Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/12/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o., IČO: 35 733 209, Rožňavská 24/A, 821 04 Bratislava, zast.: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 249 650, Štúrova 13, 949 01 Nitra, proti žalovanému: CREOTAX s.r.o., IČO: 45 294 411, č. XX, XXX XX A., zast. B. B. C., usadený euroadvokát, D. XXXX/XX, XXX XX E. F., o zaplatenie 46.500,00 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 46.500,00 Eur s úrokom 3,97 % ročne od 15.09.2016 do zaplatenia a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako záujemca a žalovaný ako vlastník pozemku po predchádzajúcich ponukách žalovaného, po rokovaniach a na základe jeho záväznej ponuky uzavreli dňa 22.08.2016 Zmluvu o výlučnej rezervácií (ďalej len ako „Rezervačná zmluva“ alebo „Zmluva“) k pozemku s parcelným č. C-KN XXXX/XXX, orná pôda o výmere 15.000 m2 nachádzajúcemu sa v katastrálnom území A., obec A., okres B., zapísanému na liste vlastníctva vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom pod č. XXXX. V čase podpisu Rezervačnej zmluvy bol konateľ žalobcu oprávnený za spoločnosť žalobcu konať samostatne. Žalobca pred uzatvorením Zmluvy počas rokovaní, ktoré jej uzatvoreniu predchádzali a zároveň v ustanovení čl. I. ods. 2. Zmluvy výslovne prehlásil, že má záujem o pozemok v uvedenej lokalite s možnosťou napojenia na potrebnú a/alebo obvyklú inžiniersku infraštruktúru, najmä čo sa vodovodnej, kanalizačnej, elektrickej a plynovej prípojky týka, ako aj na cestnú sieť a na tomto pozemku pre účely svojej podnikateľskej činnosti vybudovať servisné centrum pre nákladné vozidlá. Aj na podklade tohto výslovne žalobcom deklarovaného účelu nadobudnutia pozemku a teda aj účelu a podmienky uzatvorenia Rezervačnej zmluvy žalovaný predložil žalobcovi záväznú ponuku, a to s uvedením dohodnutej ceny, v ktorej bola podľa dohody sporových strán zahrnutá i odplata za prístup k pozemku a ku všetkým inžinierskym sieťam. Na uvedenú záväznú ponuku žalovaného napokon sporové strany aj odkazovali v Rezervačnej zmluve. Predmetom Zmluvy vymedzeným v ustanovení čl. II. ods. 2. Zmluvy bol záväzok žalovaného ako vlastníka vyššie špecifikovaného pozemku ako predmetu rezervácie, že odo dňa účinnosti Zmluvy až do dňa 31.03.2017 pre žalobcu ako záujemcu alebo pre žalobcom určenú tretiu osobu rezervuje predmet rezervácie a nepredá ho, neprevedie a ani neponúkne na predaj akejkoľvek tretej osobe, pričom o takomto scudzení nebude s nikým počas trvania rezervácie podľa Zmluvy ani rokovať. V ustanovení čl. III. ods. 1 Zmluvy sa žalovaný zaviazal, že v rámci rezervácie pre žalobcu alebo pre žalobcom určenú tretiu osobu do 31.03.2017 rezervuje aj príležitosť na uzatvorenie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej by bol prevod vlastníckeho práva k predmetu

rezervácie, pričom žalobca sa so žalovaným v zmysle dovtedy vyrokovaných podmienok, a v tom zmysle predloženej záväznej ponuky, dohodli na kúpnej cene vo výške 62,- Eur za 1 m2 bez DPH, v ktorej bola podľa záväznej ponuky žalovaného zahrnutá i odplata za prístup k pozemku a ku všetkým inžinierskym sieťam. V zmysle ustanovenia čl. IV. ods. 2. Zmluvy žalobca zložil formou bezhotovostného bankového prevodu v prospech bankového účtu žalovaného uvedeného v záhlaví Zmluvy zálohu na kúpnu cenu vo výške 46.500,00 Eur. Napriek dohode sporových strán, žalovaný neskôr podmieňoval prístup na pozemok ďalšou odplatou, s čím žalobca nesúhlasil. Napriek snahe sa uvedené nepodarilo urovnať dohodou sporových strán. Okrem toho žalobca aktuálne zistil, že rezervovaný pozemok nie je vhodný na výstavbu jeho servisného centra, len za ktorým účelom bol ochotný a pripravený predmetný pozemok nadobudnúť a teda aj rezervovať, tzn. uzatvoriť Rezervačnú zmluvu, a zložiť žalovanému zálohu. Vlastným šetrením žalobcu bolo, okrem iného aj dopytom na príslušnom stavebnom úrade (Obec A.), zistené, že na predmetný pozemok nie je ani doposiaľ vydané právoplatné územné rozhodnutie o umiestnení stavby a o využití územia pre stavbu „MAN Truck & Bus center Bratislava“, ktorého vydanie inicioval podľa dohody sporových strán návrhom žalovaný, ktorý sa už v predzmluvných rokovaniach ponúkol a v Rezervačnej zmluve napokon aj zaviazal, vo vlastnom mene a na vlastný účet podať žiadosť o začatie územného konania o využití územia (Článok III., ods. 6. Rezervačnej zmluvy). Aj z predzmluvnej komunikácie žalovaného vo fáze ešte pred dosiahnutým dohody o cene za predmetný pozemok a prístup naň (ako aj k inžinierskym sieťam) vo výške 62,00 Eur pritom vyplynulo, že žalovaný sa dlhoročne zaoberá prípravou území pre priemyselnú, rezidenčnú a retailovú výstavbu (už od roku 1997), má skúsenosti s inžinieringom, pričom vlastník žalovaného sa podieľal na vytváraní územného plánu v danom území, keď ako zastupiteľ obce A., resp. zastupujúci starosta získal prehľad a skúsenosti s prípravnými procesmi pre výstavbu. Aktuálne však žalobca objektívnym a preukázateľným spôsobom na základe odpovede obce A. zistil, že právoplatné územné rozhodnutie o umiestnení stavby a o využití územia pre stavbu „MAN Truck & Bus center Bratislava“ nie je ani po viac ako 2,5 rokoch vydané, čo predstavuje podstatnú zmenu okolností, oproti deklarovaným okolnostiam, za ktorých sa Rezervačná zmluva uzavrela. Na základe uvedeného sa žalobca rozhodol od Rezervačnej zmluvy odstúpiť, a to prípisom Odstúpenie od Zmluvy o výlučnej rezervácii, Výzva na vrátenie zálohy zo dňa 31.03.2020 (ďalej aj len ako "Výzva zo dňa 31.03.2020"), ktorý sa do dispozičnej sféry žalovaného dostal dňa 14.04.2020, kedy mu bol aj doručený, ktorým okamihom nastali účinky odstúpenia. V uvedenom prípise žalobca vyzval žalovaného vrátiť poskytnutú zálohu na účet žalobcu najneskôr do 15.04.2020. Podľa ustanovenia , ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený, v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť. Žalobca poukázal na ust. § , , a a uviedol, že podľa jeho podkladov záloha na kúpnu cenu vo výške 46.500,00 Eur bola zložená v prospech účtu žalovaného jej poukázaním dňa 05.09.2016, tzn. je možné predpokladať, že bola v prospech účtu žalovaného pripísaná vzhľadom na medzibankový prevod v priebehu nasledovných dvoch pracovných dní, t. j. cca dňa 07.09.2016. Podľa údajov Národnej banky Slovensko dosahovali priemerné úrokové miery z úverov F. G. v čase poskytnutia peňažných prostriedkov podľa Rezervačnej zmluvy (v auguste 2016) úrovne 3,97 % p. a. (ako priemer úrokových mier úverov na nehnuteľnosti – nové obchody, riadok 08/16 – t. j. čas uzavretia zmluvy pri rôznej fixácii). Napriek predpokladu, že záloha bola v prospech účtu žalovaného pripísaná dňa 07.09.2016, žalobca z opatrnosti uplatnil úrok 3,97 % ročne zo sumy zálohy (46.500,00 Eur) až odo dňa 15.09.2016. Napriek Výzve zo dňa 31.03.2020 žalovaný do dnešného dňa akokoľvek nereagoval a zálohu žalobcovi nevrátil, čím sa dostal dňom 16.04.2020 do omeškania s plnením peňažného záväzku. Napriek omeškaniu žalovaného žalobca návrhom nežiada úroky z omeškania.

2. Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. zo dňa 04.06.2020, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor. Žalobca následne na výzvu súdu podal návrh na pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde, na základe ktorých skutočností bol platobný rozkaz ex lege zrušený a vec bola postúpená na prejednanie na tunajší súd.

3. V odpore žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na vydanie platobného rozkazu a všetky skutkové tvrdenia žalobcu popiera s výnimkou tých, ktoré ďalej učiní výslovne nespornými. Žalovaný ako vlastník pozemku a žalobca ako záujemca uzavreli dňa 22.08.2016 Zmluvu o výlučnej rezervácií k pozemku parcelné č. C-KN XXXX/XXX, orná pôda o výmere 15.000 m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území A., obec A., okres B., zapísanému na liste vlastníctva Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru č. XXXX. Predmetom Rezervačnej zmluvy bol v zmysle jej článku II. ods. 2 záväzok žalovaného ako vlastníka rezervovať Pozemok pre žalobcu, ako

záujemcu, a to do dňa 31.03.2017. Podmienky uzavretia kúpnej zmluvy boli dohodnuté podľa článku III. ods. 3 Rezervačnej zmluvy takým spôsobom, že žalovaný, ako vlastník, bol povinný uzatvoriť so žalobcom, ako záujemcom, kúpnu zmluvu na Pozemok, za predpokladu, že žalobca (záujemca) v dohodnutej rezervačnej lehote, teda najneskôr do 31.03.2017 písomne vyzve vlastníka na uzatvorenie takej kúpnej zmluvy. Pre posúdenie tejto veci je teda najzásadnejšia skutočnosť, či žalobca vyzval riadne a v uvedenej lehote žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy, pričom žalovaný k tomuto uviedol, že k takej výzve na uzavretie kúpnej zmluvy nedošlo. Vzhľadom na to, že žalobca (záujemca) v dohodnutej lehote nevyužil svoje právo podľa Rezervačnej zmluvy, teda nevyzval písomne žalovaného (vlastníka) na uzavretie kúpnej zmluvy, rezervačná lehota márne uplynula a záväzok z Rezervačnej zmluvy na uzavretie kúpnej zmluvy zanikol. Zároveň takým márnym uplynutím lehoty došlo k aplikácii článku III. ods. 4 Rezervačnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že pokiaľ záujemca nevyzve riadne a včas vlastníka na uzavretie kúpnej zmluvy, záloha na kúpnu cenu vo výške 46 500,00 Eur zostáva vlastníkovi ako odmena za rezerváciu Pozemku pre záujemcu. Poskytnutá záloha sa tak márnym uplynutím lehoty stala automaticky odmenou žalovaného za rezervovanie Pozemku pre záujemcu a v tomto zmysle bola teda výslovne dohodnutá ako nevratná. K tomu žalovaný dodal, že je to bežná prax, kedy odmena býva v rezervačnej zmluve dohodnutá za samotnú rezerváciu pozemku na určitý čas (inak povedané na „blokáciu“), za účelom získania času pre záujemcu na rozhodnutie sa ohľadom kúpy, na zistenie všetkých potrebných skutočností a pod. Časový faktor, kedy môže, ale nemusí dôjsť k nákupu je zohľadnený určitou cenou, kedy vlastník nepredáva pozemok inému, pričom sám nevie, či záujemca nakoniec pozemok kúpi. Pre prípad nevyužitia možnosti kúpy Pozemku žalobcom sa žalobca a žalovaný dohodli výslovne a presne v Rezervačnej zmluve na spôsobe vysporiadania spôsobom popísaným vyššie. Taká dohoda zohľadňovala aspekt rezervácie a práva (nie povinnosti) žalobcu kúpiť Pozemok za dohodnutých podmienok a taktiež zohľadňovala neistotu žalovaného a rezerváciu Pozemku s neistým výsledkom, či žalobca Pozemok nakoniec kúpi. Žalovaný svoju časť dohody splnil, keď rezervoval Pozemok počas dohodnutej doby; žalobca tak obdržal plnenie. K doručeniu ani odoslaniu výzvy žalobcu nedošlo, a tak sa naplnila podmienka pre postup, ktorý si žalobca a žalovaný dohodli ohľadom uvedenej čiastky (odmeny). Žalobca (záujemca) si bol pritom dobre vedomý toho, že lehota na vyzvanie k uzavretiu kúpnej zmluvy márne uplynula a záväzok z Rezervačnej zmluvy zanikol, rovnako ako si bol vedomý nenávratnosti poskytnutej čiastky, lebo proti tomuto v lehote podľa Rezervačnej zmluvy a ani doteraz ničoho nenamietal, neuplatňoval vady z Rezervačnej zmluvy, nenamietal porušenie Rezervačnej zmluvy, nedomáhal sa vrátenia odmeny, neurobil žiadne prejavy vôle, ktoré by smerovali k odstúpeniu od Rezervačnej zmluvy. Žalobca sa rozhodol pokúsiť sa o odstúpenie (ktoré žalovaný neuznáva) od Rezervačnej zmluvy až po uplynutí troch rokov od márneho uplynutia lehoty na urobenie výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy podľa Rezervačnej zmluvy, pričom svoje právo na odstúpenie opiera o ustanovenie , ktoré však podľa názoru žalovaného reaguje na úplne iné prípady. Žalobca argumentuje údajnou zmenou okolností, v dôsledku ktorých malo dôjsť k zmareniu účelu Rezervačnej zmluvy. K tomu žalovaný uviedol, že k žiadnym takým zmenám okolností, ktoré by oprávňovali žalobcu na odstúpenie od Rezervačnej zmluvy, nedošlo. Pokiaľ Pozemok nebol spôsobilý na účel vyjadrený v Rezervačnej zmluve, ako tvrdí žalobca, potom ide o skutočnosť, ktorá existovala už v čase uzavretia Rezervačnej zmluvy, teda nemohlo ísť o žiadnu zmenu okolností, ktorá by nastala po uzavretí Rezervačnej zmluvy. Neboli teda naplnené predpoklady na použitie . Navyše podmienka územného rozhodnutia nebola pre kúpu stanovená, ani ako podmienka urobenia výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy. Argumentácia odkazom na minulé ponuky je taktiež zavádzajúca, pokiaľ po nej nasledovalo uzavretie Rezervačnej zmluvy a dohodnutie výšky zálohy a podmienok jej nenávratnosti, ktoré boli vyjadrené dostatočne presne. Žalobca netvrdí ani nepreukazuje, že by odstúpil od Rezervačnej zmluvy z dôvodu porušenia zmluvného záväzku žalovaného, ale len a len kvôli zmene okolností, teda skutočnosti vzniknutej po uzavretí Rezervačnej zmluvy. Tu ale žalobca naráža na princíp lex specialis derogat legi generali, tj. že sa nemožno dovolávať všeobecného pravidla (ust. ), ak na daný prípad dopadá pravidlo zvláštne (tu, ak teda vôbec, iba zodpovednosť za splnenie zmluvného záväzku podľa ). Jednoducho povedané, ak má žalobca za to, že Pozemok nebol využiteľný na účely Rezervačnej zmluvy, potom sa mal žalobca domáhať zodpovednosti žalovaného za prípadné (domnelé) porušenie vyhlásenia, respektíve zmluvnej povinnosti, prípadne vady – nemôže ale obchádzať zákonnú úpravu možnej zmluvnej zodpovednosti tým, že sa dovoláva všeobecnej úpravy o zmene okolností v ustanovení . Žalobca počas doby troch rokov žiadne porušenia Rezervačnej zmluvy nenamietal (ani nevyzýval k náprave), nesnažil sa od Rezervačnej zmluvy odstúpiť, pričom neexistuje žiadna objektívna skutočnosť, z dôvodu ktorej by bol žalobca oprávnený odstúpiť od Rezervačnej zmluvy. Až teraz sa žalobca pokúsil umelo nájsť dôvody (a to bez zákonného či zmluvného

podkladu). Ide o zjavne účelový pokus žalobcu, ako získať zaplatenú odmenu späť, a to ešte tesne pred uplynutím 4 ročnej premlčacej lehoty, pričom však svoj nárok na odstúpenie opiera o ustanovenie zákona, ktoré v tomto prípade nie je možné použiť, lebo pre jeho aplikáciu nie sú splnené podmienky. Žalovaný dodal, že mu nebola doručená žalobcom faktúra ohľadom uplatňovaného nároku a žalobca neeviduje žalovaným uplatňovaný nárok vo svojom účtovníctve. Žalovaný preto zosumarizoval, že nárok žalobcu považuje za neoprávnený. Vzhľadom k tomu, že sa žalobca rozhodol nevyužiť svoje právo na kúpu Pozemku podľa Rezervačnej zmluvy, čiastka vo výške 46.500,00 Eur sa stala odmenou žalovaného za rezerváciu Pozemku po vzájomne dohodnutú dobu, pričom žalobca si bol tohto dobre vedomý, preto proti tomu až do tejto doby ničoho nenamietal. Účinky odstúpenia od Rezervačnej zmluvy žalobcom jeho listom zo dňa 31.03.2020 nemohli nastať, lebo na odstúpenie podľa ustanovenia neboli splnené podmienky.

4. Žalobca v replike uviedol, že vzhľadom na odstúpenie žalobcu od Zmluvy o výlučnej rezervácii zo dňa 22.08.2016 nie sú skutočnosti a tvrdenia, ktoré žalovaný uvádza v odpore s ohľadom na jednotlivé ustanovenia zmluvy rozhodujúce, nakoľko doručením odstúpenia žalovanému Zmluva zanikla, čím zanikli všetky práva a povinnosti zo Zmluvy vyplývajúce. Platí to tak o dohode o nevratnosti odmeny za rezerváciu, o výzve na uzavretie kúpnej zmluvy, ako aj o premene zálohy na odmenu za rezerváciu, atď. Rozhodujúcou pre vec a žalobne uplatnený nárok žalobcu je odstúpenie od Zmluvy o výlučnej rezervácii, ktoré bolo riadne a včas doručené žalovanému, čo napokon žalovaný v podanom odpore ani nerozporuje, a teda zánik Zmluvy, ako aj zánik práv a povinností zmluvných strán zo Zmluvy, ktorý je s tým spojený. Žalobca pristúpil k odstúpeniu od Zmluvy o výlučnej rezervácii po starostlivom uvážení a zhodnotení právneho ako aj skutkového stavu veci. Je pritom podľa názoru žalobcu nepochybné, že v čase odstúpenia bola Zmluva platná a účinná, a to aj keď si už zmluvné strany podľa nej poskytli plnenie, ktoré je po zániku Zmluvy v dôsledku odstúpenia od nej potrebné vrátiť zmluvnej strane, ktorá ho poskytla – v predmetom prípade žalobcom poskytnutú zálohu na kúpnu cenu. Vychádzajúc pritom zo znenia zákonného ustanovenia je ďalej zrejmé, že podmienky a predpoklady na odstúpenie boli splnené. Po uzavretí Zmluvy sa preukázateľne zmaril jej základný účel, ktorý v nej bol výslovne vyjadrený, a to nadobudnutie Pozemku za účelom výstavby servisného centra pre nákladné vozidlá, t.j. pre účely svojej podnikateľskej činnosti vrátane napojenia na potrebnú a/alebo obvyklú inžiniersku infraštruktúru a na cestnú sieť. Žalobca pritom pristúpil k uzavretiu Rezervačnej zmluvy so žalovaným na základe ním tvrdených skutočností a predložených ponúk. Ak by nebol predmetný Pozemok využiteľný na účely Rezervačnej zmluvy, a to napriek tomu, že ho tak žalovaný žalobcovi prezentoval a ponúkal, išlo by o nepoctivé konanie žalovaného, ktoré bolo napokon umocnené aj dodatočne požadovanou odplatou a ultimatívnou zmenou podmienok jeho budúceho užívania, ktoré by pre rozpor s poctivým obchodným stykom nemalo požívať právnu ochranu. Čo sa týka námietky, že žalovanému nebola žalobcom ohľadom uplatňovaného nároku doručená faktúra, podotkol žalobca, že faktúra nie je právnym titulom vzniku žalovaného nároku, nijako ho nepodmieňuje, a preto je táto skutočnosť pre posúdenie jeho oprávnenosti bezpredmetná. Súdu v konaní navrhol vypočuť žalobcu prostredníctvom jeho štatutárneho zástupcu H. D., ktorý bol za žalobcu priamo účastný na predmetnej transakcii.

5. Žalovaný v duplike doplnil, že vyhlásenia v Rezervačnej zmluve uviedol pravdivo podľa svojho najlepšieho vedomia, a to najmä vyhlásenie o vhodnosti Pozemku na zamýšľaný účel, a dodržal všetky podmienky ohľadom rezervácie pozemkov, ako boli dohodnuté v Rezervačnej zmluve. Zhrnul, že žalobca sa svojvoľne rozhodol kúpnu zmluvu neuzavrieť, teda nevyzvať žalovaného na jej uzatvorenie, čím mu právo na uzatvorenie kúpnej zmluvy zaniklo. Záloha za rezerváciu sa tak stala podľa zmluvnej dohody žalobcu a žalovaného nevratnou okamihom márneho uplynutia rezervačnej lehoty a stala sa z nej odmena za rezerváciu. Odstúpenie od Rezervačnej zmluvy bolo urobené neplatne, lebo neboli splnené zákonné podmienky na platné odstúpenie a vzhľadom na neplatnosť odstúpenia, odstúpenie nemohlo vyvolať požadované účinky a neexistuje teda žiadny právny titul, na základe ktorého by sa žalobca mohol domáhať vrátenia poskytnutej odmeny. Neexistujú dôvody pre odstúpenie od Rezervačnej zmluvy. Žalovaný urobil všetky vyhlásenia uvedené v Rezervačnej zmluve pravdivo a podľa skutočností vtedy známych ako žalovanému tak rovnako aj žalobcovi; pozemky boli vhodné na zamýšľaný účel a tento účel bol v súlade s územným plánom obce. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o zmarení účelu Zmluvy a nesplnil tak svoje bremeno dôkazné. Ak sa žalobca opiera len o skutočnosť, že doteraz nebolo v predmetnej lokalite vydané územné rozhodnutie, je toto tvrdenie irelevantné vo vzťahu k vyhláseniam a záväzkom uvedeným v Rezervačnej zmluve a táto skutočnosť nemôže znamenať zmarenie účelu Zmluvy jednak preto, že sa žalobca a žalovaný v Rezervačnej zmluve nedohodli

na podmienke vydania územného rozhodnutia, a jednak preto, že nevydanie územného rozhodnutia nevypovedá nič o tom, či bol alebo nebol Pozemok vhodný na účel zamýšľaný Rezervačnou zmluvou. Teda dôvodom nevydania územného rozhodnutia samozrejme nemusí nutne byť nevhodnosť pozemkov na tento účel. Bol to žalobca, kto sa svojvoľne rozhodol, že právo na kúpu rezervovaných pozemkov nevyužije, preto nevyzval žalovaného v dohodnutej lehote na uzavretie kúpnej zmluvy - túto skutočnosť sám žalobca ani nerozporuje. To pritom žalovaný považuje za zásadnú skutočnosť, pretože práve márnym uplynutím lehoty sa odmena za rezerváciu stala nevratnou. Vzhľadom na to, že sa žalobca až po troch rokoch pokúsil odstúpiť od Rezervačnej zmluvy, tesne pred skončením premlčacej lehoty, vníma žalovaný takéto konanie ako účelové.

6. Súd nariadil pojednávanie na 06.06.2022, kde strany zotrvali na svojich vyššie uvedených tvrdeniach. Žalobca uviedol, že ako podnikateľ s cieľom rozvíjať svoju podnikateľskú činnosť mal záujem vybudovať servisné centrum, a preto rokoval okrem iného so žalovaným ohľadom výberu vhodného pozemku. Už v predzmluvných rokovaniach žalobca zdôrazňoval, že účelom nadobudnutia pozemku bude práve vybudovanie jeho servisného centra. Nemal teda záujem o kúpu investičného pozemku, ktorého hodnota by v čase stúpala, ale jeho zámer ohľadom účelu využitia pozemku od počiatku jasne deklaroval. Medzi stranami bola následne uzavretá zmluva o výlučnej rezervácii, kde sa žalovaný zaviazal rezervovať pre žalobcu alebo ním určenú tretiu osobu príležitosť na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom by bol prevod pozemku, a za týmto účelom sa strany dohodli na blokácii pozemku, ktorý nemal byť ponúkaný iným osobám. Vlastným šetrením žalobcu bolo následne zistené, že pôvodné rozhodnutia vydané v stavebnom resp. územnom konaní boli zrušené Krajským súdom v Bratislave, a teda v čase podania žaloby neexistovalo právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby a účele využitia územia, čo predstavuje podstatnú zmenu okolností, za ktorých sa Zmluva uzavrela. Z tohto dôvodu žalobca od Zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného na vrátenie platby, ktorú vykonal na jej základe titulom preddavku na kúpnu cenu. Žalovaný uviedol, že účelom Rezervačnej zmluvy je zriadenie exkluzivity na dohodnutý časový úsek za určitú odplatu. Takto je potrebné na tento inštitút nazerať a z tohto rámca nevybočovať. Záujemca o kúpu určitého pozemku má v zásade dve možnosti. Buď si pozemok ihneď kúpi a riskuje, že sa neskôr ukáže nevhodnosť zakúpeného pozemku na účel, ktorý bol zamýšľaný alebo má druhú možnosť si s vlastníkom pozemku zjednať dobu rezervácie. Záujemca totiž nemusí byť jediný a zatiaľ čo by si vhodnosť zamýšľanej kúpy pozemku preveroval, mohol by ho kúpiť niekto iný. Za takto zriadenú rezerváciu sa bežne dohaduje odmena pre vlastníka, ktorý po dohodnutú dobu pozemok nesmie predať inému subjektu ani v prípade vážneho záujmu, pričom riskuje, že napokon pozemok záujemcovi, ktorý si ho rezervoval, nepredá. Záujemca takýmto spôsobom získa čas na preverenie všetkých okolností nadobudnutia pozemku, či je vhodný na ten účel, na ktorý ho zamýšľa kúpiť. Ak by sa preukázala nevhodnosť pozemku, riskoval by záujemca len stratu vo výške odmeny za rezerváciu, nie však stratu celej kúpnej ceny. Pokiaľ ide o obsah uzavretej Rezervačnej zmluvy, žalovaný bol povinný v lehote do 31.03.2017 pozemok neponúkať nikomu ďalšiemu a v prípade urobenia výzvy v tejto lehote so záujemcom uzatvoriť kúpnu zmluvu. Strany sa pritom jasne dohodli, čo sa stane v prípade keď výzva urobená nebude, pretože si zjednali prepadnú zálohu, resp. započítanie tejto zálohy na odmenu vlastníka za rezerváciu pozemku. Zmluva je pritom koncipovaná jednostranne, teda len záujemca bol oprávnený sa rozhodnúť, či využije právo pozemok kúpiť. Vlastník ho k tomu nijako nemohol donútiť, pričom práve za také jednostranné oprávnenie sa platí odmena za rezerváciu. Žalovaný doručené odstúpenie z materiálneho hľadiska rozporuje, ak by však aj bolo platné, odstúpilo by sa prakticky od prázdnej zmluvy, pretože čiastka zložená žalobcom sa konzumovala na úhradu odmeny za rezerváciu. Žalovaný totiž splnil svoj záväzok po dohodnutú dobu Pozemok pre žalobcu rezervovať, za čo mu bola uhradená odmena. Nie je tak možné si vzájomne vrátiť poskytnuté plnenia. Žalobca v dohodnutej rezervačnej lehote neurobil výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy, a teraz sa snaží odmenu žalovaného dostať týmto spôsobom naspäť. Za normálnych okolností by záujemca využil čas rezervácie, aby si všetko preveril, s vlastníkom vyriešil prípadné nezrovnalosti, a ak by zistil nejaké vážne pochybenia, či iné dovtedy neznáme okolnosti, od zmluvy by prípadne odstúpil už v dohodnutej rezervačnej dobe. Tu však žalobca všetky námietky začal vznášať až po dlhom čase od uplynutia rezervačnej doby, tesne pred uplynutím premlčacej doby. Pokiaľ ide o územné rozhodnutie, podmienky týkajúce sa pozemku boli od uzavretia zmluvy až do uplynutia rezervačnej doby rovnaké. Vlastník tak splnil všetko, čo podľa Rezervačnej zmluvy mal. Zmluva obsahovala ustanovenia týkajúce sa územných konaní, ktoré nepodmieňovali plnenie povinností strán existenciou územného rozhodnutia, ale naopak predpokladali, že strany budú v tejto súvislosti po uzavretí kúpnej zmluvy spolupracovať.

7. Žalobca súdu doručil dňa 20.06.2022 podanie, v ktorom uviedol, že predkladá e-mailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva jednostranná zmena podmienok kúpy pozemku zo strany žalovaného po zmene vlastníckej a konateľskej štruktúry, čo bolo napokon aj predmetom rokovaní, ktoré medzi stranami v predmetnom čas prebiehali. Podľa jednoznačne ustáleného záveru Krajského súdu v Bratislave sp.zn. je zrejmé, že na základe žiadosti o územnoplánovaciu informáciu zo dňa 25.01.2017, t.j. po podpise Rezervačnej zmluvy a zároveň pred lehotou na výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy (marec 2017) bolo žalovanému známe, že navrhovaná stavba a činnosť, ktorá sa v nej mala vykonávať, je v rozpore s územným plánom obce A., t.j. Pozemok sa stal začiatkom roka 2017 fakticky nepoužiteľným pre potreby žalobcu, ako boli deklarované v Rezervačnej zmluve, a to aj do budúcnosti. Uvedeným bol účel Zmluvy jednoznačne zmarený, a to bez toho, aby žalovaný o tejto skutočnosti akokoľvek informoval žalobcu.

8. Žalovaný súdu doručil dňa 27.07.2022 vyjadrenie, kde k žalobcom predloženým dokladom uviedol, že podľa jeho názoru neprinášajú do konania nič nové, resp. nie je z nich jasné, čo by presne mali preukazovať na podporu nároku uplatňovaného žalobou. Preukazujú však jednu zásadnú skutočnosť, a to, že žalobca neurobil v dohodnutej rezervačnej dobe písomnú výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy voči žalovanému, čím sa poskytnutá záloha stala automaticky odmenou žalovaného za rezervovanie pozemku pre žalobcu. Žalovaný podotkol, že prípadné porušenie jeho povinnosti (povinnosti výlučne rezervovať pozemok) by bolo podľa rezervačnej zmluvy sankcionované zmluvnou pokutou vo výške 93.000,00 Eur a povinnosťou vrátiť zálohu, čo v porovnaní s odmenou žalovaného za rezerváciu vo výške 46.500,00 Eur poukazuje na prísnejšie podmienky pre žalovaného a účel a zmysel rezervácie (a pozíciu žalobcu po urobení výzvy na kúpu pozemku, ak by výzvu urobil). Žalobcom doložená komunikácia preukazuje, že žalobca váhal s nákupom pozemku a navrhoval zmenu podmienok rezervačnej zmluvy - predĺženie doby rezervácie pôvodne dohodnutej do 31.03.2017 do 17.04.2017. Na základe dodatku tak žalobca požadoval predĺženie doby pre uskutočnenie svojej výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy. Z toho logicky vyplýva, že výzvu neurobil, inak by bolo rokovanie o uzavretí takého dodatku bezpredmetné. Zároveň však dodatok k rezervačnej zmluve bol návrhom úkonu, ktorý nebol akceptovaný žalovaným a nebol podpísaný/uzavretý, čo znamená, že rezervačná doba márne uplynula dňa 31.03.2017 a záloha sa stala odmenou za rezervovanie (viď článok III., ods. 4 rezervačnej zmluvy). Zo žalobcom predloženej emailovej komunikácie (najmä medzi žalobcom a jeho právnikom) je pritom zrejmé, že uvedený následok bol žalobcovi dobre známy a bez uzavretia dodatku žalobca zjavne počítal a musel počítať s uplatnením nezmenených podmienok. Evidentne však k nákupu podľa podmienok Rezervačnej zmluvy nechcel pristúpiť. Pokiaľ strany počas trvania Rezervačnej zmluvy diskutovali o iných (ďalších podmienkach) týkajúcich sa najmä prístupu a pod. nemá to vplyv na skutočnosť, že kupujúci vedome nevyužil svoje právo urobiť výzvu voči žalovanému, aby s ním za podmienok dohodnutých v Rezervačnej zmluve bola uzavretá kúpna zmluva. Komunikácia odkazuje na uplynutie lehoty na výzvu, rieši ako sa má žalobca rozhodnúť a výsledok bol návrh na zmenu podmienok. Nemôže tak byť pochýb o uplatnení mechanizmu v zmysle Rezervačnej zmluvy - vzhľadom na to, že v rezervačnej dobe nebola žalobcom urobená výzva (nebol uzavretý ani dodatok, ktorý by rezervačnú dobu predlžoval), rezervácia skončila a záloha sa stala odmenou žalovaného za rezerváciu, a to všetko za plného uzrozumenia a z vôle žalobcu. Žalovaný poprel, že by už v januári 2017 (teda pred uplynutím rezervačnej doby) vedel, že predmet kúpy je nevhodný na žalobcom zamýšľaný účel. K dôkazu predložil žalobca rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. z roku 2019, konkrétne odkázal na súdom tu prvýkrát vyslovený záver v bode 50, a síce že zámer žalobcu nie je v súlade s územným plánom obce, pričom Krajský súd tu uvádza, že správne orgány (teda nie žalovaný) o tom mali mať vedomosť. K tomu žalobca uviedol, že naopak z uvedeného rozsudku ako celku vyplýva, aký bol priebeh predchádzajúcich správnych konaní, a že správne orgány niekoľkokrát potvrdili súlad navrhovaného zámeru žalobcu s územným plánom obce A., z čoho aj žalovaný samozrejme oprávnene vychádzal (existuje prezumpcia správnosti rozhodnutí správnych orgánov, pokiaľ sú vydané, až do ich prípadného zrušenia). Aj keď by správne orgány skutočne pochybili vo svojom predchádzajúcom rozhodovaní, žalovaný a každý iný subjekt nemohol konať inak, ako z neho oprávnene a v dobrej viere vychádzať. Nie je možné tvrdiť, že žalovaný o nevhodnosti Pozemku (ak skutočne je nevhodný) vedel, ak samotné správne orgány súlad zámeru potvrdzovali a na základe toho vydávali rozhodnutia, vrátane rozhodnutí prvostupňového orgánu č. OU-MA-O.D./XXXXXX/XXX (viď bod 7 rozsudku) a ďalej aj rozhodnutí odvolacieho orgánu č. C./XXXXXX-XXX (viď bod 8 rozsudku). Správne orgány pritom vychádzali okrem iného práve aj z územnoplánovacej informácie obce A. zo dňa 27.01.2017, z ktorej neodvodzovali, že by zámer žalobcu nemal byť v súlade s územným plánom obce a takýto záver je prvýkrát vyslovený práve až Krajským súdom v uvedenom rozsudku z roku 2019 (a žalovaný sa s ním nestotožňuje).

Téma územného rozhodnutia je však podľa žalovaného aj tak bezpredmetná, lebo účelom rezervácie bola časová rezervácia (a povinnosť žalovaného rezervovať), minimalizácia strát žalobcu formou rezervácie (namiesto okamžitého nákupu), možnosť sa rozhodnúť a posúdiť zámer žalobcu na pozemku a podmienky jeho realizácie, a nič v Rezervačnej zmluve nepodmieňovalo rezerváciu ničím iným. Je to výslovne uvedené v Rezervačnej zmluve, je to základný účel rezervácie a nie je možné to účelovo rozširovať. Žalovaný poskytol celú rezervačnú dobu a splnil povinnosti a za ňu prislúcha celá rezervačná odmena (nedá sa vrátiť plnenie žalovaného žalobcovi (čas) a vznikla by disproporcia, nemožnosť vrátania protiplnenia, a to ani v prípade odstúpenia, ktoré žalovaný samozrejme popiera). Nevydanie územného rozhodnutia nepredstavuje možnosť vyviazania sa z Rezervačnej zmluvy žalobcom, dôvod na odstúpenie ani vrátenie zálohy žalobcovi.

9. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami: e-mail z adresy I. na adresu B. z 14.10.2013, land plot offer, Zmluva o výlučnej rezervácii z 22.08.2016, Žiadosť o sprístupnenie informácie v zmysle z 05.02.2020, Odstúpenie od zmluvy o výlučnej rezervácii a výzva na vrátenie zálohy z 31.03.2020, Tabuľka s priemernými úrokovými mierami, Podací lístok z 08.04.2020, Potvrdenie pošty o vydaní zásielky adresátovi dňa 14.04.2020, Potvrdenie transakcie zo dňa 05.09.2016, Emailová komunikácia medzi J. J. a H. D. z 14.02.2017 s prekladom, Email „Rezervačná zmluva z 23.09.2014“ s návrhom rezervačnej zmluvy, email H. D. J. J. z 13.02.2017 s prekladom, H. H. D. J. J. z 14.03.2017 s prekladom s prílohou: Dodatok č. 1 zmluvy o výlučnej rezervácii z 22.08.2016, Internetové články z 07.12.2018, z 24.10.2019, Rozsudok KS BA z 22.10.2019.

10. Súd vykonal tiež dokazovanie výsluchom svedka K. L. J., ktorý je bývalým konateľom spoločnosti žalobcu. Svedok uviedol, že celý príbeh sa začal asi v roku 2011, kedy sa zoznámil s pánom I. G., čo bol vlastník a konateľ spoločnosti CREOTAX. Komunikoval mu, že majú zámer ako spoločnosť MAN Truck vybudovať servisné stredisko na Záhorí, na čo mu pán G. ponúkol pozemok pri obci A.. Pozemok bol prezentovaný ako vhodný pre ich zámer a v súlade s územným plánom obce. Súčasťou projektu mal byť MAN, ďalej benzínová pumpa, nejaké obchodné prevádzky, stavebniny a podobne. Asi po troch rokoch jednaní uzavreli rezervačnú zmluvu a zložili zábezpeku. Predmetom rezervácie mal byť pozemok, na ktorý malo byť vydané aj územné rozhodnutie. Keď sa o zámere dozvedeli niektorí občania A. vrátane aktuálneho starostu, spustili proti spoločnosti žalobcu mediálnu kampaň. Oni boli predchádzajúcim starostom ubezpečený, že pozemok je v poriadku. Absolvovali následne viacero kôl rokovaní s pánom G. aj s uvedenými aktivistami, pričom pán G. ich ubezpečoval, že námietky aktivistov nie sú dôvodné. Spoločnosť žalobcu následne zahájila konanie EIA, ktorá im nakoniec aj bola udelená a tiež územné konanie. Proces sa však následne natoľko ťahal a predlžoval, že asi v roku 2019 uzavreli, že získať územné rozhodnutie je nemožné, a preto sa rozhodli odstúpiť od uzavretej rezervačnej zmluvy a požiadať o vrátenie zábezpeky. To im žalovaný odmietol, čo vlastne spôsobilo tento spor. Ďalej dodal, že v období 2016 až 2017 pán G. spoločnosť žalovaného v celosti predal pánovi C., ktorý má developerskú spoločnosť v Čechách, kde postavil niekoľko servisných stredísk pre český MAN a následne ich MAN-u prenajímal. Tento pozemok chcel kúpiť preto, aby získal konkurenčnú výhodu, pretože chcel stavať aj toto stredisko pre slovenský MAN. Materská spoločnosť v Nemecku však urobila vlastný tender na investora a staviteľa a pán C. tu nebol úspešný. Následne si menovaný začal nárokovať na ďalšie platby, menovite na platbu za zriadenie prejazdu na ich pozemok cez jeho pozemky. Spoločnosť žalobcu vtedy ešte mala záujem stavať, preto prebehlo niekoľko kôl rokovaní aj o tomto. Svedok to považoval za vydieračský prístup a aj s prihliadnutím k tomu od zmluvy odstúpili. Rokovaní medzi žalobcom a žalovaným sa za žalobcu zúčastňoval svedok a pán H. D. ako ďalší konateľ, niektorého rokovania sa možno zúčastnil aj pán M.. Pokiaľ ide o platbu za prejazd, svedok si pamätá, že im chceli účtovať mesačný poplatok za povolenie prejazdu cez pozemky žalovaného asi vo výške 5.000,00 Eur. Tá motivácia tam bola v tom, že sa súťažilo o to, ktorý investor budovu postaví a bude ju MAN-u prenajímať za čo najnižšiu cenu. Toto bol argument pána C., že pokiaľ to nevyhrá on, tak bude žalobcovi účtovať za prejazd. Na otázku, či žalovaný alebo pán C. oznámili žalobcovi, že ten pozemok nebude vhodný na dojednaný účel resp. že nebude vydané územné rozhodnutie, uviedol svedok, že sa tam neustále posúvali termíny a povolenie neustále nebolo vydané. Ich pritom z centrály tlačili, aby sa rozhodli, či teda budú stavať alebo nie, pretože na to boli alokované zdroje, ktoré boli tým pádom blokované aj pre iné krajiny. Od žalovaného nedostali žiadne stanovisko v tom zmysle, že by to územné rozhodnutie nemalo byť vydané, ale neboli schopní poskytnúť ani konkrétny termín, dokedy vydané bude. Situácia už naďalej nebola únosná a musela byť ukončená. Pokiaľ svedok vie, tak spoločnosť MAN nesúhlasila s požiadavkami pána C. na platbu za prejazd. Zapojila sa vtedy aj česká sesterská

spoločnosť, ktorá upozornila pána C., že negatívne vníma jeho konanie voči koncernu. On následne od tých požiadaviek ustúpil. Toto ale prebiehalo súbežne s územným konaním, ktoré sa naťahovalo. Podľa svedka dôvodom toho, že žalobca nevyzval žalovaného na uzavretie zmluvy bolo jednoznačne to, že nedostali územné rozhodnutie. Bez toho bol pozemok pre nich nevyužiteľný. Ak by územné rozhodnutie dostali, zmluvu by uzavreli a požiadali o stavebné povolenie. Na rozhodnutie nevyzvať na uzavretie zmluvy podľa neho nemalo vplyv, že pán C. chcel zmeniť podmienky. Pán C. napokon aj tak od svojich požiadaviek upustil. Oni potom spustili nové procesy na území B., kam už pána C. neprizvali. Podľa svedka mala byť kúpna cena asi 930.000,00 Eur, zábezpeka bola asi 47.000,00 Eur, celková hodnota investície bola asi 2,4 mil., v čom mali byť zahrnuté aj stavba, jej vybavenie, či spevnené plochy. Na otázku žalovaného, z akého dôvodu bola uzavretá rezervačná zmluva a nebolo to rovno kúpené, uviedol svedok, že s pánom G. jednali a právni zástupcovia im (žalobcovi) odporúčali, aby si nejako zabezpečili, že ten pozemok bude v súlade s územným plánom, lebo už vtedy mali indície, že by to nemuselo byť úplne v poriadku. Na druhej strane pán G. chcel mal od nich zábezpeku. Je normálne, keď im drží pozemok, aby žiadal zálohu. Celý projekt tam totiž mal stáť a padať na žalobcovi, pretože zo všetkých prevádzok mali mať najväčšiu plochu. Na otázku, či si približne pamätá, na ako dlho si to rezervovali, uviedol svedok, že jednali dva až tri roky, potom pán G. chcel aby sa vyjadrili, či to chcú rezervovať. Dobu rezervácie si už nepamätá. Následne asi štyri roky pracovali na získaní územného rozhodnutia, ktoré je dodnes podané a nerozhodnuté. Žalobca bol po celú dobu atakovaný občanmi A., až im napokon na sociálnu sieť napísal vyhlásenie, že ich spoločnosť tam určite žiadne centrum stavať nebude. Ale nie je vylúčené, že tam bude stáť centrum inej spoločnosti. Pokiaľ ide o súťaž na zhotovenie servisného strediska, uviedol svedok, že v danom čase mali rezervovaný pozemok od pána G. a spoločnosť žalobcu vtedy fungovala na investorskom modeli, teda tendroval sa investor, ktorý mal výstavbu zafinancovať za nejaké úročenie a tiež staviteľ, ktorý to mal postaviť. Následne mal investor spoločnosti MAN prenajímať budovu postavenú staviteľom. Súťažilo sa o to, kto ponúkne nižšiu cenu nájmu. Žalobca v tomto procese chcel mať už pripravený pozemok, aby staviteľ mohol ihneď požiadať o stavebné povolenie. Aj pozemok mal nadobudnúť investor. Svedok uviedol, že si myslí, že boli vovedení do omylu ohľadom vhodnosti pozemku pre ich výstavbu. Spor bol o tom, či tento typ stavby je prípustný v zmysle územného plánu. Žalobca ju považoval za autoservis, čo je občianska vybavenosť, ale občianski aktivisti ju považovali za priemyselnú halu. Územného konania sa podľa svedka zúčastnil aj pán D. s jeho združením, ako vždy, keď je EIA. V tomto prípade však nepredstavoval problém, pretože sa s ním dohodli. Problémom bol odpor aktivistov a súčasného starostu. Ohľadom riešenia sietí na pozemku a prístupu uviedol svedok, že si myslí, že siete dotiahnuté boli. Pamätá si, že rokovali o cene pozemku bez sietí a so sieťami. Prístup k nemu mal viesť poza benzínovú pumpu. Ohľadom rezervácie, uplynutia lehoty a jej predĺženia svedok uviedol, že boli v pravidelnom kontakte so žalovaným. Svedok sa vždy informoval o tom, ako sa vyvíja územné konanie, ale dostávalo sa mu len neurčitých prísľubov. Ak by to neukončili, dodnes by podľa neho čakali. Na otázku, či vedel, že tá lehota uplynie a čo je s jej uplynutím spojené uviedol, že nevie presne, čo z toho malo vyplývať. Vie, že lehota uplynula skôr, ako došlo k vydaniu územného rozhodnutia. Ale podstatné pre nich bolo, že do konca rezervačnej doby nedošlo k vydaniu územného rozhodnutia ako jednej z podmienok zmluvy. Pán C. potom ešte volal, či má žalobca ďalej záujem o pozemok. Oni to rozhodnutie nepokračovať v projekte prijali až potom. Vo veci územného konania komunikovali s pánom G., ktorý túto záležitosť pre pána C. zariaďoval a ešte s jedným zamestnancom pána C., ktorého meno si nepamätal. Svedok sa ešte v roku 2018 osobne stretol s pánom G.. Na základe tohto stretnutia zistil, že sa nie je čoho chytiť a preto prijali rozhodnutie o ukončení projektu.

11. Žalobca ďalej navrhol, aby súd vypočul ako svedka pána H. D., ktorý bezprostredne predtým, ako mala uplynúť lehota rezervácie, viedol rokovania s pánom C. a z jeho výpovede malo vyplynúť, nakoľko tá skutočnosť, že pán C. vznášal požiadavky ohľadom platby za prístup ovplyvnila rozhodnutie nedať výzvu žalovanému na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Žalovaný k tomu namietol, že medzi stranami bola písomne dohodnutá Rezervačná zmluva, v ktorej o územnom rozhodnutí nič nie je napísané. Taktiež pokiaľ niekto vznášal nejaké požiadavky na zmenu dohodnutých podmienok, na ktoré žalobca nechcel pristúpiť, tak to nemal akceptovať, čo v zásade ani neurobil. Žalobca na to uviedol, že v zmluve sa v čl. 3, 6 a 7 predpokladá spojitosť s účelom použitia pozemku vydaním územného rozhodnutia, takže nemožno tvrdiť, že by zmluva o územnom rozhodnutí nehovorila. Taktiež v čl. 3 ods. 5 je uvedený záväzok vlastníka zdržať sa akýchkoľvek právnych či faktických úkonov, ktoré by mohli viesť k zmareniu uzatvorenia kúpnej zmluvy. Preto ak sa najprv dojedná cena zahŕňajúca prístup a následne vlastník začne vznášať požiadavky na platby za taký prístup, tak je nutné uzavrieť, že vlastník marí predaj. Je jasné, že si nikto nekúpi pozemok, na ktorý nemá prístup. Jedná sa o nepoctivé konanie zo strany pána C., čo bolo potvrdené aj výpoveďou svedka a má byť potvrdené aj výpoveďou pána D.. Žalovaný na výslovnú otázku

súdu, či spochybňuje, že pán C. v danom období vznášal požiadavky na dodatočnú platbu za prístup na pozemok uviedol, že diskusia tam bola. Tak, ako žalobca mal predstavu, že to dostane komplet, tak žalovaný mal predstavu inú. Odvolávanie sa na ponuky, či názory strán je tu ale irelevantné, pretože bola uzatvorená riadna Rezervačná zmluva, v ktorej boli podmienky kúpy dojednané. Ten správny postup mal byť taký, že žalobca urobí výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy a potom pristúpi k rokovaniu, ak tam sú nejaké rozpory. Základné pochybenie žalobcu bolo v tom, že tá výzva tu nebola urobená, čo nie je možné sanovať podaním tejto žaloby. U toho odstúpenia, ktoré bolo vykonané po troch rokoch je nutné uviesť, že žalobca odstúpil od záväzkov, ktoré boli minulé a konzumované. Požaduje vrátenie poplatku za časovú rezerváciu, ale plnenie žalovaného spočívajúce v rezervovaní pozemku na dohodnuté obdobie nie je možné vrátiť. Preto medzi stranami nie je možné vykonať vrátenie vzájomných plnení. Odstúpenie podľa má účinky ex nunc. Žalobca na to namietol, že práve pán C. bol tou osobou, ktorá zmenila podmienky zmluvy, preto nie je možné vyčítať žalobcovi, že po formálnej stránke žalovaného nevyzval na uzavretie zmluvy, keď to bolo spôsobené nepoctivým konaním zo strany žalovaného, ktoré nemôže používať právnu ochranu. Jednalo by sa o veľmi formalistický výklad zmluvy a záväzkov strán.

12. Návrh žalobcu na výsluch svedka D. bol napokon súdom zamietnutý z dôvodu, že okolnosť, ktorá mala byť zistená z jeho výsluchu (či žalovaný vznášal požiadavky na zmenu dohodnutých podmienok Rezervačnej zmluvy, resp. kúpnej zmluvy) vyplýva už z ostatného dokazovania, žalobca navyše nevedel uviesť, akým jazykom pán D. hovorí, čo bola podstatná okolnosť vzhľadom na nutnosť zabezpečiť na príslušné pojednávanie tlmočníka.

13. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že podľa neho bolo v priebehu konania preukázané, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcom poskytnutú zálohu na kúpnu cenu podľa Rezervačnej zmluvy v dôsledku odstúpenia od tejto zmluvy podľa ustanovenia a nasl. , resp. že mu ani nevzniklo právo na ponechanie si tejto zálohy, keďže neboli dodržané podmienky zmluvy a teda ani podmienky predpokladané v článku III., ods. 4. Rezervačnej zmluvy. Už od samotného počiatku, ešte vo fáze pred súdnym konaním sa žalobca domáhal vrátenia poskytnutej zálohy na kúpnu cenu s poukazom na účelovú a nečestnú zmenu podmienok zo strany žalovaného, ktorý po zmene vo vlastníckej štruktúre a vedení svojej spoločnosti v rozpore s jeho pôvodnou záväznou ponukou, no najmä v rozpore s dohodou sporových strán, dodatočne podmieňoval predaj predmetného pozemku spoplatnením prístupu (vstupu/ výstupu) na predmetný pozemok, čo bolo napokon potvrdené nie len listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v tomto konaní, ale najmä výpoveďou K. J., s čím žalobca nemohol súhlasiť a nesúhlasil. Okrem toho vyšlo oproti deklaráciám a uisteniam žalovaného o vhodnosti pozemku pre budúce potreby žalobcu, ktoré boli obojstranne sporovými stranami jednoznačne potvrdené aj v Rezervačnej zmluve, najavo, že pozemok nie je vhodný, t. j nevyužiteľný pre vybudovanie servisného centra žalobcu, čím bol zmarený aj základný účel Rezervačnej zmluvy, t.j. vytvorenie priestoru na zabezpečenie vydania územného rozhodnutia o využití územia pre budúcu výstavbu servisného centra žalobcu, nie teda priestor na to, aby si žalobca preveril pozemok pred kúpou, ako sa účelovo a v rozpore s obsahom Rezervačnej zmluvy a celkovým kontextom veci snažil navodiť žalovaný. S uvedeným nekorešponduje Rezervačná zmluva napr. v ustanoveniach čl. III. ods. 6. a 7., z ktorých vyplýva, že zmluva nemala vytvoriť priestor žalobcovi na preverenie pozemku, ale na získanie územného rozhodnutia, ktoré konanie mal vo vlastnom mene a na vlastný účet iniciovať žalovaný. Suma 46.500,00 Eur nebola svojím pôvodným charakterom rezervačným poplatkom, ale zálohou na kúpnu cenu, ktorú si mohol žalovaný za predpokladu splnenia podmienok dohodnutých v Rezervačnej zmluve za určitých okolností ponechať. Podľa článku III. ods. 4. Rezervačnej zmluvy, ak žalobca (Záujemca) riadne a včas nevyzve žalovaného (Vlastníka) na uzatvorenie kúpnej zmluvy, záloha na kúpnu cenu má zostať žalovanému (Vlastníkovi), ako odmena za rezervovanie pozemku pre žalovaného v súlade s Rezervačnou zmluvou. Z dokazovania pred súdom pritom vyplynulo, že žalovaný nedodržal povinnosť rezervovať pozemok v súlade s Rezervačnou zmluvou, keď jednak jednostranne a nepoctivo zmenil pred uplynutím lehoty na výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy podmienky predaja pozemku, a jednak sa oproti deklaráciám žalovaného o vhodnosti pozemku pre účely výstavby servisného centra žalobcu, resp. o jeho dlhoročných skúsenostiach v inžinierskej činnosti a svojej participácii na vytváraní územného plánu obce A., čo bolo pre žalobcu pri uzatváraní Rezervačnej zmluvy taktiež určujúce, nepodarilo právoplatné územné rozhodnutie, ako základný predpoklad využiteľnosti pozemku pre avizované potreby žalobcu získať, a to ani po viac ako siedmich mesiacoch od podpisu Rezervačnej zmluvy. Je pritom nepochybné, že ak by žalovaný nedeklaroval vhodnosť Pozemku pre výstavbu servisného centra žalobcu, nedeklaroval svoje skúsenosti v inžinierskej činnosti a nezaviazal sa získať vo vlastnom mene a na vlastný účet územné rozhodnutie, žalobca by so žalovaným Rezervačnú zmluvu neuzatvoril.

Nevhodnosť pozemku a jednostranná zmena podmienok pritom nepochybne predstavuje podstatnú zmenu okolností, za ktorých sa zmluva uzatvárala, čo založilo právo žalobcu na odstúpenie od nej. Ak by aj súd ustálil, že podmienky na odstúpenie od zmluvy neboli splnené, má žalobca za to, že jednostrannou účelovou a nepoctivou zmenou podmienok (dožadovaním sa dodatočného spoplatnenia prístupu na pozemok a spoplatnenia sezónnej údržby) nedodržal žalovaný povinnosť rezervovať pozemok pre žalobcu v súlade s Rezervačnou zmluvou, čím zmaril naplnenie účelu Rezervačnej zmluvy, keď zmaril možnosť žalobcu vyzvať riadne a včas žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy podľa vopred dohodnutých podmienok. Je pritom zrejmé, že pre protichodné stanoviska (žalobca so spoplatnením prístupu nesúhlasil, žalovaný podmieňoval predaj spoplatnením) sporových strán v čase, kedy mala byť za predpokladu dodržania podmienok kúpy dohodnutých v Rezervačnej zmluve vykonaná výzva, jej podanie bolo žalovaným zmarené, ak žalobca nesúhlasil s podmienkami kúpy pozemku, ktoré žalovaný v rozhodnom čase jednostranne, v rozpore so zmluvu a dohodou sporových strán, zmenil. Z tohto hľadiska je nepochybne potrebné tento postup žalovaného vnímať ako nepoctivé konanie, odporujúce poctivému obchodnému styku a teda nepožívajúce právnu, resp. súdnu ochranu. V tejto súvislosti poukázal žalobca na znenie článku III. ods. 2 Rezervačnej zmluvy, podľa ktorého v prípade, ak žalovaný (Vlastník) poruší svoju povinnosť výlučne rezervovať pre žalobcu (Záujemcu), resp. ním určenú osobu, pozemok a príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu podľa Rezervačnej zmluvy, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi (Záujemcovi) bez zbytočného odkladu zmluvnú pokutu vo výške 93.000,00 Eura zároveň vrátiť aj zálohu na kúpnu cenu zloženú podľa článku IV. ods. 2 Rezervačnej zmluvy. Keďže bolo aj v konaní pred súdom preukázané, že žalovaný nedodržal Rezervačnú zmluvu, keď dodatočným požadovaním spoplatnenia prístupu na pozemok konal v rozpore s Rezervačnou zmluvou a dohodnutými podmienkami, t. j. neposkytol žalobcovi príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu za cenu 62,00 EUR/m2 bez DPH, tak ako to bolo dohodnuté v Rezervačnej zmluve, porušil tak svoju povinnosť rezervovať pre žalobcu pozemok a príležitosť uzavrieť zmluvu podľa (podmienok) Rezervačnej zmluvy, čím mu vznikla povinnosť vrátiť poskytnutú zálohu na kúpnu cenu žalobcovi. V rámci právneho poriadku Slovenskej republiky sa uplatňuje zásada, podľa ktorej právo nevzniká z bezprávia, teda na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva. Ak teda žalovaný svojím nečestným konaním, ktorým chcel po zmene vlastníckej a riadiacej štruktúry, do ktorej vstúpil nový vlastník, ktorý bol obchodným partnerom sesterskej firmy žalobcu v Českej republike, a ktorému bol známy mechanizmus tendrov a výstavby servisných centier skupiny MAN, získať oproti svojim konkurentom v budúcom výberovom konaní žalobcu neoprávnenú výhodu, ako to súdu ozrejmil svedok K. J., ide nepochybne o postup, resp. úkon, ktorý nie je poctivý a nemôže požívať právnej ochrany, keď na tomto (nepoctivom) základe nemožno, okrem ostatných vyššie a skôr uvedených námietok žalobcu ohľadom tejto skutočnosti, založiť právo žalovaného ponechať si s odkazom na znenie článku III. ods. 4. Rezervačnej zmluvy zálohu na kúpnu cenu vo výške 46.500,00 Eur, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha, keď navyše neboli ani splnené podmienky ponechania si zálohy podľa tohto ustanovenia, ak žalovaný nedodržal podmienky rezervácie pozemku a príležitosti kúpy pozemku podľa Rezervačnej zmluvy, okrem iného za pôvodnú dohodnutú cenu.

14. Žalovaný v záverečnej reči zhrnul, že žalobca požaduje zaplatenie sumy 46.500,00 Eur titulom vrátenia poskytnutého plnenia druhej strane podľa a 351 ods. 2 pre odstúpenie od Zmluvy podľa . Zmluva bola medzi stranami uzavretá na dobu určitú do 31.03.2017, pričom účelom a predmetom rezervácie bol záväzok rezervovať Pozemok výlučne pre žalobcu, teda nepredať a neponúkať ho tretím osobám a poskytnúť žalobcovi príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadom Pozemku, ak pretrvá jeho záujem, čo mal prejaviť urobením výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy do 31.03.2017. Rezervačná zmluva je na trhu s nehnuteľnosťami bežne využívaným inštitútom, ktorej účelom je zriadenie exkluzivity pre záujemcu na určitú dobu za odplatu. V posudzovanom prípade žalovaný svoj záväzok Pozemok rezervovať pre žalobcu splnil, čo žalobca ani nesporuje. V čl. III ods. 4 Zmluvy bolo dohodnuté, že na zaplatenie odmeny za rezerváciu sa v prípade neurobenia výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy použije zaplatená záloha na kúpnu cenu. Žalobca tak riskoval iba čiastku vo výške 46.500,00 Eur namiesto oveľa vyššej sumy 930.000,00 Eur titulom kúpnej ceny, resp. 2.500.000,00 Eur titulom celkových nákladov na investíciu. Žalobca sa teraz snaží obísť platenie odplaty za rezerváciu, to by však popieralo trhový význam rezervačnej zmluvy. Žalobca si bol dobre vedomý, že rezervácia Pozemku bola časovo obmedzená a žalovaný od 01.04.2017 považoval rezerváciu za ukončenú. Svedok K. J. potvrdil, že žalobca neurobil výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy vedome, pričom platí, že všetky výhrady či vady mohol riešiť v procese uzavretia kúpnej zmluvy. Podmienkou pre pokračovanie procesu nákupu Pozemku však bolo včasné urobenie výzvy a žalobca sa neurobením výzvy celého procesu vedome vzdal. Výlučným a jednoznačným dôvodom pre neurobenie

výzvy bolo podľa svedka K. J. to, že nebolo vydané územné rozhodnutie. Bol teda naplnený scenár, kedy záujemca v procese preverovania zistil, že pozemok nie je vhodný na jeho účel a rozhodol sa výzvu neurobiť. Tým zanikla povinnosť Pozemok ďalej rezervovať a žalovanému pripadla odplata za rezerváciu. Svedok potvrdil, že dôvodom pre neurobenie výzvy nebola žiadna zmena podmienok či okolností. Ak žalobca tvrdí, že jednou z podmienok Zmluvy malo byť vydanie územného rozhodnutia, je to v rozpore s výslovným znením Zmluvy, kde v čl. III ods. 6 sa hovorí len o záväzku podať žiadosť o začatie územného konania o využitie územia a v ods. 7 o zastupovaní záujemcu v územnom konaní. Zmluva sama tak počíta s tým, že územné konanie nebude pred urobením výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy skončené, resp. ani začaté. Svedeckými výpoveďami bolo zistené, že dôvodom na uzavretie Zmluvy bolo aj zistenie, či územné rozhodnutie bude vydané alebo nie. Neistota bola kompenzovaná rezerváciou a odložením rozhodnutia, či Pozemok kúpiť. Podľa Zmluvy sa predpokladala len pomoc žalovaného so získaním územného rozhodnutia a jeho vydanie nebolo podmienkou nákupu. Ďalej žalovaný uviedol, že vyjednávanie o podmienkach kúpy nie je možné považovať za nepoctivé konanie zo strany žalovaného. Žalobca mal podmienky kúpy predrokované v Zmluve a mohol po urobení výzvy namietať, že s odlišnými podmienkami nesúhlasí. Jeho tvrdenie o zmene okolností je zjavne účelové. Ako uviedol svedok K. J., už pred uzavretím Zmluvy mal žalobca pochybnosti o súlade pozemku, resp. plánu na jeho využitie s územným plánom, preto je absurdné, aby teraz tvrdil, že došlo k zmene okolností, keď tieto okolnosti sám žalobca predvídal. Zmena okolností tak nenastala, tie ostali rovnaké. Odstúpenie od Zmluvy pre zmenu okolností tak žalovaný nepovažuje za platné. Pre odstúpenie neexistujú ani z materiálneho hľadiska žiadne dôvody. Žalobca netvrdí ani nepreukazuje, že by od Zmluvy odstúpil pre porušenie zmluvného záväzku žalovaného, ale len pre zmenu okolností. Ak však tvrdí, že Pozemok nebol vhodný pre ním zamýšľaný účel, mal sa domáhať zodpovednosti žalovaného za porušenie vyhlásenia, resp. zmluvnej povinnosti, prípadne vady, ale nemôže obchádzať zákonnú úpravu zmluvnej zodpovednosti tým, že sa dovoláva všeobecného ustanovenia o zmene okolností. Žalovaný napokon uviedol, že ak by aj odstúpenie žalobcu bolo platné, odstúpil by od „prázdnej“ zmluvy, pretože čiastka zložená žalobcom sa konzumovala na úhradu odmeny za rezerváciu.

15. Súd z vykonaného dokazovania zistil nižšie uvedený skutkový stav, ktorý právne posúdil, ako nasleduje.

16. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

17. Podľa , strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení a , až 272, , až 289, , , , a , , , , , , , a, b, , , až 369d, , , , , , až 408, a, , , , , , , , , , , , , , , , , , až 4, , , , a, a, , ods. 1 a , , , , , a c.

18. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

19. Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

20. Podľa a , zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom. Zmluva vyžaduje písomnú formu.

21. Podľa , obsah zmluvy sa určí podľa účelu zrejme sledovaného uzavretím budúcej zmluvy, pričom sa prihliadne na okolnosti, za ktorých sa dojednala zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj na zásadu poctivého obchodného styku.

22. Podľa , záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.

23. Podľa , záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zmluvy tiež zaniká, ak okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej miery zmenili, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela. K zániku však dochádza, len keď zaviazaná strana túto zmenu okolností oznámila bez zbytočného odkladu oprávnenej strane.

24. Podľa , záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

25. Podľa , od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

26. Podľa , odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

27. Podľa a , odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa , riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa . Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

28. Podľa a , ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený, v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť. Za zmenu okolností podľa odseku 1 sa nepovažuje zmena majetkových pomerov niektorej strany a zmena hospodárskej alebo trhovej situácie.

29. Podľa , strana, ktorá odstúpila od zmluvy podľa , je povinná nahradiť druhej strane škodu, ktorá jej vznikne odstúpením od zmluvy. Pre účinky odstúpenia od zmluvy platí primerane .

30. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 22.08.2016 uzavreli Zmluvu o výlučnej rezervácii (č.l. 13 spisu, v tomto rozsudku tiež len ako „Zmluva“ alebo „Rezervačná zmluva“). V Preambule Zmluvy sa uvádza, že vlastník (žalovaný) je výlučným vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v obci A., kat.úz. A., s parc. č. C-KN XXXX/XXX C. výmere 15.000 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre kat. úz. A. (v tomto rozsudku tiež len ako „Pozemok“) a že záujemca (žalobca) má záujem kúpiť pozemok v uvedenej lokalite s možnosťou napojenia na potrebnú a/alebo obvyklú inžiniersku infraštruktúru, najmä čo sa vodovodnej, kanalizačnej, elektrickej resp. plynovej prípojky týka, ako aj napojenia na cestnú sieť, a to pre účely vybudovania servisného centra pre nákladné motorové vozidlá MAN. Vlastník v bode 3. Preambuly potvrdil, že Pozemok je pre potreby záujemcu vhodný na takto deklarovaný účel využitia, a to vrátane posúdenia prípadných vplyvov na životné prostredie. Podľa bodu 4. Preambuly zmluvné strany prejavili za podmienok uvedených v Zmluve záujem uzavrieť túto Zmluvu, ktorej účelom je zabezpečiť, aby záujemca alebo ním určená tretia osoba (ďalej tiež len „Investor“) mali za podmienok dohodnutých v Zmluve možnosť kúpiť Pozemok a zároveň aby vlastník po dohodnutý čas nepredával a/alebo neponúkal inému záujemcovi Pozemok, ani aby akokoľvek nerokoval o jeho predaji s iným záujemcom. V článku II. Zmluvy bol uvedený predmet rezervácie a predmet zmluvy: predmetom rezervácie bol Pozemok a predmetom Zmluvy bol záväzok vlastníka odo dňa účinnosti Zmluvy do 31.03.2017 pre záujemcu alebo Investora rezervovať Pozemok, nepredať ho, nepreviesť ani neponúknuť na predaj akejkoľvek tretej osobe, ani o takom predaji, prevode či inom scudzení s nikým nerokovať. V čl. III. Zmluvy sa strany dohodli na tom, že vlastník „v rámci rezervácie Pozemku“ rezervuje pre záujemcu alebo Investora do 31.03.2017 aj príležitosť na uzatvorenie kúpnej zmluvy o prevode

vlastníctva k nehnuteľnosti vo forme notárskej zápisnice. V bode 2. čl. III Zmluvy bola dojednaná povinnosť vlastníka zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 93.000,00 Eur a vrátiť zloženú zálohu v prípade porušenia jeho povinnosti rezervovať pre Záujemcu, resp. Investora Pozemok a príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu. Podľa čl. III bodu 3. Zmluvy bolo dohodnuté, že ak záujemca v lehote do 31.03.2017 vyzve písomnou výzvou vlastníka, že má záujem uzavrieť kúpnu zmluvu, na základe ktorej záujemca alebo Investor nadobudne vlastníctvo k Pozemku, je vlastník za podmienok dohodnutých v Zmluve resp. kúpnej zmluve túto kúpnu zmluvu uzavrieť, a to najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy vlastníkovi. V zmysle čl. III bodu 4. Zmluvy sa strany výslovne dohodli, že ak záujemca vlastníka nevyzve riadne a včas na uzavretie kúpnej zmluvy, ani záujemca, ani Investor nie sú povinní kúpnu zmluvu uzavrieť a záloha na kúpnu cenu vo výške 46.500,00 Eur ostáva vlastníkovi ako odmena za rezervovanie Pozemku v súlade so Zmluvou. Vlastník sa v nasledujúcom bode 5. zaviazal, že nevykoná žiadny právny a/alebo faktický úkon, ktorý by mohol viesť k zmareniu uzatvorenia kúpnej zmluvy. V čl. III bode 6. Zmluvy sa vlastník zaviazal pre účely použitia Pozemku pre potreby záujemcu vo vlastnom mene a na vlastný účet podať žiadosť o začatie územného konania o využití územia a predložiť záujemcovi jeho kópiu bez zbytočného odkladu po jeho podaní. Ak už územné rozhodnutie o využití územia, potrebné pre budúce využitie pre potreby záujemcu, bolo vydané, vlastník bol povinný ho predložiť pri podpise Zmluvy. V zmysle bodu 7. bol vlastník povinný záujemcu alebo Investora zastupovať v prípade uzavretia kúpnej zmluvy v stavebnom konaní, prípadne v územnom konaní o umiestnení stavby, a to na základe projektovej dokumentácie záujemcu. V čl. IV Zmluvy sa strany dohodli na kúpnej cene pre prípad uzavretia kúpnej zmluvy, a to vo výške 62,00 Eur bez DPH za m2 Pozemku. Záujemca bol povinný zložiť vlastníkovi zálohu na kúpnu cenu vo výške 46.500,00 Eur vkladom/prevodom na účet vlastníka. Ďalšie konkrétne platobné podmienky mala upraviť kúpna zmluva uzavretá medzi vlastníkom a záujemcom, resp. Investorom. Ostatné podmienky predaja Pozemku mali byť taktiež určené za predpokladu jej uzavretia po splnení podmienok stanovených v Zmluve v kúpnej zmluve. V prípade uzavretia kúpnej zmluvy s Investorom mal vlastník zálohu na kúpnu cenu vrátiť záujemcovi bez zbytočného odkladu.

31. Uzavretiu Zmluvy predchádzala e-mailová správa z adresy I. na adresu B. s kópiou na L. zo dňa 14.10.2013. Obsahom správy bola ponuka na 15.000 m2 pozemku pre spoločnosť MAN. V správe sa uvádzalo, že pozemok sa nachádza v katastri obce A. povedľa cesty 1. triedy I/2 cca 300 m od diaľničných zjazdov z diaľnice D2 a je súčasťou pripravovaného D2 Centra (multifunkčného centra s čerpacou stanicou, retailovou zónou a dopravno-servisnou zónou). Jeho rozloha je 22.500 m2. V súčasnosti je vydané právoplatné územné rozhodnutie pre výstavbu čerpacej stanice pohonných hmôt. Vjazd i výjazd do pripravovaného územia bude spoločný pre čerpaciu stanicu i dopravno-servisné služby. Súčasťou územného rozhodnutia pre výstavbu čerpacej stanice sú aj povolenia Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Slovenskej správy ciest i Krajského dopravného inšpektorátu. Vjazd i výjazd z územia je obojstranný. Pán G. v e-mailovej správe ďalej uviedol, že v tomto čase pripravujú stavebné povolenie pre vybudovanie sietí pre celé D2 centrum (voda, kanalizácia, plyn a elektrika), pričom je predpoklad, že práce budú zahájené v mesiaci november. Siete sú kapacitne pripravované na zvládnutie celého D2 Centra. Polovica z celej výmery územia D2 Centrum 22.500 m2 je vo vlastníctve spoločnosti CREOTAX s.r.o., dcéry spoločnosti cooperate s.r.o. Druhá polovica územia je viazaná zmluvami o budúcej zmluve s vyplatenými zálohami na kúpnu cenu. Výhodou nimi pripravovaného územia je možnosť expanzie a rozšírenia územia pri prípadnom záujme v budúcnosti. Navrhovaná a ponúkaná cena v území D2 Centra pri požiadavke 15.000 m2 je 72,30 Eur / m2 (v cene je vjazd, výjazd do územia a všetky inžinierske siete). Na záver e-mailu bolo uvedené, že spoločnosť cooperate sa zaoberá prípravou pozemkov pre priemyselnú, rezidenčnú a retailovú výstavbu už od roku 1997. V obci A. sa už niekoľkokrát zúčastňovali pri inžinierskom procese. Autor e-mailu osobne bol v roku 2007 iniciátorom vytvorenia územného plánu v danom území, keď pôsobil ako člen zastupiteľstva obce. V roku 2009 pôsobil ako zastupujúci starosta a získal prehľad a skúsenosti s prípravnými procesmi pre výstavbu na stavebnom úrade v A.. Pri výbere nimi ponúkaného územia vedia ponúknuť pomoc pri zvládnutí celého procesu výstavby.

32. Žalobca i žalovaný sú a boli aj v čase uzavretia Zmluvy podnikateľmi a k uzavretiu Zmluvy došlo v rámci ich podnikateľskej činnosti. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že sa jedná o zmluvu o budúcej zmluve podľa a nasledujúcich ustanovení , ktorá v sebe okrem ustanovení upravujúcich záväzok strán uzavrieť budúcu zmluvu, obsahuje tiež prvky ďalších inominátnych zmlúv podľa (jedná sa najmä o časť zmluvy pojednávajúcu o záväzku žalovaného rezervovať Pozemok žalobcovi či o časť zmluvy upravujúcu povinnosť mlčanlivosti). Aj keď predmetom kontraktačnej povinnosti v zmysle Zmluvy mala byť kúpna zmluva týkajúca sa nehnuteľnosti,

ktorá bude podliehať , nemení to nič na skutočnosti, že zmluva o budúcej zmluve bola uzavretá medzi podnikateľmi a týka sa ich podnikateľskej činnosti. Právna úprava zmluvy o budúcej zmluve je v zaradená do dielu III. tretej časti, v ktorom je upravené uzavieranie zmlúv, teda sa chápe ako súčasť uzavierania obchodných zmlúv a tieto ustanovenia je nutné ako lex specialis použiť aj v prípade, keď povinnosť kontrahovať zo zmluvy o budúcej zmluve sa bude viazať na zmluvu výlučne upravenú . Z uvedeného vyplýva, že uzavretú Zmluvu je nutné jednoznačne podriadiť pod režim (porov. tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ).

33. Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy všeobecne zakladá záväzok jednej alebo oboch zmluvných strán uzavrieť s druhou stranou určitú zmluvu. Predmetom záväzku jednej alebo oboch strán je tu povinnosť uskutočniť právny úkon, t.j. uzavrieť zmluvu. Základným ustanovením vo vzťahu k zmluve o uzavretí budúcej zmluvy je , ktorý vymedzuje podstatné časti tejto zmluvy. Ak by požiadavky tohto ustanovenia neboli naplnené, nebolo by v konkrétnom prípade možné hovoriť o uzavretí zmluvy o budúcej zmluve. Prvou podmienkou platnosti uzavretej zmluvy o budúcej zmluve je dohoda o čase, kedy má byť budúca zmluva uzavretá, t.j. kedy/dokedy má oprávnená strana vyzvať povinnú stranu, aby splnila svoj záväzok, pričom ide o prekluzívnu lehotu ( ). Druhou zákonnou požiadavkou je, aby zmluva o budúcej zmluve obsahovala predmet plnenia budúcej zmluvy určený aspoň všeobecným spôsobom. Zákon stranám síce dáva širokú možnosť konkretizovať budúci predmet plnenia až v realizačnej zmluve, ale vyžaduje, aby tento predmet plnenia bol, hoci všeobecne, vymedzený do takej miery, aby nevznikli pochybnosti, čo má byť predmetom budúcej zmluvy. Súvisí to aj s možnosťou posúdenia, či záväzok uzavrieť budúcu zmluvu bol splnený. Je tiež logické, aby vymedzenie obsahu budúcej zmluvy korešpondovalo s vymedzením tých častí budúcej zmluvy, ktoré sa ako podstatné viažu k zmluvnému typu, ktorý má reprezentovať budúca zmluva, aby bolo zrejmé, aká zmluva má byť v budúcnosti uzavretá. Pokiaľ ide o ďalšie presnejšie vymedzenie predmetu plnenia, prípadne ďalšieho obsahu budúcej zmluvy, je na vôli zmluvných strán, do akých podrobností pôjdu.

34. V posudzovanom prípade si strany v Rezervačnej zmluve dostatočne určitým spôsobom dohodli lehotu, v akej mala byť kúpna zmluva uzavretá – žalobca bol oprávnený, nie však povinný vyzvať žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy do 31.03.2017 (čl. III. bod 3) a žalovaný bol v prípade včasného doručenia výzvy povinný kúpnu zmluvu uzavrieť do 30 dní od doručenia písomnej výzvy žalobcu. Súčasne bol dostatočne určito a zrozumiteľne konkretizovaný predmet plnenia budúcej kúpnej zmluvy, keď predmetom kúpy mal byť Pozemok o výmere 15.000 m2 za kúpnu cenu vo výške 62,00 Eur za 1 m2 bez DPH (čl. IV. bod 1), ako aj forma budúcej zmluvy (notárska zápisnica – čl. III. bod 1). Ďalšie konkrétne platobné podmienky, ako aj ostatné podmienky predaja Pozemku mali byť stanovené v uzavretej kúpnej zmluve. Záleží výlučne na zmluvných stranách, či už v zmluve o budúcej zmluve stanovia okrem nevyhnutných podmienok aj ďalšie podmienky záväzkového vzťahu z budúcej zmluvy, ktoré považujú za dôležité. Význam takého dojednania spočíva v tom, že povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu, prevzatá v zmluve o uzavretí zmluvy budúcej, je viazaná na podmienku, že oprávnená strana požaduje uzavretie budúcej zmluvy v súlade so zmluvou o budúcej zmluve. Ak sa však zmluvné strany na tom zhodnú, môžu uzavrieť v rámci splnenia záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve túto budúcu zmluvu aj s odchýlkami od toho, čo bolo v zmluve o zmluve budúcej dohodnuté. Z uvedeného plynie, že nemožno považovať za porušenie záväzku uzavrieť budúcu zmluvu, ak žalovaný ešte pred doručením výzvy na jej uzavretie adresoval žalobcovi požiadavky na úpravu podmienok budúcej zmluvy, a to ani v prípade, že by sa tieto jeho požiadavky vzťahovali na podmienky, ktoré medzi stranami už boli výslovne dohodnuté v zmluve o budúcej zmluve. Porušením jeho záväzku by bolo len, ak by odmietol uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu po tom, čo mu zo strany žalobcu bola doručená výzva na jej uzavretie v súlade so zmluvou o budúcej zmluve.

35. V posudzovanom prípade žalobca žalovanému v dojednanej prekluzívnej lehote vôbec nedoručil výzvu na uzavretie budúcej zmluvy a záväzok žalovaného budúcu kúpnu zmluvu uzavrieť tak 31.03.2017 zanikol. V súlade s platnou judikatúrou bolo následne nutné vysporiadať prijaté plnenia, pričom platí, že ak jedna zmluvná strana poskytla druhej strane plnenie (napr. preddavok), takéto plnenie sa musí vrátiť len ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné. V posudzovanom prípade, ako bolo už vyššie uvedené, bola Rezervačná zmluva zmluvou zloženou, keď neobsahovala len záväzok na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy, ale založila okrem iného aj záväzok žalovaného pre žalobcu Pozemok rezervovať podľa čl. II. bodu 1 a 2 Zmluvy. Citovanými zmluvnými ustanoveniami na seba prevzal

žalovaný ako vlastník Pozemku záväzok tento Pozemok odo dňa účinnosti Zmluvy až do 31.03.2017 pre žalobcu alebo ním určenú tretiu osobu – Investora rezervovať, nepredať, nepreviesť ani neponúknuť na predaj akejkoľvek tretej osobe a o takom predaji, prevode alebo inom scudzení s nikým počas trvania rezervácie nerokovať. Povinnosti vyplývajúce z prevzatého záväzku rezervovať Pozemok pre žalobcu by pre žalovaného čiastočne plynuli aj len zo samotnej uzavretej zmluvy o budúcej zmluve (žalovaný sa logicky bol povinný zdržať prevodu Pozemku po dobu trvania rezervácie, pretože inak by zmaril možnosť splnenia svojho záväzku Pozemok previesť kúpnou zmluvou v prípade doručenia výzvy na jej uzavretie zo strany žalobcu). Žalovaný však na seba ust. čl. II Zmluvy prevzal rezervačný záväzok v širšom rozsahu ako len Pozemok nescudziť, zaviazal sa tento totiž nikomu inému po dobu trvania rezervácie ani neponúkať a s nikým ani o predaji Pozemku nerokovať, s tým, že ak by tento svoj záväzok porušil, vznikol by žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 93.000,00 Eur Medzi stranami bol rezervačný záväzok dojednaný ako odplatný, pretože bolo dohodnuté, že ak žalobca žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy riadne a včas nevyzve, nie je síce ani žalobca ani Investor povinný kúpnu zmluvu uzavrieť, avšak v takom prípade zložená záloha na kúpnu cenu vo výške 46.500,00 Eur ostáva žalovanému ako odmena za rezervovanie Pozemku v súlade so Zmluvou. Zložená záloha na kúpnu cenu podľa zmluvy o budúcej zmluve preto žalovaným nemohla byť žalobcovi vrátená napriek zániku záväzku žalovaného na uzavretie budúcej zmluvy, pretože boli splnené podmienky vzniku nároku žalovaného na zaplatenie odmeny za rezerváciu Pozemku – strany sa teda priamo v Zmluve dohodli na tom, že zložená záloha na kúpnu cenu sa pri nedoručení výzvy na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy nevracia, ale bude započítaná na pohľadávku žalovaného na úhradu odmeny za rezerváciu.

36. Žalobca v konaní namietal, že žalovaný porušil svoju povinnosť rezervovať Pozemok pre žalobcu v súlade so Zmluvou tým, že požadoval zaplatenie odmeny za prejazd cez Pozemky žalovaného, t.j. domáhal sa podľa žalobcu úpravy už dohodnutých podmienok budúcej zmluvy. Ako je vyššie uvedené, nie je vylúčené, aby sa strany dohodli aj na takom znení budúcej zmluvy, ktoré bude odlišné od ich pôvodnej dohody v zmluve o budúcej zmluve. Takáto odlišná dohoda, samozrejme, predpokladá rokovania medzi stranami, v rámci ktorých je možné očakávať, že jedna alebo i obe strany vznesú požiadavky, ktoré druhá strana akceptovať odmietne. V posudzovanom prípade dokonca medzi stranami v Zmluve otázka, či kúpna cena za Pozemok zahŕňa prístup k nemu a napojenie na siete ani výslovne dohodnutá nebola. Nemožno preto za porušenie záväzku žalovaného rezervovať pre žalobcu Pozemok po dohodnutú lehotu považovať, ak sa snaží dohodnúť so žalobcom pred uplynutím lehoty na doručenie výzvy na uzavretie budúcej zmluvy na podmienkach takej budúcej zmluvy, pokiaľ ide o prístup na Pozemok. Žalobca inak v konaní nesporoval, že by žalovaný svoj záväzok rezervovať Pozemok porušil – žalobca netvrdil, že by žalovaný Pozemok v priebehu rezervačnej doby previedol na tretiu stranu alebo s niekým o takom prevode rokoval či niekomu prevod Pozemku ponúkal. Preto je nutné uzavrieť, že žalovaný svoj záväzok rezervovať Pozemok pre žalobcu počas dohodnutej doby dodržal a vzniklo mu právo na zaplatenie odmeny za takú rezerváciu. Medzi stranami bola dohodnutá aj ďalšia podmienka vzniku nároku na takú odmenu, a to že nebude v dohodnutej lehote doručená žalovanému výzva na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorá podmienka bola taktiež nesporne splnená. Žalovaný tak splnil svoj rezervačný záväzok a za jeho splnenie mu bola uhradená po splnení zmluvných podmienok odmena. Súd uzatvoril, že záväzky strán z Rezervačnej zmluvy boli v celosti riadne splnené.

37. Žalobca v konaní tvrdí a svoj nárok na zaplatenie sumy 46.500,00 Eur odôvodňuje tým, že od uzavretej Rezervačnej zmluvy po jej uzavretí platne odstúpil, a to z dôvodu zmarenia jej základného účelu v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa Zmluva uzavrela s tým, že na základe takého odstúpenia vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi plnenie, ktoré od neho na základe Zmluvy obdržal. Žalobca pritom netvrdil, že by vo veci boli dané akékoľvek iné dôvody pre odstúpenie, ako je podstatná zmena okolností a túto zmenu okolností videl v tom, že sa dodatočne zistilo, že Pozemok nie je vhodný na účel, na ktorý ho žalobca mal v úmysle využiť a tiež v tom, že žalovaný po uzavretí Zmluvy začal požadovať zmenu podmienok budúcej zmluvy tak, že žalobca mu mal byť povinný platiť mesačne za prejazd na Pozemok.

38. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca žalovanému doručil dňa 14.04.2020 list nadpísaný ako „Odstúpenie od Zmluvy o výlučnej rezervácii, Výzva na vrátenie zálohy“ (č.l. 19). V uvedenom liste bolo uvedené, že žalobca mal podľa Zmluvy záujem o Pozemok s možnosťou napojenia na potrebnú, resp. obvyklú inžiniersku infraštruktúru, a to pre účely vybudovania servisného centra pre nákladné motorové vozidlá MAN a žalovaný sa Zmluvou zaviazal podať žiadosť o začatie územného konania o využití územia. Okrem presvedčenia o vhodnosti Pozemku pristúpil žalobca k uzavretiu Zmluvy aj na

základe toho, že dohodnutá kúpna cena mala podľa záväznej ponuky žalovaného zahŕňať aj prístup (obslužnosť) predmetného Pozemku, t.j. vjazd a výjazd do/z predmetného územia. Právny zástupca žalobcu však zistil, že ani k 05.02.2020 neexistuje právoplatné územné rozhodnutie o umiestnení stavby a o využití územia pre stavbu žalobcu, pričom bolo zistené, že rezervovaný Pozemok nie je vhodný na účel, pre ktorý o neho prejavil záujem žalobca a len z ktorého dôvodu uzavrel Rezervačnú zmluvu za dohodnutých podmienok. Nové vedenie spoločnosti žalovaného ešte v priebehu plnenia Rezervačnej zmluvy v rámci rokovaní začiatkom roku 2017 jednostranne zmenilo podmienky zamýšľanej kúpy Pozemku tak, že vjazd a výjazd do/z územia mal byť spoplatnený, s čím žalobca nesúhlasil. Keďže jednostrannou zmenou podmienok kúpy Pozemku došlo k zmareniu účelu Rezervačnej zmluvy a zároveň sa zistilo, že Pozemok nie je a nebol vhodný na účel, pre ktorý ho žalobca rezervoval, došlo k zmareniu základného účelu zmluvy, ktorý v nej bol výslovne vyjadrený a ktorým bolo nadobudnutie Pozemku pre účely vybudovania servisného centra pre nákladné motorové vozidlá MAN. Ešte aj aktuálna neexistencia právoplatného územného rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia pre stavbu „MAN Truck & Bus center Bratislava“ po viac ako 2,5 roku predstavuje podstatnú zmenu okolností, za ktorých sa Zmluva uzavrela. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca odstúpil od Zmluvy podľa a vyzval žalovaného na vrátenie zálohy na kúpnu cenu vo výške 46.500,00 Eur.

39. pri úprave záväzkových vzťahov dôsledne vychádza zo zásady pacta sunt servanda (zmluvy sa majú dodržiavať) a zmena pomerov po uzavretí zmluvy zásadne nemá vplyv na trvanie záväzku. V praxi sa však vyskytujú prípady, keď sa táto zásada dostáva do stretu so zásadou rebus sic stantibus (zmluva stráca záväznú silu, ak sa zmenia pomery existujúce pri jej uzavretí). Ide o prípady celkom výnimočné, keď zákon umožňuje ukončiť zmluvný vzťah v dôsledku zmeny okolností, ktoré nastali po uzavretí zmluvy. Ustanovenie upravuje práve takúto výnimočnú situáciu, keď môže dôjsť k zániku záväzku zmarením účelu zmluvy, čím sa celkom výnimočne prelamuje všeobecne platná a rešpektovaná zásada, že prevzaté záväzky sa musia plniť. Zákon však v týchto prípadoch vyžaduje, aby boli splnené požadované predpoklady. Musí dôjsť k zmareniu základného účelu zmluvy, t.j. takého účelu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že bez jeho existencie by strana zmluvu neuzavrela. Z dikcie zákona nemožno vyvodiť, že možno akceptovať čiastočné zmarenie základného účelu zmluvy. Je irelevantné, z akých dôvodov došlo k zmareniu základného účelu zmluvy, či išlo o konanie, ktoré k tomu viedlo, alebo o udalosť. Pritom tento základný účel zmluvy v nej musí byť výslovne vyjadrený. Ak táto podmienka nie je splnená, na základe nemožno od zmluvy odstúpiť. Nestačí, že takýto účel bol stranám v čase uzavierania zmluvy známy alebo ho možno odvodiť z povahy záväzku, zákon požaduje výslovné vyjadrenie v zmluve. Ďalej zákon vyžaduje, aby k zmareniu základného účelu zmluvy došlo v dôsledku podstatnej zmeny okolností, a to až po uzavretí zmluvy. Nemožno akceptovať to, že takáto zmena okolností nastala pred uzavretím zmluvy, ale strany o nej nevedeli. Len za predpokladu, že všetky zákonom požadované podmienky sú splnené, vzniká právo od zmluvy odstúpiť. Oprávneným subjektom je strana, ktorá uzavretím zmluvy chcela naplniť v nej vyjadrený základný účel zmluvy. Záväzok zaniká v dôsledku právneho úkonu odstúpenia od zmluvy, z obsahu ktorého musí byť zrejmý dôvod odstúpenia od zmluvy a zmluva sa ruší ex nunc.

40. Výnimočné uplatnenie zásady rebus sic stantibus je v možné nájsť tiež pri zmluve o uzavretí budúcej zmluvy ( ). Aj tu zákon umožňuje, aby záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zanikol v prípade, že sa po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve zmenili okolnosti. Musí ísť o okolnosti, z ktorých strany vychádzali pri uzavretí zmluvy a boli pre jej uzavretie rozhodujúce. Zákon predpokladá, že intenzita zmeny bude podstatná, lebo vychádza z toho, že v dôsledku týchto zmien od zaviazanej strany nemožno rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela. Pre možnosť uplatnenia výhrady zmenených okolností nie je rozhodujúce, či k tejto zmene došlo pred výzvou na uzavretie zmluvy oprávnenou osobou, alebo po tejto výzve. K zániku záväzku v zmysle potom nedochádza samotnou zmenou okolností, ale až v dôsledku dôjdenia oznámenia tejto zmeny oprávnenej strane. Na urobenie takéhoto oznámenia však zákon ustanovuje lehotu: zaviazaná strana tak musí urobiť bez zbytočného odkladu od okamihu, keď sa o zmene okolností dozvedela. Oznámenie urobené po tejto lehote je neúčinné a záväzok uzavrieť budúcu zmluvu trvá. V tejto súvislosti je nutné zohľadniť aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , podľa ktorého zmena okolností, z ktorých účastníci zmluvy o budúcej zmluve vychádzali pri jej uzavretí, nemá za následok zánik záväzku uzavrieť budúcu zmluvu, ak k nej došlo až po uplynutí doby, ktorú účastníci zmluvy pre uzavretie budúcej zmluvy dohodli.

41. Ako vyplýva z odôvodnenia vyššie, Rezervačná zmluva uzavretá medzi stranami bola zmluvou zloženou, ktorá v sebe obsahovala ako zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, tak i zmluvu o výlučnej rezervácii Pozemku pre žalobcu. Právny úkon odstúpenia od Zmluvy žalobcu je preto nevyhnutné posudzovať ohľadom každej dotknutej časti Zmluvy. Pokiaľ ide o záväzok uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu, žalobcom tvrdená zmena podmienok ním nebola oznámená bez zbytočného odkladu žalovanému – k zániku záväzku uzavrieť kúpnu zmluvu došlo 31.03.2017 a odstúpenie došlo žalovanému až 14.04.2020. Odstúpenie žalobcu preto nemohlo mať akýkoľvek vplyv na časť zmluvy pojednávajúcu o kontraktačnej povinnosti strán, kde okrem iného už pred doručením odstúpenia záväzky zanikli z dôvodu uplynutia dohodnutého času. Pokiaľ ide o „rezervačnú“ časť zmluvy, žalobca okrem iného tvrdí, že zmena okolností spočíva v tom, že žalovaný jednostranne zmenil podmienky kúpy Pozemky tým, že začal požadovať dodatočnú platbu za prejazd na Pozemok. Odhliadnuc od toho, že z výpovede svedka K. J. vyplynulo, že na tejto požiadavke napokon žalovaný nezotrval, už vyššie v tomto odôvodnení bolo vysvetlené, že žalovaný bol v rámci dojednávania podmienok budúcej kúpnej zmluvy oprávnený legitímne vznášať akékoľvek požiadavky, pokiaľ neodmietol uzavretie budúcej zmluvy za už stranami dohodnutých podmienok. Zákon výslovne predpokladá, že zmluvné strany zmluvy o budúcej zmluve budú po jej uzavretí ešte vzájomne rokovať o podmienkach takej budúcej zmluvy a práve preto umožňuje zmluvu o budúcej zmluve uzavrieť aj len za všeobecného vymedzenia predmetu budúceho záväzku. Je prirodzenou súčasťou predzmluvných rokovaní, ak niektorá zo strán vznesie požiadavku na zahrnutie do zmluvy takého ustanovenia, ktorú nebude druhá strana akceptovať. Také konanie príslušnej zmluvnej strany však nemožno považovať za porušenie jej záväzkov a už vôbec nie za zmenu okolností, za ktorých sa zmluva uzatvárala.

42. Pokiaľ ide o okolnosť, že sa malo dodatočne ukázať, že Pozemok nie je vhodný na účel, na ktorý ho žalobca mal v úmysle použiť, je nutné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že toto taktiež nie je možné považovať za zmenu okolností, za ktorých sa Zmluva uzatvárala. Podstatou záväzku žalovaného Pozemok rezervovať pre žalobcu bolo zdržanie sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k scudzeniu Pozemku, vrátane jeho ponúkania inej osobe a rokovaní ohľadom potenciálneho prevodu s akoukoľvek osobou odlišnou od žalobcu, a to po dohodnutú dobu do 31.03.2017. Ak žalobca v konaní tvrdí, že Pozemok bol na účel žalobcu nevhodný už v čase uzavretia Rezervačnej zmluvy a táto skutočnosť vyšla najavo až po uzavretí Zmluvy, principiálne sa nemôže jednať o zmenu okolností uzavretia Zmluvy už len z toho dôvodu, že sám uvádza, že tu ním namietaná okolnosť bola daná už v čase uzavretia Zmluvy, len o nej strany nevedeli. Z dokazovania (výsluch K. J., bývalého konateľa žalobcu) navyše vyplynulo, že už v čase uzatvárania Rezervačnej zmluvy mal žalobca pochybnosť o tom, či bude ohľadom Pozemku vydané územné rozhodnutie, ktoré žalobca potreboval na účely zriadenia servisného strediska v ním zamýšľanom rozsahu a aj to bolo dôvodom pre uzatvorenie Zmluvy práve v dojednanom znení. Nevhodnosť veci, ktorá má byť predmetom rezervácie, na zamýšľaný účel nemôže predstavovať podstatnú zmenu okolností pre záväzok z rezervácie, pretože táto nevhodnosť, ako žalobca tvrdí, tu bola daná už v čase uzavretia príslušnej zmluvy.

43. Žalobca v konaní argumentuje tým, že v Zmluve bolo dojednané vydanie územného rozhodnutia ako podmienka pre uzavretie budúcej kúpnej zmluvy, či ako predpoklad pre uzavretie Zmluvy rezervačnej. Toto jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde. Žalovaný sa v čl. III. bode 6 Zmluvy len zaviazal, že pre účely použitia Pozemku pre potreby záujemcu vo vlastnom mene a na vlastný účet podá žiadosť o začatie územného konania o využití územia a jeho kópiu predloží žalobcovi bez zbytočného odkladu po podaní. Ak už v čase uzavretia Zmluvy bolo pre dané územie územné rozhodnutie o využití územia, potrebné pre budúce využitie pre potreby záujemcu, vydané, bol žalovaný povinný ho žalobcovi predložiť už pri podpise Zmluvy. Podľa dohody zmluvných strán v čl. III. bode 7 Zmluvy mal vlastník v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy zastupovať žalobcu alebo Investora v stavebnom konaní, prípadne v územnom konaní o umiestnení stavby, a to na základe projektovej dokumentácie záujemcu pre stavebné konanie, prípadne územné rozhodnutie. Na ďalších miestach Zmluvy sa zmienky o územnom rozhodnutí nenachádzajú. Z citovaných ustanovení Zmluvy vyplýva, že právoplatné územné rozhodnutie o umiestnení stavby nebolo dojednané ako podmienka pre plnenie záväzkov žalobcu / žalovaného či ďalší postup zmluvných strán v zmysle Zmluvy. Územné rozhodnutie nebolo ani podmienkou pre výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy ani rozväzovacou podmienkou platnosti Rezervačnej zmluvy. Žalovaný na seba prevzal výhradne záväzok podať návrh na začatie príslušného územného konania, nezaručil sa však v nijakom rozsahu za jeho výsledok ani za dobu trvania takého konania. Formulácia príslušných ustanovení Zmluvy skutočne nasvedčuje výkladu, ktorý od začiatku konania prezentoval žalovaný, a to že účelom rezervácie bolo získanie časového okna pre žalobcu, ktorý za ten čas mohol overiť, či bude

Pozemok skutočne vhodný na účel, pre ktorý ho mal v úmysle obstarať a následne sa rozhodnúť, či ho kúpi alebo nie (nebol povinný žalovaného vyzvať na uzavretie kúpnej zmluvy, záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve bol striktne jednostranný).

44. Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti uzatvoril, že medzi stranami sporu bola platne uzatvorená Zmluva o výlučnej rezervácii, ktorej predmetom bol jednak jednostranný kontraktačný záväzok žalovaného uzavrieť na výzvu žalobcu s ním alebo Investorom kúpnu zmluvu na Pozemok a jednak záväzok po dobu rezervácie Pozemok neponúkať na predaj, s nikým o predaji nerokovať a nijak ho nepreviesť na osobu odlišnú od žalobcu. V prípade uzavretia budúcej kúpnej zmluvy by sa žalobcom zložená záloha vo výške 46.500,00 Eur započítala na úhradu kúpnej ceny, resp. ak by bola kúpna zmluva uzavretá podľa rozhodnutia žalobcu s Investorom, bola by zložená záloha žalobcovi vrátená a celá kúpna cena by bola uhradená Investorom (čl. IV. bod 5 Zmluvy). Keďže k uzatvoreniu kúpnej zmluvy neprišlo v dôsledku nedoručenia výzvy žalobcu žalovanému v dohodnutej prekluzívnej lehote, záväzok žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu zanikol a vznikol mu nárok na zaplatenie odmeny za to, že Pozemok rezervoval pre žalobcu po dojednanú dobu, ktorý záväzok, ako z dokazovania vyplynulo, riadne splnil. Následné odstúpenie žalobcu od Rezervačnej zmluvy pre zmarenie účelu Zmluvy v dôsledku podstatnej zmeny podmienok súd vyhodnotil ako neplatné, pretože tu nedošlo k zmene podmienok, za ktorých bola Rezervačná zmluva uzatvorená. Adresovanie požiadaviek na formuláciu zmluvných podmienok zo strany žalovaného žalobcovi nemožno považovať nielen za zmenu podmienok, za ktorých sa zmluva uzatvárala, ale ani za akékoľvek porušenie záväzkov žalovaného, tým skôr, že na týchto požiadavkách napokon žalovaný ani netrval. Jednalo sa v skutočnosti o právom aporobované a zákonom predvídané legitímne konanie žalovaného v rámci dojednávania konkrétnych podmienok budúcej zmluvy. Nevhodnosť Pozemku na účel zamýšľaný žalobcom už z povahy veci nemožno považovať za zmenu okolností, pretože špecifikácia Pozemku ani žiadne jeho vlastnosti, ako ani na vec aplikované právne predpisy (vrátane územného plánu Obce A.) sa v medzidobí od uzavretia Zmluvy nezmenili. Maximálne by bolo možné konštatovať, že strany nesprávne vyhodnotili súlad stavebného zámeru žalobcu s územným plánom Obce A., čo však v konaní nebolo preukázané (ani preukazované) a čo taktiež nie je možné považovať za zmenu podmienok po uzavretí Zmluvy. Za týchto okolností je nevyhnutné zotrvať na základnej zásade civilného práva pacta sunt servanda, a vyhodnotiť odstúpenie žalobcu od Zmluvy ako neplatné. Žalovanému preto nemohla ani teoreticky vzniknúť povinnosť žalobcovi vrátiť uhradenú odmenu za rezervovanie Pozemku v súlade so Zmluvou. Vzhľadom na prijaté závery o neplatnosti odstúpenia bolo nadbytočné, aby súd skúmal, či by bolo možné vrátiť vzájomné plnenia poskytnuté na základe Zmluvy, keď medzitým došlo k zániku záväzkov splnením / uplynutím času. S poukazom na uvedené súd žalobu žalobcu v celosti zamietol.

45. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa V konaní o žalobe bol plne úspešný žalovaný, pretože žaloba smerujúca proti nemu bola v celosti zamietnutá. Súd preto priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).