Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12C-82-2012.pdf
PDF · 85.08 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/82/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci navrhovateľa: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX E.Q., H. K., zastúpený: JUDr. Romanom Juríkom, PhD., so sídlom Račianska 62, 831 02 Bratislava, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, spol. s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpený: JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, o obnovu konania, takto
rozhodol:
Návrh na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III., pod sp.zn.: ROB/4063/02 sa zamieta.
Návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresnom súde Bratislava III., pod sp.zn.: ROB/4063/02 zo dňa 29.5.2002 sa zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 67,89 Eur, na účet jeho právneho zástupcu vedený v S. C., B..K.., č.ú. XXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tun. súdu dňa 31.8.2012 sa navrhovateľ domáhal povolenia obnovy konania podľa § 228 ods, 1 písm. a) a e) OSP. Nové, pre povolenie obnovy konania rozhodujúce skutočnosti sa navrhovateľ dozvedel dva týždne pred podaním návrhu na obnovu konania od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré ho odkázalo bližšie na stránku Ministerstva spravodlivosti SR, kde sú prístupné rozhodnutia súdov {http://wwwold.justice,sk/wfn.aspx?pcFh4G&htm-h4/rsestíspotr.htm}. Tiež sa oboznámil s rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici , Trnave, Žiline, v Prešove, a rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva („ESĽP") Beian v. Rumunsko. On sa dozvedel nové skutočnosti, a to, že vo vzťahu s poskytovateľom pôžičky bol spotrebiteľ a nie podnikateľ, ako to nesprávne posúdil Okresný súd Bratislava III. Dočítal sa naviac v niektorých rozsudkoch súdov, že právo na ochranu spotrebiteľa by mal súd uplatňovať aj v prípade, keď ešte nebolo v našom právnom poriadku upravené. Zmluvu o úvere uzatváral ako fyzická osoba, peňažné prostriedky si požičal na osobnú spotrebu od právnickej osoby, ktorá poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Zmluva o úvere však jasne vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, no Okresný súd Bratislava III., sa nezaoberal možnosťou posúdenia zmluvy o úvere ako zmluvy uzatvorenej podľa ustanovení právnej úpravy zameranej na ochranu spotrebiteľa a vychádzali iba z ustanovení Obchodného zákonníka. Toto nesprávne posúdenie sa najviac prejavilo v rozhodovaní súdu v priznaní úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne. Odporca sa k návrhu písomne vyjadril tak, aby súd v prípade absencie preukázania zachovania či už subjektívnej alebo objektívnej lehoty na podanie návrhu na začatie konania, uznesením, návrh na obnovu konania zamietol. Ďalšou chýbajúcou náležitosťou návrhu na obnovu konania sú aj dôkazy. Navrhovateľ síce určité skutočnosti tvrdí, no neuvádza žiadne relevantné dôkazy na ich podporu a nevie tak teda preukázať dôvodnosť svojho podania a odporca má za to, že ide o absenciu ďalšieho osobitného
dôvodu na podanie návrhu na obnovu konania. Čo sa týka súdnych rozhodnutí, na ktoré poukazuje navrhovateľ, má odporca za to, že nie je dôvodné ani možné prikladať im akýkoľvek význam, nakoľko ide o rozhodnutia, ktoré v čase keď sa rozhodovalo vo veci neexistovali. Podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP návrh na obnovu konania je prípustný len ak existujú rozhodnutia, ktoré navrhovateľ bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Teda takéto rozhodnutia by museli existovať už v čase, keď sa o danej veci rozhodovalo. Rozhodnutia, konkrétne rozsudok Súdu z 27. júna 2000 Spojené prípady C-240/98 až C- 244/98 Océano Grupo Editorial SA a Rozsudkom Súdu z 21. novembra- prípad C-473/00 Cofídis SA, existovali už v čase vydania napádaného platobného rozkazu. Odporcovi preto nie je jasné, prečo zostal navrhovateľ pasívny a nevyužil všetky zákonné riadne opravné prostriedky, ktoré mu zákon na obranu jeho práv priznával a účelovo tvrdí, že sa o tak závažných skutočnostiach dozvedel po viac ako 10 rokoch od nadobudnutia právoplatnosti napádaného súdneho rozhodnutia. Právo poskytuje ochranu iba tomu čo o svoje právo náležité dbá. Odporca má jednoznačne za to, že v prípade daného návrhu na obnovu konania navrhovateľovi dňa 11.07.2005 (nakoľko posledný deň lehoty t.j. 10.07.2005 pripadol na nedeľu) márne uplynula objektívna lehota na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s podaným návrhom na obnovu konania, s obsahom pripojeného spisu tun. súdu sp. zn. ROB 4063/02, ostanými dôkazmi spise založenými a zistil nasledovný skutkový stav: V konaní vedenom na tun. súde pod sp. zn ROB 4063/02 súd vydal platobný rozkaz dňa 29. mája 2002, ktorý bol odporcovi riadne doručený, odpor voči nemu nepodal a preto tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10. 7. 2002. V zhora uvedenom konaní sa navrhovateľ, Pohotovosť s.r.o Bratislava, domáhal voči odporcovi, Q. K., r.č. XXXXXX/XXXX, zaplatenia 17. 160 Sk s príslušenstvom. Návrh bol podaný na tun. súde dňa 24. 5. 2002. Právna zástupkyňa navrhovateľa pred súdom uviedla, že pokiaľ ide o subjektívnu lehotu na podanie návrhu, presne špecifikovať nevie, kedy táto začala navrhovateľovi plynúť, nato by sa súd musel spýtať svedka, Q. D., ktorý je podpredsedom Združenia na ochranu občana a spotrebiteľa HOOS, a ktorý oboznámil navrhovateľa s novými rozhodnutiami súdov, vrátane rozhodnutí Súdneho dvora a pomerne krátko nato, navrhovateľ podal žalobný návrh. K zmeškaniu lehoty ustanovenej Občianskym súdnym poriadkom pre podanie návrhu na obnovu konania uviedla, že pre povolenie obnovy stačí, čo i len jeden dôvod obnovy uvedený v § 228 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ ide o dôvod obnovy uvedený v písm. e) cit. ust., je absolútne irelevantné tvrdenie odporcu, že návrh je podaný po viac ako desiatich rokoch od právoplatnosti rozhodnutia a objektívna lehota je zmeškaná. S poukazom na § 230 ods. 2 písm. d) je zrejmé, že pri uplatňovaní dôvodu podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. neplatí trojročná objektívna lehota. Pokiaľ ide o subjektívnu lehotu troch mesiacov, zotrváva na konštatovaní, že táto bola zachovaná, keďže o dôvode obnovy konania sa navrhovateľ dozvedel v čase, ktorý bližšie uvádza vo svojom návrhu. Dôvodom obnovy konania tu rozumie oboznámenie sa s rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie, s ktorými je pôvodné rozhodnutie konajúceho súdu v rozpore. Sú tak presvedčení, že návrh na obnovu konania je podaný včas. Ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení neprodukovala. Právny zástupca odporcu pred súdom uviedol, že má zato, že navrhovateľovi iba teoreticky svedčí rozpor rozhodnutia s rozhodnutím Súdneho dvora. Podľa zákona o Úradnom vestníku EÚ, sa však dňom uverejnenia, táto skutočnosť sa stáva známou každému. Hoci právna zástupkyňa navrhovateľa navrhla vypočuť ako svedka, Q. D., trval na námietke zaujatosti tohto svedka, nakoľko s odporcom vedie viacero súdnych sporov. Mal zato, že navrhovateľ nevie presne preukázať dátum, kedy sa dozvedel, o rozhodnutí Súdneho dvora a teda nedodržal subjektívnu lehotu. Návrh žiadal preto zamietnuť. Podľa § 228 ods. 1 O. s .p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, Podľa § 230 ods. 1 a 2 návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) § 228 ods. 1 písm. a) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1963-99> v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, e) § 228 ods. 1 písm. e) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1963-99>. Podľa § 232 ods. 1 a 2 návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni. Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.
Podľa § 234 ods. 1 návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení O.s.p. Navrhovateľ návrhom na obnovu konania napáda konanie, v ktorom ešte v roku 2002 bol vydaný a jemu doručený platobný rozkaz, ktorý nenapadol odporom, čím sa tento stal právoplatným, pričom uviedol, že o dôvode obnovy sa dozvedel dva týždne pred podaním návrhu na obnovu konania. Návrh na obnovu konania bol tunajšiemu súdu doručený dňa 31. 8. 2012, no vyhotovený bol 14. 8. 2012, teda zrejme dva týždne pred druhým dátumom sa navrhovateľ mal dozvedieť o dôvodoch obnovy. Navrhovateľ poukázal na niekoľko civilných rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, teda nepreukázal existenciu trestného rozsudku s právnymi účinkami podľa § 230 ods. 2 písm. a O.s.p. Obnova konania v zmysle § 230 ods. 2 písm. a O.s.p je možná iba v prípade, ak po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty a súčasne v trojmesačnej subjektívnej lehote je podaný návrh na obnovu konania, pretože sú u dôvody uvedené v § 228 ods. 1 písm. v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občiansko - súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený. Podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 416/2004 o Úradnom vestníku Európskej únie o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka ; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná. Úradný vestník Európskej únie pozostáva z dvoch navzájom súvisiacich sérií LC a vedľajšej Série. Obsahuje legislatívu EÚ ako aj informácie a oznamy EÚ. Séria C okrem iného obsahuje informácie a oznamy EÚ, vrátane zhrnutí rozhodnutí Súdneho dvora a súdu 1. Stupňa. Nakoľko sa v Úradnom vestníku Európskej únie uverejňujú aj zhrnutia rozhodnutí Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa, pričom platí že dňom uverejnenia sa stali známymi každému koho sa týkajú, nemožno považovať návrh na obnovu konania za podaný včas, t.j. v lehote troch mesiacov od času, keď sa navrhovateľ o dôvode obnovy konania dozvedel, keďže sa vo svojom návrhu odvoláva na Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C 240/98 - Oceáno Gruppo Editoriál SA z 27. júna 2000. Ďalšie dôkazy, že u navrhovateľa bola zachovaná subjektívna 3-mesačná lehota, vyžadovaná ust. § 230 ods. 1 O.s.p., však už navrhovateľ neprodukoval. Jediný dôkaz, a to výsluch svedkov, p. Q.C. D. a p. Z. S., súd posúdil ako nedôvodný, nakoľko iba samotné tvrdenie, týchto svedkov, že navrhovateľa s rozhodnutiami súdov v r. 2012 oboznámili, bol nepostačujúci a v rozpore s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami a preto z týchto dôvodov tento návrh zamietol. Lehota pri obnove konania je totiž lehotou prekluzívnou, t.j. jej uplynutím zaniká právo podať návrh na obnovu konania na súde. Zákon pripúšťa výnimky z objektívnej trojročnej lehoty ( § 230 ods. 2 O.s.p), nepripúšťa však výnimku zo subjektívnej lehoty, v ktorej musí ten, kto sa o dôvode obnovy dozvedel, podať návrh na obnovu konania. Nakoľko sa rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev vynášajú v čase, ktorý obsahuje objektívnu trojročnú lehotu, zákon umožňuje použiť dôvod na obnovu konania spočívajúci v tomto rozhodnutí aj po tejto objektívnej lehote, avšak subjektívna trojmesačná lehota počítaná od okamihu, keď sa navrhovateľ dozvedel alebo mohol o tomto rozsudku dozvedieť musí byť dodržaná. Zákon nepripúšťa ani odpustenie takto zmeškanej lehoty. Na základe vyššie uvedeného súd návrh navrhovateľa na obnovu konania ako zjavne oneskorený, zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku a v konaní úspešnému odporcovi priznal ich náhradu. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 67,89 Eur. Súd pri určovaní odmeny za poskytovanie právnej pomoci vychádzal z ustanovenia § 11 ods.1ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov na poskytovanie právnych služieb z ktorého vyplýva, že základná sadza tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva. Keďže plnenie, ktoré je predmetom súdneho sporu je peniazmi oceniteľné, základnou sadzbou odmeny je za jeden úkon právnej služby suma 60,08 eur. Súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 1úkon právnej služby á 60,08 eur (prevzatie a príprava zastúpenia), k tomu 1x režijný paušál á 7,81 eura, podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a), b), c, § 15 cit. vyhl. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu ním uplatňovanú náhradu za úkon: písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 6.9.2013 v sume 60,08 eur a k tomu režijný paušál 7,81 eur, nakoľko súd právneho zástupcu na takéto vyjadrenie nevyzýval a s prihliadnutím na zásadu ústnosti konania, nič nebránilo právnemu zástupcovi odporcu, uvedené skutočnosti obsiahnuté v písomných vyjadreniach ozrejmiť súdu na pojednávaní. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval tieto úkony právnej služby za účelne vynaložené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť, vrátane jeho príloh, v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.