Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Csp-91-2019.pdf
PDF · 129.02 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/91/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobkyne: O. K., I.. V., V.. XX.X.XXXX, P. X. X, B., zastúpená: WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Na rozhliadke 2, Bratislava-Nové Mesto, IČO: 50 680 552, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.403,09 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.403,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.403,09 eur od 12.4.2019 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 11.4.2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.10.2019, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 1.403,09 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným uzavrela dňa 1.2.2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere označenú ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru, ako aj Dohodu o poskytovaní služieb, ktorá bola uzavretá v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Uvedené zmluvy sú v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a s Občianskym zákonníkom. Žalobkyňa bola povinná uzavrieť okrem samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj dohodu o poskytovaní služieb, čo vyplýva zo skutočnosti, že dohoda o poskytovaní služieb je priamo inkorporovaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere bez možnosti spotrebiteľa zmeniť tento obsah, nakoľko zmluva o úvere je zmluvou formulárovou, ktorej obsah žalobkyňa nemohla meniť, mohla ju len ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť. Zo žiadneho dokumentu nevyplýva, že by mala žalobkyňa možnosť získať spotrebiteľský úver u veriteľa, ak by žiadala zmeniť dohodu o poskytovaní služieb alebo ak by o túto nemala záujem. Takáto konštrukcia dohody o poskytovaní služieb jednoznačne preukazuje, že jej uzavretie nie je dobrovoľné, ale že veriteľ chce od spotrebiteľa získať týmto spôsobom ďalšie finančné prostriedky. Takýmto spôsobom žalovaný obchádza zákon v časti uvedenia skutočnej RPMN, skutočnej celkovej čiastky ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, ako aj v časti uvedenia skutočnej odplaty. Hodnota RPMN je v zmluve o úvere uvedená vo výške 64,93 %, čo je nesprávne z dôvodu, že žalobkyňa bola povinná uzavrieť tiež dohodu o poskytovaní služieb, nakoľko
skutočná RPMN po zarátaní nákladov požadovaných žalovaným od žalobkyne za plnenie podľa dohody, je vo výške 85,33 %. Ministerstvo financií SR uvádza ako priemernú RPMN z úverov poskytnutých za 1. štvrťrok 2011, kedy došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy, priemernú hodnotu RPMN pre spotrebiteľské úvery vo výške do 1.500 eur so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 46,56 %. Skutočná RPMN úveru tak presahuje priemernú RPMN uplatňovanú veriteľmi pri poskytovaní úverov o viac ako 38,77 % p.a. V zmluve je vyjadrená odplata - ročná úroková sadzba vo výške 70 %. NBS uvádza ako priemernú úrokovú sadzbu z úverov poskytnutých pre obdobie 2/2011, kedy došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy, priemernú úrokovú sadzbu pre všetky nové úverové zmluvy medzi domácnosťami alebo nefinančnými spoločnosťami a bankou počas referenčného obdobia pre spotrebiteľské a ostatné úvery od 1 do 5 rokov vo výške 10,55 %. Zmluvne dohodnutá úroková sadzba úveru tak v danej veci presahuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami o 59,45 % p.a. Vzhľadom na túto výšku RPMN je dohoda o odplate podľa zmluvnej dokumentácie neplatná, a to pre jej rozpor s dobrými mravmi, ako aj pre rozpor s ustanoveniami o najvyššej prípustnej výške odplaty. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené, alebo sú uvedené nesprávne náležitosti, a to celková výška spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona, ročná percentuálna miera nákladov vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona, celková čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona, výška, počet a termíny splátok v členení na istiny, úroky a iné poplatky podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona. V zmluve je uvedené, že výška úveru je 1.200 eur, žalobkyni však bol skutočne poskytnutý úver len vo výške 1.027,21 eur, keďže na jej bankový účet bola reálne pripísaná len táto suma z dôvodu, že poplatok vo výške 172,79 eur jej bol okamžite zrazený započítaním vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa dohody o poskytnutí služieb. Skutočná RPMN, po zarátaní nákladov požadovaných žalovaným od žalobkyne za plnenie podľa dohody o poskytovaní služieb, má byť správne vo výške 85,33 %. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je uvedená vo výške 2.700,18 eur. Skutočná celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, po zarátaní nákladov požadovaných žalovaným od žalobkyne za plnenie podľa dohody o poskytovaní služieb, je ale suma 2.872,79 eur, takže celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je uvedená nesprávne. Termín konečnej splatnosti je v predmetnej zmluve vyjadrený: Dátum splatnosti poslednej splátky úveru je 31.8.2014. Doba trvania zmluvy však v zmluve nie je uvedená napriek tomu, že až do účinnosti novely zákona účinnej od 1.5.2018, zmluvy musia obsahovať uvedenie aj termínu konečnej splatnosti, aj dobu trvania zmluvy, v opačnom prípade je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva neobsahuje všetky tieto náležitosti, v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona, sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobkyni považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa považuje dohodu o poskytovaní služieb za neplatnú, a to z dôvodu, že cieľom dohody bolo obchádzať zákon. Dohoda o poskytovaní služieb je priamo inkorporovaná vo formulárovej zmluve o spotrebiteľskom úvere, keďže zo žiadneho dokumentu nevyplýva, že by mala žalobkyňa možnosť získať spotrebiteľský úver ak by žiadala zmeniť dohodu o poskytovaní služieb alebo ak by o túto nemala záujem. Uzavretie dohody teda nie je dobrovoľné, čo vedie k záveru, že veriteľ chce od spotrebiteľa získať týmto spôsobom ďalšie finančné prostriedky. Takýmto spôsobom žalovaný obchádza zákon v časti uvedenia skutočnej RPMN, skutočnej celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, ako aj v časti uvedenia skutočnej odplaty. Dohoda je neplatná aj z dôvodu, že sa jedná o neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku. Predmetom dohody o poskytovaní služieb je záväzok žalovaného poskytnúť žalobkyni uvedené služby a povinnosť žalobkyne platiť žalovanému za tieto služby odplatu vo výške 172,77 eur, čo predstavuje 14,40 % z výšky spotrebiteľského úveru uvedeného v zmluve. V zmysle konštantnej súdnej praxe ide o službu, ktorá v skutočnosti nesleduje záujmy spotrebiteľa, ale navýšenie celkovej odplaty veriteľa. Žalobkyni je teda automaticky znížená istina, ktorú jej žalovaný poskytne, a spotrebiteľ túto odplatu platí bez ohľadu na to, či túto službu využije, alebo nevyužije, čiže ide o službu neprijateľne vymienenú žalovaným. Zmluvná odmena pre tieto služby je neprimerane vysoká aj vzhľadom na pomer k istine spotrebiteľského úveru, a ako taká je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa vykonala v súvislosti so zmluvou úhrady v celkovej výške 2.430,30 eur, z ktorej sumy splátky istiny predstavovali sumu 1.027,21 eur a splátky úrokov, poplatkov a odmeny podľa dohody predstavovali sumu 1.403,09 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, všetky vykonané platby žalobkyne boli vykonané na splátky istiny. Zaplatením splátok vo výške istiny zmluva zanikla a od tohto momentu sa žalovaný ako veriteľ bezdôvodne obohacoval. Z toho titulu má žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.403,09 eur. Žalobkyňa na
preukázanie svojho nároku predložila listinné dôkazy, a to Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvu o revolvingovom úvere, Predžalobnú výzvu zo dňa 9.4.2019, mailové správy zo dňa 10.4.2019 a 11.4.2019, Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 6.5.2019 platobný rozkaz ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Žalobkyňa sa následne k podanému odporu vyjadrila a zároveň navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci.
4. Žalovaný v odpore zo dňa 20.5.2019 poukázal na to, že tvrdenia žalobkyne nemajú oporu ani v texte písomne vykonaných právnych úkonov a ani v jej reálnom správaní po uzavretí dohody, pretože počas splácania využila odklad splatnosti splátok, čím sa nedostala do omeškania a vyhla sa uplatneniu sankcií za omeškanie resp. uplatneniu sankcie straty výhody splátok. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne o tom, že bola povinná uzavrieť dohodu o poskytnutí služby a že by dohoda o poskytnutí služby mala predstavovať podmienku poskytnutia úveru. Samotná dohoda nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľ ju uzavrieť nemusel. Dohoda o poskytnutí služby je individuálne uzavretá a nejde o podmienku vzniku zmluvy o úvere. Skutočnosť, že je na tej istej listine ako samotná zmluva o úvere, respektíve že bola vopred formulovaná žalovaným, automaticky neznamená, že nejde o individuálne dohodnutý a uzavretý právny úkon, keď sa každá z týchto zmlúv posudzuje samostatne. Z bodu 8. ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby je zrejmé, že veriteľ vyhlásil, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlásil, že túto dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami. Dohoda o poskytnutí služby je tiež osobitne podpisovaná. To, že uzavretie dohody o poskytnutí služby je samostatné, napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie dohody od ostatného obsahu zmluvy o úvere. V prípade žalobkyne bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné, vedela o jej význame, právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. Žalovaný poprel aj tvrdenie žalobkyne o výške odplaty, nakoľko táto je v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Žalobkyňa namiesto právnej úpravy účinnej v čase uzavretia zmluvy nedôvodne porovnáva štatistické údaje iného poskytovateľa úverov, za diametrálne odlišných podmienok schválenia, bonity, zabezpečenia a pod., navyše za stavu, kedy zákonodarca výšku odplaty reguloval explicitne. Obvyklá výška odplaty bola 46,56 %, a táto nebola podstatne prevýšená. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, z ustanovenia článku 4. ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, ktorý je podľa posledného splátkového kalendára dňom konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia článku 9. ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluva o úvere je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto zmluvou. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Žalovaný tvrdí, že doba trvania zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené a je splnená zákonná požiadavka. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, termín konečnej splatnosti vyplýva z oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi. Predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Pokiaľ ide o členenie jednotlivých splátok, výklad podávaný žalobkyňou neobstojí a je založený na formalistickom prístupe pri výklade právnej normy, pretože nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Žalobkyňa uvádza nesprávne a nepresné tvrdenia o výške úveru, nie je správne ani jej tvrdenie o RPMN. Tvrdenia žalobkyne o neplatnosti dohody o odplate pre rozpor s dobrými mravmi neobstoja, nakoľko náklady podľa dohody o poskytovaní služieb nie sú súčasťou celkových nákladov podľa zákona a RPMN sa nepočíta podľa vzorca zverejneným na internetovej stránke, ale spôsobom predpísaným zákonom. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a súčasne zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania. Žalovaný k odporu pripojil Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o..
5. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
6. Podľa § 297 veta prvá CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobkyňou a žalovaným, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti sporových strán, ktoré mali predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavili, pričom svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
8. Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli Zmluvu o úvere/revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1.200 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42-och mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 64,29 eur, s celkovou čiastkou na úhradu 2.700,18 eur. V časti 5. zmluvy - Údaje o požadovanom revolvingovom úvere, žalobkyňa vyplnila údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu a v tejto časti bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov úveru ako predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,00 %. Žalovaný ako veriteľ podpísal uvedenú listinu dňa 1.2.2011, pričom vyplnil údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v časti 6. zmluvy - Údaje o schválenom revolvingovom úvere, v ktorej bola RPMN za úver uvedená vo výške 64,93 %. Priemerná RPMN za úver bola uvedená vo výške 44,57 %. V bode 8.1. až 8.6. zmluvy bola obsiahnutá Dohoda o poskytnutí služby podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorou sa žalovaný zaviazal ako veriteľ poskytnúť žalobkyni ako dlžníkovi na jej žiadosť službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru pri splnení nižšie uvedených podmienok a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu vo výške 172,79 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti splátok. Žalovaný poskytol žalobkyni sumu 1.027,21 eur (1.200 eur - 172,79 eur), pričom žalobkyňa na zmluvu zaplatila celkom sumu 2.430,30 eur. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 1.2.2011 súd zistil, že prvá splátka úveru bola splatná 31.3.2011 a posledná 31.8.2014, RPMN úveru bolo 64,93 eur.
9. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Obchodný zákonník), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
13. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
14. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 31.1.2011 podpísala žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, pričom žalovaný listinu podpísal dňa 1.2.2011. Nebolo sporné ani to, že žalobkyni bola poskytnutá zo strany žalovaného suma 1.027,21 eur (1.200 eur - 172,79 eur), a žalobkyňa na zmluvu zaplatila celkom sumu 2.430,30 eur. V konaní sa žalobkyňa domáha vydania preplatku vo výške 1.403,09 eur od žalovaného s odôvodnením, že o túto sumu úver preplatila a žalovaný sa o túto sumu obohatil. Sporným zostalo, či došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, a ak áno, či je úver bezúročný a bez poplatkov.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník dňa 1.2.2011 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Na základe uvedenej zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1.200 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 64,29 eur. Súd mal za to, že medzi žalovaným a žalobkyňou došlo k uzatvoreniu zmluvy, nakoľko došlo k zhode v prejavoch vôle účastníkov zmluvy, pokiaľ ide o výšku poskytnutého úveru (1.200 eur), ako aj pokiaľ ide o výšku ročnej úrokovej sadzby úveru (70,00 %), čo sú podstatné náležitosti zmluvy o úvere.
25. Súd však dospel k záveru, že uvedený úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to z nasledovných dôvodov:
26. Na základe predmetnej zmluvy sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1.200 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 64,29 eur. Ročná percentuálna miera nákladov úveru bola uvedená jednak v časti 5., a to ako predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,00 % a v časti 6. ako RPMN za úver vo výške 64,93 %. Ročná percentuálna miera nákladov revolvingu bola uvedená jednak v časti 5., a to ako predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 63,31 % a v časti 6. ako predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 60,48 %. Priemerná RPMN za úver predstavovala 44,57 %. Žalobkyni bola titulom úveru vyplatená zo strany žalovaného suma 1.027,21 eur (po započítaní sumy poplatku za poskytnutie úveru vo výške 172,79 eur), pričom žalobkyňa na úver zaplatila celkom sumu 2.430,30 eur.
27. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákona č. 129/2010 Z. z., Zákona č. 250/2007 Z. z.), keďže žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa.
28. Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aby už pri uzatváraní zmluvy presne vedel posúdiť, dokedy bude povinný úver splácať a vyhodnotil si tak ekonomické riziko s úverom spojené, najmä dokedy ho bude jeho zmluvný záväzok zaťažovať. V danom prípade lehota splatnosti úveru uvedená v zmluve ako 42 mesiacov, je veľmi dlhé časové obdobie. Spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nepozná konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru, nemusí byť preto schopný dostatočne posúdiť najmä výhodnosť poskytnutého úveru a svoju schopnosť úver riadne splácať. Zmyslom uvedeného ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, kedy je splatná posledná splátka. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Dátum splatnosti poslednej splátky úveru (31.8.2014) sa uvádza len v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, pričom nebolo preukázané, že by táto listina bola žalobkyni predložená pri podpise zmluvy z jej strany a zároveň že by žalobkyňa uvedené prijala písomnou formou, a preto nemožno považovať náležitosť - termín konečnej splatnosti, za uvedenú v písomnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Je potrebné uviesť, že žalobkyňa žiadosť o poskytnutie úveru podpísala dňa 31.1.2011, pričom žiadosť bola žalovaným podpísaná až následne, dňa 1.2.2011, rovnako aj oznámenie veriteľa o schválení úveru, v ktorom je uvedený dátum splatnosti poslednej splátky úveru, bolo spísané až dňa 1.2.2011, teda v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru žalobkyňou, jej tento údaj známy nemohol byť. Za uvedenie požadovanej náležitosti o termíne konečnej splatnosti úveru nie je možné považovať ani ustanovenie článku 4. odsek 4.5 Zmluvných dojednaní, v ktorom sa uvádza, že deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru, nakoľko ani tu sa neuvádza konkrétny termín konečnej splatnosti a zároveň ani nejde o text predmetnej zmluvy. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a síce termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď tento údaj sa v zmluve vôbec nenachádza, len v oznámení veriteľa o schválení úveru je uvedený dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 31. deň.
29. Pokiaľ ide o výšku RPMN, zmluva neobsahuje ani základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, nakoľko táto je v časti 5. uvedená iba ako predpokladaná. Presná výška RPMN je uvedená až v časti 6. - Údaje o schválenom revolvingovom úvere, uvedené schválenie však žalobkyňa neprijala písomnou formou, z uvedeného dôvodu považoval súd údaj o RPMN za v zmluve neuvedený. Rovnako aj v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobkyňa žiadosť o poskytnutie úveru podpísala dňa 31.1.2011, pričom žiadosť bola žalovaným podpísaná až následne, dňa 1.2.2011, kedy boli vpísané aj údaje v časti 6 žiadosti, a teda aj údaj o RPMN vo výške
64,93 %. Zo zmluvy potom vôbec nie je zrejmé, ktorý z viacerých údajov o RPMN má byť tým správnym údajom. Súd má za to, že v zmluve je potrebné uviesť jeden údaj o RPMN a zároveň už v čase, kedy zmluvu podpisuje dlžník, nakoľko ide o údaj, ktorý má slúžiť práve spotrebiteľovi na zváženie, či zmluvu s dodávateľom vôbec uzavrie. Súd dodáva, že cieľom ustanovenia § 11 v spojení s § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, a priamo v nej, poskytnúť všetky relevantné údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhoduje, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie, keďže uvedené údaje predstavujú informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť.
30. Všetky vyššie uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatných náležitostí zmluvy.
31. Súd sa zaoberal aj výškou úrokovej sadzby 70,00 % ročne, ktorú vyhodnotil ako neprimerane vysokú, a preto odporujúcu dobrým mravom, nakoľko podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Úroková sadzba úveru vo výške 70,00 %, niekoľkonásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú v čase uzavretia zmluvy bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera v rozsahu 70,00 % ročne, teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je dojednanie o úroku pre rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona (§ 53 ods. 6 OZ) podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
32. Pokiaľ ide o dohodu o poskytnutí služby, táto bola jednoznačne uzatváraná v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere, čo je zrejmé aj z toho, že je obsiahnutá v rámci zmluvy o revolvingovom úvere bod bodmi 8.1. až 8.6. Žalovaný sa na základe dohody zaviazal poskytnúť žalobkyni na jej žiadosť a po splnení stanovených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru po splnení nižšie uvedených podmienok. Odplata za túto službu vo výške 172,79 eur, pritom predstavuje šestinu poskytnutej výšky úveru. Právny úkon uzavretia dohody o poskytnutí služby je právnym úkonom, ktorý bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, preto aj na tento právny úkon je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súd má za to, že pri uzatváraní predmetnej dohody o poskytnutí služby (ktorá má formu predtlačeného formulára), došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti žalovaného, a ktorá podstatne narušila ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorému sa dostala. Žalovaný nekonal pri uzatváraní vyššie uvedenej dohody s odbornou starostlivosťou, pretože v konaní nepreukázal, že žalobkyni ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti) následky uzavretia uvedenej dohody, a to najmä s ohľadom na jej odplatnosť vo výške predstavujúcej až šestinu z poskytnutej sumy úveru. Náklad na odplatu z dohody nie je zahrnutý do celkovej odplaty, a tým ani do informácie o RPMN, pritom dohoda o poskytnutí služby je zmluvou závislou od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto by mala byť RPMN vypočítaná z oboch zmlúv. Súd nepovažoval argument žalovaného o samostatnosti dohody o poskytnutí služby za opodstatnený, nakoľko táto zmluva ako samostatné dojednanie o právach a povinnostiach zmluvných strán absolútne neobstojí, pretože bez uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stráca uvedená dohoda akýkoľvek význam. Samostatnosť dohody vylučuje aj skutočnosť, že text dohody je obsiahnutý v rámci článkov zmluvy o úvere a nejde o samostatný dokument.
33. Z vyššie uvedených dôvodov súd v prejednávanom prípade spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobkyni považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatku za poskytnutie úveru, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru. Z nepopretého skutkového tvrdenia žalobkyne, ktoré sa považuje za nesporné vyplýva, že žalobkyni bola poskytnutá suma 1.027,21 eur, pričom uhradila žalovanému na zmluvu celkom sumu 2.430,30 eur, z čoho vyplýva suma bezdôvodného obohatenia žalovaného vo výške 1.403,09 eur (2.430,30 eur - 1.027,21 eur). Uvedená suma predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, nakoľko o túto sumu mu žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu, keďže pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nebola povinná plniť žalovanému viac ako sumu vyčerpaného úveru. Nakoľko považoval súd žalobu v tejto časti za dôvodnú, vyhovel jej vo výroku
I. rozsudku a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu 1.403,09 eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP.
34. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, má voči nemu žalobkyňa nárok aj na úrok z omeškania. Keďže pri prejednávanom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v právnom predpise ustanovený čas plnenia, treba podľa § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie. S poukazom na uvedené, súd z predložených listín uzavrel, že žalovaný bol na plnenie preukázateľne vyzvaný doručením predžalobnej výzvy zo dňa 9.4.2019 mailom dňa 10.4.2019, keď doručenie predžalobnej výzvy bolo dňa 11.4.2019 potvrdené samotným žalovaným. V predžalobnej výzve bol žalovaný vyzvaný na plnenie do 1 dňa odo dňa doručenia výzvy. Súd vychádzal zo skutočnosti, že predžalobná výzva bola žalovanému doručená dňa 10.4.2019, od ktorého dňa je potrebné počítať jeden deň na plnenie. Žalovaný bol potom povinný plniť v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka nasledujúci deň po doručení, pričom do omeškania sa dostal nasledujúci deň po tom. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa pri sume bezdôvodného obohatenia 1.403,09 eur dostal do omeškania dňa 12.4.2019 (10.4.2019 doručená predžalobná výzva, 11.4.2019 deň splatnosti, 12.4.2019 prvý deň omeškania), preto súd žalobkyni priznal úrok z omeškania z priznanej sumy od uvedeného dátumu vzniku omeškania, a vo zvyšku žalobu (pokiaľ ide o uplatnený úrok za dlhšie obdobie) vo výroku II. rozsudku zamietol, keď žalobkyňa žiadala úrok z omeškania už od skoršej doby. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 12.4.2019, keď výška základnej úrokovej sadzby bola 0,00 %, žalobkyňa tak má v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 1.403,09 eur od 12.4.2019 do zaplatenia.
38. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak exitujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, čo v konečnom dôsledku znamená jej nárok voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 CSP a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania žalobkyne bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).