Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_K2-45C-27-2023.pdf
PDF · 97.65 KB
Case nature
Subarea
K2-45C/27/2023
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobkyne: PRVÁ KOŠICKÁ SPRÁVCOVSKÁ, spol. s.r.o., IČO: 36217735, so sídlom Biela 5, 040 01 Košice, proti žalovanej: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35815256, so sídlom Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Dňa 24.05.2023 bol súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala súd, aby žalovanej uložil povinnosť do 7 dní odo dňa doručenia uznesenia uzatvoriť s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. A. č. súpisné XXX, č. orientačné X v B., evidovaného LV č. XXXX Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom a nachádzajúcim sa v okrese Košice II, obci B. – C., katastrálnom území C., postaveného na parcele registra „C“ č. XXX/XXX zastúpených žalobkyňou zmluvu o dodávke zemného plynu s tarifou pre domácnosť v zmysle platného cenníka žalovanej. Poukázala na to, že zastupuje v konaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako fyzické osoby – spotrebiteľov, pričom vo vzťahu k predmetu konania je žalovaná v pozícii dodávateľa, ktorý pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej činnosti. Preto má žalobkyňa za to, že je daná miestna príslušnosť súdu v zmysle § 19 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého je popri všeobecnom súde žalovaného na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. Žalobkyňa je zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. A. č. súpisné XXX, č. orientačné X v B. a podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZoVBNP“) vo vlastnom mene zastupuje a koná na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov pred súdom na základe zmluvy o výkone správy č. BD/079/2022 zo dňa 23.08.2022. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome mali uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu so spoločnosťou Pow – en, a.s., IČO: 43860125, so sídlom Prievozská 4B, Bratislava, zo dňa 07.10.2022, pričom sa z dôvodu zvyšujúcich sa cien zemného plynu rozhodli pre zmenu dodávateľa zemného plynu. Dňa 12.04.2023 podali u žalovanej žiadosť o dodávku zemného plynu s účinnosťou od 01.05.2023. Žalobkyňa ďalej uviedla, že spoločnosť Pow – en, a.s. je komerčný subjekt, ktorý na rozdiel od žalovanej je oprávnený si ceny zemného plynu určovať sám, a preto od tejto spoločnosti nie je možné objektívne vyžadovať zníženie ponúkanej ceny. Na strane druhej je žalovaná v zmysle zákona o energetike tzv. dodávateľom poslednej inštancie v oblasti plynárenského priemyslu, ktorý je povinný dodávať plyn najviac počas troch mesiacov odberateľom plynu, ktorí sú pripojení k sústave alebo sieti a ktorých dodávateľ stratil spôsobilosť dodávať elektrinu alebo plyn alebo dôjde k zastaveniu procesu zmeny dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu, a zároveň ku dňu prerušenia dodávok elektriny alebo
plynu nemajú zabezpečenú dodávku iným spôsobom. Žalovaná spoločnosť dňa 13.04.2023 doručila žalobkyni odpoveď na jej žiadosť s tým, že zmluvu o dodávke plynu s účinnosťou od 01.05.2023 nie je možné vystaviť a na objednanie kapacity je zmluvu potrebné podpísať 21 dní pred samotnou zmenou dodávateľa. Žalovaná tiež oznámila, že uzatvorenie zmluvy je možné na zákazníckom centre, resp. je možná klasická zmena dodávateľa s dodržaním výpovednej lehoty v rozsahu minimálne 1 mesiac, čiže uzatvorenie zmluvy je možné najskôr od 01.06.2023. Žalobkyňa následne opätovne zaslala svoju žiadosť žalovanej spolu s dohodou o ukončení zmluvy o dodávke zemného plynu so spoločnosťou Pow – en, a.s. ku dňu 31.05.2023. Žalovaná správou zo dňa 11.05.2023 upovedomila žalobkyňu o tom, že zmluvu je potrebné prísť osobne uzatvoriť do zákazníckeho centra. Takto sa dňa 17.05.2023 štatutárny zástupca žalobkyne dostavil na zákaznícke centrum žalovanej v Košiciach, kde mu bolo povedané, že zmluvu nie je možné uzavrieť s vlastníkmi bytov, len so správcom bytového domu ako právnickou osobou, príp. so spoločenstvom vlastníkov bytov ako právnickou osobou. Žalobkyňa zdôraznila, že v prípade uzavretia takejto zmluvy by bola zároveň dohodnutá odmena za dodávku zemného plynu vo výške tarify pre podnikateľské subjekty a nie pre fyzické osoby ako vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobkyňa sa s takýmto postupom nestotožňuje, nakoľko je toho názoru, že správca koná pri výkone správy v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov a vychádza sa z princípu priameho zastúpenia. V ďalšom argumentovala právnym názorom prezentovaným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/25/2022, kde sa uvádza, že správca pri uzatváraní zmlúv nevystupuje ako účastník týchto zmlúv ako zmluvná strana, pretože plnenia zo zmlúv nie sú poskytované správcovi, teda nie sú realizované v jeho prospech, ale sú realizované v prospech jednotlivých vlastníkov bytov či nebytových priestorov. Tiež poukázala na ustanovenia ZoVBNP, ktoré charakterizujú správu bytového domu a správcu vykonávajúceho správu, ako napr. ustanovenia § 6, § 8 a § 9, a zdôraznila, že žalovaná nerešpektuje tieto a odmieta uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu, kde by na strane odberateľa boli vlastníci bytov a nebytových priestorov, čo by v konečnom dôsledku malo dopad na cenu odoberaného zemného plynu. Žalobkyňa má za to, že ku dňu 30.05.2023 uplynie doba, počas ktorej je oprávnená odoberať dodávky zemného plynu na základe zmluvy s pôvodným dodávateľom a na strane druhej žalovaná odmieta so žalobcom uzatvoriť zmluvu o dodávke zemného plynu za tarifnú cenu určenú pre domácnosti, čím ohrozuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorým bude od 01.06.2023 znemožnené odoberať zemný plyn a môže tým dôjsť k ohrozeniu ich života a zdravia. Žalobkyňa poukázala tiež na to, že nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení sa nevytvorí právny stav, ktorý by bol nenapraviteľný alebo ktorý by vytváral vzťah neprimeranosti a zásah do práv žalovanej ako podnikateľského subjektu je adekvátny miere, v akej žalobkyňa osvedčuje tvrdené porušenie práv a právom chránených záujmov, pretože ak by žalovaná naďalej odmietala uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, môžu byť vlastníci reálne ohrození na živote a zdraví od 01.06.2023. Má teda za to, že je potrebné neodkladne upraviť pomery účastníkov konania a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 330 ods. 2 CSP pritom súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, pričom aj v danom prípade samotným nariadením neodkladného opatrenia by už nebolo účelné ani hospodárne, aby súd ukladal žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej.
2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa predložila zmluvu o výkone správy č. BD/079/2022 zo dňa 23.08.2022, ktorú uzatvorili vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. A. č. súpisné XXX, č. orientačné X v B. a správca, t.j. žalobkyňa. V zmysle bodu 4.1 článku 4. tejto zmluvy je správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov. Správca vo vlastnom mene zastupuje a koná na účet vlastníkov pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov. V zmysle bodu 4.9.3 článku 4. tejto zmluvy sa správca v oblasti právnej zaväzuje zabezpečiť dojednanie a uzatváranie zmlúv a dohôd, na základe ktorých je zabezpečená správa majetku vlastníkov (napr. zmluvu o dielo, dohodu o vykonaní práce a pod.). Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. C. D. súd konštatuje, že na danom liste vlastníctva je evidované vlastnícke právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov k nehnuteľnostiam vrátane stavby – bytový dom A. X so súpisným č. XXX. Žalobkyňa súdu tiež predložila rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0016/2017/P zo dňa 25.10.2016, ktorým bola žalovaná určená pre odberateľov zaradených na účely dodávky plynu dodávateľom poslednej inštancie, a rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0034/2022/P zo dňa 15.11.2021, ktorým sa mení skoršie rozhodnutie vo vymedzených častiach.
Z elektronickej správy zo dňa 12.04.2023 od E." E. pre adresáta F. súd konštatuje, že žalobkyňa zaslala žalovanej žiadosť o dodávku plynu pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov na ul. A. X, B. – C.. Zo žiadosti o dodávku zemného plynu zo dňa 12.04.2023 súd konštatuje, že ako odberateľ boli identifikovaní vlastníci bytov a nebytových priestorov ul. A. X, B. – C., LV č. XXXX, ktorí ako žiadatelia boli podpísaní na tretej strane predmetnej žiadosti v zastúpení správcom, t.j. žalobkyňou. Z dohody o ukončení zmluvy o združenej dodávke zemného plynu zo dňa 05.05.2023 súd konštatuje, že dodávateľská spoločnosť Pow – en, a.s., IČO: 43860125, a odberatelia, t.j. vlastníci bytov a NP v bytovom dome na ul. A. X, B., zastúpení správcom, t.j. žalobkyňou, sa zhodne dohodli na ukončení zmluvy o združenej dodávke zemného plynu zo dňa 07.10.2022 k 31.05.2023. Z elektronickej správy zo dňa 11.05.2023 od G. adresovanej adresátovi: E. súd konštatuje, že žalobkyni bolo oznámené, že zmluvy je potrebné ísť uzatvoriť obratom osobne na zákaznícke centrum SPP. Z elektronickej správy zo dňa 19.05.2023 od F. pre adresáta E. súd konštatuje, že na základe žiadostí podaných žalobkyňou zo dňa 17.05.2023 na zákazníckom centre v Košiciach jej sú v prílohe zaslané vyjadrenia, ktoré budú doručené aj prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.. Príloha predmetnej správy súdu predložená nebola.
3. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č.251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dodávateľ poslednej inštancie je povinný dodávať elektrinu alebo plyn koncovým odberateľom elektriny a koncovým odberateľom plynu, ktorí sú pripojení k sústave alebo sieti a ktorých dodávateľ stratil spôsobilosť dodávať elektrinu alebo plyn podľa odseku 6 alebo dôjde k zastaveniu procesu zmeny dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu, a zároveň ku dňu prerušenia dodávok elektriny alebo plynu nemajú zabezpečenú dodávku iným spôsobom. Dodávateľ poslednej inštancie je povinný dodávať elektrinu alebo plyn odberateľom podľa odseku 1 najviac počas troch mesiacov. Dodávateľ poslednej inštancie túto skutočnosť bezodkladne oznámi úradu.
10. Podľa § 18 ods. 3 cit. zákona, skutočnosť, že dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu stratil spôsobilosť dodávať elektrinu alebo plyn podľa odseku 6 alebo dôjde k zastaveniu procesu zmeny dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu, a zároveň koncový odberateľ elektriny alebo koncový odberateľ plynu ku dňu prerušenia dodávok elektriny alebo plynu nemá zabezpečenú dodávku iným spôsobom, je prevádzkovateľ sústavy alebo prevádzkovateľ siete, do ktorej je koncový odberateľ elektriny alebo koncový odberateľ plynu pripojený, povinný bezodkladne oznámiť odberateľom a dodávateľovi poslednej inštancie v rozsahu podľa pravidiel trhu.
11. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.05.2023 ako aj jeho prílohy a dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť.
12. Základným účelom neodkladného opatrenia je čo najrýchlejšia úprava právnych pomerov strán sporu, pričom podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že žalobca preukáže ohrozenie svojich záujmov (práva) a existenciu odôvodnenej potreby úpravy pomerov strán sporu. Súd pri skúmaní splnenia týchto podmienok vychádza len z návrhu a aj vzhľadom na dikciu § 328 ods. 2 CSP skúma len
najzákladnejšie skutočnosti, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v konaní. Súd nenariaďuje pojednávanie, rozhoduje bez výsluchu strán sporu, resp. bez vykonania riadneho dokazovania, a to len na základe skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Súd vždy rozhoduje uznesením, pričom toto konanie nie je viazané na konanie vo veci samej.
13. Na základe predložených písomných dôkazov mal súd za to, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je návrhom v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP, nakoľko žiadala uložiť žalovanej povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke zemného plynu s tarifou pre domácnosť s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Návrh odôvodnila tým, že na základe dohody s pôvodným dodávateľom došlo k ukončeniu pôvodnej zmluvy o dodávke zemného plynu, zatiaľ čo žalovaná, s ktorou mali záujem vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavrieť zmluvu, chcela uzavrieť zmluvu len s odberateľom, ktorý by bol právnickou osobou, a teda by pre takého odberateľa platila iná tarifa. Súd má za to, že žalobkyňa hodnoverným spôsobom neosvedčila ňou tvrdené skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko z nich nevyplynul zámer žalovanej uzavrieť zmluvu o dodávke zemného plynu s vlastníkmi ako právnickou osobou. Je zrejmé, že medzi stranami prebiehala komunikácia, aj vzhľadom na predložené elektronické správy, resp. bolo osvedčené, že žalobkyňa navštívila zákaznícke centrum žalovanej dňa 17.05.2023, ako to vyplynulo zo správy zo dňa 19.05.2023. No tvrdenie o odmietnutí uzavrieť zmluvu o dodávke zemného plynu žalovanou tak, ako to bolo opísané v návrhu, žalobkyňa neosvedčila žiadnou písomnosťou. Je tiež potrebné dodať, že síce žalovaná je dodávateľom poslednej inštancie v zmysle § 18 zákona o energetike tak, ako to uviedla aj žalobkyňa, no povinnosť dodávať zemný plyn vzniká dodávateľovi poslednej inštancie len za zákonom vymedzených podmienok. Zámerom zákonodarcu pri určení dodávateľa poslednej inštancie bolo eliminovať riziko vznikajúce na trhu dodávateľov elektriny a plynu, kde môže dôjsť v krátkej dobe k ukončeniu činnosti toho – ktorého dodávateľa v dôsledku zlých obchodných rozhodnutí. Takto určením dodávateľa poslednej inštancie sa zabezpečí náhradná dodávka elektriny a plynu, aby odberatelia mali bezpečnú, spoľahlivú a predovšetkým nepretržitú dodávku elektriny a plynu v prípadoch, keď ich dodávateľ stratí spôsobilosť dodávať elektrinu alebo plyn, resp. v prípadoch, keď dôjde k zastaveniu procesu zmeny dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu. Deje sa tak len na vymedzené obdobie maximálne troch mesiacov s tým, že dodávka je realizovaná automaticky bez potreby uzatvoriť príslušnú zmluvu o dodávke plynu či elektriny (Zákon o energetike. 1. vydanie, E. Jančík, C.H.Beck, 2020, strany 232 – 248). Z predmetného je zrejmé, že aj pokiaľ by išlo o prípad definovaný v ustanovení § 18 zákona o energetike, nebola by tu potreba uzatvoriť žiadnu písomnú zmluvu o dodávke zemného plynu, ako sa ho domáha žalobkyňa, nakoľko dodávateľovi poslednej inštancie vzniká zo zákona povinnosť zabezpečiť dodávku zemného plynu v prípade splnenia podmienok predpokladaných daným ustanovením. Súd však má za to, že sa v danom prípade nebude jednať o situáciu predpokladanú ustanovením § 18 zákona o energetike, nakoľko pôvodný dodávateľ nestratil spôsobilosť dodávať plyn, ale na základe vzájomnej dohody medzi stranami došlo k ukončeniu pôvodnej zmluvy o dodávke zemného plynu, a napokon sa nebude jednať ani o zastavenie procesu zmeny dodávateľa plynu, keďže toto predstavuje situáciu, keď voči prevádzkovateľovi sústavy alebo prevádzkovateľovi siete nie sú dodržané povinnosti spojené so zmenou dodávateľa, najmä neboli dodržané oznamovacie lehoty, na základe ktorých je odberné miesto vyradené z procesu zmeny dodávateľa plynu. Takto sa na situáciu opísanú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zjavne nebude vzťahovať povinnosť dodávateľa poslednej inštancie zabezpečiť dodávku zemného plynu. Bude tiež platiť, že súd nemôže takto zaviazať žalovanú na uzavretie zmluvy o dodávke zemného plynu, keďže táto je len jednou z niekoľkých dodávateľov zemného plynu fungujúcich na trhu so zemným plynom v podmienkach voľnej súťaže.
14. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Teda z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana postačuje, že nejde o nárok očividne vylúčený. Neodkladné opatrenie pritom nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.11.2007 sp. zn. 5 Obo 36/2008). Súd zdôrazňuje, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť
chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania. Žalobca preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia žalobcu, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1106 až 1108). Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemohol považovať za osvedčené žalobkyňou tvrdené skutočnosti, ktoré mali podľa nej odôvodniť potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.05.2022 súd zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Nakoľko návrh žalobkyne na nariadenie neodkladné opatrenia bol zamietnutý, bude sa v danom prípade jednať o procesný úspech protistrany. Na strane žalovanej však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, preto súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.