Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41P-129-2013.pdf
PDF · 105.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/62/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou vo veci starostlivosti o maloletého A. V., N.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II ako kolíznym opatrovníkom, dieťaťa rodičov R. W., N.. XX.X.XXXX, A. K., T. XX, zastúpenej JUDr. Veronikou Kitovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 a V. V., N.. XX.X.XXXX, A. K., M.Á. X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Peter Dittrich s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mudroňova 29, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na mal. A. N.. XX.X.XXXX zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne, počnúc dňom 10.4.2013 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15.-dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/146/2008 zo dňa 17.3.2009.
Návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti od 1.9.2012 do 9.4.2013 zamieta.
Dlžné výživné za obdobie od 10.4.2013 do 30.11.2013 spolu v sume 124,- eur súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur mesačne popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
odôvodnenie:
Matka podaným návrhom dňa 10.4.2013 žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloleté dieťa zo sumy 110,- eur na sumu 200,- eur mesačne od 1.9.2012 do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým že od poslednej úpravy výživného súdom sa zmenili pomery na strane maloletého tým, že výdavky na dieťa sa podstatne zvýšili jeho vekom, začal chodiť do školy. Výdavky na strane maloletého sa zvýšili o 30% aj v dôsledku zvýšenia cien. Na strane otca sa zmenili pomery tak, že jeho zárobok je vyšší. Na strane matky sa reálna mzda tiež zvýšila. Uviedla výdavky na maloletého: vodné, stočné na 1 osobu ročne 21,- eur, TV pre jednu osobu ročne 34,- eur, internet s telefónom ročne 600,- eur, plyn pre jednu osobu ročne 336,- eur, elektrina 1 os./rok 111,- eur, Kosit 1 os./rok 15,- eur, nájomné 1 os./rok 600,- eur, strava 1 os/rok 2000,- eur, školské poplatky ročne 42,- eur, ZRPŠ ročne 15,- eur, začiatok šk. roka - pomôcky 200,- eur, obuv ročne 250,- eur, ošatenie ročne 400,- eur, šport 500,- eur, t.j. ročne spolu 5.121,- eur. Otec sa s dieťaťom stretáva nepravidelne. Na výdavky dieťaťa prispieva iba výživným v určenej výške. Na začiatku školského roka maloletému kúpil tašku, ktorá vyhovovala iba prvé mesiace, následne matka mu kúpila druhú tašku. Uviedla, že aby kvôli potrebám syna sa zadlžuje u svojich rodičov, ktorí žijú iba z dôchodku. Svoj návrh na začatie konania matka doplnila podaním dňa 6.9.2013 tak, že z jej družského pomeru F.P. X.X.XXXX sa narodila dcéra E. a poberá iba materské dávky. Otec sa s mal. A. stretáva pravidelne. Na začiatku školského roka matka synovi zakúpila tašku, ktorá sa rozpadla a novú tašku maloletému kúpil otec. Matka od svojich rodičov si nepožičiava peniaze a u nich sa nezadlžuje.
Otec vo svojom písomným vyjadrením zo dňa 10.9.2013 uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného a žiada návrh matky zamietnuť. Uviedol, že jeho príjem za posledné 4 - 5 rokov stagnuje na rovnakej úrovni okolo 700,- eur mesačne. Ďalej poukázal na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného , kedy matka zarábala cca 165,- eur mesačne, jej súčasný príjem je vo výške 500 - 600,- eur mesačne. Zásadná zmena nastala aj v skutočnosti, že v čase posledného rozhodovania o výživnom maloletý užíval špeciálnu stravu, nakoľko bol chudokrvný. V súčasnosti už špeciálnu stravu nevyžaduje, nakoľko netrpí žiadnou závažnejšou chorobou. Otec ďalej uviedol, že v roku 2010 zakúpil byt, ktorý z veľkej časti financoval z hypotekárneho úveru. V súčasnosti spláca úver vo výške 176,- eur. Za inkaso spoločne so smetím a médiami spláca 160,- eur mesačne. Býva s matkou, preto náklady na byt mu vychádzajú na sumu cca 80,- eur mesačne. Užíva lieky, za ktoré uhrádza mesačne 5,- eur. Platí si životnú poistku vo výške 40,- eur mesačne. Ostatné náklady na stravu, hygienu, ošatenie, obuv a dopravu predstavujú približne 300 - 350,- eur mesačne. S maloletým A. sa stretáva pravidelne, chodia spolu na výlety. Maloletému kupuje športové potreby a oblečenie. V prípade potreby uhrádza polovicu výdavkov na maloletého nad rámec súdom určeného výživného.
Z písomného vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 26.9.2013 vyplýva, že navrhuje upraviť vyživovaciu povinnosť otca na mal. A. primerane jeho veku a odôvodneným potrebám s prihliadnutím na majetkové možnosti a schopnosti otca.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: opisom mzdového listu matky, daňovým priznaním otca, správou kolízneho opatrovníka, písomným vyjadrením otca, rodným listom dieťaťa, rozsudkom o úpravu rodičovských práv a povinností a zistil tento skutkový stav vecí:
Vyživovacia povinnosť otca bola prvotne upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností č.k. 11P/146/2008-26 zo dňa 17.3.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.4.2009, kedy bolo výživné určené vo výške 110,- eur mesačne. Otec už v tom čase bol živnostník s mesačným príjmom 663,88 - 697,07 eur mesačne. Súd zohľadňoval výdavky otca a to hypotéku v sume 199,16 eur mesačne, pôžičku 116,18 eur mesačne, platby za elektriny v sume 99,58 eur mesačne, splátková karta 46,47 eur mesačne, životné poistenie 49,79 eur mesačne, internet Orange 24,90 eur mesačne. Matka v tom čase bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 169,29 eur mesačne. Matka poberala prídavok na deti v sume 17,92 eur mesačne a na základe dohody mala mesačnú mzdu vo výške 165,97 eur. Spolu s dieťaťom bývala v podnájme, kde uhrádzala 157,67 eur mesačne, uhrádzala splátkovú kartu 59,75 eur mesačne, poistku pre seba a pripoistenie dieťaťa v sume 27,38 eur mesačne. Maloletý A. v tom čase navštevoval materskú škôlku, kde matka uhrádzala za stravu 13,- až 20,- eur mesačne.
Matka na pojednávaní dňa 4.6.2013 uviedla, že žiada, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť určenú na mal. A. V. naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/146/2008 zo dňa 17.3.2009 zo sumy 110,- eur na sumu 200,- eur mesačne a to od 1.9.2012 do budúcna. Uviedla, že žiada zvýšiť výživné spätne z dôvodu, že vtedy maloletý začal navštevovať školu, došlo k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb, pričom ona opakovane vyzývala otca, aby sám dobrovoľne zvýšil vyživovaciu povinnosť. Žiadne iné dôvody hodné osobitného zreteľa matka neuviedla. Predniesla, že jednoznačne došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb mal. A. v čase, keď začal navštevovať základnú školu v septembri 2012, kedy maloletému bolo potrebné zakúpiť školskú tašku, je potrebné pravidelne každý rok zakupovať zošity, peračník, úbor na telesnú výchovu, hygienické pomôcky, platiť poplatky ZRPŠ, triedny fond a podobne. Uviedla, že otec sám nezačal dobrovoľne uhrádzať vyššie výživné ani po opakovaných žiadostiach. Predniesla, že v čase podania návrhu bola zamestnaná v trvalom pracovnom pomere v spol. K., kde jej priemerný mesačný zárobok činil okolo 530,- eur, bolo to však iba do 21.5.2013, kedy nastúpila na rodičovskú dovolenku vzhľadom na skutočnosť, že dňa X.X.XXXX sa jej narodila dcéra E. a vznikla tým jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Príspevok počas rodičovskej dovolenky poberá v súčasnosti v sume približne 406,- eur mesačne do januára 2014, následne bude poberať iba príspevok v sume okolo 190,- eur mesačne. Taktiež pred narodením E. poberala rodinné prídavky na jedno dieťa, teraz poberá prídavky na dve deti. Spolu s deťmi býva v 3-izbovom byte, kde býva zároveň aj jej druh, tento byt je v podielovom spoluvlastníctve matky a jej druha, keďže nie sú manželmi, pričom podiely sú rovnaké. V byte
bývajú štyria, náklady na bývanie uhrádzajú s druhom každý v jednej polovici, priateľ uhrádza hypotéku, ktorú je potrebné splácať v sume 350,- eur mesačne a matka uhrádza zvyšné platby, ktoré spolu činia okolo 350,- eur, t.j. poistenie pre celú rodinu v sume 59,- eur, antik v sume 18,92 eur, na vkladné knižky každému z detí po 17,- eur x 2, stavebné sporenie synovi v sume 10,- eur, platbu za nájom vo výške 157,- eur, inkaso 8,- eur za plyn a 26,- eur za elektrinu. Položku 80,- eur uhrádza spoločnosti Quatro, jedná sa o pôžičku, ktorú si zobrali približne pred 3 mesiacmi za účelom zakúpenia novej gaučovej súpravy, ktorá bola potrebná. Priateľ, ktorý je aj otcom dcéry E. je zamestnaný s čistým priemerným mesačným zárobkom okolo 700,- eur a všetky ostatné náklady na spoločný chod domácnosti, stravovanie, hygienu a pod. uhrádzajú spoločne. Mal. A. je žiakom 2. ročníka ZŠ, v predchádzajúcom v šk. roku do júna 2013 sa stravoval v školskej jedálni, kde pravidelne mesačne matka uhrádzala okolo 22,- eur, navštevoval školskú družinu, kde platba činila 11,- eur mesačne, navštevoval krúžok futbalu, kde úhrada činila 4,- eur mesačne. V tomto šk. roku sa nestravuje v školskej jedálni, ani nenavštevuje školskú družinu, teda tieto platby odpadli, nechodí na futbal, ale v tomto šk. roku chodí na plávanie, kde platba činí 4,- eur mesačne. Iné mimoškolské aktivity, s ktorými by mala spojené pravidelné výdaje nemá, s jeho zdravotným stavom nemá matka žiadne pravidelné zvýšené výdaje. Poukázala na skutočnosť, že pri zmene bydliska zistila, že v dôsledku nedorozumenia doposiaľ nebola uhradená platba za odpad a preto teraz pri prehlásení na novú adresu musela za seba a za syna uhradiť jednorázovú platbu za 5 rokov spätne v sume 368,- eur. Uviedla ešte ďalšie jednorazové výdaje na maloletého a to za matematickú súťaž Maxík 8,50 eur, školské fotky 9,50 eur (pričom sa školské fotografie vyhotovujú dvakrát do roka a táto platba činí väčšinou podobnú sumu). Na otázku súdu matka uviedla, že otec pravidelne a riadne uhrádza súdom stanovené výživné v sume 110,- eur, so synom sa pravidelne stretáva, majú dobrý vzťah, čo sa týka úhrady nejakých platieb na výživu dieťaťa alebo platby nad rámec súdom stanoveného výživného, otec zakúpil synovi botasky na narodeniny, na Vianoce dostal zimnú bunku, taktiež približne pred 1 mesiacom zakúpil synovi gumáky. Ďalej uviedla, že aj otcova matka maloletému zakúpila topánky do lesa.
Otec vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že matka ho už v predchádzajúcom období oslovila s tým, aby dobrovoľne zvýšil výživné, ktoré uhrádzal na maloletého, kde nie je pravdou, že s týmto nesúhlasil, ale žiadal od matky, aby spísala reálne výdavky, ktoré vynaložila na maloletého. Matka s týmto však nesúhlasila, a preto sa nedohodli. Otec uviedol, že rovnako, ako pri prvotnej úprave výživného je stále SZČO, keďže živnosť nadobudol v 12/2008, s priemerným mesačným príjmom po odpočítaní výdajov a uhradenej dane 707,- eur. Čo sa týka ďalších výdajov, býva v súčasnosti v 2-izbovom byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, ktorý zakúpil na hypotéku, býva tam spolu so svojou matkou, hypotéku uhrádza v sume 176,- eur mesačne. So svojou matkou sa dohodol tak, že celkové náklady na bývanie
- nájom a inkaso v sume 160,- eur uhrádzajú na polovicu, on teda uhrádza 80,- eur mesačne. Okrem toho má výdaje v súvislosti so zdravotným stavom, kde doplatky na lieky činia 5,- eur mesačne a taktiež má životné poistenie, ktoré uhrádza v sume 40,- eur mesačne. Okrem toho mám výdaj v súvislosti s tým, že ešte dávnejšie spolu s matkou dieťaťa si zakúpili na hypotéku chatu, kde pri vyporiadaní sa stal výlučným vlastníkom, keďže matku vyplatil a v súčasnosti uhrádza aj túto hypotéku v sume 160,- eur mesačne. Okrem toho má ďalšie bežné výdaje na stravu, hygienu, ošatenie a dopravu. Čo sa týka úhrady výživného nad rámec súdom stanovenej čiastky uviedol, že na narodeniny zakúpil synovi botasky, taktiež zimnú bundu zakúpil na Vianoce. Je pravdou, že jeho matka mal. zakúpila topánky, teda ich nekupoval on sám a zároveň je pravdou, čo matka uviedla, že nedávno kúpil gumené čižmy za 10,- eur a taktiež mu zakúpil približne pred 2 týždňami tričko a kraťasy v hodnote 20,- eur. Otec ešte doplnil, že aj v predchádzajúcom období, keď napr. chodil mal. do škôlky, snažil sa prispieť polovicou napr. na úhradu školy v prírode, avšak je si vedomí, že táto platba nespadá do relevantného obdobia od podania návrhu.
Matka ešte uviedla, že je pravdou, že sa dohodli s otcom na vyporiadaní vlastníctva k chate, ktorá bola spoločná, na základe písomnej dohody však jej malo byť vyplatených 19.000,- eur, no reálne jej vyplatil iba 3.315,- eur, približne pred dvoma rokmi a ešte doplnila, že úhradu finančnej čiastky otec podmieňoval aj stiahnutím jej žiadosti na zmenu priezviska dieťaťa. Otec vo vzťahu k vlastníctvu chaty opakovane poukázal na skutočnosť, že chata bola zakúpená na hypotéku a preto po vyporiadaní jemu ostala povinnosť uhrádzať pravidelne mesačne hypotéku.
Z daňového priznania otca za rok 2012 vyplýva, že základom dane pre uvedený rok bola suma 9.621,91 eur a daň činila 1.135,66 eur.
Z opisu mzdového listu matky u zamestnávateľa K. B. T. M..Y..B.. vyplýva, že priemerný čistý mesačný zárobok matky za obdobie 1-12/2012 predstavovala suma 512,- eur a za obdobie 1-5/2013 533,- eur.
Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 26.9.2013 o prešetrení pomerov v rodine vyplýva, že maloletý A. pochádza z družobného pomeru rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 11P/146/2008 zo dňa 17.3.2009 bol mal. A. zverený do osobnej výchovy a starostlivosti matky a otcovi určené výživné vo výške 110,- eur. V tom čase malo dieťa 2,5 roka a navštevovalo MŠ. Mal. A. je t.č. žiakom 2. ročníka D. C. XX, K.J.. Je zdravý, potreby a záľuby má bežné, primerané veku. S otcom sa pravidelne stretávajú, majú medzi sebou vytvorené dobré vzťahy, dieťa sa na stretnutie s otcom teší, tento sa mu počas stretnutia venuje, čo má pozitívny vplyv na dieťa. Od posledného určenia výživného došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, toto začalo navštevovať ZŠ a náklady na jeho výchovu vekom vzrástli.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V tomto prípade sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti určenej rozhodnutím súdu odo dňa 1.9.2012 do budúcna, pričom návrh na zvýšenie výživného bol súdu doručený dňa 10.4.2013, preto súd zameral dokazovanie na zistenie skutočností relevantných na rozhodnutie o takomto návrhu. Súd poukazuje na to, že zvýšiť výživné určené právoplatným rozhodnutím súdu je v súlade s citovaním ustanovením Zákona o rodine možné, avšak iba v prípade, ak sú preukázané také zmeny pomerov na strane matky, otca alebo dieťaťa, ktoré sú závažnejšieho charakteru, a preto súd aj v tomto konaní zisťoval, či došlo k takýmto zmenám. Vzhľadom na skutočnosť, že matka žiadala zvýšiť výživné spätne, t.j. pred podaním návrhu, súd ako prvé zisťoval, či v tomto konkrétnom prípade sú preukázané nejaké dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné výživné zvýšiť spätne. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že v zmysle citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, je výživné možné priznať alebo zmeniť aj za dobu troch rokov spätne pred začatím súdneho konania, avšak iba v prípade, ak sú tu preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, za ktoré možno považovať napr. zlý zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej bránil včas uplatniť návrh a dôkazné bremeno v tejto otázke zaťažuje navrhovateľa, ktorý žiada určenie výživného spätne pred podaním návrhu. Takáto sprísnená zákonná úprava smeruje k tomu, aby oprávnené osoby podávali návrhy včas, bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. V tomto konkrétnom prípade súd dospel k názoru, že matka v konaní nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, keďže síce poukázala na to, že k zmene situácie došlo od 1.9.2012, kedy
mal. A. prestal navštevovať materskú školu a začal navštevovať základnú školu, v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb, avšak neozrejmila, čo jej bránilo podať návrh bezprostredne po 1.9.2012, teda bez zbytočného odkladu po naplnení zákonných podmienok na zmenu súdneho rozhodnutia. Súd je preto toho názoru, že neboli splnené podmienky na zmenu výšky výživného pred podaním návrhu a v tejto časti návrh zamietol (od 1.9.2012 do 9.4.2013). Vo vzťahu k zisťovaniu aktuálnych pomerov účastníkov konania a ich porovnaniu s pomermi z ktorých súd vychádzal pri svojom predchádzajúcom rozhodnutí, súd uvádza, že hlavnou zmenou ku ktorej došlo, je tá skutočnosť, že maloletý, ktorý v čase predchádzajúceho rozhodovania navštevoval materskú škôlku, je v súčasnosti žiakom 2. ročníka základnej školy, čo jednoznačne preukazuje zvýšenie jeho odôvodnených potrieb, aj keď v súčasnosti sa nestravuje v školskej jedálni, ani nenavštevuje školskú družinu, teda s týmto nemá spojené pravidelné mesačné výdaje, avšak zvýšené výdaje má s potrebou zakupovania školských pomôcok a úhradou krúžkov (4,- eur mesačne, platbou za triedny fond, súťaž Maxík, fotografovanie a podobne). Pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti súd musí zohľadňovať všetky zmeny komplexne a preto súd poukazuje na tú skutočnosť, že u otca nedošlo k podstatným zmenám v jeho príjmoch a výdajoch. Jeho aktuálne príjmy plynúce z podnikania ostali nezmenené (keďže rovnako ako v predchádzajúcom období je živnostníkom) a jeho čistý mesačný príjem činí 707,- eur (daňový základ za rok 2012 bol 9.621,91 eur a daň činila 1.135,- eur), pričom v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu bol jeho čistý mesačný príjem 697,- eur. Rovnako podľa názoru súdu nedošlo k podstatným zmenám ani pri výdajoch otca, ktorý predtým uhrádzal hypotéku 199,- eur a pôžičku 116,- eur, čo spolu činí 315,- eur, teraz uhrádza hypotéku za byt 176,- eur a hypotéku za chatu 160,- eur, ďalej predtým uhrádzal poistku 50,- eur a v súčasnosti rovnako uhrádza svoje poistenie v sume 40,- eur, plus má ďalšie bežné výdaje na stravu, hygienu a ošatenie. U matky rovnako nedošlo k podstatnej zmene, keďže v čase predchádzajúceho rozhodovania bola na rodičovskej dovolenke, kde poberala 169,- eur a zároveň zo zamestnania na dohodu mala príjem 165,- eur a v súčasnosti spočiatku pracovala s čistým príjmom 533,- eur a od mája 2013 je na rodičovskej dovolenke s dávkou 406,- eur mesačne. Jej výdaje sú približne rovnaké, keď predtým za podnájom uhrádzala 157,- eur plus poistky pre seba a dieťa 28,- eur a v súčasnosti uhrádza za bývanie 157,- eur nájom a inkaso, plus 8,- eur plyn, plus 26,- eur za elektrinu a taktiež poistky v podobnej sume (pre 4-člennú rodinu v sume 59,- eur). Zároveň však súd musel zohľadniť, že matke jednak vznikla nová vyživovacia povinnosť, ale zároveň s plnením tejto povinnosti, rovnako aj s nákladmi na chod domácnosti jej vypomáha priateľ (otec druhého dieťaťa), ktorý je zamestnaný s čistým mesačným príjmom 700,- eur a ktorý napr. uhrádza hypotéku 350,- eur za spoločné bývanie.
Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu odôvodňovali zvýšenie výživného zo strany otca na mal. A., avšak nie v takej miere, ako to požadovala matka preto zohľadniac vyššie uvedený skutočný stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 11P/146/2008 zo dňa 17.3.2009 tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal. A. zo sumy 110,- eur na sumu 200,- eur mesačne počnúc dňom 10.4.2013 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 10.4.2013 do 30.11.2013 spolu v sume 124,- eur súd povolil otcovi splácať po 20,- eur mesačne popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. Dlžné výživné súd vypočítal ako rozdiel medzi pôvodne stanovenou výškou 110,- eur a novostanovenou výškou 130,- eur, čo činí mesačne 20,- eur, pričom za obdobie od 10.4.2013 do 30.11.2013 by dlžné výživné činilo 154,- eur (7x20,- = 140 + 14,- eur za 21 dní mesiaca apríl), od ktorej sumy súd odpočítal čiastku 30,- eur, ako príspevok na výživu na mal. A. uhradený zo strany otca v relevantnom období nad rámec súdom stanoveného výživného (na základe zhodných vyjadrení rodičov), kedy súd zohľadnil zakúpenie trička a kraťasov v sume 20,- eur a gumených čižiem za sumu 10,- eur. Súd tu uvádza, že veci zakúpené ako darček na narodeniny - botasky, alebo na Vianoce - zimná bunda, súd nepovažoval za príspevok na výživu dieťaťa, ale za darčeky. Dlžné výživné tak činí 124,- eur (154-30).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. Štát nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je konanie vo veciach opatrovníckych, starostlivosti o maloleté deti, osvojenia, a povolenia uzavrieť manželstvo od poplatku oslobodené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).