Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-34Cb/48/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: H.. V. L., nar. 8. marca XXXX, bytom I. XX, XXX XX L., zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Gábrišom, so sídlom Koceľova 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Marmot & Crow s. r. o., so sídlom Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, IČO: 47 689 056, zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Florián Gajniak advokát, s. r. o., so sídlom Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, IČO: 47 238 674, o zaplatenie 4.946,80 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.212,13 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

- zo sumy 3.500,-- eur od 31. júla 2018 do 12. apríla 2019,

- zo sumy 2.212,13 eur od 13. apríla 2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 12 %.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3.500,-- eur s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že na základe nájomnej zmluvy (správne má byť podnájomnej zmluvy - pozn. súdu) z 15. októbra 2017 uzatvorenej medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou Cleverance Slovakia, s.r.o. (ďalej v texte len „Cleverance“) užívala obchodná spoločnosť Cleverance v období od 15. októbra 2017 do 30. júna 2018 časť nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Ostravskej ulici 17 v Bratislave. Obchodná spoločnosť Cleverance zaplatila dňa 12. júna 2018 omylom na účet žalovaného platbu 1.850,-- eur ako nájomné za mesiac júl 2018. Žalovaný po skončení nájmu nevrátil obchodnej spoločnosti Cleverance sumu 3.500,-- eur, ktorá pozostáva z jednomesačnej kaucie vo výške 1.650,-- eur a z omylom uhradenej sumy 1.850,-- eur. Obchodná spoločnosť Cleverance postúpila zmluvou z 23. marca 2020 pohľadávku vo výške 3.500,-- eur na Milana Mitošinku, ktorý následne zmluvou z 25. augusta 2020 postúpil pohľadávku na žalobcu. 2.1. Žalobca k žalobe pripojil nájomnú zmluvu z 15. októbra 2017 a z 1. apríla 2017, doklad o úhrade platby 1.850,-- eur a 1.650,-- eur, zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú medzi obchodnou spoločnosťou Cleverance ako postupcom a H. ako postupníkom, zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú medzi H. H. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom a výzvy zo 4. septembra 2019 a z 3. septembra 2020.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 15. októbra 2020, sp. zn. navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. 3.1. Podľa žalovaného žalobcom uplatnené pohľadávky vo výške 3.500,-- eur zanikli v celom rozsahu ešte pred jej prvým postúpením v dôsledku jednostranného započítania vzájomných pohľadávok z 12. apríla 2019. Pohľadávky žalovaného pozostávali z platieb energií a služieb za mesiace júl 2018 a august 2018 spolu v sume 2.227,61 eur, z energií spotrebovaných obchodnou spoločnosťou Cleverance v sume 1.338,08 eur a z nábytku odkúpeného obchodnou spoločnosťou Cleverance v sume 1.512,-- eur. 3.2. K odporu žalovaný pripojil e-mailovú komunikáciu, vyúčtovacie faktúry od SPP a ZSE a započítanie pohľadávok.

4. Žalobca v replike vo vzťahu k zániku pohľadávky v dôsledku vzájomného zápočtu uviedol, že sa jedná o klamlivé tvrdenie žalovaného. Ak by súd uznal jednostranné započítanie pohľadávok, poukázal na znenie článku VI. nájomnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že náklady za spotrebovanú elektrickú energiu, plyn, vodné, stočné, odvoz odpadu, správu záhrady, bazéna, upratovanie a UPC v prenajatom dome sú zahrnuté v nájomnom a hradí ich prenajímateľ poskytovateľom týchto služieb. Započítanie nábytku žalobca odmieta ako neodôvodnenú pohľadávku.

5. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 18. apríla 2023 žalobca navrhol zmenu žaloby, pričom žalobou uplatnený nárok rozšíril na sumu 4.946,80 eur s tým, že rozšírená suma 1.446,80 eur pozostáva zo žalovaným nezaplateného nájomného za obdobie od 1. júla 2018 do 8. augusta 2018. 5.1. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 18. apríla 2023 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.946,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.500,-- eur od 1. júla 2018 do zaplatenia.

6. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 8. júna 2023 o 13:00 hod. (po uskutočnení skorších pojednávaní v dňoch 24. mája 2022 a 18. apríla 2023), ktorého sa zúčastnili žalobca a právni zástupcovia strán sporu.

7. Z vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: 7.1. Medzi obchodnou spoločnosťou Cleverance a žalovaným bola dňa 15. októbra 2017 uzatvorená podnájomná zmluva (nesprávne označená ako nájomná zmluva), na základe ktorej získala obchodná spoločnosť Cleverance do podnájmu na obdobie do 31. marca 2018 1. podlažie, 50 % izby číslo 10 na 2. podlaží a izbu číslo 8 na 3. podlaží v rodinnom dome nachádzajúcom sa na Ostravskej ulici 17 v Bratislave s dohodnutým nájomným vo výške 1.650,-- eur mesačne, pričom zmluvné strany sa dohodli na kaucii vo výške 1.650,-- eur, ktorá mala byť uhradená do 20. októbra 2017, ktorú obchodná spoločnosť Cleverance uhradila dňa 26. októbra 2017. Následne bola uzatvorená podnájomná zmluva (rovnako nesprávne označená ako nájomná zmluva) na obdobie od 1. apríla 2018 do 30. júna 2018 s dohodnutým nájomným vo výške 1.850,-- eur mesačne. Dňa 12. júna 2018 obchodná spoločnosť Cleverance uhradila žalovanému sumu 1.850,-- eur ako nájomné za mesiac júl 2018. 7.2. Obchodná spoločnosť Cleverance (prostredníctvom konateľa H. H.) požiadala dňa 27. júna 2018 žalovaného, aby uhradil jeden až dva mesiace energie v dome s tým, že následne by energie boli prepísané priamo na novú spoločnosť, čomu žalovaný vyhovel. Medzi obchodnou spoločnosťou Cleverance a žalovaným prebiehala komunikácia ohľadom odpredaja nábytku, o odkúpenie ktorého prejavila obchodná spoločnosť Cleverance záujem, pričom vo vzťahu k odpredávaným veciam požadovala spoločnosť pôvodný doklad za účelom overenia ceny. E-mailom z 29. júla 2018 požiadala obchodná spoločnosť Cleverance (prostredníctvom žalobcu) žalovaného o vrátenie sumy 1.850,-- eur predstavujúcej omylom zaplatené nájomné za mesiac júl 2018 a o vrátenie kaucie vo výške 1.650,-- eur s tým, že energie budú doriešené následnou fakturáciou. 7.3. Žalovaný zaslal dňa 12. apríla 2019 obchodnej spoločnosti Cleverance tabuľku vzájomných podlžností, z ktorej vyplýva, že voči pohľadávke obchodnej spoločnosti Cleverance na zaplatenie sumy 3.500,-- eur si žalovaný započítal vlastné pohľadávky, ktoré mal mať voči obchodnej spoločnosti Cleverance. Konateľ obchodnej spoločnosti Cleverance H. v e-mailovej správe z 12. apríla 2019 uviedol, žalovanému, že návrh bol iný, keď duplicitne odoslaná platba je bezdôvodné obohatenie, žalovaným poslanú kalkuláciu označil ako neopodstatnenú a na predaji nábytku sa nedohodli, keďže nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Výzvou zo 4. septembra 2019 vyzvala obchodná spoločnosť Cleverance žalovaného na vrátenie kaucie a na vrátenie omylom zaplateného nájomného. 7.4. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 23. marca 2020 postúpila obchodná spoločnosť Cleverance na H. pohľadávku voči žalovanému vo výške 3.500,-- eur, ktorá pozostáva z nevrátenej kaucie vo výške

1.650,-- eur a z uhradeného nájmu naviac vo výške 1.850,-- eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 25. augusta 2020 postúpil H. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému vo výške 3.500,-- eur, ktorá pozostáva z nevrátenej kaucie vo výške 1.650,-- eur a z uhradeného nájmu naviac vo výške 1.850,-- eur. Výzvou z 3. septembra 2020 vyzval žalobca žalovaného na úhradu sumy 3.500,-- eur. 7.5. Svedok H. H. v rámci svojho výsluchu na pojednávaní uskutočnenom dňa 18. apríla 2023 uviedol, že obchodná spoločnosť Cleverance, v ktorej bol konateľom, mala ako podnájomca uzatvorenú so žalovaným podnájomnú zmluvu. Následne od 1. júla 2018 mala obchodná spoločnosť Cleverance uzatvorenú s vlastníkom rodinného domu nájomnú zmluvu s tým, že žalovaný mal byť v časti rodinného domu ako podnájomca. Svedok uviedol, že účtovníčka obchodnej spoločnosti Cleverance omylom zaslala nájomné o mesiac naviac a túto sumu mal žalovaný podľa svedka obratom vrátiť. K požiadavke o uhrádzanie energií žalovaným svedok uviedol, že pod pojmom energie si predstavoval vodu, plyn, elektrinu. Pokiaľ ide o užívanie záhrady a bazéna, svedok uviedol, že záhradu a aj bazén obchodná spoločnosť Cleverance užívala, keďže to bolo súčasťou zmluvy a platby za ne boli súčasťou uhrádzaného nájomného. Svedok potvrdil, že energie za mesiace júl a august 2018 uhradené žalovaným na žiadosť obchodnej spoločnosti Cleverance neboli žalovanému refundované, keďže žalovaný neuhradil nájomné vo výške cca 1.150,-- eur za mesiac, počas ktorého žalovaný užíval priestory, keďže kľúče od nehnuteľnosti vrátil žalovaný až v mesiaci august 2018. Nájomné žalovanému obchodná spoločnosť Cleverance nefakturovala a rovnako tak obchodná spoločnosť Cleverance neuskutočnila žiadny zápočet. Nábytok žalovaného sa doposiaľ nachádza v nehnuteľnosti, keďže žalovaný si ho nevyzdvihol. Vo vzťahu k internetu svedok uviedol, že tento by mohol spadať pod pojem energie, ak by sa na tom so žalovaným dohodli, avšak o internet v mesiacoch júl a august 2018 obchodná spoločnosť Cleverance žalovaného nežiadala. Od 1. júla 2018 odpadli žalovanému akékoľvek starosti ohľadom bazénu, garáže a záhrady, keďže obchodná spoločnosť Cleverance mala prenajatý celý rodinný dom. 7.6. Bývalý konateľ žalovaného G. J. v rámci svojho výsluchu na pojednávaní uskutočnenom dňa 18. apríla 2023 uviedol, že komunikoval so žalobcom a aj majiteľom domu ohľadom majetku (nábytku), ktorý žalovaný neplánoval sťahovať z domu a premýšľal o jeho predaji. Súpis vecí bol niekoľkokrát pripomienkovaný zo strany obchodnej spoločnosti Cleverance. Keď došlo k sťahovaniu spoločnosti z prenajatých priestorov, bol sťahovaný aj nábytok okrem nábytku označeného v súpise na zeleno, ktorý považoval za výsledok dohody medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou Cleverance, v opačnom prípade by žalovaný tento nábytok predal, keďže by bol ľahko predajný. Obchodná spoločnosť Cleverance nábytok používala. Na to, či žalovaný užíval nehnuteľnosť aj v mesiaci júl 2018 si nepamätá a vedel o tom, že obchodná spoločnosť Cleverance zaplatila nájomné o jeden mesiac navyše, ale nevedel, ako to bolo doriešené, keďže v spoločnosti nezodpovedal za finančné záležitosti, a nepamätal si, že by bola dohoda o platbách energií žalovaným po 1. júli 2018, len potvrdil, že počas trvania nájmu boli energie napísané na žalovaného.

8. Podľa ustanovenia , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 8.1. Podľa ustanovenia , nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. 8.2. Podľa ustanovenia , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 8.3. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2). 8.4. Podľa ustanovenia , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 8.5. Podľa ustanovenia , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 8.6. Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom (ods. 9).

8.7. Podľa ustanovenia , na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. 8.8. Podľa ustanovenia , právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. 8.9. Podľa ustanovenia , premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. 8.10. Podľa ustanovenia , pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. 8.11. Podľa ustanovenia , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

9. Pokiaľ ide o rozhodnutie v spore, súd uvádza, že síce zmluvný základ predstavuje podnájomná zmluva, predmetom ktorej bol podnájom časti rodinného domu, podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , ale je potrebné na rozhodovaný spor aplikovať aj ustanovenia , keďže právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu (obchodnou spoločnosťou Cleverance) a žalovaným je obchodným záväzkovým vzťahom podľa ustanovenia a . Postúpením pohľadávky na žalobcu ako fyzickú osobu sa obsah záväzku nezmenil.

10. Žalobou uplatnený nárok (po jeho rozšírení na pojednávaní uskutočnenom dňa 18. apríla 2023) na zaplatenie sumy 4.946,80 eur pozostával z troch čiastočných nárokov, a to nároku na zaplatenie sumy 1.650,-- eur predstavujúcej navrátenú kauciu po skončení nájmu, nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.850,-- eur predstavujúceho omylom uhradené nájomné za mesiac júl 2018 zo strany obchodnej spoločnosti Cleverance a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.446,80 eur za užívanie časti prenajatého rodinného domu žalovaným za obdobie od 1. júla 2018 do 8. augusta 2018.

11. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 1.446,80 eur, o ktorý žalobca rozšíril žalobu dňa 18. apríla 2023, súd uvádza, že v tejto časti vyhodnotil žalobu žalobcu ako nedôvodnú. 11.1. Súd má za to, že žalobca nie je v tejto časti aktívne vecne legitimovaný, keďže nie je nositeľom uplatneného hmotného práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd uvádza, že oprávneným subjektom je obchodná spoločnosť Cleverance, ktorá bola od 1. júla 2018 nájomcom rodinného domu. Žalovaný sa užívaním rodinného domu, resp. jeho časti v období od 1. júla 2018 do 8. augusta 2018 mohol bezdôvodne obohatiť (keďže nebolo preukázané uzatvorenie podnájomnej zmluvy medzi obchodnou spoločnosťou Cleverance a žalovaným ako podnájomcom) na úkor obchodnej spoločnosti Cleverance a nie na úkor žalobcu. Predmetom zmlúv o postúpení pohľadávok z 23. marca 2020 a z 25. augusta 2020 bol len nárok pôvodne patriaci obchodnej spoločnosti Cleverance voči žalovanému na zaplatenie sumy 3.500,-- eur, nie však nárok na zaplatenie sumy 1.446,80 eur, preto nimi žalobca nemohol nadobudnúť od obchodnej spoločnosti Cleverance a následne od H. nárok v tejto časti. Žalobca zároveň nepredložil v konaní žiadnu ďalšiu zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou by obchodná spoločnosť Cleverance postúpila na žalobcu nárok na zaplatenie sumy 1.446,80 eur voči žalovanému. 11.2. Zároveň má súd na to, že v tejto časti je žalobou uplatnený nárok premlčaný. Štvorročná premlčacia lehota ohľadne predmetného nároku začala v súlade s ustanovením 391 ods. 1 plynúť v deň nasledujúci po skončení užívania rodinného domu žalovaným (ku ktorému došlo podľa tvrdenia žalobcu dňa 8. augusta 2018 - pozn. súdu), t. j. dňa 9. augusta 2018. V tento deň bolo možné predmetný nárok uplatniť žalobou na súde. Premlčacia lehota uplynula uplynutím dňa 9. augusta 2022. Keďže žalobca si v tejto časti uplatnil nárok na súde až dňa 18. apríla 2023, uplatnil si ho po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty. Žalovaný tak dôvodne namietol premlčanie žalobou uplatneného nároku, preto súd nemohol premlčaný nárok žalobcovi v súlade s ustanovením priznať.

12. V zostávajúcej časti - o zaplatenie sumy 3.500,-- eur - súd vyhodnotil ako základ nároku žalobcu ako dôvodný. Žalovaný bol povinný vrátiť po skončení podnájmu obchodnej spoločnosti Cleverance uhradenú kauciu vo výške 1.650,-- eur a rovnako tak aj omylom vykonanú platbu zo strany obchodnej spoločnosti Cleverance vo výške 1.850,-- eur ako nájomné za mesiac júl 2018

predstavujúcu bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného získané plnením bez právneho dôvodu, keďže podnájomný vzťah skončil v mesiaci jún 2018. 12.1. Žalovaný v spore ani nespochybňoval, že by na jeho strane vznikla povinnosť zaplatiť obchodnej spoločnosti Cleverance sumu 3.500,-- eur.

13. Súd však konštatuje, že bolo nutné zohľadniť aj procesnú obranu žalovaného, ktorý argumentoval tým, že voči pohľadávke obchodnej spoločnosti Cleverance vo výške 3.500,-- eur si ešte pred jej postúpením započítal vlastné pohľadávky voči obchodnej spoločnosti Cleverance jednostranným zápočtom z 12. apríla 2019. 13.1. Podľa názoru súdu je započítací prejav žalovaného z formálneho hľadiska platný právny úkon, keďže sú v ňom uvedené pohľadávky obchodnej spoločnosti Cleverance voči žalovanému a aj žalovaným označené pohľadávky voči obchodnej spoločnosti Cleverance vrátane tvrdeného zostatku jednotlivých pohľadávok po ich zápočte. Z uvedeného je zrejmé, čo predmetným zápočtom žalovaný sledoval. Žalovaný tak podľa názoru súdu uskutočnil úkon smerujúci k „čiastočnému“ zániku vzájomných pohľadávok obchodnej spoločnosti Cleverance a žalovaného. Rovnako tak išlo o plnenie rovnakého druhu, keďže sa jednalo o peňažné pohľadávky, ktoré mali zaniknúť v dôsledku započítacieho prejavu. 13.2. Ak žalobca tvrdil, že zápočet žalovaného nespĺňa podmienky podľa , súd má za to, že v kontexte špecifikovaných námietok žalobcu, tento započítací prejav spĺňa základné požiadavky podľa v spojení s . Ak žalobca tvrdil, že si mal žalovaný uplatniť pohľadávky v súdnom konaní, takejto argumentácii súd z právneho hľadiska nerozumie, keďže nie je zrejmé, prečo by si mal žalovaný v súdnom konaní žalobou uplatňovať pohľadávky, ktoré považoval za zaniknuté v dôsledku jeho hmotnoprávneho jednostranného úkonu (t. j. v dôsledku započítania). Ak žalobca v záverečnej reči tvrdil, že pohľadávky žalovaného boli premlčané, považuje súd za nevyhnutné uviesť, že v prvom rade takéto tvrdenie bolo zo strany žalobcu uskutočnené oneskorene a podlieha sudcovskej koncentrácii konania. Čo je však podstatnejšie, žalovaný si neuplatňoval svoj nárok na započítanie v súdnom konaní vo forme kompenzačnej námietky ako prostriedku procesnej obrany, ale v súdnom konaní len uviedol, že v apríli 2019 uskutočnil započítací prejav, ktorý adresoval právnemu predchodcovi žalobcu, obchodnej spoločnosti Cleverance. Navyše, keďže pohľadávka žalovaného voči obchodnej spoločnosti Cleverance na preplatenie energií za mesiace júl a august 2018 vznikla v roku 2018 na základe záväzkového vzťahu medzi obchodnou spoločnosťou Cleverance a žalovaným, k premlčaniu tohto nároku by došlo najskôr v septembri 2022, pričom započítací prejav uskutočnil žalovaný 12. apríla 2019, t. j. dávno predtým, než by mohlo dôjsť k premlčaniu započítavaného nároku žalovaného.

14. Druhou otázkou, s ktorou sa musel súd zaoberať, je otázka, či v celom rozsahu žalovaný disponoval pohľadávkou voči obchodnej spoločnosti Cleverance, a teda, či došlo v celom rozsahu k zániku pohľadávky obchodnej spoločnosti Cleverance (postúpenej na žalobcu) voči žalovanému v dôsledku započítacieho prejavu žalovaného, ale nie. 14.1. Žalovaný si voči obchodnej spoločnosti Cleverance započítaval kúpnu cenu za nábytok, energie za mesiace júl a august 2018 a nedoplatok za energie za obdobie január až jún 2018. Súd vyhodnotil, že časť nárokov započítavaných žalovaným bola neoprávnená, a preto nemohlo dôjsť k zániku žalobou uplatnenej pohľadávky v celom rozsahu. K predmetnému konštatovaniu súd uvádza v podrobnostiach nasledovné:

15. Pokiaľ ide o nedoplatky na plyne a elektriny v alikvotnej časti 45 % za mesiace január až jún 2018, tieto položky nebol žalovaný oprávnený započítať voči pohľadávke obchodnej spoločnosti Cleverance. Súd poukazuje na znenie článku VI. ods. 1 nájomnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že náklady za spotrebovanú elektrickú energiu, plyn, vodné, stočné, odvoz odpadu, správu záhrady, bazéna, upratovanie a UPC v prenajatom dome sú zahrnuté v nájomnom a hradí ich prenajímateľ poskytovateľom týchto služieb. Z predmetného zmluvného dojednania je zrejmé, že reálna spotreba energií bola zahrnutá v nájomnom, ktoré hradila obchodná spoločnosť Cleverance žalovanému, a teda aj prípadný vznik nedoplatkov na energiách musí znášať za dobu trvania nájmu žalovaný, čo znamená, že žalovaný nebol oprávnený požadovať od obchodnej spoločnosti Cleverance ako podnájomcu náhradu prípadných nedoplatkov na energiách. 15.1. Z tohto dôvodu predmetnú položku v započítacom prejave žalovaného vyhodnotil súd ako neoprávnenú, keďže v tejto časti žalovaný nedisponoval žiadnou pohľadávkou voči obchodnej spoločnosti Cleverance. V danej časti tak nemohlo dôjsť ani k zániku pohľadávky obchodnej spoločnosti Cleverance voči žalovanému.

16. Ako neoprávnenú vyhodnotil súd aj pohľadávku žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny za nábytok vo výške 1.512,-- eur, keďže v konaní nebolo preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy, na základe ktorej by obchodná spoločnosť Cleverance odkúpila nábytok od žalovaného. 16.1. Súd mal za preukázané z výsluchu H. H. a G. J., ako aj z predloženej e-mailovej komunikácie, že prebiehali rokovania o odpredaji nábytku žalovaným obchodnej spoločnosti Cleverance, avšak zo žiadneho dôkazu nemal súd za preukázané samotné uzatvorenie zmluvy. 16.2. V konaní bola síce predložená príloha č. 1 k nájomnej zmluve z 13. júla 2018, v ktorej bol uvedený nábytok a aj kúpna cena vo výške 1.512,-- eur, avšak predmetná príloha nebola zmluvnými stranami podpísaná, čo znamená, že nebolo preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy. Súd predmetnú listinu považoval len za návrh na uzatvorenie zmluvy žalovaného, ktorý však obchodná spoločnosť Cleverance neprijala. Samotné uzatvorenie zmluvy nevyplýva ani z e-mailu H. H. z 10. júla 2018 adresovaného žalovanému, keďže v nej boli iba rámcovo uvedené podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohla obchodná spoločnosť Cleverance nábytok odkúpiť. Za doklad preukazujúci uzatvorenie zmluvy nie je možné považovať ani e-mail žalobcu z 18. júla 2018, bez ohľadu na to, či niektoré z položiek mali byť žalobcom vyznačené nazeleno. Z obsahu prílohy predmetnej správy vyplýva, že v prípade viacerých položiek je uvedené, že je neúmerná cena, prípadne, že ich obchodná spoločnosť Cleverance nepotrebuje. Predmetný e-mail žalobcu tak v súlade s ustanovením nemožno považovať za prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy, ale za odmietnutie návrhu a nový návrh, ktorý však už žalovaný neprijal. Preto súd považuje fixáciu žalovaného na predmetný e-mail žalobcu s tvrdením, že preukazuje uzatvorenie zmluvy, za nesprávnu a nemajúcu oporu v zákone. 16.3. Navyše celú argumentáciu žalovaného považuje súd za nelogickú, keďže ak žalobca v e-mailovej správe z 18. júla 2018 vyradil množstvo položiek, o ktoré nemala spoločnosť záujem, musela by byť prípadná kúpna cena za časť nábytku automaticky nižšia, než bola uvedená v nepodpísanej prílohe č. 1 z 13. júla 2018. Uvedené tak znamená, že absentuje dohoda o podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy podľa ustanovenia , čo logicky vedie k záveru, že nedošlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi obchodnou spoločnosťou Cleverance a žalovaným, a k neexistencii nároku žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny. 16.4. Záver, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi obchodnou spoločnosťou Cleverance a žalovaným, pritom vyplýva aj z e-mailu H. ako konateľa obchodnej spoločnosti Cleverance z 12. apríla 2019, kde výslovne uviedol, že na predaji sa nikdy nedohodli a obchodná spoločnosť Cleverance kúpnu zmluvu nikdy neuzavrela. 16.5. Za prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy nie je možné považovať ani prenechanie nábytku žalovaným v rodinnom dome po jeho odsťahovaní sa, takéto konanie len dokladá, akým spôsobom pristupuje žalovaný k vlastnému majetku, a je potrebné ho vykladať na ťarchu žalovaného. V tomto smere je právne irelevantné, či obchodná spoločnosť Cleverance daný nábytok užívala alebo nie, keďže v konaní sa posudzuje nárok žalovaného na kúpnu cenu, nie nárok na nájomné za prenájom hnuteľných vecí. Rovnako tak je nepodstatné, či žalobca alebo obchodná spoločnosť Cleverance vyzývali žalovaného na odstránenie nábytku, ako sa to snažil v spore navodiť žalovaný, ale naopak bolo povinnosťou (a v záujme) žalovaného, aby sa zaujímal o svoj majetok, avšak žalovaný v danej veci zaujal laxný (doslova až ignorantský) prístup, ktorý však nemožno stotožniť s tým, že by mu mal nárok na zaplatenie kúpnej ceny vzniknúť.

17. Ako čiastočne dôvodný vyhodnotil súd len nárok žalovaného na energie za mesiace júl a august 2018. 17.1. V tejto časť však považuje súd za nevyhnutné uviesť, že pojem „energie“ je užší ako pojem „plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu“. Za „energie“ je možné považovať maximálne úhradu za vodu, elektrinu a plyn, takýmto spôsobom si vykladá predmetný pojem súd a zároveň takýmto spôsobom si daný pojem vykladal aj konateľ obchodnej spoločnosti Cleverance H. H.. Ak si žalovaný vykladal pojmom energie aj výdavky, ktoré pod tento pojem objektívne nespadajú, je to problémom žalovaného. Obchodná spoločnosť Cleverance nepožiadala žalovaného, aby za ňu uhrádzal výdavky spojené s upratovaním, záhradou, bazénom a internetom. V danom prípade nejde o energie, ale o plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu, ktoré však žalovaný v mesiacoch júl a august 2018 nemohol obchodnej spoločnosti Cleverance poskytovať, keďže v danom období nebola obchodná spoločnosť Cleverance u žalovaného v nájme a ani v podnájme. Preto s odkazom na dohodu o uhrádzaní energií nemohol žalovaný požadovať refundáciu týchto výdavkov od obchodnej spoločnosti Cleverance, keďže tieto prípadné výdavky sú mimo rámca uzatvorenej dohody. V prípade týchto položiek mal žalovaný podľa názoru súdu ukončiť uzatvorené zmluvy s poskytovateľmi týchto služieb, ak tak žalovaný nepostupoval,

musí sám znášať výdavky s tým spojené. To, čo je mimo rámca objektívne vnímaného pojmu energie, si obchodná spoločnosť Cleverance od 1. júla 2018 mala zabezpečovať vo vlastnej réžii. Ak by aj v tejto časti obchodná spoločnosť Cleverance spotrebovala tieto plnenia, ktoré neboli poskytované na základe dohody, išlo by o mimozmluvný nárok (t. j. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia), ktorý si však žalovaný v započítacom prejave neuplatňoval. 17.2. Vo vzťahu k energiám súd uvádza, že žalovaný nepreukázal výšku platieb za vodu v mesiacoch júl a august 2018, osobitne v situácii, keď obchodná spoločnosť Cleverance a aj žalobca namietali výšku platieb, preto nemohol pri svojom rozhodovaní a pri rozsahu započítania vychádzať z ničím nepodloženého čísla o platbách za vodu vo výške 37,50 eur za mesiac. Pokiaľ ide o úhrady za elektrinu a plyn, súd musel zohľadniť nielen zálohové platby za jednotlivé mesiace, ale aj reálnu spotrebu elektriny a plynu v týchto mesiacoch, ako to vyplýva aj z tvrdenia žalobcu na pojednávaní uskutočnenom dňa 24. mája 2022. Pokiaľ ide o elektrinu, súd poukazuje na to, že z vyúčtovacej faktúry č. 7180970808 vystavenej obchodnou spoločnosťou ZSE Energia, a.s. vyplýva, že preddavkové platby boli v sume 313,92 eur mesačne, pričom reálna spotreba elektriny v mesiacoch júl a august 2018 bola v sume 637,79 eur. Pokiaľ ide o plyn, z vyúčtovacej faktúry č. 7418889771 vystavenej SPP, a.s. vyplýva, že preddavkové platby boli v sume 109,-- eur mesačne. Vo vzťahu k reálnej spotrebe súd uvádza, že nie je možné presne zistiť reálnu spotrebu za mesiace júl a august 2018, preto z hodnoty nedoplatku za mesiace január až august 2018 vypočítal pomernú časť pripadajúcu na dohodnuté dva mesiace, pričom dospel k sume 432,08 eur. Za plyn preto vznikol žalovanému nárok na úhradu v sume 650,26 eur. 17.3. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že žalovaný disponoval započítateľnou pohľadávkou na energie voči obchodnej spoločnosti Cleverance v sume 1.287,87 eur a v tejto časti v dôsledku započítacieho prejavu žalovaného z 12. apríla 2019 zanikla aj časť pohľadávky obchodnej spoločnosti Cleverance na vrátenie kaucie, resp. na vydanie bezdôvodného obohatenia.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil súd nárok žalobcu na zaplatenie istiny 2.212,13 eur (3.500,-- eur - 1.287,87 eur) ako dôvodný.

19. Zároveň má žalobca okrem poistného plnenia aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca má nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa predpisov obchodného práva, keďže právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodným záväzkovým vzťahom podľa ustanovenia . 19.1. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške podľa predpisov občianskeho práva, preto môže súd priznať žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5 % ročne. 19.2. Pokiaľ ide o vznik omeškania žalovaného, súd uvádza, že žalovaný nebol v omeškaní s plnením už od 1. júla 2018, ako si uplatnil úroky z omeškania žalobca. Žalovaný sa mohol dostať do omeškania až potom, ako ho na plnenie vyzval žalobca, resp. pôvodný veriteľ (obchodná spoločnosť Cleverance). Túto výzvu uskutočnila obchodná spoločnosť Cleverance e-mailom z 29. júla 2018, preto dňa 30. júla 2018 nastala splatnosť jej pohľadávky voči žalovanému vo výške 3.500,-- eur a od 31. júla 2018 bol žalovaný v omeškaní s plnením. Z pôvodnej sumy 3.500,-- eur priznal súd žalobcovi úroky z omeškania do 12. apríla 2019, kedy bol započítací prejav doručený obchodnej spoločnosti Cleverance, a od nasledujúceho dňa, t. j. od 13. apríla 2019, až do zaplatenia priznal súd žalobcovi úrok z omeškania z aktuálne existujúcej pohľadávky žalobcu v sume 2.212,13 eur. 19.3. V zostávajúcej časti na zaplatenie úroku z omeškania vyhodnotil súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.212,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.500,-- eur od 31. júla 2018 do 12. apríla 2019 a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.212,13 eur od 13. júla 2019 do zaplatenia (výrok I.).

21. V prevyšujúcej časti (v časti o zaplatenie istiny 2.734,67 eur a v časti úroku z omeškania za obdobie od 1. júla 2018 do 30. júla 2018) súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).

22. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca bol v konaní úspešný v časti 44 % predmetu sporu a žalovaný v časti 56 % predmetu sporu. Preto súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 12 % (56 % - 44 %) [výrok III.].

22.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).