Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/75/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

- I. V., nar.X.XX.XXXX, v zastúpení kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka - O. U., nar.X.X.XXXX, bytom D. B. č. X, v zastúpení JUDr. Marián Kucko, advokátom so sídlom v V., P. X, otec - G. V., nar.XX.XX.XXXX, bytom G. č. XX, v zastúpení Mgr. Viera Rišianová, advokátka so sídlom Y. XX, XXX XX Y., maloletý bytom ako matka, o návrhu otca o zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -68 zo dňa 19.12.2012, v spojení s opravným uznesením č.k. -81 zo dňa 4.3.2013 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením č.k. -81 zo dňa 4.3.2013 v časti výroku o určení stretnutí otca s maloletým I. V., nar. X.XX.XXXX m e n í tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým I., nar. X.XX.XXXX každú párnu sobotu od 10.00 hod. do nedele do 10.00 hod.

V ďalších výrokových častiach, v ktorom okresný súd rozhodoval o oprávnení otca stretávať sa s maloletým I., nar. X.XX.XXXX, rozsudok krajský súd p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o zmene doterajšej úpravy stretnutí otca s maloletým I. V. tak, že okresný súd oprávnil otca stretávať sa s maloletým:

v každom kalendárnom týždni od stredy od 10.00 hod. do štvrtka do 10.00 hod. a od soboty od 10.00 hod. do nedele do 10.00 hod.,

cez Veľkú noc každý kalendárny rok od nedele od 10.00 hod. do pondelka do 16.00 hod.,

cez leto každý kalendárny rok posledný celý júlový kalendárny týždeň od pondelka od 10.00 hod. do nedele nasledujúceho celého prvého augustového kalendárneho týždňa do 16.00 hod.,

cez Vianoce každý nepárny kalendárny rok od Štedrého dňa 24.12.od 10.00 hod. do prvého sviatku vianočného 25.12. do 10.00 hod.,

otec si maloletého prevezme pred vchodom do rodinného domu matky a po ukončení styku odovzdá ho matke pred týmto vchodom.

Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a styk otca s maloletým umožniť.

Rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po jej vzniku.

V rozsahu označenej úpravy styku okresný súd zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -85 zo dňa 21.6.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 27.10.2011 vo výroku o úprave styku otca s maloletým.

Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že rodičia maloletého nie sú a nikdy neboli manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom č.k. -85 zo dňa 21.6.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 27.10.2011 maloletý I. bol zverený do osobnej starostlivosti matke, otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné 166 eur mesačne od 1.1.2011, (bežné výživné 100 eur k rukám matky a 66 eur na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého). Označeným rozsudkom súd rozhodol i o oprávnení otca stretávať sa s maloletým dieťaťom každú stredu a každú sobotu v kalendárnom roku od 10.00 hod. do 16.00 za prítomnosti matky v jej domácnosti.

Okresný súd konštatuje, že dohodu o zmene doterajšej úpravy styku rodičia dohodli len v určitej časti (Veľká noc, Vianoce), sporným ostalo prespávanie maloletého I. v domácnosti otca cez týždeň a pobyt u otca cez leto nepretržite dva týždne od pondelka do nasledujúcej nedele. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia zvýrazňuje aj zodpovednosť druhého rodiča - otca za všestranný vývoj dieťaťa, ďalej potrebu udržiavania a prehlbovania rodičovského vzťahu, upevňovania citového puta rodiča k dieťaťu v záujme jeho zdravého psychického vývoja. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že rozšírený styk otca s maloletým I. bude v jeho prospech, napokon súd nezistil žiadne dôvody brániace otcovi alebo maloletému v častejšom stretávaní a otec má vytvorené v rodinnom dome svojich rodičov všetky podmienky potrebné pre starostlivosť o svojho maloletého syna. Pri rozhodovaní o rozsahu styku súd posúdil časové vymedzenie stretnutí, bral v úvahu vek maloletého, jeho režim, vhodnosť prostredia, v ktorom sa dieťa s otcom budú stretávať a tráviť spoločný čas, okolnosti na strane rodičov a ich vzájomný vzťah. Maloletý I. v čase pôvodného rozhodovania mal dva roky a viac ako dva mesiace, v domácnosti otca nemal problém sa adaptovať. Počas letného obdobia už bude dostatočne stotožnený s prostredím u otca, keďže bude uňho tráviť dva dni a dve noci v týždni počas šiestich mesiacov, čo je dostatočne dlhý čas. Pokiaľ otec doposiaľ nevyužil všetky termíny jednotlivých stretnutí s dieťaťom, stalo sa tak pre jeho pracovnú zaneprázdnenosť, v tejto súvislosti súd poznamenal prioritu u otca udržať si zamestnanie, aby mohol platiť výživné v stanovenej sume 166 eur a tvoriť úspory dieťaťu. Napokon otec žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, títo v prípade jeho neprítomnosti ako starí rodičia majú rovnaké právo stretávať sa s vnukom, preto súd nevidel žiaden dôvod, pre ktorý by nemohli maloletého I. prevziať i starí rodičia od matky, alebo jej maloleté dieťa odovzdať a to najmä v ojedinelých a mimoriadnych prípadoch, ak otec bude v práci. Problém s prebúdzaním sa v noci u dieťaťa súd nevyhodnotil ako taký, ktorý by bránil v neumožnení prespania maloletého u otca.

Okresný súd v súvislosti so zabezpečením realizácie stretávania zvýraznil, aby obidvaja rodičia k tejto otázke pristupovali pozitívne, bez zásahu do oprávnených záujmov dieťaťa, ktoré má právo prežiť určitý čas aj s druhým rodičom v jeho domácnosti a ten druhý rodič má právo aj povinnosť vhodným spôsobom vplývať na všestranný vývoj a výchovu dieťaťa. Napokon obidvaja rodičia musia vytvárať priaznivé podmienky k stretnutiam, majúc na zreteli predovšetkým záujem svojho dieťaťa a nie svoje vlastné priania a pocity a záujmy.

O trovách konania okresný súd rozhodoval podľa tak, že žiadnemu z jeho účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, keďže predmetom konania je vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka. Jej odvolanie smeruje do tej časti rozsudku, v ktorej okresný súd upravil styk otca s maloletým I. v každom kalendárnom týždni od stredy od 10.00 hod. do štvrtka do 10.00 hod. a od soboty od 10.00 hod. do nedele do 10.00 hod. V tejto výrokovej časti žiadala zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým I. každú stredu a každú sobotu v kalendárnom roku od 10.00 hod. do 16.00 hod.

Jej odvolanie smerovalo aj do výroku, v ktorom okresný súd oprávnil otca stretávať sa s maloletým I. cez leto každý kalendárny rok posledný celý júlový kalendárny týždeň od pondelka od 10.00 hod. do nedele nasledujúceho celého prvého augustového kalendárneho týždňa do 16.00 hod. V tomto výroku sa domáhala obdobne zmeny rozsudku okresného súdu, žiadala cez leto v kalendárnom roku 2013 upraviť styk otca s dieťaťom posledný celý júlový kalendárny týždeň od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod. toho týždňa, v roku 2014 a v nasledujúcich rokoch celý júlový kalendárny týždeň od pondelka od 10.00 hod. do nedele nasledujúceho celého prvého augustového kalendárneho týždňa do 16.00 hod.

V prípade, ak odvolací súd navrhovanú zmenu rozsudku si neosvojí, matka alternatívne navrhuje zrušenie prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Matka v odvolaní vytýkala súdu prvého stupňa nesprávny procesný postup pokiaľ nepripustil doplnenie dokazovania výsluchom Mgr. D. J.. Správa podaná touto svedkyňou zo dňa 18.12.2012 totiž obsahovala aj tvrdenie, že „stretnutia prebiehali a prebiehajú v domácom prostredí matky v D. B. (v obývačke, prípadne vonku v blízkosti rodinného domu), vždy v stredu a sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod.“ Toto tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďou otca, ktorý na pojednávaní dňa 4.12.2012 okrem iného uviedol, že doteraz upravený styk nevyužil vtedy, keď nemohol, lebo musel byť v práci. Zvýraznila, že doplnenie dokazovania vypočutím označenej svedkyne navrhovala z dôvodu, aby bolo zistené časové obdobie uvádzanej osobnej spolupráce rodičov s RPPS. Výpoveď otca na pojednávaní 4.12.2012, keď uviedol, že by zabezpečovali dovoz syna do B. jeho rodičia, keď by musel ísť ráno do zamestnania, preukazuje, že rozšírená úprava styku ním navrhnutá nemôže byť zabezpečená, nakoľko otcovi to neumožňuje rozvrh práce. Sám priznal, že niekedy sa stalo, že so synom bol aj kratšie. Otec zobral návrh vo vzťahu k zníženiu výživného späť, avšak v tejto veci sa nerozhodovalo. Otec sa podaným návrhom zo dňa 11.5.2012 domáhal zmeny rozsudku OS Martin zo dňa 21.6.2011, č.k. . V čase podania návrhu neuplynul ani rok od rozhodnutia OS Martin. Podľa pôvodnej úpravy bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým I. každú stredu a každú sobotu v kalendárnom roku od 10.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky v jej domácnosti. Ona - odvolateľka si vedie evidenciu v tejto veci, z ktorej vyplýva, že v mesiaci január 2012 otec nevyužil rozsudkom určený termín styku s dieťaťom a to 11., 14., 21. a 28. januára, v mesiaci február 2012 dňa 15., 22. a 29., v mesiaci marec 2012 dňa 10., 17., 24. a 31., v mesiaci apríl 2012 dňa 11., 18., 25., v mesiaci máj 2012 dňa 5., 12., 19., 26., v mesiaci jún 2012 dňa 6., 13., 20., 30. a v mesiaci júl 2012 dňa 7., 14., 21. Podobná situácia je evidovaná aj za obdobie júl 2011 až december 2011. Od pojednávania dňa 19.12.2012 otec nevyužil rozsudkom určený termín styku s dieťaťom a to dňa 19.12.2012, 29.12.2012, v roku 2013 dňa 5.1., 16.1., 23.1., 30.1. a 6.2. Ona umožnila otcovi nad rámec pôvodnej úpravy styku prespatie syna I. z 26.1. na 27.1.2013 a z 2.2. na 3.2.2013, pričom toto sa neosvedčilo, nakoľko syn po odovzdaní bol podľa odvolateľky vystrašený a nevyspatý a otec uviedol, že málo jedol. S navrhovanou zmenou stretávania otca so synom a v to v časti prespávania z jedného dňa na druhý ona nesúhlasí, dôvody svojho nesúhlasu uviedla aj na pojednávaní v predmetnej veci dňa 4.12.2012.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky poukazoval na svoj súhlas s rozsudkom súdu prvého stupňa, s rozhodnutím sa v celom rozsahu stotožňuje, považuje ho za vecne správne, pretože nespochybniteľne sleduje najlepší záujem maloletého. Z rozsiahleho dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodnene bránili v navrhovanom rozšírení úpravy styku s dieťaťom. Ba práve naopak, bolo zistené a preukázané, že sú u neho vytvorené vhodné podmienky pre zdravý rast a vývin dieťaťa, že bez akýchkoľvek ťažkostí je spôsobilý a schopný sa o maloletého syna náležite postarať. Má eminentný záujem na výchove dieťaťa sa podieľať v najširšom možnom rozsahu. Matka v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti spôsobilé vyvrátiť alebo aspoň spochybniť skutkové závery zistené súdom prvého stupňa ohľadom jeho spôsobilosti o maloletého sa postarať a vychovávať ho. Nevyužitie súdom umožneného rozsahu styku s dieťaťom v minulosti bolo zapríčinené výlučne jeho pracovnými povinnosťami. Svoju neprítomnosť však vždy vopred ospravedlnil, preto je toho názoru, že takéto tvrdenia matky v odvolaní nemôžu byť z hľadiska ochrany jeho rodičovských práv relevantné. Je neopodstatnený odmietavý postoj matky, keď mu neumožní postarať sa o maloletého i v priamej starostlivosti, zvlášť za situácie, keď v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané, že by nebol schopný riadnej starostlivosti a výchovy. Maloletý strávil v jeho starostlivosti čas nepretržite cca 24 hodín a v to v dňoch 26.1.2013 do 27.1.2013, v dňoch 2.2.2013 do 3.2.2013, pobyt maloletého prebehol bez akýchkoľvek problémov a aj táto skutočnosť svedčí o jeho reálnej spôsobilosti a schopnosti zabezpečiť maloletému komplexnú starostlivosť aj počas 24 hodín. Tvrdenia matky v odvolaní otec považuje za zaujaté a účelové. Otec zvýraznil, že maloletý má k nemu

vybudovaný veľmi dobrý vzťah, rozšírenie styku s maloletým prispeje k ďalšiemu rozvíjaniu vzájomného vzťahu rodiča k dieťaťu a bude mu len na prospech. Z týchto dôvodov navrhuje potvrdenie rozsudku.

Kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniu matky nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal účastník ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( prvá veta ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a aplikáciou postupu podľa v spojení s a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, rozsudok okresného súdu v časti výroku o určenie stretnutí otca cez víkendové dni počas bežného týždňa zmenil podľa a v ďalších výrokových častiach rozsudok potvrdil podľa , pre vecnú správnosť.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci skutkový stav zistil riadne, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a pri právnom posúdení veci aplikoval správne súvisiace hmotnoprávne ustanovenia Zákona o rodine. Krajský súd pri čiastočnej zmene (v minimálnom rozsahu) rozsudku okresného súdu ale aj v potvrdzujúcej časti vychádzal v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa.

Z vykonaného dokazovania aj pre krajský súd vyplynulo, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý na základe pôvodnej úpravy rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. -85 zo dňa 21.6.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 27.10.2011 bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola určená povinnosť platiť výživné v sume 166 eur mesačne na dieťa. Označeným rozsudkom súd upravil jeho oprávnenie stretávať sa s dieťaťom každú stredu a každú sobotu v kalendárnom roku od 10.00 hod. do 16.00 hod za prítomnosti matky v jej domácnosti.

Zákon o rodine vo svojich ustanoveniach ukladá rodičovské práva a zakotvuje rodičovské oprávnenia obidvom rodičom. Obaja rodičia aj za situácie, že nežijú spolu, majú právo ( ale aj povinnosť) vychovávať svoje maloleté dieťa, zabezpečiť starostlivosť o jeho všestranný zdravý vývoj. Uvedené právo zákon priznáva aj rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do priamej osobnej starostlivosti. Uvedenú konštatáciu správne uvádza i súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Krajský súd však v tejto súvislosti zvýrazňuje, že nielen rodičia majú právo vychovávať svoje maloleté deti, ale aj maloleté deti majú právo byť vychovávané oboma rodičmi, majú „ právo na obidvoch rodičov“. V prípade, že rodičia spoločne výchovu svojmu dieťaťu nemôžu poskytnúť, tak ako je to v posudzovanej veci a to z dôvodu, že nežijú spolu, nezdieľajú spoločnú domácnosť a maloletý sa nachádza na základe rozhodnutia súdu v osobnej starostlivosti matky, dieťa má právo aj za tejto situácie byť vychovávané aj otcom. Aktívna účasť otca na výchove a starostlivosti o dieťa sa realizuje v rámci jednotlivých stretnutí v rozsahu buď podľa dohody ( rodičov ) a v prípade, že k dohode nedôjde, tak potom v rozsahu ako to určí súd.

Pôvodnú súdnu úpravu stretnutí otca s maloletým, vzhľadom na súčasný vek dieťaťa ( dieťa je staršie, vnímavejšie ), záujem na jeho ďalšej výchove, považuje i krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa za nepostačujúci. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hoc otec nerealizoval všetky stretnutia ako ich bol oprávnený realizovať podľa rozhodnutia súdu, ani matka nevylúčila, že k stretnutiam otca s maloletým dieťaťom došlo v iných termínoch v jeho starostlivosti a v konaní pred súdom prvého stupňa a ani v odvolaní matka neuvádzala také skutočnosti, ktoré by otca diskvalifikovali ako rodiča z rozšírenej starostlivosti o maloletého syna v rámci stanovených stretnutí v jeho rodinnom prostredí. Je zistené, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre realizáciu výchovy dieťaťa vo svojom rodinnom prostredí i za pomoci svojich rodičov a je zásadne potrebné, aby dieťaťu bolo umožnené od útleho veku vytvoriť si pravidelný a blízky vzťah aj k rodinnému prostrediu otca, k svojim starým rodičom zo strany otca a aby takýmto spôsobom bol podporovaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti a zachovaná rodinná väzba. Nie je zanedbateľný ani tzv. otcovský, mužský vzor výchovy čo môže a v posudzovanom prípade aj chce zabezpečovať dieťaťu jeho otec.

Argumentácia matky, že otec nerealizoval jednotlivé stretnutia s maloletým dieťaťom v uplynutom období (tie i konkretizovala s označením jednotlivých dátumov) nie je pre právne posúdenie veci právne významná, naviac na túto námietku matky súd prvého stupňa v písomnom odôvodnení rozhodnutia dal náležité odpovede na ktoré krajský súd poukazuje a sa s nimi stotožňuje. Prioritnou otázkou podľa názoru krajského súdu v posudzovanej veci je preukázaná schopnosť a spôsobilosť otca ako rodiča poskytovať dieťaťu patričnú starostlivosť počas jednotlivých stretnutí a najlepší záujem dieťaťa, pritom adaptovanie sa dieťaťa v rodinnom prostredí otca je otázkou pravidelnosti jednotlivých stretnutí.

Čiastočnú zmenu rozsudku okresného súdu v časti výroku o oprávnení otca stretávať sa s maloletým I. každú párnu sobotu od 10.00 hod. do nedele do 10.00 hod. krajský súd zdôvodňuje tým, že i matka má právo so svojim maloletým synom stráviť víkendové dni sobotu a nedeľu a pri takej úprave styku otca s dieťaťom cez víkendové dni i matke zostane priestor, aby uvedené obdobie víkendu aj ona mohla stráviť tieto dni s maloletým synom podľa svojich predstáv o voľnom čase a plánovať s dieťaťom voľno- časové aktivity.

Pokiaľ okresný súd nerozhodol o späťvzatí návrhu otca o zníženie výživného, nič mu nebráni, aby o tejto otázke rozhodol samostatným uznesením.

Na záver krajský súd dáva do pozornosti obidvom rodičom, aby v záujme zabezpečenia budúcnosti svojho dieťaťa sa navzájom snažili o maximálnu toleranciu a pochopenie jeden druhého pri realizácii jednotlivých stretnutí s ním, pretože aj ich najoptimálnejšia schopnosť navzájom komunikovať bude garanciou a najväčším prínosom pre najlepší záujem dieťaťa.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z jeho účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, keďže predmetom odvolacieho konania bola vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré bolo možné začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .