Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/50/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobkyne P. Q., O. X.. E. Č.. XX, Levoča, zastúpenej JUDr. Danicou Holkovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Hviezdoslavovej č. 7, proti žalovaným: v 1./rade J. I., K.. XX. X. XXXX, O.R. X.. E. Č.. XX, J., v 2./rade U. I., O. X.. E. Č.. XX, J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej X. W., O. X.. E. Č.. XX, J., právne zastúpení JUDr. Matejom Okálym, advokátom, Hviezdoslavova č. 7, Spišská Nová Ves, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd návrh zástupkyne žalobkyne na zrušenie termínu vyhlásenia rozsudku z a m i e t a .

Súd návrh zástupkyne žalobkyne na zmenu žalobného návrhu - rozšírenie žalobného petitu o výrok, že dlžníkov právny úkon, t. j. dohoda o prevode členských práv k bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. poschodí, vchod č. XX v J., na ulici J. E., uzavretá medzi U. I. a X. W. je voči žalobkyni právne neúčinný

- z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobkyňa podala voči žalovanej účastníčke U. I. a vedľajšiemu účastníkovi X. W. dňa 24. 4. 2012 návrh, ktorým sa dožadovala určenia, že zmluva č. V XXXX/XXXX o prevode bytu č. XX na X. poschodí, vchod XX, nachádzajúci sa v J., E. ulica č. XX, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. J. uzavretá medzi X. W. a U. I., rod. F., obaja bytom J., E. Č.. XX, po vydaní rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6. 4. 2010 a vykonateľnosť dňa 6. 10. 2010 je vo vzťahu k P. Q. rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., E. Č.. XX, právne neúčinná. Zároveň žiadala priznať aj náhradu trov konania. V priebehu konania na návrh právnej zástupkyne žalobkyne súd uznesením zo dňa 24. 7. 2012 z č. l. 27 spisu v spojení s opravným uznesením zo dňa 26. 7. 2011 z č. l. 30 spisu rozhodol o zámene účastníkov tak, že z konania vystúpila žalovaná účastníčka U. I. a na jej miesto vstúpil J. I.. Následne uznesením zo dňa 3. 7. 2013 z č. l.82 spisu súd pripustil rozšírenie žalobného návrhu voči U. I. ako žalovanej účastníčke v 2./rade, a v tomto rozsahu súd aj pripustil rozšírenie žalobného petitu. Svoj návrh odôvodnila tým, že vedľajší účastník - jej bývalý manžel X. W. bol z titulu zrušenia práva spoločného nájmu k družstevnému bytu nachádzajúceho sa v J. na ulici E. č. XX povinný vyplatiť jej sumu 13 370,98 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku sp. zn. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. . Uviedla, že ich manželstvo s vedľajším účastníkom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. a v konaní sp. zn. sa vedľajší účastník domáhal

zrušenia práva spoločného nájmu k družstevnému bytu bez toho, aby žalobkyni bola poskytnutá bytová náhrada. Na základe jej protinávrhu súd rozhodol o povinnosti vedľajšieho účastníka zaplatiť jej sumu 13 370,98 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník jej túto sumu nezaplatil, podala na Exekútorskom úrade JUDr. Michala Kešeľáka v Spišskej Novej Vsi návrh na vykonanie exekúcie. V priebehu exekučného konania však bolo zistené, že povinný po právoplatnom rozhodnutí, ktorým bol zaviazaný vyplatiť žalobkyni sumu 13 370,98 eur, previedol nehnuteľnosť evidovanú na LV č. XXXX, k. ú. J., zmluvou o prevode bytu č. V XXXX/XX - XXX/XX na pôvodne označenú žalovanú účastníčku

- t. j. U. I., čím sa zmaril výkon exekúcie, pretože podľa tvrdenia žalobkyne sa úmyselne zbavil majetku len preto, aby tento nemohol byť predmetom exekúcie. Zmluvou V XXXX/XX previedol tento byt na svoju priateľku U. I. rod. F., s ktorou žil v čase podania návrhu najmenej 15 rokov v spoločnej domácnosti, a preto k tomuto prevodu zrejme došlo po ich vzájomnej dohode domnievajúc sa, že takýmto spôsobom sa vedľajší účastník stane neschopným splniť svoj dlh voči žalobkyni. Je preto nepochybné, že aj žalovaná účastníčka s takýmto postupom vopred súhlasila, a preto aj mala vedomosť o tom, že k prevodu došlo v úmysle ukrátiť žalobkyňu, ako veriteľa. Je nesporné, že tento úkon urobil vedľajší účastník v prospech žalovanej účastníčky a je teda odporovateľným právnym úkonom, pretože ním bolo ukrátené, resp. úplne znemožnené uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne. Vo vzťahu k nej je takýto právny úkon neúčinný. V priebehu konania uviedla, že žalovaná účastníčka zmluvou V XXX/XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa 16. 7. 2012, previedla predmet tohto sporu na svojho syna J. I., nar. XX. X. XXXX, bytom J., E. Č.. XX. K prevodu došlo aj napriek tomu, že sa žalobkyňa pravidelne informovala na Katastrálnom úrade, či takýto prevod žalovaná účastníčka nechce urobiť a domáhala sa, aby pri zmluve V XXXX/XXXX bola zapísaná plomba. V dôsledku toho požiadala rozhodnúť o zámene účastníkov na strane žalovanej. Jej návrhu súd vyhovel uznesením z č. l. 27 v spojení s opravným uznesením z č. l. 30. Zároveň súd vo veci na žiadosť žalobkyne vydal predbežné opatrenie, ktorým súd zakázal J. I. nehnuteľnosť zapísanú v LV XXXX k. ú. J., byt č. XX, na X. poschodí vchod XX v J., E. Č.. XX predať, darovať, alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudziť v prospech tretej osoby a to do dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Na pojednávaní dňa 3. 7. 2013 na č. l. 82 spisu na návrh právnej zástupkyne žalobkyne súd pripustil rozšírenie žalobného návrhu i voči U. I.. Zástupkyňa žalobkyne uviedla, že samotné exekučné konanie proti povinnému X. W., t. j. účastníkovi označenému ako vedľajšiemu účastníkovi v tomto konaní, pôvodne iniciovala žalobkyňa dňa 25. 10. 2010, kedy bola spísaná zápisnica o spísaní návrhu na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade JUDr. Michala Kešeľáka, Mlynská 2, Spišská Nová Ves. Ako exekučný titul bol uvedený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves -155 zo dňa 29. 4. 2009, ktorý mal však formálne vady spočívajúce v tom, že vo výrokovej časti rozsudku bolo uvedené totožné postavenie účastníkov t. j. pôvodne súd vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalovanej sumu 13 370,98 eur. Tento rozsudok mal teda také vady, v dôsledku ktorých sa nemohol stať exekučným titulom. Pre neodstránenie vád bolo pôvodne exekučné konanie uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. -15 zo dňa 25. 1. 2011 zastavené. Následne na to súd vydal opravné uznesenie vo veci -234 zo dňa 10. 3. 2011 a týmto uznesením spomínanú vadu odstránil. Opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 3. 2011 a až po takomto odstránení vady sa viedla exekúcia.

Právny zástupca žalovaných a vedľajšieho účastníka žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že úkonmi, ktoré sú predmetom tejto žaloby, nedošlo k zníženiu resp. znemožneniu vymožiteľnosti pohľadávky žalobkyne. Poukázal na skutočnosť, že v súčasnom období nie je možné dožadovať sa platného odporovania takéhoto úkonu s prihliadnutím na plynutie 3-ročnej lehoty. Na strane žalovaného účastníka absentuje pasívne legitimovaný subjekt, a to Bytové družstvo, ktoré prevádzalo vlastníctvo k bytu. Žalovaná v 2./rade nadobudla svoje vlastnícke práva k bytu riadnou kúpnou zmluvou, ktorú neuzavrela s vedľajším účastníkom, ale s tretím subjektom t. j. Bytovým družstvom. Poukázal tiež na to, že aj samotná žalovaná v 2./rade bola veriteľkou vedľajšieho účastníka a týmto postavením bola v rovnakom postoji ako žalobkyňa a nemohla teda žalobkyňu žiadnym spôsobom ukrátiť. Ohľadne druhého žalovaného prevodu v tomto smere uviedol, že nie je dôvod na vyslovenie jeho neúčinnosti, keďže je tu od počiatku pretrhnutý rad právnych úkonov, ktorých neúčinnosti sa žalobkyňa domáha. Žiadal priznať aj trovy konania. Zároveň doložil do spisu Dohodu o prevode členstva a členských práv a povinnosti podľa a Stanov SBD uzatvorenú medzi prevodcom X. W. a nadobúdateľom U. I., ktorou U. I. nadobudla

členstvo a všetky práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v SBD J. a z nájmu trojizbového bytu č. XX na adrese J., E. Č.. XX.

Na pojednávaní sa žalovaní účastníci ani vedľajší účastník nezúčastnili, doručenie predvolania mal súd riadne vykázané, preto súd v zmysle súd pojednával v ich neprítomnosti.

Žalovaná účastníčka bola vypočutá na pojednávaní dňa 3. 7. 2013 a uviedla, že s vedľajším účastníkom žijú od roku 1998, pričom hospodária každý oddelenie, stravu si zabezpečujú oddelenie a na bývanie mu prispievala sumou v jednej polovici. Za vedľajšieho účastníka uhradila v roku 1993 dlh na nájomnom za obdobie, kedy s vedľajším účastníkom ešte nežila a to titulom poskytnutia pôžičky pre vedľajšieho účastníka, pričom dohodu medzi sebou neuzavreli a nedohodli ani zročnosť tejto pôžičky. Celkovo mu takto požičala 34 000,-- Sk a v dôsledku úhrady dlhu za vzniknutý dlh vedľajší účastník na ňu v roku 2010 previedol byt. Následne ona tento byt previedla darovacou zmluvou na svojho syna - t. j. žalovaného v l./rade z dôvodu, že počas spolužitia s vedľajším účastníkom nemali peniaze na úhradu za tento byt a jej syn im každý druhý mesiac posielal zo zahraničia peniaze na úhradu dlhov, pričom prispievala jej aj dcéra. Byt previedla na syna preto, že syn takto poskytol viacej peňazí. Vedľajší účastník nemal vedomosti o poslednom prevode bytu - t. j. zo žalovanej v 2./rade na žalovaného v 1./rade. Potvrdila, že mala vedomosť o exekúcii i výsledku súdneho konania sp. zn. i o povinnosti vedľajšieho účastníka zaplatiť žalobkyni peniaze za byt. O prebiehajúcej exekúcii sa dozvedela až pol roka potom, čo exekútor zaslal vedľajšiemu účastníkovi listiny, čo sa udialo v novembri 2011 a niekedy v máji 2012 jej vedľajší účastník tieto listiny ukázal.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu súd zistil, že rozsudkom z č. l. 50 spisu zo dňa 19. júla 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 5. 2007 vo vzťahu k prvým dvom výrokom, bolo zrušené právo spoločného nájmu bytu žalobcu X. W. a žalovanej účastníčky P. W. rod. Q. k bytu nachádzajúcemu sa v J. na E. Č.. XX, bytom č. XX na X. poschodí pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva a za ďalšieho nájomcu bol určený X. W., ktorý sa stal výlučným členom družstva. Zároveň súd vyslovil, že žalobca nie je povinný poskytnúť žalovanej bytovú náhradu. Ďalšie dva výroky, t. j. o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej finančnú hotovosť a výrok o náhrade trov konania boli uznesením Krajského súdu v Košiciach - 66 zo dňa 29. marca 2007 zrušené a v rozsahu zrušenia vrátenia na ďalšie konanie. Súd o zrušenej časti žaloby rozhodol rozsudkom -155 zo dňa 29. 4. 2009 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanej sumu 13 370,98 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. V dôsledku odvolania Krajský súd v Košiciach rozsudkom -225 zo dňa 23. 2. 2010 napadnutý rozsudok potvrdil. Rozsudok tak nadobudol právoplatnosť 6.4.2010. Dňa 10. 3. 2011 Okresný súd Spišská Nová Ves vydal uznesenie -234, ktorým opravil výrok rozsudku z č. l. 155 zo dňa 29.4.2010 tak, že vyslovil, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 13 370,98 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 3. 2013.

Súd si vyžiadal od súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľaka spis Ex 950/2011 a z jeho obsahu mal súd preukázané, že dňa 20. 6. 2011 bol u súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľáka spísaný návrh na vykonanie exekúcie oprávnenou P. Q. proti povinnému X. W., ktorá mala byť vedená na základe exekučného titulu, a to právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach . Vo veci konal exekútor, vydal upovedomenie o začatí exekúcie, exekučný príkaz a lustráciou v Katastra nehnuteľnosti zistil, že byt č. XX zapísaný v čiastočnom výpise LV č. XXXX na X. poschodí vo vchode XX, postavený na parcele XXXX/XXX bol zmluvou o prevode bytu V XXXX/XX - XXX/XX prevedený na U. I..

Podľa pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves dňa 25. 10. 2010 žalobkyňa na Exekútorskom úrade JUDr. Michala Kešeľáka podala návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému X. W. pre výkon rozhodnutia 13 370,987 eur na základe rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves a rozsudku Krajského súdu v Košiciach . Žalobkyňa ako oprávnená požiadala o zastavenie konanie z dôvodu opravy rozsudku vo výroku, a to podaním zo dňa 22. 12. 2010 a v dôsledku tohto podania súd uznesením zo dňa 25. 1. 2011 exekučné zastavil, pričom výrok v tejto časti nadobudol právoplatnosť 25. 2. 2011 a výrok o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania nadobudol právoplatnosť l5. 3. 2011. Uznesenie bolo doručené žalobkyni ako oprávnenej dňa 25.2.2011 a exekútorovi 24.2.2011.

Súd si vyžiadal od Katastrálneho úradu v Prešove, Správa katastra Levoča spis týkajúce sa týchto bytov. Zo spisu V XXXX/XX súd zistil, že dňa 9. 8. 2011 bola medzi Stavebným bytovým družstvom J., K. D. Č.. XX, J.Č. a členkou družstva U. I. rod. F. uzatvorená zmluva o prevode bytu do osobného vlastníctva týkajúca sa bytu č. XX, na X. poschodí obytného domu č. s. XXXX na ulici E., orientačné číslo XX, vchod XX, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. J., vedený ako stavba na pozemku parc. č. KN XXXX/XXX o výmere XXX m2. Zároveň sa prevádzal i spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu vo veľkosti uvedenej v čl. 3 tejto zmluvy do vlastníctva a tiež spoluvlastnícky podiel vo veľkosti uvedenej v čl. 3 tejto zmluvy na pozemku pod bytovým domom zapísanom na LV č. XXXX k. ú. J., parc. č. KN XXXX/XXX zastavanej plochy o výmere XXX m2 do vlastníctva v pomere XXX/XXXXX. Správa katastra Levoča povolila vklad vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľnosti k popísanej nehnuteľnosti v prospech U. I. v podiele 1/1 pod číslom vkladu: V XXXX/X dňa 21. 9. 2011. Zo spisu Katastrálneho úradu v Prešove, Správa katastra Levoča V XXX/XX mal súd preukázané, že na základe darovacej zmluvy medzi U. I. a J. I. bol na základe darovacej zmluvy z 22. 6. 2012 tento byt prevedený do vlastníctva J. I. a Správa katastra Levoča vydala rozhodnutie o povolení vkladu v prospech J. I. v podiele 1/1 dňa 16. 7. 2012.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov. Podľa výpovede Q. R., brata žalobkyne, mal súd preukázané konfliktné správanie sa vedľajšieho účastníka vo vzťahu k žalobkyni a tento svedok uviedol, že vedľajší účastník mu oznámil, že žalobkyňa nemá žiaden nárok na výplatu z bytu a byt už vedľajší účastník nevlastní. Takisto X. Q. - manžel žalobkyne popisoval konfliktné správanie sa žalovanej účastníčky voči svedkovi a žalobkyni v súvislosti s nárokom žalobkyne na výplatu z bytu.

Podľa (ďalej ) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

Podľa právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Podľa k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh žalobkyne nie je opodstatnený.

Je nesporné, že Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z č. l. 50 zo dňa 19. júla 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 5. 2007 vo vzťahu k prvým dvom výrokom, zrušil právo spoločného nájmu bytu žalobcu X. W. a žalovanej účastníčky P. W. rod. Q. k bytu nachádzajúcemu sa v J. na E. Č.. XX, bytom č. XX na X. poschodí pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva a za ďalšieho nájomcu bol určený X. W., a určil, že X. W. sa stal výlučným členom družstva. Vyslovil zároveň, že X. W. nie je povinný poskytnúť žalovanej bytovú náhradu. Ďalšie dva výroky, t. j. o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej finančnú hotovosť a výrok o náhrade trov konania boli uznesením Krajského súdu v Košiciach - 66 zo dňa 29. marca 2007 zrušené a v rozsahu zrušenia vrátenia na ďalšie konanie. Súd o zrušenej časti žaloby rozhodol rozsudkom -155 zo dňa 29. 4. 2009. Na jeho základe zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanej sumu 13 370,98 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. V dôsledku odvolania Krajský súd v Košiciach rozsudkom -225 zo dňa 23. 2. 2010 napadnutý rozsudok potvrdil. Rozsudok tak nadobudol právoplatnosť 6.4.2010. Dňa 10. 3. 2011 Okresný súd Spišská Nová Ves vydal uznesenie -234, ktorým opravil výrok rozsudku z č. l. 155 zo dňa 29.4.2010 tak, že vyslovil, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 13 370,98 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 3. 2013.

Tiež nespornou skutočnosťou je to, že žalobkyňa v dôsledku citovaného rozsudku, ktorým žalobkyni bolo priznané právo, podala voči vedľajšiemu účastníkovi návrh na začatie exekúcie. Toto konanie sa viedlo na Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. . V rámci tohto konania dňa 25. 10. 2010 žalobkyňa na Exekútorskom úrade JUDr. Michala Kešeľáka podala návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Jurajovi Sminčákovi pre vymoženie sumy 13 370,987 eur na základe rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves a rozsudku Krajského súdu v Košiciach . Žalobkyňa ako oprávnená požiadala podaním zo dňa 22. 12. 2010 o zastavenie konanie z dôvodu opravy rozsudku vo výroku a v dôsledku tohto podania súd uznesením zo dňa 25. 1. 2011 exekučné zastavil, pričom výrok v tejto časti nadobudol právoplatnosť 25. 2. 2011 a výrok o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania nadobudol právoplatnosť l5. 3. 2011. Uznesenie bolo doručené žalobkyni ako oprávnenej dňa 25.2.2011 a exekútorovi 24.2.2011.

Nespornou skutočnosťou je i to, že u súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľaka sa viedlo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 950/2011. Dňa 20. 6. 2011 bol u tohto exekútora spísaný návrh na vykonanie exekúcie oprávnenou P. Q. proti povinnému X. W., ktorá bola vedená na základe exekučného titulu, a to právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pre vymoženie sumy 13 370,987 eur. Vo veci boli vydané rozhodnutia, a to upovedomenie o začatí exekúcie, exekučný príkaz a lustráciou v Katastra

nehnuteľnosti bolo zistené, že byt č. 31, zapísaný v čiastočnom výpise LV č. XXXX na X. poschodí vo vchode XX, postavený na parcele XXXX/XXX bol zmluvou o prevode bytu V XXXX/XX - XXX/XX prevedený na U. I.. Toto konanie ešte nie je ukončené.

Z listiny, ktorú predložil zástupca žalovaných a vedľajšieho účastníka na pojednávaní dňa 30.10.2013 a ktorá sa v spise nachádza na č.l. 108, mal súd preukázané, že dňa 10.5.2010 bola medzi X. W. a U. I. na Stavebnom bytovom družstve B. J. spísaná Dohoda o prevode členstva a členských práv a povinností podľa a Stanov SBD medzi X. W. a U. I., ktorou boli prevedené členstvo a všetky práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v SBD J. a z nájmu trojizbového bytu č. XX na adrese J., E. Č.. XX na U. I.Č.. Je teda zrejmé, že pokiaľ sa týka účastníkov konania, a to vo vzťahu medzi žalovanou účastníčkou a vedľajším účastníkom, došlo k zmluvnému vzťahu len vo vzťahu k vyššie popísanej dohode. Účastníkom zmluvy o prevode vlastníctva bytu na žalovanú v 2./rade nebol vedľajší účastník ako dlžník žalobkyne. Táto zmluva bola totiž uzatváraná medzi Stavebným bytovým družstvom v J. a U. I.. Stavebné bytové družstvo J., ako účastník tejto zmluvy nebol v konaní označený ako vecne pasívne legitimovaný účastník. Takisto ďalšia zmluva, na základe ktorej žalovaná v 2./ rade previedla vlastníctvo bytu na žalovaného v l./ rade, sa netýkala úkonu vedľajšieho účastníka ako dlžníka žalobkyne.

Vo vzťahu k žalobnému petitu nie je preto daná pasívna legitimácia žalovaných účastníkov. Nič na veci nemení tá skutočnosť, že X. W. bol označený ako vedľajší účastník v tomto konaní, pretože postavenie vedľajšieho účastníka v zmysle je podmienené právnym záujmom na výsledku konania, t.j. že jeho právne postavenie bude ovplyvnené výsledkom sporu. Títo žalobkyňou označení žalovaní účastníci však pre toto konanie nie sú vecne pasívne legitimovaní, pretože odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti. Predpokladom odporovateľnosti sú skutočnosti, že k právnemu úkonu , ktorému sa má odporovať došlo v posledných troch rokoch . Uvedená lehote sa počíta spätne od urobenia úkonu, ktorým sa odporuje. Ak je napádaný právny úkon urobený neskôr, nemožno mu už odporovať. To znamená, že nárok na odporovanie zaniká uplynutím trojročnej lehoty ktorá začína plynúť od urobenia právneho úkonu (od jeho vzniku). Na uplynutie lehoty troch rokov súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na odporovanie zaniká, nepremlčuje sa ale ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu. Ďalšou podmienkou odporovateľnosti je skutočnosť, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy. Preukazovanie toho, či úmysel ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane, zaťažuje žalovanú stranu.

Za podmienky, ak by žalobný petit smeroval voči úkonom dlžníka, t. j. vedľajšieho účastníka a bol takýto návrh podaný v zákonnej trojročnej lehote od vykonania takéhoto úkonu, bolo by povinnosťou žalovanej strany preukazovať, že nevedela o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, t. j. žalobkyňu.

Súd však dodáva, že ani pôvodne žalovaný petit, ani zmenený t. j. rozšírený žalobný petit v zmysle uznesenia z č. l. 82 spisu sa netýka úkonov vedľajšieho účastníka ako dlžníka žalobkyne.

Tieto skutočnosti sú dôvodom pre zamietnutie žalobného návrhu žalobkyne v plnom rozsahu.

Pre úplnosť súd potrebuje dodať, že podaním zo dňa 31. 10. 2013 právna zástupkyňa žalobkyne požiadala o zrušenie termínu stanoveného na vyhlásenie rozsudku s poukazom na to, že pôvodnú exekúciu žalobkyňa síce podala dňa 25. 10. 2010, tá však musela byť zastavená, čo sa stalo uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves . Okresný súd Spišská Nová Ves v svojom rozsudku sa vo výroku dopustil omylu, čo musela riešiť požiadaním súdu o opravu tohto výroku a opravený výrok nadobudol právoplatnosti 30. 3. 2011. Je nepochybné, že ešte predtým, než rozsudok v spojení s opravným uznesením nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, previedol vedľajší účastník členské práva k družstevnému bytu na žalovanú účastníčku, a to v čase, keď bola členkou družstva aj jeho bývalá manželka, a z týchto dôvodov je úkon o prevode členských práva z vedľajšieho účastníka na žalovanú v 2./ rade neplatný. Až 30.10.2013 bola predložená zmluva, ktorú mala žalovaná v 2./ rade uzavrieť s bytovým družstvom, pričom k uzavretiu tejto zmluvy predchádzal prevod členských práv z vedľajšieho účastníka na žalovanú v 2./ rade, a to ešte pred právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia. Navrhla preto, aby súd pripustil rozšírenie petitu žaloby o ďalší výrok , že okrem zmlúv

V XXXX/XXXX a V XXX/XXXX je aj dohoda o prevode členských práv k bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. poschodí, vchod XX, na ulici X.. E. uzavretá medzi žalovanou v 2./rade a vedľajším účastníkom, právne neúčinným úkonom, pretože práve tento úkon bol prvým úkonom majúcim za následok neúčinnosť všetkých ďalších úkonov. Došlo k tomu v úmysle ukrátiť veriteľa v období posledných 3 rokoch, pretože táto dohoda o prevode členských práv mala byť uzavretá niekedy v auguste 2011 pred vykonateľnosťou uznesenia zo dňa 10. 3. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť až 30. 3. 2011.

Podľa k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.

Podľa , rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia. Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na tri týždne; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, a neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenie sa v tomto prípade nepoužije.

Podľa ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.

Podľa veta navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Podľa a odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým a) sa upravuje vedenie konania; sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu.

Súd návrh právnej zástupkyne žalobkyne na zrušenie uznesenia o vyhlásení rozsudku zamietol a takisto zamietol návrh na rozšírenie žalobného petitu o výrok, že okrem zmlúv V XXXX/XXXX a V XXX/ XXXX je aj dohoda o prevode členských práv k bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. poschodí, vchod XX, na ulici X.. E. uzavretá medzi žalovanou v 2./rade a vedľajším účastníkom, právne neúčinným úkonom. Zároveň súd poukazuje na to, že účastníci resp. ich zástupcovia boli prítomní na pojednávaní dňa 30.10.2013 a zároveň boli oboznámení s obsahom spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves a dohodou o prevode členských práv uzatvorenou medzi žalovanou a vedľajším účastníkom zo dňa 10.5.2010, pričom mali možnosť sa k ním vyjadriť a ich obsah nenamietali, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania z č. l. 105 spisu. Nie sú preto dané dôvody pre doplnenie dokazovania oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves , tieto skutočnosti boli súdu známe už na pojednávaní dňa 30.10.2013 a účastníci resp. ich zástupcovia mali možnosť sa s nimi oboznámiť a ich obsah nenamietali. Z tohto hľadiska je preto bezpredmetné navrhované zrušenie uznesenia o ukončení dokazovania a tiež termínu na vyhlásenie rozsudku. S obsahom listín, vo vzťahu ku ktorým zástupkyňa žalobkyne navrhla vykonať dokazovanie ich oboznámením sa, boli účastníci súdom riadne oboznámení a ich obsah nenamietali, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 30.10.2013 z č.l. 105 spisu. Nie je preto potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie v tomto smere.

Súd v tejto súvislosti dodáva, že Dohoda o prevode členstva a členských práv a povinnosti bola medzi vedľajším účastníkom a žalovanou účastníčkou uzavretá dňa 10. 5. 2010 a návrh na rozšírenie žalobného petitu o vyslovenie odporovateľnosti tohto úkonu bol súdu predložený až 31.10.2013, teda za obdobie dlhšie než posledné 3 roky od návrhu zástupkyne žalobkyne na rozšírenie žalobného petitu.

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade nejde o premlčaciu ale o prekluzívnu lehotu v zmysle , na ktorú je súd povinný prihliadať zo zákona ( ), nemohol pripustiť rozšírenie žalobného návrhu o tento navrhovaný žalobný petit. Neobstojí ani tvrdenie právnej zástupkyne žalobkyne o tom, že vedľajší účastník previedol členské práva k družstevnému bytu na žalovanú účastníčku v čase, keď bola členkou družstva aj jeho bývalá manželka, t.j. žalobkyňa, a z týchto dôvodov je úkon o prevode členských práva z vedľajšieho účastníka na žalovanú v 2./ rade neplatný, pretože výrok Okresného súdu Spišská Nová Ves -50 zo dňa 19.7.2006, ktorým bolo zrušené právo spoločného nájmu bytu žalobcu X. W. a žalovanej účastníčky P. W. rod. Q. k bytu nachádzajúcemu sa v J. na E. Č.. XX, bytom č. XX na X. poschodí pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva a za ďalšieho nájomcu bol určený X. W., ktorý sa stal výlučným členom družstva, nadobudol právoplatnosť dňa 18.5.2007. V dôsledku toho bol vedľajší účastník oprávnený spísať dohodu o prevode členstva a členských práv a povinnosti a táto dohoda bola medzi vedľajším účastníkom a žalovanou účastníčkou uzatvorená dňa 10. 5. 2010. Preto tento jeho úkon nemožno považovať za neplatný, pretože v čase uzatváranie tejto dohody bol vedľajší účastník výlučným členom družstva a vysloveniu odporovateľnosti tohto úkonu bráni aplikácia ustanovenia . Vzhľadom na okolnosť, že výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, a to z dôvodov popísaných vyššie, najmä s poukazom na prekludovanie navrhovanej zmeny čo do rozšírenia žalobného petitu, preto súd navrhovanú zmenu- rozšírenie žalobného petitu súd zamietol.

Uznesenie o odročení pojednávania (vrátane odročenia za účelom vyhlásenia rozhodnutia) sa týka vedenia konania, proti ktorému v zmysle odvolanie nie je prípustné. Súd preto návrh zástupkyne žalobkyne na zrušenie termínu pojednávania za účelom vyhlásenia rozhodnutia zamietol.

S poukazom na ustanovenie súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti ostatným výrokom rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Ka n c . :

Doruč: dr. Okály, dr. Holková po vyhlásení rozsudku

Dr. Okálymu doručiť aj rovnops podania Dr. Holkovej z 31. 10. 2013 Kal. 15 dní