Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-255-2011.pdf
PDF · 141.66 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/255/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľky: S. B., X.. XX.XX.XXXX, L. R., L. XXX, právne zast. Pavol Trnka, advokát so sídlom Bánovce nad Bebravou, Novomestského 1322/16, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný E.. H. F. rozhodcom sp.zn. K.-XXXX/XX-H. zo dňa XX.X.XXXX.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu Slovenskej republiky vo výške 437,06 eur na účet Okresného súdu Žilina, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 Eur na účet Okresného súdu Žilina, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd vec prejedná po právoplatnosti tohto rozhodnutia v občianskom súdnom konaní.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa žalobným návrhom zo dňa 03.11.2011, doručeným súdu dňa 07.11.2011, domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok a zaviazal odporcu na trovy tohto konania. Svoj nárok odôvodnila tým, že bolo vedené rozhodcovské konanie na návrh odporcu, na základe čoho bola zaviazaná zaplatiť odprocovi sumu vo výške 3.103,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 15.05.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Poukázala na to, že nárok odporcu vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a sankcie v zmluvných dojednaniach sú neprimerane vysoké, zmluva je absolútne neplatná, keďže prevažná časť zmluvy je dojednaná v neprospech spotrebiteľa, nebol vzatý ohľad na dobré mravy. Zároveň zmluvu uzavrela preto, aby peňažné prostriedky odovzdala svojej neteri, ktorá ju o to požiadala, avšak uviedla ju do omylu. Taktiež namietla aj výšku úveru, nakoľko úver jej bol poskytnutý len vo výške 1.194,98 Eur a zvyšok je zmluvná odmena.
Spolu so žalobným návrhom navrhovateľka pripojila do obsahu spisového materiálu rozhodcovský rozsudok, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, zmluvné dojednania, oznámenie veriteľa o
schválení úveru, trestné oznámenie, rozsudok Okresného súdu v Trenčíne č.k. XT/X/XXXX, lekárske potvrdenia.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávania, na ktoré boli predvolaní účastníci konania a ich právni zástupcovia riadne a včas.
Súd vykonal dokazovanie vyjadrením sa právneho zástupcu navrhovateľky a odporcu, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa XX.XX.XXXX bol vydaný rozhodcovský rozsudok rozhodcom E.. H. F., sp.zn. K.-XXXX/XX-H. vo veci žalobcu: CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, proti odporkyni: S. B., o zaplatenie 3.103,63 Eur s prísl.
Týmto rozsudkom bola navrhovateľka tohto konania zaviazaná zaplatiť odporcovi tohto konania sumu vo výške 3.103,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.05.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 49,79 Eur.
Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má navrhovateľ a pasívnu má odporca. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu legitimáciu Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa ukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo ochrana oprávneného záujmu, žalobca má aktívnu legitimáciu.
Súd má za to, že bola daná vecná legitimácia účastníkov konania.
Podľa § 41 ods.1 zák.č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Súd mal zistené, že žalobný návrh bol podaný na súde v zákonom stanovenej lehote.
Súd ma preukázané, že dňa XX.XX.XXXX navrhovateľka ako dlžníčka podpísala s odporcom ako veriteľom zmluvu o revolvingovom úvere.
Navrhovateľka tvrdila, že zmluvu podpísala za účelom odovzdania finančných prostriedkov svojej neteri, ktorá jej mala sľúbiť, že sama zabezpečí splácanie úveru, čo však neurobila, a preto aj podala trestné oznámenie. Súd však dané tvrdenia a okolnosti, za ktorých navrhovateľka zobrala úver, považuje za irelevantné pre toto konanie, nakoľko je to vzťah medzi navrhovateľkou a jej neterou, ktorá v zmluvnom vzťahu s odporcom nebola zmluvnou stranou a žiadne povinnosti voči odporcovi navrhovateľkinej neteri nevyplývajú.
Navrhovateľka namietala neprijateľné zmluvné podmienky, a to z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľky a prevažná časť ustanovení zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukázala na cenu úveru, na RPMN 68,81%, ako aj na vysoké sankcie pre nesplnenie dlžníkových povinností, a to na článok 14 zmluvných dojednaní pre zmluvnú pokutu v prípade omeškania o viac ako 15 dní vo výške 8% z výšky dlžnej splátky a ak viac ako 30 dní, k tomu ešte 13% z dlžnej splátky.
Zároveň v zmysle bodu 6 zmluvných dojednaní bola uzavretá zmenka.
Taktiež bolo namietané oprávnenie osoby na uzatvornie zmluvy za odporcu.
Navrhovateľka zároveň poukázala, že sa nedá vylúčiť tiež zistenie, že zmluva bude neplatná vzhľadom na jej zdravotný stav.
Právny zástupca navrhovateľky už v podanom návrhu namietal neplatnosť rozhodcovskej doložky a následne na pojednávaní dňa 05.04.2012 namietal neplatnosť rozhodcovskej doložky, a to z dôvodu, že navrhovateľka v čase uzavretia zmluvy nebola spôsobilá uzatvoriť túto zmluvu a navrhol znalecké dokazovanie.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V prílohe Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23.apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov možno s prehľadom poznať rozsah spotrebiteľských vzťahov, ktorým sa v Európskej únii venuje osobitná pozornosť. Ide o smernice:
1. Smernica Rady 85/577/EHS z 20.decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov (Ú. v. ES L 372, 31.12.1985, s. 31).
2. Smernica Rady 89/552/EHS z 3.októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania: článok 10 až 21 (Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23).
3. Smernica Rady 90/314/EHS z 13.júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59).
4. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).
5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku (Ú. v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25.mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8.júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).
8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Kódex Spoločenstva pre lieky na ľudskú spotrebu: články 86 až 100 (Ú.v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).
9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23.septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú.v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).
10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11.mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú.v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).
11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12.decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú.v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).
12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14.januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene (Ú.v. EÚ L 33, 3.2.2009, s. 10).
Pomerne široká ochrana spotrebiteľom je garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto smernicou a nemusí ísť pritom o spotrebiteľský úver. Inými slovami povedané, ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov. Je všeobecnej povahy a jej aplikácia prichádza do úvahy vždy, ak daný vzťah neupravuje osobitná právna úprava, prípadne bude aplikované popri osobitnej právnej úprave. Jej aplikácia prichádza do úvahy najmä vtedy, ak osobitná právna úprava nerieši konkrétnu dielčiu otázku, bude to najmä vtedy, ak treba posúdiť, či konkrétna podmienka má alebo nemá charakter nekalej podmienky.
V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, a to bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Zo zmluvy je evidentné, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, aj keď ide o zmluvu o úvere spravujúcu sa Obchodným zákonníkom.
Aj napriek tomu, že zmluvný vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom, navrhovateľka požíva ochranu spotrebiteľa vzhľadom na uvedené smernice.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia rozhodcovskej doložky spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ialej len „neprijateľná podmienka").
Avšak pri braní na zreteľ čl. 8 smernice 93/13/EHS, podľa ktorého členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa, a tiež rozsudku súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 484/08 Caja de Aorros y Monte de Piedad de Madrid, v ktorom súdny dvor riešil práve výklad výnimky zo smernice týkajúcej sa ceny plnenia, ktorým judikoval, že čl. 4 ods. 2 a čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami, či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne. Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebránia takému výkladu článku 4 ods. 2 a článku 8 smernice, podľa ktorého členské štáty môžu prijať vnútroštátnu právnu úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.
Teda eurokonformnému výkladu smernice je potrebné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku, ktorú v tomto prípade nemožno považovať za žalobcom ako spotrebiteľom individuálne dojednanú.
Podľa § 40 ods.1 zák.č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Súd mal nepochybne preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľkou ako dlžníčkou. (l.č. 15 obsahu spisu).
Predmetnom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.194,98 Eur so zmluvnou odmenou 1.227,25 Eur s RPMN 67,68 % a s ročnou úrokovou sadzbou 68,81 %, priemerná RPMN za úver 48,96 % a poskytnutie revolvingu vo výške 678,22 Eur so zmluvnou odmenou za poskytnutie revolvingu 936,60 Eur s RPMN 54,66 % a ročnou úrokovou sadzbou 67,93 %.
Účel čerpania úveru bol uvedený - zariadenie domácnosti.
Podľa bodu 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania a zmluvné strany prehlásili, že žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali.
V ust. 18 zmluvných dojednaní označeného ako Riešenie sporov - rozhodcovská doložka: v bode 18.1. je uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2. tejto zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi.
Podľa bodu 18.2. označeného ako Rozhodcovská doložka akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy, budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov.
Následne sú uvedení rozhodcovia a postup v rozhodcovskom konaní.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu namietala platnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že navrhovateľka v čase uzavretia zmluvy, a teda aj rozhodcovskej doložky, nebola spôsobilá na jej uzavretie, súd sa zaoberal touto skutočnosťou a na návrh právneho zástupcu navrhovateľky nariadil znalecké dokazovanie.
Na základe toho bol ustanoveným znalcom H.. R..F. vyhotovený znalecký posudok č. XX/XXXX za účelom vyšetrenia duševného stavu navrhovateľky.
Podľa záverov tohto znaleckého posudku navrhovateľka v čase podpísania zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, resp. rozhodcovskej doložky trpela závažnou trvalou duševnou poruchou, ktorá spôsobila, že navrhovateľka dňa XX.XX.XXXX nebola spôsobilá uvedomiť si následky svojho konania. Navrhovateľka nebola schopná v čase podpísania predmetnej zmluvy vzhľadom na závažnú trvalú duševnú poruchu v pravom slova zmysle rozpoznať následky danej rozhodcovskej doložky a jej význam a nevedela posúdiť význam revolvingovej zmluvy.
Znalec uviedol, že možno vylúčiť, že navrhovateľka v čase uzavretia zmluvy konala v stave „lucida intervalla“.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka nebola spôsobilá uzavrieť predmetnú zmluvu spolu s rozhodcovskou doložkou, ktorá bola súčasťou zmluvných dojednaní, a to dokonca uvedených malým písmom a len s ťažkosťami čitateľným.
Voči znaleckému posudku neboli podané žiadne relevantné námietky.
Podľa § 38 Občianskeho zákonníka
1/ Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
2/ Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nebola spôsobilá uzavrieť predmetnú zmluvu a rozhodcovskú doložku, nakoľko trpela závažnou duševnou poruchou, je taký úkon absolútne neplatný a teda rozhodcovská doložka je neplatná.
Preto súd z uvedených dôvodov rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom E.. H. F. dňa XX.XX.XXXX, č.k. K.-XXXX/XX-H., zrušil v zmysle § 40 ods.1 písm.c) zák.č. 244/2002 Z.z., keďže navrhovateľka prostredníctvom jej právneho zástupcu popierala platnosť rozhodcovskej zmluvy opodstatnene.
Súd sa zaoberal aj ďalšími dôvodmi, pre ktoré navrhovateľka žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok, a to
- porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, (§ 40 ods.1 písm.g) ZRK)
- porušenie všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, (§ 40 ods.1 písm.j) ZRK)
Čo sa týka týchto dôvodov, navrhovateľka namietala porušenie zásady rovnosti účastníkov konania a porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov z dôvodu, že dojednané sankcie boli neprimerane vysoké a sú v rozpore s ust. § 53 ods.4 písm.k) Občianskeho zákonníka a ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. navrhovateľky.
Podľa § 17 zák.č. 244/2002 Z.z. účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Súd mal zistené, že navrhovateľka v rozhodcovskom konaní skutočne nemala poskytnutú rovnakú možnosť pre uplatnenie svojich práv ako aj odporca, keďže podľa bodu 18 zmluvných dojednaní rozhodca bol oprávnený vydať aj bez vypočutia navrhovateľky tohto konania rozhodcovský rozsudok na základe skutočností tvrdených odporcom tohto konania.
Teda aj tento dôvod súd posúdil ako opodstatnený.
Čo sa týka dôvodu podľa § 40 ods.1 písm.j) ZRK, navrhovateľka správne namietala aj porušenie všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, pričom poukázala na ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko rozhodca rozhodol o nároku odporcu napriek neprijateľným podmienkam v zmluve, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že text rozhodcovskej doložky splynul s ostatnými štandardnými podmienkami upravenými v zmluve a vo všeobecných podmienkach, je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase jej uzavretia. Takéto dojednanie dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech navrhovateľky ako
spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, najmä §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Rozhodcovská doložka je teda absolútne neplatnou aj z tohto dôvodu - neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a navrhovateľka ňou teda nebola a nie je viazaná.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné rozhodcovské konanie viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že navrhovateľke ako spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú jej poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Z rozhodcovského rozsudku je nepochybné, že nebola zohľadňovaná ochrana spotrebiteľa s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Súd zároveň zdôrazňuje, že Zmluvné dojednania, ktoré hoci sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sú uvedené menším písmom než iná časť zmluvy, dokonca v ťažko čitateľnej veľkosti.
Podľa § 53c Občianskeho zákonníka ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
Súd poukazuje na to, že ak aj nebolo všetko namietané v rozhodcovskom konaní, ale až v tomto súdnom konaní, v zmysle ustálenej judikatúry princíp „vigilantibus iura scripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
Vzhľadom k tomu, že súd zrušil rozhodcovský rozsudok predovšetkým v zmysle § 40 ods.1 písm.c) zák.č. 244/2002 Z.z., aj keď dôvody podľa § 40 ods. 1 písm. g) a j) cit.zák. sú dôvodné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd nepovažoval za potrebné sa podrobnejšie vyjadrovať k ostatným namietaným dôvodom a za postačujúce považuje vyššie uvedené, nakoľko rozhodcovský rozsudok bol zrušený z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, a teda celá doložka je absolútne neplatná z dôvodu nespôsobilosti navrhovateľky ju uzavrieť spolu so zmluvou podľa záverov ustanoveného znalca. Teda je nadbytočné zaoberať sa ďalšími námietkami, a to aj v prípade ich opodstatnenosti.
Teda tým, že rozhodcovská doložka je absolútne neplatná, stráca zmysle posudzovať zmluvné podmienky a iné dôvody niečoho, čo je neplatné.
Keďže jedným z dôvodov bol aj dôvod podľa § 40 ods.1 písm.c) zák.č. 244/2002 Z.z., po právoplatnosti rozhodnutia nebude vo veci rozhodovať opäť rozhodcovský súd, ale v konaní bude pokračovať súd, a to v zmysle § 43 ods.1 cit.zák., podľa ktorého ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Súd poukazuje na to, že rozhodcovský rozsudok pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, bol zrušený v celom rozsahu.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť uplatneného nároku, na základe čoho súd návrhu navrhovateľky vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súd ďalšie dokazovanie nevykonal a nakoľko súd mal za to, že vykonané dokazovanie je postačujúce na hodnoverné zistenie stavu a ďalšie dokazovanie by neprispelo k iným zisteniam, keďže predmetom konania bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku. Nepochybne bolo zistené, že žiadna rozhodcovská zmluva/doložka nebola platne uzavretá, čo je jednoznačný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Vykonanie iných by bolo neefektívne a nehospodárne.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov konania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Nakoľko súd návrhu navrhovateľky vyhovel, úspešným účastníkom v tomto konaní bola navrhovateľka, ktorej na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. voči odporcovi. Súd v danej veci nezistili žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľke ako úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi t.j. odporcovi.
Navrhovateľka si síce prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na začatie konania uplatnila náhradu trov konania, ale v zákonnej lehote trovy konania nevyčíslila. Navrhovateľke z obsahu spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Podľa § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.
V danej prejednávanej veci bola navrhovateľka v plnom rozsahu úspešná, keďže súd návrhu navrhovateľky vyhovel. Neúspešným účastníkom konania bol teda odporca, preto je povinný hradiť aj trovy konania štátu, ktoré mu vznikli. Uznesením č.k. 18C/255/2011-208 zo dňa 17.07.2013 súd rozhodol tak, že priznal znalcovi H.. R. F. znalečné v sume 437,06 eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Trovy štátu teda predstavujú sumu 437,06 eur. Súd na náhradu trov konania - trov štátu v sume 437,06 eur zaviazal odporcu ako neúspešného účastníka v tomto konaní pri aplikácii cit. ust. § 148 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 2 ods. 2, prvej vety zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, od poplatku sú oslobodení: za) spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany podľa osobitného predpisu.
Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.
Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona, ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok, alebo ktorým sa schválil zmier.
V prejednávanej veci bolo vyhovené návrhu navrhovateľky, navrhovateľka bola osobne oslobodená od platenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania, a tak s poukazom na výsledok konania súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania odporcu a to tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).