Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-166-2013.pdf
PDF · 83.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/166/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Brezne, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti P., B., nar. X.X.XXXX, V., nar. X.X.XXXX a Y., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, toho času predbežne odovzdané do Krízového centra Amoret, Lučenec, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, deti T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XXX/XX, toho času Y. P., O. X, I. XX a neb. T. P., nar. XX.X.XXXX, zomrelého X.X.XXXX, o nariadenie ústavnej starostlivosti maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Súd nad výchovou maloletých detí P., B., nar. X.X.XXXX, V., nar. X.X.XXXX a Y., nar. XX.X.XXXX n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť, ktorá bude vykonávaná v Detskom domove Škovránok v Hnúšti, Budovateľov 801, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.
II. Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletých detí, každého zvlášť, výživným vo výške 27,13 Eur mesačne a v budúcnosti pri zmene životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa výživným vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, na účet Detského domova Škovránok Hnúšťa, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí návrhom doručeným súdu dňa 15.8.2013 žiadala, aby súd maloleté deti umiestnil do ústavnej starostlivosti a ju zaviazal povinnosťou prispievať na ich výživu minimálnym výživným. V návrhu uviedla, že maloleté deti sú narodené z jej manželstva s T. P., ktorý dňa X.X.XXXX zomrel. Z ich manželstva pochádza osem detí, z toho päť je maloletých. Jej najstaršia dcéra N. žije v O., u ktorej žije dlhodobo aj jej syn T., ktorý je v jej náhradnej osobnej starostlivosti. Najmladšia T., nar. XX.XX.XXXX je v náhradnej osobnej starostlivosti svojej tety. Maloletý B., V. a Y. sú v čase podania návrhu v osobnej starostlivosti matky. Matka uviedla, že od júla 2012 žila v O. u svojej dcéry, následne jej dcére vypovedali nájomnú zmluvu a matka sa musela vrátiť na A., kde sa prechodne zdržiavala u svojej sestry N. K., ktorá jej poskytla ubytovanie len na jeden týždeň. V súčasnosti je matkin sociálny stav taký, že nemá kde ísť, nemá kde bývať, nie je evidovaná na ÚPSVaR, je poberateľkou vdovského a sirotského dôchodku a prídavkov na maloleté deti. Matka nemá žiadne bytové podmienky, nepredpokladá, že by si v období najbližších rokov dokázala upraviť svoju sociálnu situáciu tak, aby mohla zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti. Bola jej ponúknutá možnosť umiestenia detí v krízovom stredisku na žiadosť rodiča, takúto možnosť však matka odmieta, nakoľko je to len dočasné riešenie a ona sama si za krátky čas nedokáže dostatočne vyriešiť svoju sociálnu situáciu. Žiadala o vydanie predbežného opatrenia, nakoľko o bývanie má postarané len na jeden týždeň.
Okresný súd Brezno svojím uznesením č.k. 2P/166/2013-14 zo dňa 21.8.2013 vydal predbežné opatrenie, matke maloletých detí uložil povinnosť na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej odovzdať maloleté deti do starostlivosti Krízového centra Amoret v Lučenci a zaviazal matku
povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške minimálneho zákonného výživného podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine.
Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania uviedol, že matka maloletých detí nemá vytvorené žiadne podmienky pre zabezpečovanie riadnej starostlivosti o maloleté deti. Bývanie u sestry matky je len dočasné, sestra matky nesúhlasí s tým, aby rodina matky naďalej ostala v jej domácnosti. Nikto z ďalších príbuzných zo strany matky nemá záujem o zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti. Ani zo strany otca niet žiadneho príbuzného, ktorý by bol schopný a ochotný zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti. Z toho dôvodu kolízny opatrovník považuje návrh matky (na nariadenie ústavnej starostlivosti) za dôvodný.
Krízové stredisko Amoret v Lučenci v správe popísal adaptačný proces maloletých detí, kedy sa tieto na nové prostredie rýchlo adaptovali. Súrodenci sú na seba veľmi naviazaní. Maloleté deti prišli do krízového strediska v sprievode matky, ktorá ich pravidelne telefonicky kontaktuje. Osobne ich bola jedenkrát navštíviť spolu s bratmi maloletých detí. Jedenkrát ich bola tiež navštíviť aj ich teta, sestra matky. Počas pobytu v krízovom centre maloleté deti nemali žiadne problémy.
Detský domov Škovránok v Hnúšti vo vyjadrení vo veci samej uviedol, že súhlasí s umiestnením maloletých detí do ich zariadenia. Maloleté deti môžu byť v ich zariadení umiestnené ihneď po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
Súd matku maloletých detí vyslúchol mimo nariadený termín pojednávania a to na základe žiadosti matky, ktorá sa v súčasnosti zdržiava mimo územia Slovenskej republiky. V rámci svojej výpovede matka uviedla, že sa zdržiava u svojej sestry B. P. v Y. P.. Trvala na podanom návrhu a žiadala nariadiť nad výchovou maloletých detí ústavnú starostlivosť s uložením povinnosti platiť výživné vo výške minimálneho zákonného výživného. Ona sama maloleté deti do krízového zariadenia odovzdala, je s nimi v kontakte a to telefonicky aj prostredníctvom internetu. Deti bola navštíviť, výživné zatiaľ neplatí, nemá z čoho. Dôvod, pre ktorý podala návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti je skutočnosť, že nemá s deťmi kde bývať, je v zlej sociálnej situácii a nedokáže zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloleté deti. Ona sama poberá len vdovský dôchodok. V Y. republike stály príjem nemá, bola dva dni na brigáde kde zarobila 1.040,-Kč, bola upratovať po murároch. Ide o nepravidelný príjem. V súčasnosti nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dávky v hmotnej núdzi a príspevky nepoberá.
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 15.11.2013, vykonal dokazovanie v neprítomnosti matky, krízového strediska a Detského domova Škovránok v Hnúšti. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
Kolízny opatrovník sa na pojednávaní pripojil k podanému návrhu, vyjadril súhlas s návrhom matky na nariadenie ústavnej starostlivosti. Zdôraznil, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia podala matka maloletých detí, ktorá sama uviedla, že nemá podmienky pre starostlivosť o maloleté deti z dôvodu, že nemá zabezpečené bývanie. Z okruhu blízkeho a vzdialeného príbuzenstva nebola zistená žiadna osoba, ktorej by maloleté deti mohli byť zverené do inej z foriem náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 44 ods.3 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o rodine), náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len "náhradná osobná starostlivosť"), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
Podľa § 44 ods.4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 ods.1-5 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu
zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 55 ods.1, 3 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že je daný dôvod na nariadenie ústavnej starostlivosti. Maloleté deti do podania návrhu vo veci samej boli v osobnej starostlivosti matky, otec maloletých detí zomrel dňa 9.6.2009. Matka maloletých detí, v ktorej starostlivosti sa tieto nachádzali, sama podala návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, a to z dôvodu, že z dôvodu svojich sociálnych podmienok nemôže zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti, nemá žiadne bývanie a nepredpokladá, že by si svoje pomery vrátane zabezpečenia bývania dokázala v blízkej dobe upraviť.
Zákonným dôvodom pre nariadenie ústavnej starostlivosti je skutočnosť, že matka nemôže zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti z iných vážnych dôvodov. Zároveň v konaní bolo zistené, že maloleté deti nemožno zveriť do inej z foriem náhradnej osobnej starostlivosti; žiaden z bližšieho ani širšieho okruhu príbuzenstva záujem o zverenie maloletých detí do starostlivosti neprejavil.
Maloleté deti už pred nariadením ústavnej starostlivosti boli v krízovom zariadení umiestnené na základe predbežného opatrenia, v ktorom ich matka pravidelne kontaktuje ale záujem o zverenie maloletých detí do svojej starostlivosti neprejavila. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti maloletým deťom, ktorá bude vykonávaná v Detskom domove Škovránok v Hnúšti.
Podľa § 81 ods.1, 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa § 62 ods.1-3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o vyživovacej povinnosti matky maloletých detí, pričom matke určil výživné vo výške 27,13 Eur mesačne ako minimálne zákonné výživného v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine. V konaní nebol zistený taký príjem matky, ktorý by
umožňoval zaviazať ju na plnenie vyššieho ako minimálneho zákonného výživného. Matka bude povinná prispievať na výživu maloletých detí na účet Detského domova Škovránok v Hnúšti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v piatich vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.