Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/107/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa T., so sídlom v D., E. XX, IČO XX XXX XXX, zastúpený K.. T. N., usadeným euroadvokátom, so sídlom v J., K. X proti odporcovi F. J., bytom T., I. X, o zaplatenie 599,39 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. novembra 2011, č.k. -66, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 171,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 40,51 Eur od 02.11.2007 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 38,70 Eur od 05.12.2007 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 42,85 Eur od 03.01.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 25,01 Eur od 31.01.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 22,34 Eur od 01.03.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1,99 Eur od 03.05.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám K.. T. N.. V zostávajúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh je čiastočne dôvodný. Konštatoval, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na ust. . Uviedol, že nárok navrhovateľa vyplýva z dohodnutého zmluvného vzťahu medzi účastníkmi. Odporca porušil svoje povinnosti, ku ktorým sa zmluvne zaviazal tým, že nezaplatil navrhovateľovi poplatky za poskytnuté služby a hovorné fakturované faktúrami č. XXXXXXXXXX na sumu 1.220,50,- Sk (40,51 Eur) splatnú dňa 01.11.2007, č. XXXXXXXXXX na sumu 1.166,- Sk (38,70 Eur) splatnú dňa 04.12.2007, č. XXXXXXXXXX na sumu 1.291,- Sk (42,85 Eur) splatnú dňa 02.01.2008, č. XXXXXXXXX na sumu 753,50 Sk (25,01 Eur) splatnú dňa 30.01.2008, č. XXXXXXXXXX v sume 673,- Sk (22,34 Eur) splatnú dňa 29.02.2008 a č. XXXXXXXXXX na sumu 60,- Sk (1,99 Eur) splatnú dňa 02.05.2008. Preto ho súd k zaplateniu týchto faktúr v sume 171,40 Eur zaviazal. Dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty splatnosti jednotlivých faktúr sa odporca dostal do omeškania a bol povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z jednotlivých súm podľa a Nariadenia vlády č. Nepovažoval za dôvodný nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vyslovil názor, že zmluvná pokuta je dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda musí mať obligatórne písomnú formu, pričom jej podstatnou náležitosťou je určenie výšky pokuty, alebo určenie spôsobu

jej výpočtu. Výška pokuty nie je zákonom limitovaná, nesmie byť však v rozpore s dobrými mravmi. Dlžník je povinný pokutu zaplatiť aj vtedy, ak veriteľovi nevznikla škoda. Jej zaplatenia sa môže veriteľ domáhať vtedy, ak došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola dohodnutá. V danom prípade sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 427,99 Eur, pričom za porušenie zmluvy považoval zrejme porušenie čl. II bod 2.1. a 2.2 písm. a) dodatku zmluvy o pripojení. Úplné zmluvné podmienky však do spisu nedoložil, takže súd nemal možnosť preskúmať, za aké porušenie tej - ktorej zmluvnej povinnosti si navrhovateľ uvedené zmluvnú pokutu uplatnil. Zmluvná pokuta bola splatná podľa čl. II bod 2.3. dodatku zaslaním výzvy odporcovi a či mu takáto výzva bola zaslaná, sa v konaní nepreukázalo. Súd prvého stupňa odstúpenie od zmluvy nepovažoval za platné, lebo v konaní nebolo preukázané, že toto odstúpenie od zmluvy bolo odporcovi aj doručené. Uviedol, že v spise sa síce nachádza jedna kópia doručenky, ale z nej nevyplýva, čo konkrétne sa odporcovi doručovalo a odosielateľom uvedenej písomnosti nebol navrhovateľ, ale spoločnosť T. Uplatnenú zmluvnú pokutu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a v časti čl. II bod 2.3. týkajúcej sa zmluvnej pokuty považoval túto zmluvu za neplatnú. Vyslovil názor, že v danom prípade sú podmienky pri uplatnení zmluvnej pokuty dohodnuté v neprospech spotrebiteľa a vytvárajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Zmluvná pokuta je dohodnutá pevnou sumou 12.893,28 Sk (427,99 Eur), avšak navrhovateľ si ju môže uplatniť v prípade porušenia ktorejkoľvek zmluvnej povinnosti bez bližšej špecifikácie zo strany odporcu, pričom na strane navrhovateľa sa v prípade porušenia zmluvnej povinnosti z jeho strany takéto sankcie v zmluve nenachádzajú. Ide teda o sumu, ktorá neodôvodnene zaťažuje spotrebiteľa a znamená pre navrhovateľa neoprávnený majetkový prospech. Zmluvná pokuta musí byť primeraná vzhľadom na význam a hodnotu zabezpečovanej konkrétnej zmluvnej povinnosti.

Proti rozsudku okresného súdu, a to jeho výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol zmenu napadnutého rozsudku a vyhovenie návrhu. V odvolaní uplatnil dôvody na odvolanie podľa a Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa o tom, že dojednanie zmluvnej pokuty nedostatočne špecifikuje, pre ktoré porušenie zmluvných povinností odporcu bola táto zmluvná pokuta dohodnutá. Spôsob dojednania zmluvnej pokuty považuje za dostatočne určitý, v ktorej súvislosti poukázal na bod 2.3. Dodatku k zmluve o pripojení. Vzhľadom na to, že došlo k presnej špecifikácii povinností, a to tak, že povinnosť platiť zmluvnú pokutu sa vzťahuje len na porušenie povinností stanovených v dodatku, t. j. v jednom konkrétnom dokumente, ktorý má rozsah jednej strany a je rozdelený do troch článkov (článok I. - bod 1.1. až 1.4., článok II. - body 2.1. až 2.3. a článok III. - body 3.1. až 3.4.), pričom práva a povinnosti účastníka z predmetného dodatku sú obsiahnuté v článku II., nie je podľa navrhovateľa názor súdu o nejednoznačnosti dojednania o zmluvnej pokute opodstatnený. Mal za to, že rozsah týchto povinností nie je až tak siahodlhý, aby nebolo jasné a zreteľné, porušenie ktorých povinností sa týka. K tvrdeniu súdu prvého stupňa o neplatnosti odstúpenia od zmluvy uviedol, že tento aspekt považuje za irelevantný, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká porušením povinností a nie odstúpením od zmluvy. Zastával názor, že prvostupňový súd pochybil tým, že pri hodnotení primeranosti, resp. neprimeranosti zmluvnej pokuty nevychádzal z hodnoty zmluvnou pokutou zabezpečených povinností. V tomto smere nedostatočne zistil a posúdil skutkový stav na to, aby mohol zhodnotiť primeranosť, či neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty a následne skonštatovať jej charakter ako neprijateľnej podmienky. Dôvodil, že dojednaná zmluvná pokuta súhrnne zabezpečovala plnenie všetkých zmluvných záväzkov odporcom, nevynímajúc záväzok odporcu počas celej doby viazanosti platiť odplatu za dojednané telekomunikačné služby, čo predstavovalo pri viazanosti 24 mesiacov sumu 900 Eur, teda sumu, o ktorej zaplatenie bol navrhovateľ porušením povinností odporcu ukrátený. Odráža aj hodnotu ďalších navrhovateľom poskytnutých benefitov, ktorých hodnotou sa súd prvého stupňa nezaoberal a hodnotu týchto benefitov vôbec nezohľadnil pri posudzovaní primeranosti výšky dohodnutej zmluvnej pokuty. Posúdenie zmluvnej pokuty súdom prvého stupňa ako neprimerane vysokej, a preto neprijateľnej zmluvnej podmienky nemá odraz v reálne spôsobenej ujme navrhovateľa a nezodpovedá vyváženiu práv a povinností zmluvných strán zo zmluvy, pretože neprimerane znevýhodňuje navrhovateľa, ktorému bola konaním odporcu spôsobená škoda a zvýhodňuje odporcu, teda tú stranu zmluvného vzťahu, ktorá je porušiteľom zmluvných povinností. Mal za to, že úvahy súdu o primeranosti zmluvnej pokuty neodrážajú ani celkovú priamu škodu spôsobenú odporcom (okrem hodnoty mobilného telefónu je aj ňou zvýhodnená fakturácia telekomunikačných služieb) a už vôbec nezohľadňujú majetkovú ujmu, ktorá by navrhovateľovi z dôvodu porušenia povinností odporcom vznikla v budúcnosti (očakávaný prospech, ktorý by navrhovateľ získal riadnym platením mesačných poplatkov za poskytnuté služby). Zdôraznil, že

navrhovateľom poskytnuté benefity mali byť kompenzované predpokladaným ekonomickým výnosom, ktorý by navrhovateľ dosiahol pri riadnom plnení povinností zo strany odporcu počas celej dohodnutej doby viazanosti. V takom prípade by sa teda dosiahol hospodársky účel uzavretia zmluvy. Mal za to, že zamietnutie zmluvnej pokuty by mohlo viesť ku špekulatívnemu porušovaniu zmluvných povinností, ktoré sa v tomto kontexte javí výhodnejšie pre porušovateľa ako pre tých, ktorí si svoje zmluvné povinnosti riadne plnia.

Krajský súd preskúmal vec podľa ust. v medziach podaného odvolania, t. j. vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. odôvodniť len skutočnosťami uvedenými pod písm. a) až f) citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ v danej veci súdu prvého stupňa vytýka, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

Odvolací dôvod podľa - nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania je daný vtedy, ak súd nesprávne vyhodnotí dokazovanie, t. j. poruší niektoré z ust. až

Odvolací dôvod podľa - nesprávne právne posúdenie veci je daný vtedy, ak dôjde k pochybeniu súdu v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušný právny predpis, alebo ak aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo zistených skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V prejednávanej veci odvolací súd nezistil danosť uvedených odvolacích dôvodov.

Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli navrhovateľom v odvolaní vznesené v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných skutočností, vychádzajúcich zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení. V súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. V dôsledku toho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje ( ). V podanom odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov odvolací súd uvádza.

V preskúmavanej veci je nepochybné, že uzavretá zmluva o pripojení má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvné podmienky v rámci spotrebiteľských zmlúv nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. V zmysle ust. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú pokutu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Z konštantnej judikatúry systému ochrany zavedeného Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach sa vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Súdy sú povinné skúmať podmienky zákonných

ustanovení o spotrebiteľských zmluvách z úradnej povinnosti, a teda z úradnej povinnosti majú skúmať rovnako nielen podmienky až 8 , ale aj podmienky upravené v odseku 9 citovaného zákonného ustanovenia, vychádzajúce z článku 4 Smernice, ktoré boli zapracované do aj po vzniku danej zmluvy. Súd je oprávnený aj bez návrhu podľa Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách prihliadať na zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nepriznať plnenie z takejto podmienky.

V preskúmavanej veci dohodnutú zmluvnú pokutu medzi účastníkmi konania odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z dôvodov, ktoré podrobne uviedol súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, a ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a ust. , keď odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný a patrila by mu náhrada trov odvolacieho konania, túto nepriznal z dôvodu, že si náhradu trov v zmysle ust. neuplatnil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .