Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/499/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky Y. S., nar. XX. X. XXXX, bytom Q. XX, M. M., proti odporcovi H. V., nar. X. X.. XXXX, bytom Q., Y. Z. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou so sídlom v Y., J. V. X, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Martine, č.k. -184 zo dňa 12. decembra 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Martine vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov (ďalej už len „BSM“) tak, že do BSM zahrnul investície do rodinného domu odporcu vo výške 4 481,78 Eur a odporcu zároveň zaviazal navrhovateľke vyplatiť na uplynulé vyporiadanie BSM sumu 2 240,89 Eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníkov zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu v Martine súdny poplatok každého v sume 67,23 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.

Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. , keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že za trvania manželstva účastníkov do rodinného domu odporcu boli investované prostriedky za zváranie schodišťa vo výške 3 500,- Sk, za úhradu kotla 19 000,- Sk, za úhradu okien 44 736,90 Sk, obklad fasády 2 249,93 Eur. Spolu bolo použité zo spoločných prostriedkov 4 481,78 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odporca. Poukazoval na to, že prvostupňový súd v rámci svojho rozhodnutia sa dostatočným spôsobom nezaoberal všetkými tvrdeniami predloženými odporcom a nebral do úvahy dôkazy ním predložené, pričom sa s týmto nijako nevyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Všetky rekonštrukčné práce na rodinnom dome s výnimkou obkladu rodinného domu drevom sa uskutočnili pred uzavretím manželstva a boli financované z výlučných finančných prostriedkov odporcu. Faktom je, že odporca nedisponoval dokladmi o zakúpení bojlera, lebo tento mu nebol v čase kúpy vydaný. Bojler namontoval p. R. T. vodoinštalatér koncom roku 2006 pred Vianocami, o čom svedčí aj fakt, že v roku 2007 bol p. T. hospitalizovaný v nemocnici a v januári 2008 zomrel. Faktúra zo dňa 3. 12. 2007, ktorou došlo ku fakturácii za výrobu bojlera a príjmový doklad predložený v konaní navrhovateľkou sú nehodnoverné a dodatočne účelovo vystavené. Obdobne tomu bolo aj pri zváraní kovovej konštrukcie schodišťa, čo realizoval p. S. v rodinnom dome odporcu taktiež pred uzavretím manželstva. P. S.

je synom navrhovateľky a je nelogické, aby syn vlastnej matke fakturoval za pomoc, ktorú pre ňu a jej priateľa vykonal, odmenu, keďže v minulosti utrpel úraz s rukou a odporca mu pomohol s betonážou kotolne. Plastové okná v počte kusov 7 boli zakupované a montované taktiež pred uzavretím manželstva účastníkov a navrhovateľkou predložené účtovné doklady sú vyhotovené dodatočne. Na základe všetkých týchto skutočností potom žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietne.

Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a bez nariadenia pojednávania ( ) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia nevyporiadal súd prvého stupňa.

S prihliadnutím na rozdielne tvrdenia účastníkov prvostupňový súd postupoval správne, keď pri vyhodnotení dôkazov vychádzal výlučne z listinných dôkazov (faktúr a príjmových dokladov) predložených v priebehu konania, lebo i podľa názoru odvolacieho súdu tieto dôkazy je potrebné považovať za dôkazy vyššej dôkaznej sily ako tvrdenia odporcu, ktorými sa snažil nepriamo spochybniť hodnovernosť predložených dôkazov. Každá právnická, resp. fyzická osoba poskytujúca služby si musí byť vedomá i povinností vyplývajúcich z právnych predpisov v súvislosti s vedením účtovníctva, a tým i daňových povinností, a preto ani odvolací súd nemal pochybnosti o pravdivosti údajov vyplývajúcich z predložených listinných dôkazov (faktúr a príjmových dokladov), z ktorých jednoznačne vyplynulo, že k úhrade za práce vykonané na rodinnom dome odporcu boli hradené počas trvania manželstva účastníkov a rozsudok prvostupňového súdu, tak ako je vyššie uvedené ako vecne správny potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. s použitím ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo odporca úspech v odvolacom konaní nemal a navrhovateľke ako úspešnej účastníčke žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.