Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-125-2013.pdf
PDF · 82.39 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/125/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., dieťa rodičov matky W. M., bytom S., A. XXXX/X, t.č. bytom T. XXX, časť M. X. a otca P. P., bytom X. X, o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 6. septembra 2013, č.k. 34P/450/2012-59, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh matky, ktorá sa domáhala zmeny doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k mal. P., navrhovala, aby mal. P. bola zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu po 80 Eur mesačne. Návrh matky nepovažoval za dôvodný. Pri rozhodovaní sa riadil § 24 ods. 1, 2 a 3 a § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení a § 163 ods. 2 O.s.p. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že výchovné a sociálne prostredie u otca, kde dieťa aj doposiaľ žilo, je stabilnejšie a vhodnejšie ako prostredie u matky. Uviedol, že prihliadol na to, aby rozhodnutie v konečnom dôsledku bolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Voči starostlivosti otca o maloletú súd nezistil žiadne výhrady, otec sa o maloletú riadne stará, zaujíma sa o jej školské výsledky. Pokiaľ maloletá prejavila vôľu bývať s matkou, že matka jej chýba, že ju má rada, konštatoval, že predstavy maloletej o bývaní s matkou sú viac zidealizované, ako to nepriamo vyplynulo aj zo správy zo psychologických konzultácií. Súd má za to, že maloletá vzhľadom na svoj vek (XX rokov) ešte nie je schopná úplne objektívne posúdiť dosah zmeny zverenia. Pri rozhodovaní súd musel prihliadať nielen na názor dieťaťa, ale predovšetkým aj na stabilitu výchovného prostredia, sociálnu situáciu, výchovné pôsobenie na dieťa, vedenie ho k zodpovednosti, na vzájomné súrodenecké väzby a sociálne väzby dieťaťa. Za vhodnejšie výchovné prostredie pre budúci vývoj maloletej považoval prostredie u otca maloletej. Otec maloletej je riadne zamestnaný, so stabilným príjmom, má dlhodobo a definitívne vyriešenú bytovú otázku, o maloletú sa riadne stará. Naopak matka maloletej je dlhodobo nezamestnaná, bez príjmu alebo len s minimálnymi príjmami z dohôd. Jej manžel tiež nemá stabilné zamestnanie, nedávno bol nezamestnaný a súčasný pracovný pomer má len na dobu určitú do konca roka 2013. Aj bývanie matky je neisté. Ako vyplynulo z výpovede matky, sociálna situácia matky a jej manžela im neumožňuje odkúpiť si dom. Prenajímateľ sa pokúša dom, ktorý majú prenajatý, predať, čo samo osebe vzbudzuje obavu a neistotu zo stability ich bývania, naviac z vyjadrení prenajímateľa vyplynulo, že rodina neplatí riadne nájomné a energie, z čoho vyvodil, že sociálna situácia matky a jej manžela je neistá a nestabilná. Vykonaným dokazovaním zistil, že otec sa zaujíma aj o školské výsledky maloletej, pomáha jej s prípravou do školy, chodí na rodičovské združenia, zatiaľ čo
matka sa o jej školských výsledkoch dozvedá len od maloletej, v škole sa na ňu neinformuje, nechodí na rodičovské združenia a hoci žiada o zmenu zverenia, doposiaľ sa ani osobne nebola informovať v škole v mieste jej bydliska na prípadný prestup maloletej, informácie získava len sprostredkovane. Na základe uvedeného dospel k záveru, že prístup otca k vedeniu dieťaťa ku školským povinnostiam je zodpovednejší ako prístup matky, čo je u maloletej zvlášť dôležité, pretože maloletá potrebuje pomoc s prípravou do školy. Pri rozhodovaní prihliadal aj na súrodenecké väzby maloletej s bratmi, ktorí bývajú s otcom. Bolo preukázané, že maloletá má so svojimi bratmi, hlavne bratom P., silné súrodenecké väzby, preto by nebolo v záujme dieťaťa tieto väzby prerušiť, alebo oslabiť zmenou zverenia maloletej do starostlivosti druhého rodiča. V neposlednom rade súd prihliadal aj na sociálne väzby dieťaťa. Je zrejmé, že zmenou zverenia by maloletá musela zmeniť aj školu, kolektív triedy, priateľov, a hoci sa maloletá vyjadrila, že jej by to neprekážalo, súd má za to, že aj takéto zmeny by zasiahli do stability jej života, ktoré si maloletá vzhľadom na svoj vek celkom neuvedomuje. Vzal do úvahy, že otec uznáva dôležitosť role matky v živote maloletej, maloletej nebráni v styku s matkou, akceptuje jej potreby, maloletá sa s matkou stýka aj nad rámec súdnej úpravy styku. Prvostupňový súd, zhodnotiac všetky kritériá, vrátane záverov psychologických konzultácií, kedy bolo odporučené ponechať doposiaľ stanovenú úpravu styku, návrh matky na zmenu zverenia zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Podaným odvolaním žiadala, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že jej súčasný manžel sa o maloletú príkladne stará, je zamestnaný a má príjem 35.000,- Kč. Uviedla, že finančné záležitosti ohľadne svojho bývania majú s majiteľom domu finančne vysporiadané a nejaká krádež vecí nemá s maloletou nič spoločné. Maloletá má vybavenú Základnú školu v M. X., kde má priateľky svoje rovesníčky. Poukázala na to, že aj synovia P. a D. maloletej prajú, aby išla bývať k matke. Navrhla, aby otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu pre maloletú sumou 80 Eur mesačne.
Otec sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na skutočnosť, že matka nezmenila svoje rodinné, bytové a sociálne pomery, a preto navrhuje, aby maloletá bola ponechaná v starostlivosti otca.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého o odvolaní môže súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
V danej veci matka podaním zo dňa 28.11.2012 uplatnila návrh na zmenu výkonu rodičovských práv k mal. P.. Návrhom na začatie konania žiadala, aby mal. P. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 80 Eur mesačne.
Okresný súd rozsudkom návrh na zmenu výkonu rodičovských práv zamietol.
Súdne rozhodnutia v oblasti starostlivosti o maloleté deti nie sú nemenné a podliehajú zmenám.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Dôvodom pre zmenu súdneho rozhodnutia, týkajúceho sa výkonu rodičovských práv a povinností, je zmena pomerov, ktorá musí byť závažného charakteru. Pre odlišné rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, najmä pokiaľ ide o zverenie do osobnej starostlivosti a určenie výživného, musí mať súd preukázané, že od vydania predchádzajúceho rozhodnutia nastala taká zmena pomerov, týkajúca sa dieťaťa, prípadne rodičov, ktorá odlišné rozhodnutie vo veci odôvodňuje. Závažnosť zmeny pomerov sa vyžaduje preto, lebo jedným z významných faktorov prispievajúcim k riadnej výchove dieťaťa je stabilita jeho pomerov, vrátane stability výchovného prostredia.
Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie alebo dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, treba mať na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove pri rešpektovaní zásady stálosti výchovného prostredia. Zmena doterajšieho výchovného prostredia je preto odôvodnená najmä vtedy, keď doterajšie výchovné opatrenie urobené súdom už nezabezpečuje priaznivé podmienky pre úspešný vývoj maloletého dieťaťa. Základným predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu o
rodičovských právach a povinnostiach je, že od pôvodnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu došlo k takej zmene pomerov, ktorá, zohľadňujúc záujem maloletého dieťaťa, vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd sa pri rozhodovaní riadil právnou úpravou (§ 26 Zákona o rodine) a jej výkladom. Pri zisťovaní skutkového stavu sa správne zameral na porovnanie pomerov v čase pôvodného rozhodnutia, ktorým bola maloletá na čas po rozvode rodičov zverená do osobnej starostlivosti otca (rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 12C/89/2009-21 zo dňa 07.09.2009) a v čase rozhodovania súdu, keďže v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu. Prvostupňový súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, vykonal výsluch účastníkov konania, zabezpečil sociálny prieskum v domácnosti matky i v domácnosti otca prostredníctvom kolízneho opatrovníka, zabezpečil pohovor s maloletou a dôvodne dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv k maloletej. Pokiaľ aj maloletá prejavila vôľu žiť u matky, matka nemá vytvorené také podmienky, aby zabezpečovali pre maloletú záruku stabilného výchovného prostredia a osobnostného rastu. Otec, na rozdiel od matky, prejavuje väčší záujem o to, aby si maloletá plnila školské povinnosti, zaujíma sa o maloletú, chodí na rodičovské združenia, má stabilnú prácu a príjem, dlhodobo a definitívne vyriešenú bytovú otázku, v jeho starostlivosti o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Matka maloletej je dlhodobo nezamestnaná, je bez príjmu, resp. dosahuje minimálny príjem z dohôd, má neisté bývanie.
Pokiaľ matka v podanom odvolaní namietala, že súd sa nezaoberal tým, či má vysporiadané finančné záležitosti k majiteľovi domu, v ktorom na základe nájomnej zmluvy býva, ale sa zaoberal „nejakou“ krádežou, nie je táto námietka právne významná. Okresný súd sa v danej veci žiadnou krádežou vecí nezaoberal a svoje rozhodnutie nezaložil ani na tom, či matka maloletej má finančné záležitosti s prenajímateľom nehnuteľnosti vysporiadané. V kontexte s celkovými pomermi na strane matky len skonštatoval, že matka býva v prenajatom dome, a keďže matka uviedla, že prenajímateľ sa pokúša dom, ktorý majú prenajatý, predať, nakoľko má ponuku zverejnenú na internete, vyvodil, že toto zistenie vzbudzuje obavu o neistotu zo stability ich bývania.
V predmetnej veci odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania nie je rozhodovanie súdu o tom, ktorému z rodičov bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Predmetom konania je zmena rozhodnutia o výkone rodičovských práv. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že maloletá je rozhodnutím súdu zverená do osobnej starostlivosti otca, a preto sa zhodne ako súd prvého stupňa zaoberal tým, či nastala taká zmena pomerov, ktorá je dôvodom pre zmenu výkonu rodičovských práv. Vykonaným dokazovaním takáto zmena pomerov na strane maloletej, ani na strane rodičov preukázaná nebola. Pokiaľ matka v podanom odvolaní tvrdí, že má pre maloletú vybavenú zmenu základnej školy a súrodenci P. a D. „jej prajú, aby šla bývať k matke“, nie sú tieto námietky tak právne relevantné, aby mali za následok zmenu výchovného prostredia maloletej. Podľa záveru psychologických konzultácií, dominantné a pozitívne vzťahy u maloletej sú vytvorené k rodičom a súrodencom, maloletá chce byť s matkou. Vyjadrila tým túžbu a nenaplnenú potrebu „byť s matkou“. V danej veci súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj názor maloletej podľa ust. § 100 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. V správe zo psychologických konzultácií pred Referátom poradensko-psychologických služieb zo dňa 07.08.2013 vyplynulo, že otec maloletej umožňuje kontakt s matkou podľa potrieb a návrhov dieťaťa, a preto je dobrá skúsenosť s neobmedzeným stretávaním sa dieťaťa s matkou. Za takéhoto stavu matka má právo neobmedzene sa stýkať s maloletou (po dohode s otcom maloletej), tým sa zohľadnil názor maloletej „byť s mamou“.
Z týchto dôvodov, keďže okresný súd správne rozhodol, keď návrh matky na zmenu výkonu rodičovských práv zamietol, krajský súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil s tým, že v podrobnostiach na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa odkazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .