Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19C-21-2023.pdf
PDF · 91.58 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/21/2023
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E. proti žalovaným: 1/ C. B., F. G., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., 2/ H. G., F. I., nar. X.XX.XXXX, bytom J. K. XXXX/X, XXX XX E., 3/ A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom J. K. XXXX/X, XXX XX E., v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 30.5.2023 bol konajúcemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť podpísať so žalobcom nájomnú zmluvu schválenú okresným súdom, ktorá je súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá by im ukladala povinnosť platiť mu nájom vo výške 220,- Eur za užívanie nehnuteľnosti, pričom daná nájomná zmluva mala byť uzatvorená na dobu určitú od 1.7.2023 až do dňa právoplatného rozsudku o vyporiadaní BSM pod sp. zn.: XXX/XX/XXXX a zároveň, aby uložil žalovaným zaplatiť mu peňažnú náhradu za užívanie nehnuteľnosti vo výške 2 420,- Eur do 15.7.2023 na jeho osobný účet. K návrhu priložil zmluvu o nájme rodinného domu, potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach č. L. zo dňa 7.8.2022, lekársku správu – nález H. D. M. zo dňa 6.8.2022, fotografie rodinného domu a zmluvu o nájme uzatvorenú dňa 7.8.2022 s p. H. N. I., s prílohami.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že pod sp. zn.: XXX/XX/XXXX vydal L. D. E. O. rozsudok, ktorým rozviedol manželstvo žalobcu a žalovanej v 1. rade, právoplatný a vykonateľný sa stal dňa 25.8.2022, čím zaniklo BSM žalobcu a žalovanej v 1. rade. Ďalej uviedol, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, kat. úz. P., a to pozemky – parcely č. XXXX M. XXXX spolu so stavbou rodinného domu so súp. č. XXXX vlastní on a žalovaná v 1. rade v podiele 4/5, ktorý patrí do ich zaniknutého BSM a žalovaní v 2. a 3. rade v podiele 1/5, ktorý tiež patrí do ich BSM. Uviedol, že žalovaní mu ešte pred rozvodom znemožnili užívanie nehnuteľnosti, ktorej je podielový spoluvlastník, a to od júla 2022, pričom ako dôkaz o tom predložil súdu nájomnú zmluvu, na základe ktorej si musel prenajať byt od p. I., pričom doba nájmu bola stanovená od 15.7.2022 do 14.7.2023 a nájomné bolo stanovené na 420,- Eur mesačne plus SIPO, teda spolu 600,- Eur mesačne. Dňa 2.12.2022 vyzval žalovanú v 1. rade, aby mu sprístupnili rodinný dom a odovzdali mu aj kľúče, nakoľko zámky na dverách boli vymenené a žiadal ju taktiež o odplatu za užívanie aj jeho podielu rodinného domu vo forme bezdôvodného obohatenia.
3. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Konajúci súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či podaný návrh má posudzovať ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania, teda návrh podaný spolu s uplatnením nároku formou žaloby.
5. Podľa čl. 11 ods. 1 CSP platí, že úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
6. Podľa ust. § 131 CSP platí, že žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
7. S ohľadom na to, že II. petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáha zaplatenia sumy 2 420,- Eur ako náhrady za užívanie nehnuteľnosti od jeho odchodu do podnájmu, t.j. od 7.8.2022 do 1.7.2023, t.j. v rozsahu 11 splátok po 220,- Eur, súd mal za to, že napriek označeniu návrhu v tejto časti ako návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ide v danom prípade o žalobu v súlade s ust. § 131 CSP, preto túto časť petitu posúdil ako žalobu o zaplatenie, v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia o nej nerozhodoval a vo zvyšnej časti návrh posúdil ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný počas konania.
8. Konajúci súd ďalej pristúpil k skúmaniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. V súlade s ustanovením § 326 ods. 1 CSP je potrebné v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a zároveň je potrebné ozrejmiť, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Z LV č. XXX, kat. úz. P., ktorý si súd zabezpečil aplikujúc ust. § 185 ods. 2 CSP, vyplýva, že žalobca a žalovaná v 1. rade majú v BSM 4/5 podiel na tam uvedených nehnuteľnostiach a žalovaní v 2. a 3. rade majú v BSM 1/5 podiel na tam uvedených nehnuteľnostiach – pozemkoch parcely č. XXXX M. XXXX a rodinnom dome so súp. č. 2299, pričom vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli strany sporu na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy zapísanej pod V-13847/2017.
10. Z Potvrdenia L. F. G. Q. E. č. L. zo dňa 7.8.2022 vyplýva, že žalobca dňa 7.8.2022 urobil oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
11. Z lekárskej správy – nálezu H. D. M. zo dňa 6.8.2022 vyplýva, že žalobca bol lekársky ošetrený s bolesťami chrbtice, nakoľko ho deň pred ošetrením napadol svokor, dostal jeden úder po tvári/krku vpravo, odvtedy trpí bolesťami a ťažkosťami pri pohyboch krku.
12. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 7.8.2022 uzatvorenej medzi žalobcom a p. H. N. I. súd zistil, že žalobca ako nájomca si prenajal byt č. 6 na adrese E. X, XXX XX E., s dobou nájmu na dobu určitú od 15.7.2022 do 14.7.2023 a s výškou nájomného 420,- Eur mesačne a výškou úhrad za užívanie bytu vo výške 180,- Eur.
13. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP platí, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP platí, že ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP platí, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa ust. § 185 ods. 2 CSP platí, že súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa ust. § 132 ods. 1 OZ platí, že vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
18. Podľa ust. § 133 ods. 2 OZ platí, že ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
19. Podľa ust. § 123 OZ platí, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
20. Podľa ust. § 34 OZ platí, že právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
21. Podľa ust. § 663 OZ platí, že nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
22. Podľa ust. § 50a ods. 1 a 2 OZ platí, že účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
23. Podľa ust. § 229 CSP platí, že právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.
24. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Z povahy veci vyplýva, že ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje v konaní o nariadení neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností, prípadne ich neosvedčenie má za následok zamietnutie návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd tiež posudzuje, či uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.
25. Posudzujúc žalobcom podaný návrh podľa jeho doslovného znenia sa žalobca v I. petite svojho návrhu domáha nariadenia neodkladného opatrenia vo forme uloženia povinnosti žalovaným podpísať so žalobcom nájomnú zmluvu, ktorú predložil v prílohe návrhu, ktorou by sa žalovaní zaviazali hradiť mu čiastku vo výške 220,- Eur mesačne za užívanie spoločnej nehnuteľnosti na obmedzenú dobu. Žalovaní sú však, rovnako ako žalobca, podieloví/bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, o ktorej užívanie v predmetnom konaní ide, pričom nájomná zmluva je právny vzťah, kde ako nájomca môže vystupovať len osoba, ktorá nemá vlastnícky vzťah k predmetu nájmu, a touto nájomnou zmluvou jej vzniká užívacie právo odvodené od vlastníckeho práva prenajímateľa. Vlastník nehnuteľnosti nemôže vystupovať v pozícii nájomcu nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom, nakoľko jeho užívacie právo k nehnuteľnosti vyplýva z vlastníckeho práva, ktorým disponuje, a to v intenciách ust. § 123 OZ. Titul užívania nehnuteľnosti zo strany žalovaných je teda ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a nie je možné ho duplikovať založením nájomného vzťahu. Naviac, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak ako ho koncipoval žalobca, smeruje k nahradeniu prejavu vôle žalovaných uzatvoriť dvojstranný právny úkon, pričom domáhať sa nahradenia prejavu vôle zo strany súdu je možné (okrem osobitných prípadov ustanovených zákonom, napr. § 719 ods. 2 OZ neaplikovateľných na daný prípad) len v súlade s ust. § 50a OZ, teda len v prípade porušenia záväzku uzatvoriť zmluvu na základe zmluvy o budúcej zmluve. V danom prípade, aj ak by súd dospel k záveru, že takto koncipované neodkladné opatrenie by bolo podľa § 325 ods. 2 CSP prípustné, žalobca neosvedčil, že by disponoval vo vzťahu k žalovaným zmluvou o budúcej zmluve o určitom spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a finančného vyrovnania medzi
nimi, kde by došlo zo strany žalovaných k porušeniu povinnosti túto uzatvoriť a vo vzťahu ku ktorej by sa mohol domáhať nahradenia prejavu vôle. Žalobca neosvedčil, že by disponoval titulom, ktorý by ho oprávňoval žiadať od žalovaných uzatvorenie dvojstranného právneho úkonu, a s ohľadom na vyššie uvedené, že žalovaní majú rovnaké užívacie právo k predmetným nehnuteľnostiam ako žalobca, vyplývajúce im z ich vlastníckeho práva k nim, by takýmto dvojstranným právnym úkonom nemohla byť nájomná zmluva. Zároveň, hoci ust. § 325 ods. 2 CSP vyčítava druhy neodkladných opatrení len demonštratívne, súd uvádza, že nahradenie prejavu vôle uzatvoriť zmluvu je nárok, ktorého sa nemožno domáhať vo forme návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie o nariadení prejavu vôle zo strany súdu totiž musí mať podľa § 229 CSP podobu rozsudku, nemožno o ňom rozhodnúť uznesením, neodkladnou úpravou vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, ale len na základe žaloby, pričom výsledkom takto iniciovaného konania je rozsudok, ktorý nahrádza prejav vôle. Rozhodnutie súdu o nahradení prejavu vôle si totiž vyžaduje rozsiahlejšie zistenie skutkového stavu, nepostačuje len jednostranné osvedčovanie nároku zo strany žalobcu tak ako je tomu pri neodkladnom opatrení, kde sa pre rozhodnutie nevyžaduje potreba preukázania relevantných skutočností, čo vyplýva z potreby bezodkladnosti úpravy pomerov strán sporu.
26. Posudzujúc podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa jeho obsahu s prihliadnutím na v ňom uvedené skutkové tvrdenia žalobcu súd dospel k záveru, že žalobca sa návrhom na naradenie neodkladného opatrenia vo svojej podstate domáha finančných nárokov, uloženia povinnosti žalovaným hradiť žalobcovi počnúc 1.7.2023 do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM čiastku vo výške 220,- Eur mesačne, teda domáha sa nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, t.j. aby súd uložil žalovaným povinnosť niečo vykonať.
27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na to, aby súd mohol vydať takéto neodkladné opatrenie, musí mať v prvom rade za osvedčenú dôvodnosť a existenciu nároku, ktorého ochrany sa žalobca domáha, nakoľko platí, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
28. Konajúci súd sa teda zaoberal otázkou, či nárok, ktorého sa žalobca domáha, ak ho súd s ohľadom na obsah návrhu posudzuje ako nárok na platenie sumy 220,- Eur mesačne za nadužívanie spoločnej nehnuteľnosti od 1.7.2023 do právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní BSM, existuje a či je dôvodný, pričom dospel k záveru, že nárok na úhradu čiastok vo výške 220,- Eur mesačne, splatných v budúcnosti, dôvodný nie je. K uvedenému záveru konajúci súd dospel na základe toho, že nároku na vydanie odplaty za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu od žalovaných ako ďalších spoluvlastníkov sa žalobca nemôže domáhať vopred. Žalobca nemá žiadny právny titul, ktorý by ho oprávňoval na to, aby od žalovaných ako ďalších podielových/bezpodielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti vyžadoval úhrady za nadužívanie ich spoluvlastníckeho podielu, ktorého konania sa doposiaľ nedopustili a majú sa podľa tvrdení žalobcu dopúšťať až v budúcnosti, od 1.7.2023. Súd teda dospel k záveru, že nárok, ktorého ochrany sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, doposiaľ nevznikol a nakoľko ako z vyššie uvedeného vyplýva, nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, súd usúdil, že podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia – existencia nároku, ktorému sa má formou nariadenia neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana, nie je splnená.
29. Pre účely nariadenia neodkladného opatrenia konajúci súd nemal za osvedčené ani splnenie podmienky preukázania potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu ako ďalšej nevyhnutnej podmienky, ktorá musí byť splnená, aby súd mohol neodkladné opatrenie nariadiť. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu – neodkladného opatrenia, v zmysle procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia, pričom jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Konajúci súd zohľadniac tvrdenia žalobcu v podanom návrhu, že neuspokojivý stav vzťahov medzi ním a ostatnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti trvá už od leta roku 2022, teda už takmer rok, že žalobca dokázal tento neuspokojivý stav vyriešiť uzatvorením nájomnej zmluvy na byt, ktorý aktuálne užíva, teda má zabezpečenú bytovú otázku, aj keď s finančnými nákladmi, v spojitosti s návrhom tak ako ho koncipoval žalobca a čoho sa ním v konečnom dôsledku domáhal (vychádzajúc z obsahu návrhu do dôsledkov výlučne finančných nárokov voči žalovaným), dospel k záveru, že žalobca v konaní ani netvrdil a ani neosvedčil nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne
hroziacej ujmy na jeho právach, ktoré by odôvodňovali bezodkladný zásah súdu do vzťahov medzi žalobcom a žalovanými formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Aj pre nesplnenie tejto procesnej podmienky preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné vyhovieť.
30. S ohľadom na uvedené, keďže žalobca v konaní neosvedčil existenciu nároku, ktorého ochrany sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha a neosvedčil ani nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, a preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pre ktorého nariadenie nie sú splnené podmienky, zamietol.
31. S ohľadom na neexistenciu nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana konajúci súd už neskúmal možnú preferenciu zabezpečovacieho opatrenia pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ust. § 324 ods. 3 CSP.
32. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Nakoľko uznesenie, ktorým súd rozhoduje o neodkladnom opatrení, nemá povahu konečného rozhodnutia, v súlade ust. § 262 ods. 1 a contrario CSP, súd o trovách vyvolaných návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu nerozhodol. O týchto trovách bude rozhodnuté spolu s ostatnými trovami v rozhodnutí v konaní vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Košice I písomne (§ 357 písm. d) CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP)
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (§ 332 ods. 1 CSP).