Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-185-2011.pdf
PDF · 109.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/185/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 proti odporcovi: J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, R., o zaplatenie 309,83 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 300,21 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,013 % denne zo sumy 300,21 eura od 22.11.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 18,50 eura, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 10,-eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhod splátok.
Vo zvyšku návrh z a m i e t a .
Určuje sa, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pod Hlavou 14. Záverečné ustanovenia v § 3 a § 4 v znení: „V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ I. či RÚ II. alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. V prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ I. či RÚ II, či ich častí dlhšieho ako 6 mesiacov, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5 % z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní.“ je ako neprijateľná n e p l a t n á .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 300,21 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,013 % denne zo sumy 300,21 eura od 22.11.2008 do zaplatenia, pokuty vo výške 9,62 eura a náhrady trov konania vo výške 18,50 eura. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 25.10.2007 úverovú zmluvu č. 3710225339, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 259,91 eura, ktorý sa odporca zaviazal uhradiť v 24 mesačných splátkach po 15,80 eura, teda spolu 379,20 €. Nakoľko odporca nesplácal úver podľa dohodnutých podmienok, navrhovateľ mu uložil v súlade s úverovými podmienkami pokutu vo výške 9,62 €.
Odporca sa k návrhu vyjadril, no uviedol len, že žiada o určenie splátkového kalendára, nakoľko je invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok vo výške 262,22 €, nájomné za byt platí 216,27 € a energie 20,-€. K vyjadreniu pripojil oznámenie Sociálnej poisťovne o výške dôchodku v sume 262,22 €.
Navrhovateľ ani odporca sa na pojednávanie nedostavili, hoci bol naň riadne a včas predvolaní, navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil. Navrhovateľ súhlasil s povolením splácania uplatnenej pohľadávky, výšku mesačnej splátky nechal na rozhodnutí súdu. Odporca sa na pojednávanie
nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal bez ich účasti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa: výpisom z obchodného registra, úverovou zmluvou č.3710225339 zo dňa 25.10.2007, úverovými zmluvnými podmienkami navrhovateľa, splátkovým kalendárom, výzvou navrhovateľa zo dňa 21.11.2008 a zistil tento skutkový stav:
Z výpisu z obchodného registra na navrhovateľa súd zistil, že predmetom podnikania navrhovateľa je (okrem iného) poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom.
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 25.10.2007 úverovú zmluvu č. 3710225339 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 259,91 € (7.830,-Sk). Odporca sa zaviazal splatiť úver v 24 mesačných splátkach po 15,80 € (476,-Sk) poštovou poukážkou. Ročná percentuálna miera nákladov daného úveru bola 42,40 %. Podľa zmluvy neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú úverové zmluvné podmienky (ďalej len „ úverové podmienky“) navrhovateľa. V zmluve bolo ďalej uvedené prehlásenie klienta (odporkyne) o tom, že bol s týmito úverovými podmienkami oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité, a že prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.
Z Hlavy 14 Záverečné ustanovenia § 3 úverových podmienok vyplýva, že v prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ I. či RÚ II. alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní.
Z Hlavy 14 Záverečné ustanovenia § 4 úverových podmienok vyplýva, že v prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ I. či RÚ II, či ich častí dlhšieho ako 6 mesiacov, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5 % z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní.
Zo splátkového kalendára zmluvy predloženého navrhovateľom súd zistil, že navrhovateľ v tomto vykazuje výšku úveru pre odporcu v sume 259,91 €, z ktorého bola odporcom uhradená suma 79,- €, t.j. 5 × 15,80 € .
Z výzvy navrhovateľa zo dňa 21.11.2008 vyplýva, že navrhovateľ oznamuje odporcovi, že v nadväznosti na poskytnutý úver v sume 259,91- €, ktorý napriek výzvam nesplácal riadne a včas, si preto uplatňuje voči nemu právo na splatenie celého čerpaného úveru. Celková dlžná čiastka predstavuje 309,83 eura.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZOS“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <javascript:%20fZzSRInternal('22023', %20'15111012',%20'15111012',%20'4548402',%20'4548421',%20'0')>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka")..
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa článku 2 písm. a) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa článku 3 odseku 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa článku 3 odseku 2. smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa článku 3 bodu 3. citovanej smernice, príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa bodu 1. písmena e) tejto prílohy je takouto podmienkou aj požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 153 ods. 4 O. s. p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Podľa § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v časti, ktorej súd vyhovel. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 25.10.2007 úverovú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky v sume 259,91,- €, ktoré sa odporca ako dlžník zaviazal vrátiť a zaplatiť úroky, a to v 24 mesačných splátkach po 15,80 €, teda celkovo v sume 379,20 €. Zo splátkového kalendára zmluvy súd zistil, že odporca uhradil navrhovateľovi celkovo sumu 79,- €, t.j. 5×15,80 €, a teda sumu 300,21 € navrhovateľovi nezaplatil. Preto súd návrh navrhovateľa v tejto časti považoval za dôvodný, tejto časti návrhu v sume 300,21 € vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 300,21 €.
Nakoľko sa odporca dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného dlhu, má navrhovateľ nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal navrhovateľovi ním požadovaný úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a vyhovel aj tejto časti návrhu.
Za nedôvodný považoval však súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia pokuty vo výške 9,62 €.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti. Takáto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom, bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/13/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je povinný prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky.
Je nepochybné, že v danom prípade má úverová zmluva charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 3 ods. 3 ZOS ako i smernice (zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských úveroch). Z obsahu zmluvy vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený dodávateľom (navrhovateľom) pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a výška úveru a nemu zodpovedajúca mesačná splátka, počet splátok. Navrhovateľ poskytol odporcovi úver v rámci jeho podnikateľskej činnosti a odporca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Odporca ako spotrebiteľ mal zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami ako i úverovými podmienkami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve ako i v úverových podmienkach preto nemožno považovať za individuálne dojednané v zmysle článku 3 odseku 2. smernice. Odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a formulovaných dojednaní. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať, a teda sa podrobiť i dodávateľom nanúteným dojednaniam.
Postup navrhovateľa pri uzatváraní úverovej zmluvy nie je možné považovať za postup v súlade s dobrými mravmi (§ 39 OZ). V tejto súvislosti súd zdôrazňuje to, že z písomnej úverovej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania, z hľadiska jej obsahu okrem údajov konkretizujúcich účastníkov
zmluvy, výšky úveru, mesačnej splátky, počet splátok, RPMN, konečnej výšky úveru táto zmluva obsahuje už len odkaz na úverové podmienky navrhovateľa a prehlásenie klienta (odporcu) o tom, že bol s týmito podmienkami oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité, a že prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Všetky ďalšie dojednania týkajúce sa najmä zmluvných pokút sú skryté v množstve inak neprehľadných a veľmi drobným písmom písaných ustanovení úverových podmienok. Napríklad až zo záverečných ustanoveniach Hlavy 14, § 3 má možnosť spotrebiteľ zistiť, že v prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ I. či RÚ II. alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. a z Hlavy 14, § 4 má možnosť spotrebiteľ ďalej zistiť, že v prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ I. či RÚ II, či ich častí dlhšieho ako 6 mesiacov, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5 % z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní
Takto dojednané podmienky nie je možné považovať za individuálne dojednanie zmluvných podmienok, a treba ich považovať za absolútne neplatné, pretože navrhovateľ tieto zámerne neuviedol do úverovej zmluvy hoci mu v tom nič nebránilo, ale skryl tieto dojednania (pre spotrebiteľa veľmi podstatné) do úverových podmienok zrejme s tým zámerom, že spotrebiteľ vzhľadom k ich množstvu, neprehľadnosti a rôznych povinností uložených spotrebiteľovi stratí a to aj v prípade, že sa s nimi oboznámi, prehľad o skutočne dohodnutých podmienkach o sankciách za porušenie zmluvných podmienok. Nie je možné spravodlivo od spotrebiteľa žiadať, aby sa pri uzatvorení úverovej zmluvy s nimi zodpovedne oboznámil, a najmä aby si uvedomil výšku sankcií, ktoré ho postihujú za porušenie rôznych dojednaní. Takýto postup je treba podľa názoru súdu hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a s poukazom na ust. § 3 ods. 1 OZ mu nie je možné priznať súdnu ochranu.
Z vyššie uvedených dôvodov potom návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie pokuty (zmluvnej pokuty) nepovažoval za dôvodný a v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol. Súčasne v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. neprijateľnú zmluvnú podmienku výslovne uviedol i vo výroku rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., a pretože mal navrhovateľ neúspech len v pomerne nepatrnej časti, priznal mu súd plnú náhradu trov konania, ktoré predstavuje navrhovateľom zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 18,50 €.
Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na finančné a sociálne pomery odporcu určil, že odporca je povinný splácať priznanú pohľadávku navrhovateľa v mesačných splátkach po 10,- eur pod následkom stratou výhody splátok tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)