Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoPr/4/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa - I. J., nar. X. X. XXXX, bytom B. G. XXX, okres B. C., v zastúpení - JUDr. Jaroslav Kiapeš, advokát so sídlom v B. C., E. XXXX/XX, proti odporcovi - Liptovská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Revolučná 595, IČO: 36 672 441, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -71 zo dňa 7.2.2013 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -83 zo dňa 11.3.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

N e d o t ý k a sa výroku rozsudku, v ktorom okresný súd zastavil konanie o zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 4.5.2012 do 31.5.2012 vo výške 600,66 eur a za obdobie od 1.6.2012 do 30.6.2012 vo výške 653,23 eur.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.6.2012, a náhrady mzdy od 1.7.2012 do času keď odporca umožní navrhovateľovi pokračovať v práci alebo, ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. V doplnení rozhodnutia (dopĺňacím uznesením na č.l. 83 až 85 spisu) okresný súd konanie o zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 4. 5. 2012 do 31. 5. 2012 vo výške 600,66 eur a za obdobie od 1. 6. 2012 do 30. 6. 2012 vo výške 653,23 eur zastavil. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou, návrh u súdu podal včas, v zákonnej dvojmesačnej lehote odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť ( ). Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že účastníci konania platne uzatvorili 26.4.2012 dohodu o skončení pracovného pomeru v zmysle . Navrhovateľ navrhol dňa 12.4.2012 odporcovi skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.6.2012. Odporca konajúcim generálnym riaditeľom vykonajúcim v mene odporcu ako zamestnávateľa právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v zmysle včas prijal návrh navrhovateľa, a to jeho úplnou a bezpodmienečnou akceptáciou dňa 26. 4. 2012, čo vyplynulo z výpovede generálneho riaditeľa odporcu, ktorý návrh navrhovateľa na skončenie pracovného pomeru dohodou prijal. Prijatie návrhu navrhovateľa nadobudlo účinnosť, a teda aj k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru došlo v zmysle , okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu došlo navrhovateľovi t. j. 26. 4. 2012. Deň uskutočnenia návrhu na skončenie pracovného pomeru dohodou nebol medzi účastníkmi sporný. Nebol sporný medzi nimi ani okamih nadobudnutia účinnosti prijatia návrhu dňom 26. 4. 2012, kedy bol navrhovateľovi odovzdaný návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru, opatrený súhlasom generálneho riaditeľa odporcu, teda jeho akceptácia. Skutočnosť, namietaná navrhovateľom, že v akceptácii návrhu absentuje výslovné uvedenie kto návrh na strane odporcu prijal, nemala vplyv na platnosť právneho úkonu (prijatia návrhu), keďže bolo nepochybné a výpoveďami svedkov v konaní preukázané, že prijatie návrhu vykonal generálny riaditeľ odporcu, oprávnený konať v mene odporcu v pracovnoprávnych vzťahoch. Prijatie návrhu na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru bolo vykonané odporcom včas, vzhľadom na povahu navrhovanej zmluvy, v súlade s ustanovením . Oba jednostranné právne úkony, t. j. návrh na uzavretie zmluvy, ako aj jeho akceptácia, spĺňajú všetky náležitosti právneho úkonu, vyžadované . Z vykonaného dokazovania nebola preukázaná absencia slobodnej vôle navrhovateľa pri uskutočnení návrhu na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru, tvrdenú navrhovateľom, v dôsledku vyhrážok a nátlaku. Navrhovateľ totiž tvrdil, že návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru učinil v dôsledku nátlaku a vyhrážok, teda psychického donútenia. Neuniesol však na toto svoje tvrdenie dôkazné bremeno, teda uvedené tvrdenia nepreukázal. Psychické donútenie zo strany odporcu na navrhovateľa, ktoré by malo za následok uskutočnenie návrhu na skončenie pracovného pomeru dohodou vykonaným dokazovaním preukázané nebolo. Dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá medzi účastníkmi konania splnila obsahové náležitosti dohody o skončení pracovného pomeru podľa , nakoľko obsahuje prejavy vôle oboch účastníkov pracovného pomeru smerujúce ku skončeniu pracovného pomeru a dojednanie dňa, ku ktorému sa má pracovný pomer skončiť, ktorým bol 30. 6. 2012. Vzhľadom na predmet konania, ktorým bolo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou, nemala skutočnosť, či navrhovateľ dňa 15. 3. 2012 bol v práci pod vplyvom alkoholu, vplyv na rozhodnutie. Uvedená skutočnosť by podľa názoru súdu mala vplyv na rozhodnutie resp. by bola predmetom dokazovania v prípade konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru iným zo spôsobov skončenia pracovného pomeru uvedených v . Okrajom okresný súd poznamenal, že pokiaľ aj navrhovateľ tvrdil, že dňa 15. 3. 2012 pod vplyvom alkoholu nebol, z vykonaného dokazovania uvedená skutočnosť preukázaná nebola. Odporca totiž prostredníctvom svojho technika BOZP dňa 15. 3. 2012 vykonal u žalobcu dychovú skúšku meračom alkoholu, ktorý opakovane potvrdil prítomnosť alkoholu v dychu navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že merač ukazoval rôzne hodnoty alkoholu, dokonca, že alkohol nepotvrdil, uvedené tvrdenie nepreukázal. Naopak, svedok Ing. C. uviedol, že merač opakovane potvrdil u navrhovateľa prítomnosť alkoholu v dychu v hodnote nad 1 promile. Navyše, v rovnaký deň bola vykonaná dychová skúška rovnakým meračom aj u šiestich zamestnancov žalovaného na inom stredisku, kde u všetkých bol negatívny výsledok.

Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia poukazuje ďalej na to, že ďalšie navrhované dôkazy ( znalecké dokazovanie, výsluch svedkov J., Y., L. a C. a listinnými dôkazmi - záznamy z vykonaných meraní druhého merača, ) nevykonal, nakoľko zistený skutkový stav bol dostačujúci na rozhodnutie vo veci a vykonávanie ďalších dôkazov by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru z dôvodu späťvzatia návrhu okresný súd za obdobie od 4.5.2012 do 31.5.2012 vo výške 600,66 eur, za obdobie od 1.6.2012 do 30.6.2012 vo výške 653,23 eur zastavil. Ohľadne zvyšku uplatneného nároku náhrady mzdy od 1.7.2012 naďalej návrh navrhovateľa zamietol, konštatoval, že v súvisiacom výroku o určenie neplatnosti pracovného pomeru dohodou navrhovateľ úspech nemal a nie je daný tým ani jeho následný nárok na náhradu mzdy.

Rozhodovanie o trovách konania okresný súd zdôvodňuje ustanovením , vychádzal z princípu úspechu/ neúspechu účastníkov konaní, konštatoval úspech odporcu a jeho právo na náhradu trov od navrhovateľa - neúspešnej procesnej strany. Odporca si však náhradu trov neuplatnil, z týchto dôvodov mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Vytýkal v odvolaní, že súd neúplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z tohto dôvodu vec i nesprávne právne posúdil. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že platne uzatvoril s odporcom 26.4.2012 dohodu o skončení pracovného pomeru v zmysle . Mal za to, že k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru nedošlo. On síce 12.4.2012 požiadal o skončenie pracovného pomeru, ale ako bolo prevedeným dokazovaním zistené, po tom čo mu bol doručený výsledok krvnej skúšky, ktorou bolo zistené 0,00 promile alkoholu, požiadal o stretnutie odporcu, a to riaditeľa Ing. P., aby mu ukázal predmetný výsledok. Na uvedenom stretnutí ukázal odporcovi výsledok krvnej skúšky, oznámil mu, že nie je dôvod na skončenie pracovného pomeru a takéto konanie podľa jeho názoru je odvolaním návrhu na skončenie pracovného pomeru tak, ako to má na mysli ust. . K takému jeho prejavu došlo skôr, ako odporca jeho návrh prijal. Odporca návrh ani neprijal, keď z jeho „prijatia“ nie je jasné, kto takýto úkon urobil a v koho mene, keď absentuje uvedenie odporcu a na žiadosti sa nachádza len „niekoho“ podpis. Súhlas so skončením pracovného pomeru dohodou nebol riadne odporcom podpísaný.

Súd nesprávne vyhodnotil v konaní prejav jeho vôle (navrhovateľa). Jeho prejav vôle nebol urobený slobodne. Žiadosť o skončenie pracovného pomeru pripravoval odporca ako zamestnávateľ. Doma ho navštívil dňa 5.4.2012 svedok T. (personalista u odporcu) za účelom podpísania žiadosti o skončenie pracovného pomeru, čo je veľmi neštandardné.

Zo strany svedka T. bol na neho vyvíjaný psychický nátlak, že keď nepodpíše žiadosť o skončenie pracovného pomeru, dajú mu výpoveď, nikde ho nezamestnajú a zoberú mu aj vodičský preukaz. Takéto jednanie svedka T. v ňom vyvolalo odôvodený strach. Odvolateľ naďalej zotrvával na tom, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu pracovnej disciplíny, tak ako to deklaroval odporca, preto neexistoval dôvod na skončenie pracovného pomeru. Práve skúmanie, či porušil pracovnú disciplínu bolo kľúčovým pre rozhodnutie vo veci samej. On dňa 15.3.2012 sa podrobil kontrole zo strany zamestnávateľa na zistenie alkoholu v krvi. Zo záznamu o vykonanej kontrole spísaného technikom BOZP svedkom C. vyplýva, že nafúkal (navrhovateľ) 1,50 g/l, čo v prepočte je/1500 mg/l. Odvolateľ namietal správnosť merania alkoholu, argumentoval, že nefúkal do prístroja, ktorý uvádza odporca, resp. jeho svedkovia - zamestnanci. Poukazoval aj na konkrétne technické parametre, či už vo vzťahu k funkčnosti prístroja použitého na meranie AL 5000 ako aj vo vzťahu ku kvalite technických parametrov, najmä počítadla merania. V tejto súvislosti poukazoval na svedeckú výpoveď svedka C.. Odporca má cca 150 zamestnancov, od leta 2009 do 15.03.2012 (takmer 3 roky) uvedený prístroj nebol kalibrovaný ani raz.

Odvolateľ popiera, že bol v práci pod vplyvom alkoholu ako to tvrdí odporca, čo však dôveryhodným spôsobom nepreukázal. Do prístroja on mal nafúkať o 9.45 hod. a až do 12,30 hod. ho odporca nechal pracovať. Zároveň v ten deň sa podrobil krvnej skúške o 16.00 hod.. V prípade ak mal o 9.45 hod. 1,5 promile alebo 1,5 mg/l (čo je 3,12 promile) alebo 1,5 g/l , nie je možné, aby o 16,00 hod. mal výsledok 0,00 promile. Súd zamietol jeho návrh na znalecké dokazovanie, preto na vlastné náklady si dal vypracovať znalecký posudok č. 11/13 znalcom z odboru zdravotníctva farmácie MUDr. P. Y., uvedeným znaleckým posudkom je zistené, že v prípade ak on mal o 09.45 hod. 1,5 promile (podľa záznamu však mal mať 1,5g/l resp. 1,5 mg/l), potom spätným prepočtom večer v deň predtým by mal 3,9 promile čo je hodnota, ktorá zodpovedá hodnote, pri ktorej takto ovplyvnený jedinec upadá do bezvedomia a hrozí mu smrť v dôsledku otravy alkoholom.

Navrhovateľ naďalej tvrdil, že urobil návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou v dôsledku omylu, ktorý vyvolal odporca, citoval obsahové znenie ust. . Navrhovateľ za nepriamy dôkaz považoval aj svoju dochádzku do práce, uviedol, že absolvoval v ten deň vzdialenosť z B. G. do Demänovskej doliny 28 km. Do práce prišiel na 7,00 hod.. Nemohol by si dovoliť sadnúť a riadiť osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, predložil aj čistú evidenčnú kartu vodiča preukazujúcu, že vodičské oprávnenie má od roku 1971 (jediným priestupkom za celú dobu je nerešpektovanie dopravného značenia). V takom stave ako mu bol zistený alkohol odporcom, by nebol ani spôsobilý viesť motorové vozidlo. Naviac v čase keď svedok C. sa dostavil na pracovisko kde sa on nachádzal za účelom zistenia alkoholu, on (odvolateľ) sa nachádzal vo vodomernej šachte, kde odpisoval vodomery. Ak by bol pod vplyvom alkoholu, nebol by spôsobilý na takúto prácu. Odporca neuvádzal v konaní pravdu, on (navrhovateľ) v práci pod vplyvom alkoholu nebol, preto neexistuje dôvod na skončenie pracovného pomeru. Napokon návrh na skončenie pracovného pomeru z jeho strany ( odvolateľa ) nebol urobený slobodne, ale v omyle a tento návrh ním bol aj odvolaný.

Z týchto dôvodov sa domáhal zmeny rozsudku okresného súdu tak, že jeho návrhu bude vyhovené a žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 219,92 eur za znalecký posudok a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.409,92 eur. V prípade, že krajský súd si neosvojí zmenu rozsudku, odvolateľ sa domáhal zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si zároveň i trovy konania titulom trov právneho zastúpenia v celkovej sume 4.409,92 eur.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal účastník ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a a rozsudok okresného súdu aplikáciou podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) v napadnutom výroku (zamietnutia návrhu navrhovateľa) a v súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil podľa , pre vecnú správnosť. Nedotýkal sa výroku rozsudku, ktorý odvolaním napadnutý nebol (v zastavujúcej časti rozsudku).

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že okresný súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav riadne. Vykonané dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením i nasl. a následne vec aj správne právne posúdil. Prioritne krajský súd zvýrazňuje, že okresný súd v posudzovanej veci dokazovanie vykonal rozsiahle. Povinnosťou súdu nie je vykonať všetky účastníkmi navrhované dôkazy, ale len tie, ktoré dostatočne preukazujú skutkový stav veci a sú podkladom pre objektívne rozhodnutie. Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v posudzovanej veci disponoval dostatočným dôkazovým materiálom na ustálenie skutkového stavu. Súdom neakceptované návrhy navrhovateľa na dokazovanie považuje aj krajský súd za správne pre ich nadbytočnosť, vzhľadom na podstatu ( meritum) riešenej právnej veci. Preukazovanie neexistencie alkoholu v krvi u navrhovateľa v ním namietaný deň nemalo svoje opodstatnenie, táto okolnosť by bola významná iba v tom prípade, ak by predmetom žaloby bol iný nárok, než je uplatňovaný navrhovateľom v návrhu na začatie konania.

Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien (, v účinnom znení ku dňu uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru).

vyžaduje síce písomnú formu dohody o skončení pracovného pomeru, jej nedodržanie v nadväznosti na však nespája s právnym následkom neplatnosti právneho úkonu. Aj ústna dohoda o skončení pracovného pomeru je platná.

Skončenie toho istého pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi ( urobenými súčasne alebo postupne) ani iné právne predpisy nevylučujú - nezakazujú. Jednotlivé právne úkony sa posudzujú samostatne a samostatne nastávajú aj ich právne účinky. Až do času kým sa návrh na skončenie pracovného pomeru dostane do sféry dispozície druhému účastníkovi, možno ho jednostranne zo strany navrhovateľa zrušiť, pretože v zmysle a návrh na uzavretie zmluvy pôsobí od času keď dôjde osobe ktorej je určený.

Navrhovateľ sa domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.6.2012. Dôvod neplatnosti vymedzil v návrhu tak, že dohodu podpísal pod nátlakom v dôsledku vyhrážok zo strany zamestnanca. Je preukázané, že navrhovateľ u odporcu pracoval v trvalom pracovnom pomere, vykonával pracovnú pozíciu - práce strojníka vodohospodárskych zariadení. Ukončenie pracovného pomeru medzi zamestnancom (navrhovateľom) a zamestnávateľom (odporcom) podľa deklaruje v posudzovanej veci listina označená ako „žiadosť o skončenie pracovného pomeru“. Podľa tohto listinného dôkazu (nachádza sa na č.l. 9 spisu) navrhovateľ I. J., B. G. XXX, XXX XX B. Y. adresuje LVS a.s. Liptovský Mikuláš žiadosť o skončenie pracovného pomeru, ktorou žiada o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa ustanovenia ku dňu 30.6.2012. Dátum vyhotovenia tejto listiny je zo dňa 5.4.2012. Podľa obsahu táto listina aj podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa zákonné náležitosti návrhu zamestnanca o ukončenie pracovného pomeru ku konkrétnemu dňu 30.6.2012. Svoj podpis na označenej listine navrhovateľ nespochybňoval. Svojim podpisom prejavil svoju vôľu ukončiť uvedeným konkrétnym spôsobom (dohodou) pracovný pomer u odporcu. Za tejto situácie je potom bez právneho významu kto predmetnú žiadosť vyhotovil/ napísal. Je jednoznačné, že túto žiadosť svojim podpisom priamo a osobne navrhovateľ vlastnoručne podpísal. Označená listina podľa názoru odvolacieho súdu svojim obsahom spĺňa všetky náležitosti jednostranného právneho úkonu, ktorým navrhovateľ prejavuje svoju vôľu voči zamestnávateľovi o ukončenie pracovného pomeru ku 30.6.2012. Ďalej z obsahu tejto žiadosti o skončenie pracovného pomeru vyplýva, že odporca návrh navrhovateľa akceptoval, síce na písomnej žiadosti sa uvádza dátum akceptácie deň 10.4.2012, avšak z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že ide o administratívnu nesprávnosť, pretože k podpisu tohto súhlasného prejavu zamestnávateľa došlo 26.4.2012 na rokovaní zamestnanca a zamestnávateľa. Bolo preukázané ďalej, že predmetnú žiadosť o skončenie pracovného pomeru podpísal generálny riaditeľ zamestnávateľa, ktorý bol v zmysle pracovnoprávnych predpisov oprávnený ako štatutárny zástupca v pracovnoprávnych vzťahoch takéto listiny podpisovať a právne úkony realizovať. Obdobne ako navrhovateľ aj štatutárny zástupca odporcu (zamestnávateľa) svojim jednoznačným podpisom prejavil vôľu ukončiť s navrhovateľom pracovný pomer dohodou ku konkrétnemu dňu a to 30.6.2012. Na tomto základe je jednoznačné, že obe zmluvné strany deklarovali svojim prehlásením a vlastnoručným podpisom prejavenú vôľu ukončiť pracovný pomer navrhovateľa dohodou podľa ku dňu 30.6.2012.

Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranným právnym úkonom, ktorým na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru treba posudzovať podľa ustanovení o právnych úkonoch. Návrh na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru má smerovať ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Obsah dohody o skončení pracovného pomeru nemusí byť na tej istej listine. Môže ísť o písomný návrh a jeho prijatie. Návrh na skončenie pracovného pomeru je jednostranným adresovaným právnym úkonom, ktorý z hľadiska požiadavky zákona musí mať všetky právne náležitosti platného právneho úkonu. Následne navrhovateľa zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázal, že právny úkon vykonal pod nátlakom a v dôsledku vyhrážok. Existujúcu dôkaznú situáciu a výsledky vykonaného dokazovania hodnotil súd prvého stupňa správne, keď konštatoval neunesenie dôkazného bremena na preukázanie tvrdení navrhovateľom. Ani odvolacie argumentácie navrhovateľa neboli spôsobilé vyvrátiť vecne správne hodnotenie (skutkové i právne) súdu prvého stupňa. Ak navrhovateľ listinu podpísal pod nátlakom, nedobrovoľne, nič mu nebránilo, aby túto skutočnosť aj v označenej listine výslovne deklaroval. Krajský súd zvýrazňuje, že zamestnávateľ je nielen oprávnený, ale má aj povinnosť na dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia práce zamestnancami na pracovisku vykonať kontrolu na prítomnosť alkoholu aj dychovou skúškou u svojich zamestnancov. Uvedené kontrolné mechanizmy zamestnávateľa voči zamestnancom nemožno kvalifikovať za nátlakovú činnosť, resp. nátlakovú akciu, ale za kontrolnú činnosť, ktorá má svoj zákonný rámec v pracovnoprávnych predpisoch.

Protokol o vykonaní dychovej skúšky v deň 15.3.2012 obsahuje nielen výsledok tejto kontroly ( zistenú prítomnosť alkoholu) ale aj vyjadrenie navrhovateľa. Krajský súd neopomenul toleranciu samotného zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, keď zamestnávateľ i za poznania konkrétnych výsledkov vykonanej kontroly (po viacerých opakovaniach) bol ochotný pristúpiť k navrhovanému spôsobu ukončenia pracovného pomeru navrhovateľom dohodou. Návrh na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom na preukazovanie, že navrhovateľ v inkriminovaný deň, t.j. 15.3.2012 alkohol v krvi nemal, pritom odber krvi v ten deň sa uskutočnil až v neskorších poobedňajších hodinách o 16.00 hod., nemožno považovať za dôkaz opaku takej právnej sily, ktorý by bol spôsobilý spochybniť existujúce listinné dôkazy, ale i svedecké výpovede, ktoré preukazujú skutkové tvrdenia odporcu v rámci jeho obrany vo vzťahu k výsledkom vykonanej kontroly na prítomnosť alkoholu u navrhovateľa. O to viac, keď ani samotná dohoda o skončení pracovného pomeru neobsahuje, že by mala byť dôvodom skončenia pracovného pomeru okolnosť, že u navrhovateľa bol zistený alkohol po vykonaní dychovej skúšky. Podstatnou otázkou však v posudzovanej veci naďalej ostáva, či došlo k platnému ukončeniu pracovného pomeru navrhovateľa ku dňu 30.6.2012. Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že dohoda o skončení pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom ku dňu 30.6.2012 bola uzatvorená jednoznačne platne, spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti.

Nebolo možné vyhodnotiť v prospech navrhovateľa ani odvolací argument o jeho tvrdení, že svoj návrh o ukončenie pracovného pomeru účinne zobral späť, pretože k akceptácii návrhu navrhovateľa na ukončenie pracovného pomeru dohodou zo strany zamestnávateľa došlo už 26.4.2012 a navrhovateľ oznámil zamestnávateľovi odvolanie svojho návrhu podaním z 2.5.2012, z toho je zrejmé, že sa tak stalo jednoznačne už v dobe po akceptácii jeho návrhu zamestnávateľom. Pokiaľ odvolateľ poukazuje v odvolaní na technické otázky súvisiace či už s kvalitou meracieho prístroja, jeho kalibrovaním, s požiadavkou na počet meraní, ide o technické otázky takého charakteru, ktoré s prebiehajúcim konaním nemajú bezprostrednú súvislosť.

Po prijatí záveru o platnom skončení pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu dohodou je bez vecnej opodstatnenosti i návrh navrhovateľa v časti požadovanej náhrady mzdy. Z týchto dôvodov krajský súd nemohol odvolaniu navrhovateľa vyhovieť.

V súvisiacom výroku o náhrade trov konania postup súdu prvého stupňa má oporu v aplikovanom ustanovení

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s tak, že účastníkom (žiadnemu z nich) ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ v odvolacom konaní úspech nemal, bol by povinný nahradiť úspešnej procesnej strane - odporcovi trovy odvolacieho konania, odporca si tieto trovy neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by mu boli vznikli v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa v odvolacom konaní nejaké trovy.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .