Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-506-2013.pdf
PDF · 85.09 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/506/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Prievozská 6/A, IČO: 35 697 270, proti žalovanej N. C., narodenej XX. XX. XXXX, bytom X. X., U. XX, zastúpenej v konaní opatrovníčkou Evou Pivarčovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, v konaní zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Advokátska kancelária Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 751,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/25/2012-189 zo dňa 6. februára 2013, v spojení s opravným uznesením č. k. 16C/25/2012-210 zo dňa 20. júna 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením :
- vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 175,82 € s 9% úrokom z omeškania od 27. 11. 2010 do zaplatenia v súdom určenej lehote, v časti priznanej istiny nad 87,91 € s príslušenstvom m e n í tak, že návrh zamieta. V časti priznanej istiny 87,91 € s príslušenstvom ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý;
- vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania nedotknutý;
- vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, ostáva nedotknutým.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 175,82 € s 9 %-ným úrokom z omeškania od 27. 11. 2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 20. 10. 2009 Zmluvu č. A 4648836, a Zmluvu č. A 4648976, ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorých bola žalovanej vypožičaná SIM karta, čím sa jej umožnilo odoberanie telekomunikačných služieb. Žalobca pri uzavretí dodatku k zmluvám odpredal žalovanej mobilný telefón za 29 € a 14,90 €. Súd mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvy o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z.. Výpisom úhrad za telefónne čísla k zmluvám A 4648836 a č. A 4648976, súd zistil, že žalovaná dlhuje celkovo sumu 87,91 € za poskytnuté telekomunikačné služby. Nakoľko súdu nebol predložený dôkaz o ich úhrade zo strany žalovanej, a to čo i len časti dlžnej sumy titulom neuhradených služieb, súd návrh v časti zaplatenia 87,91 € považoval za dôvodný.
Súd mal za preukázané, že žalovaná má v posudzovanom právnom vzťahu pozíciu spotrebiteľky, nakoľko zmluvu neuzatvárala v rámci svojej obchodnej činnosti ani inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1 OZ). Zmluva bola pripravená vopred na formulári, vrátane znenia všeobecných obchodných podmienok, bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Na daný prípad aplikoval súd ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka), ako aj ust. § 53 ods. 5 OZ, podľa ktorého ustanovenia neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné. Súd mal za to, že Občiansky zákonník v ustanovení § 544 a nasl. umožňuje zmluvným stranám dojednať si pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu. Súčasne však v § 53 ods. 4 písm. k) zakotvuje, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa názoru okresného súdu inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady škody. Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti, inak by dohoda o nej mohla byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobcom požadovaná zmluvná pokuta je upravená v čl. 2 bod 2.3 VP, v ktorom sa žalovaná zaviazala pri ukončení platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 663,88 €. Súd túto zmluvnú pokutu považoval za neprimeranú sankciu z dôvodov uvedených v rozhodnutí, avšak má za to, že sa na ňu vzťahuje, tzv. moderačné právo upravené v § 545a OZ a priznal žalobcovi zmluvnú pokutu do výšky istiny, t. j. sumu 87,91 €.
O úrokoch z omeškania rozhodol okresný súd podľa ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 a úroky z omeškania priznal z prisúdenej istiny vo výške 9% ročne od 27. 11. 2010, t. j. odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku do zaplatenia.
Okresný súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a uviedol, že nakoľko bol v konaní úspešný odporca (žalovaná), ktorý si trovy konania neuplatnil a navrhovateľ (žalobca), ktorý si uplatnil trovy konania v konaní úspešný nebol, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Okresný súd opravným uznesením opravil záhlavie napadnutého rozsudku v označení vedľajšieho účastníka na strane žalovanej a jeho právneho zástupcu, ktoré údaje okresný súd v napadnutom rozsudku opomenul uviesť.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.), odvolanie vedľajší účastník na strane odporkyne. Uviedol, že sa odvoláva v časti I. výroku prevyšujúcej sumu 87,91 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 27. 11. 2010 do zaplatenia a v rámci III. výroku rozsudku, ktorým súd nepriznal trovy vedľajšiemu účastníkovi. Uviedol, že nenapáda časť I. výroku do sumy 87,91 € s príslušenstvom, ani II. výrok o zamietnutí zvyšku žaloby a časť III. o trovách vo vzťahu medzi hlavnými účastníkmi. Vedľajší účastník sa, teda, odvolal len do tej časti výroku rozsudku okresného súdu, v ktorej okresný súd priznal žalobcovi istinu s príslušenstvom nad sumu 87,91 € a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi.
Vedľajší účastník v odvolaní poukázal na tú skutočnosť, že zmluvná pokuta naformulovaná žalobcom v predformulovanej štandardnej zmluve je neprijateľnou, a teda, neplatnou už pri jej podpise, bez ohľadu na ďalšie správanie spotrebiteľa. Spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je veľmi ľahko zo strany žalobcu zneužiteľná, čím je objektívne spôsobilá spotrebiteľa poškodiť. Vzhľadom ku skutočnosti, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ), nie je možné aplikovať inštitút moderačného práva (§ 545a OZ). Moderačné právo v súvislosti so znížením neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných ako v spotrebiteľských právnych vzťahoch a nemožnosť moderácie absolútne neplatnej už bola judikovaná rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 29. 04. 2010 sp. zn. 8Co/76/2010. Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-618/10 Banca Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino zo dňa 14. 06. 2012, v ktorom Súdny dvor EÚ skonštatoval: 1. právna úprava neumožňujúca súdu v konaní o vydanie platobného rozkazu preskúmať nekalú povahu zmluvných podmienok nie je v súlade s právom únie. 2. absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vylučuje právnu úpravu, ktorá by súdu umožňovala obsah zmluvnej podmienky zmeniť následne po tom, ako jej neprijateľnosť konštatuje. Pokiaľ ide o výrok rozsudku okresného súdu týkajúci sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, poukázal, okrem iného, že nie je možné považovať za čiastočný úspech, ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky bola čiastočne úspešná a čiastočne sa zamietla tak, že úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takom prípade sa plný úspech alebo čiastočný úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by ináč mohol byť samostatne uplatnený. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a žalobu nad sumu 87,91 € s úrokom s omeškania vo výške 9% ročne od 27. 11. 2010 do zaplatenia súd zamietne, a zároveň žiadal priznať trovy prvostupňového konania ako aj odvolacieho konania, ktoré v odvolaní aj vyčíslil, alebo rozsudok okresného súdu žiadal v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 220 O. s. p. čiastočne zmenil, podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. čiastočne zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a čiastočne ponechal nedotknutým z nasledovných dôvodov :
Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania odvolateľa podľa ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p., a preto odvolanie prejednal len v rozsahu, ktorým sa odvolateľ domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia vo výroku o priznaní súdom uvedenej istiny s príslušenstvom nad sumu 87,91 € s príslušenstvom (a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi). Keďže odvolanie sa netýkalo výroku rozsudku okresného súdu, ktorým súd žalobcovi priznal istinu vo výške 87,91 € s príslušenstvom (a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi hlavnými účastníkmi konania, t. j. vo vzťahu medzi žalobcom a žalobkyňou), rozsudok okresného súdu ostal v týchto výrokoch nedotknutým. Taktiež nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol, taktiež ako odvolaním nenapadnutý výrok.
Súdom priznaná istina suma 175,82 € pozostáva zo sumy 87,91 € titulom nezaplatených faktúr za poskytnuté služby a zo sumy 87,91 € titulom zmluvnej pokuty.
Pokiaľ ide o priznanú istinu v sume 87,91€s príslušenstvom titulom nezaplatených faktúr za telekomunikačné služby, táto časť rozsudku okresného súdu nie je predmetom preskúmania odvolacím súdom.
Pokiaľ ide o súdom priznanú istinu vo výške 87,91 € s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty, krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom vedľajšieho účastníka uvedenom v odvolaní, že v súdenej veci nie je možné aplikovať tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008 s poukazom na osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv. Keď súd prvého stupňa považoval zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú podmienku, ktoré dojednanie je potom ako také absolútne neplatné podľa § 53 ods. 5 OZ, moderácia tohto zmluvného dojednania potom nie je možná (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Nitre z 29. 04. 2010 sp. zn. 8Co/76/2010). Obsah zmluvy totiž treba považovať za nedeliteľný celok vo vzťahu k ujednaniu o zmluvnej pokute. V tejto časti výroku preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zmenil tak, že v časti priznanej istiny nad 87,91 € s príslušenstvom návrh zamietol.
Okresný súd o náhrade trov konania účastníkov konania rozhodol tak, že túto náhradu im nepriznal. To znamená, že výrokom rozsudku okresného súdu je rozhodnuté aj o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka. Okrem toho, že okresný súd si v dôvodoch rozhodnutia o náhrade trov konania sám protirečí, nakoľko na jednej strane uviedol, že rozhodol o náhrade trov konania podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. (podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo), a na druhej strane uviedol, že v konaní bol úspešný odporca (žalovaná), ktorý si trovy konania neuplatnil a navrhovateľ (žalobca), ktorý si uplatnil trovy konania v konaní úspešný nebol, rozhodnutie neobsahuje absolútne žiadne odôvodnenie týkajúce sa náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, čo robí rozhodnutie okresného súdu v tomto výroku nepreskúmateľným, ktorým sa odňala možnosť účastníkovi konania konať pred súdom.
Vzhľadom na uvedené bude úlohou okresného súdu rozhodnúť o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovanej a rozhodnutie riadne odôvodniť. Odvolací súd dodáva, že len také odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie rozhodnutia, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p. (viď napr. aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.