ako postupník uzavreli dňa 23.2.2004 zmluvu, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok postupcu špecifikovaných v prílohe č.1 zmluvy na postupníka - navrhovateľa. Z prílohy tejto zmluvy súd zistil, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka banky voči odporkyni.
Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písmena d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, zmluvy o úvere, zmluvy o kontrolnej činnosti, zasielateľskej zmluvy, zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku, zmluvy o tichom spoločenstve, zmluvy o otvorení akreditívu, zmluvy o inkase, zmluvy o bankovom uložení veci, zmluvy o bežnom účte a zmluvy o vkladovom účte.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 500 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje alebo osobitný zákon neustanovuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.
Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa ustanovenia § 388 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa ustanovenia § 400 Obchodného zákonníka, zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
V danom prípade navrhovateľ tvrdil, že jeho právny predchodca - spoločnosť Tatra banka a.s. ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli úverovú zmluvu. Túto zmluvu, ani Všeobecné obchodné podmienky však navrhovateľ súdu nepredložil; predložil len žiadosť odporkyne o poskytnutie kreditnej karty s úverovým rámcom 20.000,- Sk a Všeobecné obchodné podmienky, účinné od 15.4.2006. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 3.10.2001 je však zrejmé, že úverová zmluva bola zrejme uzavretá dňa 2.10.2001, kedy banka schválila žiadosť odporkyne o poskytnutie kreditnej karty.
Bez ohľadu na vyššie uvedené, z písomnej výpovede banky zo dňa 11.11.2003 mal súd za preukázané, že odporkyňa čerpala bankou poskytnutý úver, pričom prekročila dohodnutú sumu povoleného úverového rámca, preto banka uvedeného dňa zmluvu o úvere vypovedala. Právo banky zmluvu vypovedať vyplýva z vyššie cit.ust. § 500 ods.2 Obchodného zákonníka. V písomnej výpovedi banka vyzvala odporkyňu, aby najneskôr do piatich dní zaplatila dlh vo výške 12.939,18 EUR, t.j. sumu 429,50 EUR, ktorá je predmetom tejto žaloby. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Výpoveď zo dňa 11.11.2003 je skutočnosťou, rozhodujúcou pre určenie splatnosti uplatnenej pohľadávky v súvislosti s určením okamihu, kedy si navrhovateľ, resp. pôvodný veriteľ mohol svoje právo voči odporkyni uplatniť po prvýkrát a to vzhľadom na námietku premlčania, ktorú odporca vzniesol v tomto konaní.
Súd konštatoval, že záväzkovo - právny vzťah, ktorý vznikol medzi odporkyňou a pôvodným veriteľom, sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchod, ktorý sa v súlade s ustanovením § 261 ods. 3 písmena d/ Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka, vrátane ustanovení upravujúcich premlčanie.
V danom prípade je nepochybné, že právo, ktoré si uplatnil navrhovateľ podaným návrhom, je vymáhateľné na súde, preto v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, v tomto prípade začala plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Actio nata, teda možnosť uplatnenia pohľadávky na súde vzniká, akonáhle si dlžník nesplnil svoj splatný dlh, resp. záväzok. V súlade s ust. § 504 Obchodného zákonníka bola odporkyňa ako dlžníčka povinná vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky do jedného mesiaca odo dňa, keď ju o to veriteľ vo výpovedi zo dňa 11.11.2003 požiadal.
Vzhľadom k tomu, že okamžitá splatnosť dlhu v danom prípade nepochybne nastala ku dňu 11.11.2003, je potom zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa (resp. po postúpení pohľadávky dňa 23.2.2004 aj navrhovateľ), mohol prvýkrát uplatniť svoje právo voči odporkyni podaním žaloby na súde už nasledujúceho dňa, t.j. 12.11.2003 (navrhovateľ dňa 24.2.2004). Uvedeného dňa preto začala plynúť všeobecná štvorročná premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ktorá uplynula dňa 12.11.2007. Keďže návrh na začatie konania bol na súde podaný až o 5 rokov neskôr, dňa 23.7.2012, t.j. po uplynutí premlčacej doby a odporca premlčanie namietol, v súlade s ustanovením § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka súd toto právo navrhovateľovi nemohol priznať a nárok preto v celom rozsahu zamietol.
Podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade bol návrh v celom rozsahu zamietnutý a v zmysle zásady úspechu v konaní by odporkyňa mala právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva proti navrhovateľovi, ktorý v spore úspech nemal. Odporkyňa si však nárok na náhradu trov konania neuplatnila, resp. jej ani žiadne trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( 205 ods. 2 O.s.p. )
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p. ).