Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_10C-171-2013.pdf
PDF · 99.75 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/171/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Profidebt Slovakia s.r.o. so sídlom Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 36 862 657, proti žalovanej O. T., L.. X.X.XXXX, J. C. Č. XX, v konaní o zaplatenie 1.300,93 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 922,82 eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 899,42 eur od 21.4.2009 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,-eur, zročných vždy ku poslednému kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia zročnej splátky.
Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.1.2013 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1300,93€ spolu s 8,5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 899,42 eur od 21.6.2008 do zaplatenia, s úrokom vo výške 0,05% denne zo sumy 899,42 eur od 21.6.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovanej poskytol úver dňa 1.6.2006 na základe Zmluvy o úvere, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 46.-tich mesačných splátkach vo výške 42,92 eur, pričom žalovaná túto povinnosť nesplnila a neuhradila žalobcovi sumu 899,42 eur. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky zročnej 20.5.2008 a v dôsledku tej skutočnosti má žalobca nárok podľa článku 12.bod 3. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu zaplatiť okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05% za každý začatý deň omeškania. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej ku dňu spísania žaloby predstavuje sumu 1300,93 eur a pozostáva z neuhradenej časti úveru, zmluvnej pokuty a odkúpených poplatkov. Dňa 12.9.2011 uzavrel žalobca ako postupník so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., právny nástupca spoločnosti Tatra Credit a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola žalobcovi postúpená splatná pohľadávka voči žalovanej zo zmluvy o úvere v sume 1300,93 eur s príslušenstvom a právami, spojenými s pohľadávkou. Keďže žalovaná nezaplatila dlh žalobcovi ani na základe listu postupcu zo dňa 30.9.2011 bol žalobca nútený obrátiť sa žalobou na súd.
V priebehu konania žalobca podaním zo dňa 26.6.2013, na súd došlým 2.7.2013, žalobu spresnil tak, že žiadal priznať sumu 1300,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 899,42
eur od 21.6.2008 do zaplatenia a úrok z úveru vo výške 0,05% denne zo sumy 899,42 eur od 21.6.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Na výzvu súdu pred prvým pojednávaním vo veci samej podaním zo dňa 11.11.2013 žalobu ďalej špecifikoval a uviedol, že žalovaná suma pozostáva z nesplatenej časti úveru, sumy zmluvných pokút, vyčíslených podľa článku 12. Všeobecných obchodných podmienok. Žalovaná sa v zmluve zaviazala uhradiť úver vo výške 1974,31 eur v 48. mesačných splátkach vo výške 42,92 eur.
Z predloženého dokumentu, poskytnutého právnym predchodcom žalobcu, teda postupcom vyplýva vyčíslenie pohľadávky, z ktorého vyplýva, že žalovaná uhradila splátky vo výške 909,63 eur a ostala neuhradená cena úveru vo výške 899,42 eur. V dôsledku tejto skutočnosti vznikla právnemu predchodcovi žalobcu, ale aj samotnému žalobcovi vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa článku 12. Všeobecných obchodných podmienok. Podľa článku 12.bod 2. Všeobecných obchodných podmienok predchodcu žalobcu, bol veriteľ oprávnený požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak by sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky v 30.-ty deň po dobe splatnosti vo výške 10% z dlžnej splátky. Podľa článku 12.bod 3. Všeobecných obchodných podmienok v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania. Podľa vyjadrenia predchodcu žalobcu sankčná pokuta sa generuje denne a vypočítava sa z dlžného zostatku ako násobok sadzby pokuty a násobok počtu dní omeškania. Žalovaná suma vo výške 1300,93 eur pozostáva takto z neuhradenej časti úveru vo výške 899,42 eur, sankčnej pokuty vo výške 293,96 eur, pokuty za vypovedania vo výške 84,15 eur a pokuty za omeškanie vo výške 23,40 eur. Pokuta za omeškanie sa vypočíta vo výške 10% z omeškanej splátky, ak je dlžník v omeškaní so splatením splátky viac ako 30 dní. Pokuta za vypovedanie sa vyrubovala vo výške 10% zo zostatku istiny pri vypovedaní zmluvy.
K tomuto podaniu pripojil žalobca aj výpis z úverového účtu žalovanej a prehľad o splácaní úveru.
Na takejto žalobe potom žalobca zotrval v priebehu konania.
Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prvýkrát na pojednávaní dňa 14.11.2013, kde uviedla, že nárok žalobcu nerozporuje. Dlh nesplácala z dôvodu, že po smrti manžela sa dostala do zlej finančnej situácie a momentálne jediným jej príjmom je vdovský a sirotský dôchodok spolu v sume 411,-€, ako aj prídavok na dieťa a to na dve maloleté deti. Z tejto sumy musí uživiť trojčlennú domácnosť, teda seba a dve maloleté deti. Pre prípad, že by bola súdom zaviazaná k úhrade predmetného dlhu, preto požiadala o povolenie splátok dlhu maximálne vo výške 50,-€ mesačne, s ktorým splácaním dlhu by jej zrejme vypomohol finančne jej najstarší syn, ktorý sa zamestnal, ale býva so žalovanou v spoločnej domácnosti. Vyššie splátky by už uhrádzať nedokázala.
Súd vo veci vykonal dokazovanie dokazovanie čítaním listín pripojených žalobcom do súdneho spisu , predovšetkým spomínanej úverovej zmluvy, čítaním výpisu z úverového účtu, čítaním korešpondencie medzi predchodcom žalobcu a žalovanou a samotným žalobcom a žalovanou a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:
Predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130, so žalovanou 1.6.2006 uzavrela Zmluvu o poskytnutí pôžičky č.7055027892, pričom z údajov o žalovanej nevyplývalo, že by zmluvu uzatvárala pre potreby svojho podnikania alebo zamestnania. Pôžička bola žalovanej poskytnutá vo výške 40.000,-Sk a bola dohodnutá výška mesačnej splátky 1293,- Sk pri počte 46.mesačných splátok a RPMN 10,43% ročne. Splátky mali byť splácané z bežného účtu a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy podľa vyhlásenia zmluvných strán sa stali aj Všeobecné obchodné podmienky poskytovateľa pôžičky, s ktorými žalovaná súhlasila a boli obsiahnuté na rube predmetnej zmluvy s tým, že žalovaná ich podpísala (čl.3 a 4).
Z článku III.písmeno a/ Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) vyplynulo, že klient, teda žalovaná bola povinná riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných mesačných splátkach v termínoch určených splátkovým kalendárom, inak vo výške a termínoch, uvedených v zmluve o pôžičke, pričom splátky sú splatné do 20.-teho dňa v mesiaci. V jednotlivých splátkach bol zahrnutý aj dohodnutý úrok a príslušná časť istiny pôžičky. Prvá mesačná splátka bola splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy o pôžičke.
V zmysle článku V. písmeno b/ VOP bol veriteľ oprávnený žiadať okamžité splatenie pôžičky v prípade, ak sa klient oneskoril s platením aspoň dvoch splátok, alebo ak sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace .
Článok VII. VOP obsahoval potom zmluvné sankcie, pričom podľa písmena b/ článku VII. VOP bol veriteľ požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v prípade, ak 1. Klient sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok v 30.-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10% z tejto čiastky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný zaplatiť spoločnosti, teda veriteľovi okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania. Úrok z omeškania je povinný zaplatiť dlžník na výzvu veriteľa.
V zmysle článku IX. bod b/ VOP oznámenie o okamžitej splatnosti je účinné dňom doručenia písomnej výzvy klientovi a klient je povinný dlžnú sumu pohľadávky uhradiť jednorázovo v lehote a výške uvedenej v oznámení o okamžitej splatnosti. Ak klient neprevezme zásielku, obsahujúcu oznámenie o okamžitej splatnosti, alebo sa takúto zásielku nepodarí z iných dôvodov doručiť na poslednú známu adresu, uvedenú klientom, oznámenie sa považuje za doručené dňom márneho uplynutia úložnej lehoty alebo vrátenia nedoručenej zásielky spoločnosti.
Z prehľadu o splácaní dlhu žalovanou - z výpisu z úverového účtu súd zistil, že žalovaná poslednú pravidelnú splátku vo výške 42,92 eur urobila 18.1.2008. Ďalšie splátky zročné vo februári, marci, apríli, máji a júni 2008 už neurobila a potom, čo mal predchodca žalobcu údajne vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, urobila ešte splátky vo februári 2009 vo výške 60,-€, v marci 2009 vo výške 60,-€ a poslednú úhradu urobila 8.4.2009 vo výške 60,-€. Odvtedy žalovaná úver nesplácala. Žalobca v konaní neprodukoval dôkaz, preukazujúci jeho tvrdenia, že predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o úveru, resp. oznámil žalovanej v zmysle článku V. písmeno b/ VOP okamžitú splatnosť úveru, preto v konaní nebol produkovaný dôkaz, kedy bola žalovaná vyzvaná predchodcom žalobcu na zaplatenie zvyšku nezaplateného úveru.
Žalobca preukázal len list svojho predchodcu, teda postupcu, ktorý uzavrel so žalovanou zmluvu o pôžičke, a to list z 30.9.2011, ktorým žalovanej bola oznámená skutočnosť, že táto obchodná spoločnosť na žalobcu postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 12.9.2011 pohľadávku, ktorú mala obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku voči žalovanej z vyššie spomínanej zmluvy o pôžičke v celkovej výške 1300,93 eur. Postupca týmto listom žalovanú vyzval, aby svoje záväzky zo zmluvy, ktoré ku dňu 1.10.2011 mali predstavovať sumu 1563,37 eur s príslušenstvom, zaplatila výhradne postupníkovi, teda žalobcovi na účet tam uvedený.
V konaní nebol produkovaný dôkaz, preukazujúci, že by žalovaná bola tento dlh žalobcovi ku dňu podania žaloby, resp. ku dňu vyhlásenia rozsudku zaplatila. Postúpenie pohľadávok potom žalobca preukázal aj pripojenou zmluvou o postúpení pohľadávok, konštatovanou v žalobe zo dňa 12.9.2011. Bolo nesporné, že touto zmluvou sa žalobca stal veriteľom pohľadávky voči žalovanej, vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o pôžičke. Veriteľom pohľadávky namiesto pôvodného veriteľa, obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku a to v zmysle § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (zák.č.40/1964 Zb.).
Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne a to z týchto dôvodov:
Predchodca žalobcu, teda postupca so žalovanou uzavrel zmluvu o pôžičke, ktorú je z pohľadu zákona číslo 258/2001 Z.z. nutné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere vzhľadom na skutočnosť, že predchodca žalobcu konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná prijímala pôžičku ako spotrebiteľ, teda nie v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Preto sa na túto zmluvu okrem Zákona o spotrebiteľských úveroch vzťahujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka a to konkrétne ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka (zák.č.40/1964 Zb.).
Predchodca žalobcu žalovanej poskytol úver v celkovej výške 1327,76 eur, z ktorého neuhradená zostala úverová listina vo výške 899,42 eur. Na splatenie úveru mala žalovaná poskytnúť veriteľovi celkovo 46.splátok vo výške 1293,-Sk, čo predstavuje sumu 59.478,-Sk, čiže 1974,31 eur. Preto ak žalobca požadoval nesplatenú úverovú istinu vo výške 899,42 eur, požadoval ju v súlade so zmluvou.
Je nesporné, že žalovaná bola v čase od januára 2008 do júna 2008 v omeškaní s úhradou šiestich splátok a ak potom žalobca požadoval pokutu za omeškanie vo výške 23,40 eur podľa presvedčenia súdu ju požadoval pri omeškaní s úhradou týchto splátok v súlade s článkom VII. písmeno b/ bod 1. VOP, teda vo výške 10% z dlžnej sumy splátok. Vo VOP bol dohodnutý i úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania. Tento úrok žalobca požadoval priznať z istiny vo výške 899,42 eur popri zákonnom úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne z tejto sumy s tým, že v druhom zo svojich doplňujúcich podaní žalobca konštatoval, že sa jedná o úrok z úveru. Za takýto úrok z úveru predmetný úrok považovať nemožno. Určite podľa vôle zmluvných strán nešlo o dohodnutý úrok z úveru, ale o úrok sankčný, to znamená o úrok z omeškania tak, ako ho pomenovával expersis verbis článok VII. písmeno b/ bod 1. VOP. Súd v tejto výške považoval úrok z omeškania za neplatne dohodnutý a to vzhľadom na ustanovenie § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktoré platilo aj v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorého zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Vzhľadom na skutočnosť, že šlo o žalovanú, ktorá bola spotrebiteľkou a na skutočnosť, že šlo o poskytnutie pôžičky, ktorej inak základné náležitosti upravujú ustanovenia § 657 a 658 Občianskeho zákonníka, vzťahy zmluvou neupravené sa spravujú Občianskym zákonníkom a ten pokiaľ ide o úroky z omeškania túto problematiku upravoval v ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka pokiaľ sa dlžník do omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo od neho požadovať úroky z omeškania, pokiaľ podľa občianskeho zákonníka nie je oprávnený požadovať poplatok z omeškania. V tomto prípade ale veriteľ má právo na úroky z omeškania, ktorých výšku v čase uzavretia zmluvy upravoval § 3 Nariadenia Vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Tieto zákonné ustanovenia kogentným spôsobom upravovali výšku úrokov z omeškania, ktorá v čase uzavretia zmluvy o pôžičke nesmela byť vyššia ako dvojnásobok základnej úrokovej sadzby, určenej NBS k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak účastníci konania v spotrebiteľskej zmluve dojednali vyššie úroky z omeškania, v tomto prípade 0,05% denne z dlžnej sumy, čo v prepočte predstavuje 18,25% ročne, bolo toto ustanovenie VOP veriteľa vzhľadom na zákonnú úpravu, obsiahnutú v ustanovení § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka neplatné pre rozpor so zákonom. Ak aj žalobca pomenoval tento úrok ako dohodnutý úrok z úveru, nárok na takýto úrok z iných ustanovení zmluvy nevyplýval. Podľa presvedčenia súdu šlo o úrok z omeškania a žalobca ho duplicitne uplatňoval z istiny 899,42 eur popri zákonnom úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne z tejto sumy. Súd preto nárok žalobcovi na takýto úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 899,42 eur od 21.6.2008 do zaplatenia nepriznal, pretože na to nebol zákonný dôvod.
Pokiaľ šlo o požadovaný úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 899,42 eur od 21.6.2008 do zaplatenia, súd zisťoval, kedy sa žalovaná dostala s úhradou zvyšku úverovej istiny do omeškania. Keďže žalobca neprodukoval dôkaz, kedy bol úver zosplatnený, súd vychádzal zo znenia zmluvy, podľa ktorej mal byť úver splatený 46.-tich splátkach, pričom prvá splátka bola zročná k 20.-temu dňu mesiaca, ktorý nasledoval po uzavretí úverovej zmluvy, teda k 20.7.2006, z čoho vyplýva, že posledná splátka mala byť zaplatená 10.4.2009. Podľa názoru súdu sa potom žalovaná so splácaním zvyšku úveru, ktorý dovtedy nezaplatila dostala do omeškania od 21.4.2009. Len od tohto momentu súd žalobcovi priznal
nárok na požadovaný úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu opäť zamietol.
Požadovaný úrok 8,5% ročne z dlžnej sumy s prihliadnutím na vznik omeškania ku dňu 21.4.2009 bol potom požadovaný v súlade s vtedy účinným ustanovením § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č.87/1995 Z.z., teda bol v zákonnom limite, určenom týmto ustanovením (žalobca mohol požadovať úrok z omeškania vo výške, ktorá bola o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda k 21.4.2009).
Súd potom spolu žalobcovi priznal nárok na zaplatenie istiny, uvádzanej vo výrokovej časti tohto rozsudku sumu 899,42 eur a sumy 23,40 eur (titulom 10% zmluvnej pokuty za omeškanie s úhradou sako súčet splátok zročných v januári aj júni 2008).
Súd žalobcovi nepriznal sumu 293,96 eur, ktorú žalobca požadoval titulom tzv. sankčnej pokuty, ktorá sa počítala ako násobok sumy 0,05% denného dlžného zostatku a počtu dní omeškania a to vzhľadom na skutočnosť, že takáto pokuta dohodnutá nebola. Navyše VOP žalobcu nemali ustanovenie článku XII., o ktorý žalobca opieral nárok na toto plnenie, ale v ustanovení článku VII. bod b/ ods.1 upravovali takýmto spôsobom výšku úrokov z omeškania.
Súd nepriznal žalobcovi ani tzv. pokutu za vypovedanie, ktorú žalobca požadoval vo výške 84,15 eur a to vzhľadom na skutočnosť, že nárok na takúto sankciu zo zmluvy nevyplýval.
Teda súd žalobcovi priznal len to, čo je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku z dôvodov vyššie uvedených a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.
U žalovanej súd vzhľadom na jej zlú finančnú a sociálnu situáciu využil ustanovenie § 160 ods.1 O.s.p. a povolil jej splácanie dlhu v splátkach, ktorých výšku a zročnosť určil vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.2 O.s.p. a vzhľadom na skutočnosť, že každý z účastníkov bol v časti uplatneného nároku úspešný, ale aj neúspešný, rozhodol o trovách konania tak, že žiadny z nich nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.