Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-166-2013.pdf
PDF · 88.06 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/166/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa P. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, C. C., zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Miadokom, bytom Nám. SNP 2, Banská Bystrica proti odporcom 1/ Z. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, C. C., 2/ Z.. N. R., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, C. C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov P.. Q. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, C. C., všetci právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Hrežďovič a Hrežďovičová, so sídlom Rudlovská č. 2, Banská Bystrica, o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/183/2011-78 zo dňa 07. 02. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa ním domáhal určenia, že darovacia zmluva uzatvorená medzi odporcami 1/ a 2/ zo dňa 29. 05. 2003 zavkladovaná pod V1998/2003, VZ1069/2003 a záložná zmluva, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo na LV č. XXX, na byt č. XX, N.. poschodie, vchod č. XXX, ako aj podiel k pozemkom a spoločným častiam a zariadeniam domu pre pohľadávku R. banka, a. s., C., sú neplatné.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti darovacej zmluvy v zmysle § 80 písm. c) O. s. p.. Konštatoval, že pri určení neplatnosti zmluvy sa spravidla neriešia všetky otázky sporu a predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť patrí. Ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem. Naviac poukázal na to, že uvedený naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy nie je daný ani z dôvodu, že ak nadobudne vec od dlžníka tretia osoba, v prípade úspešného odporovania vlastníctvo nestráca, toto zostáva zachované a nie je možné následne pri ďalšom prevode domáhať sa určenia neplatnosti ďalšej zmluvy, v danom prípade darovacej zmluvy.
Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti záložnej zmluvy, ktorou bolo zriadené záložné právo pre pohľadávku v prospech R.X/,a. s., C., okresný súd mal za to, že navrhovateľ taktiež nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení a odporkyňa 2/ a vedľajší účastník nie sú účastníkmi daného právneho úkonu, teda nie sú v tejto časti konania pasívne legitimovaní.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. , teda podľa úspechu v konaní.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( ust. § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie navrhovateľ. Rozsudok prvostupňového súdu považoval za nezákonný a nespravodlivý, v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Trval na tom, že odporcovia 1/ a 2/, ako aj vedľajší účastník na strane odporcov výkonom svojich práv a povinností od roku 2000 nepretržite poškodzujú práva a oprávnené záujmy navrhovateľa. Mal za to, že z obsahu súdneho sporu je nesporné, že darovacia zmluva uzavretá medzi odporcami 1/ a 2/, na základe ktorej odporkyňa 2/ darovala z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov byt, je od počiatku ex lege absolútne neplatný právny úkon, pretože je v rozpore s dobrými mravmi a ide o neplatný úkon v zmysle ust. § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka. Namietal, že v prípade, ak chceli rodičia, teda odporkyňa 2/ a vedľajší účastník na strane odporcov darovať nehnuteľnosť svojmu dieťaťu, teda odporcovi v rade 1/, potom mali byť na strane darcov uvedení obaja rodičia. Darovacia zmluva je tak vzhľadom na túto skutočnosť nulitná. K spornému prevodu podľa neho došlo v čase, keď prebiehalo exekučné konanie. Naviac, odporkyňa 2/ bola účastníčkou súdneho konania prebiehajúceho pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 12C/29/2003, v rámci ktorého bolo rozhodnuté, a to právoplatne, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi odporkyňou 2/ a vedľajším účastníkom na strane odporcov je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Okresný súd sa teda nevysporiadal s tak závažnými skutočnosťami ako sú doposiaľ vydané právoplatné rozhodnutia súdov, a ktoré bol navrhovateľ nútený podať v záujme ochrany svojich práv. Právne názory uvedené v týchto právoplatných rozhodnutiach sú v tomto konaní právne záväzné a súd bol povinný ex lege z týchto rozhodnutí pred vydaním napadnutého rozsudku aj vychádzať. Navrhovateľ sa nestotožnil ani s právnym záverom okresného súdu, že na podaní návrhu a určení neplatnosti právneho úkonu nie je daný naliehavý právny záujem. V tejto časti odôvodnenia považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné, neodôvodnené v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a v konečnom dôsledku svojvoľné. Trval na tom, že bez určenia neplatnosti vyššie uvedenej darovacej zmluvy nie je možné uspokojiť požiadavku navrhovateľa z dôvodu, že povinné osoby v exekučnom konaní, teda odporkyňa 2/ a vedľajší účastník na strane odporcov tvrdia, že sú nemajetní, pričom odporkyňa 2/ vedomá si svojich záväzkov voči navrhovateľovi napriek tomu previedla uvedenú nehnuteľnosť na tretiu (blízku) osobu, teda odporcu 1/, v dôsledku čoho došlo k zmareniu, resp. k podstatnému zhoršeniu možnosti uspokojiť pohľadávku oprávneného z jej predaja. Na základe týchto skutočností preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovie, resp. napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, podľa § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda spĺňa podmienky ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v súvislosti s argumentmi uvádzanými navrhovateľom v odvolaní, uvádza nasledovné:
Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Okresný súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver, že na strane navrhovateľa neexistuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý by akýmkoľvek spôsobom ohrozoval jeho konkrétne právo, či právne postavenie. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi odporkyňou 2/ a odporcom 1/, ktorej predmetom je nehnuteľnosť (byt), ktorý odporkyňa 2/ nadobudla na základe dohody o vyporiadaní BSM, je zrejmé, že o tejto dohode o vyporiadaní BSM, ktorá skutočnosť nie je sporná ani na strane navrhovateľa, bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12C/29/2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/194/2008, ktoré konanie riešilo otázku uspokojenia pohľadávky navrhovateľa. V tomto konaní bolo rozhodnuté, že dohoda o vyporiadaní BSM a zriadení vecného bremena medzi odporkyňou 2/ a vedľajším účastníkom je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Právnymi dôsledkami takto úspešnej odporovacej žaloby je buď : a) zachovanie právnych následkov odporovateľného právneho úkonu vo vzťahu k tomu, kto s dlžníkom tento právny úkon urobil, alebo : b) môže navrhovateľ požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a preto môže navrhnúť exekúciu, napr. predajom vecí tak, ako keby vec ešte stále vlastnícky patrila dlžníkovi, alebo : c) môže požadovať, ak sa vec nenachádza u povinného ( odporkyne 2/ ), náhradu v peniazoch od toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, ktorú nemožno stotožniť s náhradou škody, pričom výška náhrady je limitovaná výškou získaného prospechu. V tejto súvislosti preto okresný súd dôvodne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 26/1997, podľa ktorého ten, kto od dlžníka nadobudne vlastníctvo k veci, nestráca ho ani v prípade, ak veriteľ právnemu úkonu dlžníka úspešne odporoval. Avšak v prípade, ak nadobúdateľ vec pôvodne patriacu dlžníkovi (odporkyňa 2/) predal tretej osobe (odporcovi 1/), nie je možné požadovať uspokojenie pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a veriteľ (navrhovateľ) má voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech, len právo na náhradu. Veriteľ, teda v tomto prejednávanom prípade navrhovateľ, sa však v ďalšom konaní voči ďalšiemu nadobúdateľovi (odporcovi 1/) nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti darovacej zmluvy.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto nie je dôvodný argument navrhovateľa, že okresný súd neprihliadal na predchádzajúce právoplatné rozhodnutia týkajúce sa nároku navrhovateľa ohľadne odporovateľnosti právneho úkonu, naopak, z predchádzajúcich právoplatných rozhodnutí okresného, ale i odvolacieho súdu, dôsledne vychádzal. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je teda významné aj to, či by prípadný výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bude mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenia navrhovateľa v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že si v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva návrhom podľa § 80 písm. b) O. s. p.. Keďže v danom prípade rozhodnutie, ktorého vydania sa navrhovateľ v tomto konaní domáhal nie je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa, pretože ním požadované súdne rozhodnutie (výrok) žiadnym spôsobom neovplyvní jeho právne postavenie, nie je teda daný ani naliehavý právny záujem na tomto určení. Zásadne platí, že možnosť žaloby na plnenie vylučuje právny záujem na žalobe určovacej.
Odvolací súd nevylučuje, aby sa neplatnosti právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide domáhala i osoba na tejto zmluve ( v tomto prípade darovacej zmluve) nezúčastnená, pokiaľ by jej právne postavenie mohlo byť vyhovením žalobe na určenie neplatnosti zmluvy priamo dotknuté (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 26Cdo 360/2008). Uvedený právny záver potvrdzuje aj komentár C. H. BECK č. 290/2001, podľa ktorého naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy podľa § 80 písm. c) O. s. p. síce môže mať aj osoba, ktorá nie je účastníkom zmluvy, avšak len vtedy, ak by vyhovenie takejto žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie. Pokiaľ však vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi odporcom 1/ a odporkyňou 2/ ohľadne nehnuteľnosti (bytu), ktorého navrhovateľ vlastníkom nikdy nebol, nemôže právne postavenie navrhovateľa vo vzťahu k nehnuteľnosti nijak ovplyvniť, nie je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení neplatnosti tejto zmluvy.
K ďalšej argumentácii navrhovateľa v odvolaní týkajúcej sa naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby, odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ v odvolaní poukazuje len na všeobecné, súdu známe právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 91/2006. Aj v tejto časti odvolania však navrhovateľ potvrdil správnosť právnych záverov okresného súdu, nakoľko opätovne konštatoval, že dôvodom podania predmetnej žaloby je nemožnosť navrhovateľa uspokojiť svoju pohľadávku v exekučnom konaní. Odvolací súd poukazuje na právne dôsledky úspešnej odporovacej žaloby, podľa ktorej môže navrhovateľ požadovať, ak sa vec (nehnuteľnosť) nenachádza u povinného, náhradu v peniazoch od toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech. Práve k tejto otázke je dôvodné využitie právneho záveru v rozhodnutí, na ktoré odkazuje tak prvostupňový ako aj odvolací súd (R 88/2001), podľa ktorého sa navrhovateľ práve v tomto prípade nemôže v ďalšom konaní voči ďalšiemu nadobúdateľovi úspešne domáhať určenia neplatnosti zmluvy (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka). Keďže navrhovateľ ako veriteľ s úspechom odporoval právnemu úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka, má voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech právo na náhradu v peniazoch, ak sa u neho nenachádza vec nadobudnutá týmto úkonom. Navrhovateľ sa z tohto dôvodu preto nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti zmluvy, ktorou vlastník (odporkyňa 2/), ktorá mala z odporovateľného úkonu prospech previedla vec na tretiu osobu, teda na odporcu 1/.
Pokiaľ ide o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, ktorou bolo zriadené záložné právo pre pohľadávku v prospech R.X/,, a. s. , C., v tomto prípade navrhovateľ taktiež nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, keď naviac odporkyňa v rade 2/ a vedľajší účastník nie sú účastníkmi daného právneho úkonu (záložnej zmluvy), teda nie sú ani v tomto rozsahu pasívne vecne legitimovaní. Vyslovením (určením) neplatnosti záložnej zmluvy by nedošlo k žiadnej zmene právneho postavenia navrhovateľa či k odstráneniu prekážky na uspokojenie vymáhanej pohľadávky navrhovateľa.
Odvolací súd teda, pokiaľ ide o naliehavý právny záujem tak, ako bol vyhodnotený prvostupňovým súdom konštatuje, že tento bol ustálený vecne správne, keď s posúdením existencie naliehavého právneho záujmu úzko súvisí aj otázka dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti preukázať jeho existenciu. Už zo samotného znenia zákona je zrejmé, že takéto dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa, ktorý uvedené dôkazné bremeno v danom prípad neuniesol. Ak ďalej navrhovateľ v odvolaní namieta, že prvostupňový súd sa náležitým spôsobom nezaoberal, resp. nevysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami a interpretáciou odporcu 1/, 2/, resp. ich právneho zástupcu, ako aj skutočnosťami a faktami, ktoré navrhovateľ uviedol v žalobe a v písomnom stanovisku k vyjadreniu odporcu 1/ a 2/ je nutné konštatovať, že v prípade, ak súd zamieta návrh na určenie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal návrh z vecnej stránky.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že právne postavenie navrhovateľa by zostalo aj napriek požadovanému určeniu nezmenené, podaný návrh teda neslúžil ako prostriedok prevencie pred porušením právneho vzťahu, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, a to aj v nenapadnutom súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania, o ktorých okresný súd dôvodne a správne rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška").
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., ako aj ust. § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p. V odvolacom konaní si náhradu trov odvolacieho konania návrhom riadne a včas uplatnil výlučne navrhovateľ. Keďže navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. O trovách odvolacieho konania úspešného účastníka, teda odporcov 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcov vzhľadom na tú skutočnosť, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. odvolací súd nerozhodoval.
Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.