Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-85-2013.pdf
PDF · 103.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4P/85/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou vo veci starostlivosti o maloletú Ž. E., H.. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky G. E., H.. XX.X.XXXX, C. N. H. E. XXX, právne zastúpená JUDr. Petrom Pohančeníkom, advokátom so sídlom Palárikova 93, Čadca a otca Z. S., H.. X.X.XXXX, C. A.. E. XXXX/B, Č., v konaní o zverenie do výchovy a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. Maloleté dieťa Ž. E., H.. XX.X.XXXX z v e r u j e do výchovy a starostlivosti matky, ktorú p o v e r u j e správou majetku maloletej a zastupovaním maloletej v bežných veciach.
II. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú Ž. E., H.. XX.X.XXXX vo výške 100 € mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 1.3.2011.
III. Zameškané výživné na maloletú Ž. E., H.. XX.X.XXXX za čas od 1.3.2011 do 14.11.2013 (32 mesiacov) vo výške 3140 € z a p l a t í otec maloletému dieťaťu spolu s bežným výživným k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred v pravidelných mesačných splátkach 20 €, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške alebo v stanovenej lehote.
IV. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné maloletej Ž. E., H.. XX.X.XXXX titulom úspor maloletej na účet alebo vkladnú knižku zriadenú na meno maloletého dieťaťa vo výške 20 € mesačne, ktoré j e p o v i n n ý platiť otec dieťaťu vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 1.3.2011 na vkladnú knižku alebo účet maloletého dieťaťa oznámený matkou.
V. Zameškané výživné na maloletú Ž. E., H.. XX.X.XXXX titulom tvorby úspor za čas od 1.3.2011 do 14.11.2013 (32 mesiacov) vo výške 640 € z a p l a t í otec maloletej vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet alebo vkladnú knižku maloletého dieťaťa oznámenú matkou, v pravidelných mesačných splátkach 10 €, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške alebo v stanovenej lehote.
VI. Žiadny z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 25.9.2013 navrhovateľka ako matka maloletého dieťaťa Ž. E., H.. XX.X.XXXX, bytom u matky podala návrh proti odporcovi Z. S., živnostníkovi, v ktorom žiadala, aby maloleté dieťa na čas po rozvode
bolo zverené do jej výchovy a starostlivosti a aby otec bol zaviazaný platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 150 € mesačne od 1.3.2011, kedy došlo k zmene pomerov. Uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti približne 4 roky. V marci 2011 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Za celý čas, odkedy sa matka maloletého dieťaťa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, teda od 1.3.2011, ku dňu rozhodovania 14.11.2013, zaplatil na výživu otec maloletého dieťaťa len 60 €, a to v mesiaci január 2012, 2-krát kúpil topánky a 1-krát bundu. Príjem matky v čistom predstavuje 280 € mesačne, súkromnou aktivitou zarobí 100 - 120 € mesačne. Z príjmu hradí nájom 290 € mesačne, spotrebný úver 80 € mesačne, telefón 25 € mesačne. Maloletá navštevuje 1. ročník základnej školy, výdavky spočívajú v zaplatení ZRPŠ, školského klubu 7 € mesačne, strava 20 € mesačne, výtvarný krúžok 20 € mesačne, školské pomôcky na začiatku školského roka 30 €, školská taška 60 €. Okrem toho maloletá športuje, matka jej zakúpila kolieskové korčule, lyžiarsku výstroj, bicykel a plávanie a s tým sú spojené ďalšie náklady pri realizácii športu. S úhradou nákladov pomáhajú matke jej rodičia, ktorí zakupujú stravu a prispievajú na úhradu výdavkov. Na pojednávaní uviedli, že ide o školopovinné dieťa a výdavky prezentované pred súdom matkou predstavujú dolnú hranicu výdavkov. Súkromne je doučovaná aj anglický jazyk. Otec sa nesnaží finančne prispievať na dieťa. Keď si preberá dieťa, preberie si dieťa oblečené, oblečenie operie matka, nevarí, prijíma to ako darček na jeden deň. Chodia sa najesť k jeho matke. So stykom s maloletým dieťaťom nemá žiadne náklady ani starosti. Pritom pracuje v stavebnej firme, je v rozpore s logickým výkladom, aj keď sa to nedá preukázať, že jeho príjem je taký, aký prezentuje.
Z lustrácie sociálnej poisťovne na matku čl. 5 a nasledujúce spisu súd mal preukázané, že jej príjem v roku 2011 a 2012 predstavoval 280 - 300 € a v roku 2013 300 - 330 €. Posledný zamestnávateľ je uvedená spoločnosť B. O., K..Q..X.., Q., IČO: XX XXX XXX od 1.6.2013.
Z lustrácie otca Z. S. súd mal zistené, že od 1.1.2010 do 31.1.2011 pracoval u S. M. N. Q. s prezentovaným príjmom 287,21 €. Od 1.2.2011 do 15.2.2012 u spoločnosti K. S., K..Q..X.., Č., kde mal príjem v januári 296,46 € a vo februári 155,31 €. V roku 2013 pracoval až od 5.8.2013. Z uvedeného je zrejmé súdu, že zamestnanie z dôvodov, ktoré súdu neoznámil a nepreukázal, bolo ukončené ku dňu 15.2.2012 a za čas od 15.2.2012 do 5.8.2013, za rok a pol, nemá evidované v sociálnej poisťovni žiadne zamestnanie, súdu nepreukázal, či počas uvedenej doby bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, či poberal dávky, v akej výške. Nie je súdu preukázané, či zamestnávateľ a z akých dôvodov s ním rozviazal pracovný pomer alebo pracovný pomer rozviazal otec z vlastnej iniciatívy, teda vlastným zavinením. Od 5.8.2013 je zamestnaný u Z. Z. - Q., Č. s príjmom prezentovaným pre účely odvodov do sociálnej poisťovne vo výške 280,73 €.
Otec - odporca prevzal návrh, procesné poučenia súdu a predvolanie na termín pojednávania na deň 14.11.2013 dňa 4.11.2013. Lehota podľa § 115 ods. 2 OSP bola dodržaná. Napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil, nepreukázal závažný dôvod neprítomnosti, nepožiadal o odročenie. Súd z uvedených dôvodov konal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa. Otec sa k návrhu ani nevyjadril, nespochybnil tvrdenia uvedené v návrhu, nepredložil vlastné tvrdenia, nepredložil dôkazy napriek výzve a procesným poučeniam súdu, vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP v nadväznosti na § 205a OSP.
Zo správy Obce N. H. E. čl. 24 spisu vyplýva, že matka maloletej má trvalý pobyt v obci na adrese N. H. E. Č.. XXX, ale v obci sa nezdržiava. Údajne má prenajatý byt v Č., kde býva aj so svojou dcérou. Na trvalý pobyt je prihlásená v rodinnom dome svojho otca. Nevlastní žiaden majetok v obci.
Zo správy kolízneho opatrovníka čl. 25 spisu mal súd preukázané, že matka býva s dieťaťom v nájomnom byte na adrese Z. XXXX/A, Č.. Ide o 2-izbový byt. Matka pracuje ako čašníčka v herni K. Č.. Čistý mesačný príjem je 280 €, rodinné prídavky, výživné otec neplatí. Jej výdavky predstavujú na nájom bytu 290 €, spotrebný úver 80 €, telefón 20 €, internet 13 €, obedy v škole 20 €, školský klub 7 € mesačne. Matka je zdravá, inú vyživovaciu povinnosť nemá, alkohol nepožíva. Otec sa s dieťaťom stretáva, matka styku nebráni, citový vzťah medzi otca a dieťaťom je dobrý.
K otcovi maloletej kolízny opatrovník na čl. 25 spisu uviedol, že býva v 2-izbovom byte na adrese A. E. XXXX/B, Č.. Pracuje vo firme Q. - Z. Z. ako stavebný pracovník. Matka s maloletou sa odsťahovala v marci 2011 do nájomného bytu. Priznal, že neprispel na výživu odvtedy žiadnou sumou. Priznal čistý mesačný príjem 340 €. Vyjadril sa, že matka sa o dieťa riadne stará. S dcérou sa stretáva každý víkend, mal ju aj počas prázdnin, má k nej vytvorený dobrý citový vzťah. Je však schopný prispievať na výživu dieťaťa len vo výške 30 € mesačne.
Pokiaľ ide o maloleté dieťa, kolízny opatrovník uviedol, že navštevuje 1. ročník Základnej školy Rázusová ulica, Čadca, dosahuje výborné študijné výsledky, dieťa je zdravé. Výchovné problémy s dieťaťom matka nemá. Kolízny opatrovník navrhol dieťa zveriť do výchovy a starostlivosti matky a rozhodnutie o výžive ponechal na súd.
V doplnenom podaní právneho zástupcu matky zo dňa 13.11.2013 matka produkovala tvrdenie, že jej čistý mesačný príjem predstavuje 280 € mesačne a súkromnou aktivitou si zarobí približne 100 € mesačne.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže i bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukázal na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že výživné, ktoré požadovala matka na maloleté dieťa vo výške 150 € mesačne od otca, je neprimerané tejto vekovej kategórii dieťaťa. Ustálil, že celková suma nákladov na výživu dieťaťa, ktoré navštevuje 1. ročník základnej školy, je 150 € mesačne. Takúto sumu mal súd preukázanú tvrdeniami matky i dôkazmi, ktoré predložila. Na nákladoch dieťaťa vo výške 150 € mesačne v nadväznosti na § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine sa však musia podieľať obidvaja rodičia. Náklady na výživu dieťaťa nemôžu v plnom rozsahu tvoriť vyživovaciu povinnosť len jedného z rodičov, v tomto prípade otca.
V nadväznosti na § 62 ods. 4 Zákona o rodine v konaní bolo preukázané, že od 1.3.2011 dieťa býva v spoločnej domácnosti s matkou. Matka dieťaťu venuje celodennú osobnú starostlivosť. Naturálnym spôsobom hradí časť vyživovacej povinnosti dieťaťu. Otec sa s dieťaťom stretáva len cez víkendy, pričom má zo strany matky maloletého dieťaťa zabezpečený kompletný servis čo do ošatenia, prania, dieťa sa stravuje u rodičov otca maloletého dieťaťa. Z tohto dôvodu súd určil prejudiciálnym spôsobom rozsah vyživovacej povinnosti u matky v rozsahu 1/3-iny a u otca v rozsahu 2/3-ín. 150 € : 3 = 50 €. V prejudiciálnej rovine vyživovacia povinnosť matky je určená vo výške 50 €, ktoré platí dobrovoľne, nebolo potrebné ju vo výroku rozsahu zaviazať k plateniu výživného. Práve opačne, od 1.3.2011 vyživuje dieťa aj namiesto otca maloletého dieťaťa za pomoci svojich rodičov. Keďže otec si dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť neplní, jeho vyživovaciu povinnosť súd stanovil v rozsahu 2/3-ín, teda 2 x 50 = 100 € mesačne, a to počnúc dňom, kedy došlo k zmene pomerov, kedy matka opustila spoločné bydlisko a odkedy otec prestal platiť výživné na maloleté dieťa. Domnieval sa súd, že takto stanovené výživné zodpovedá vekovej kategórii i potrebám dieťaťa, ako aj životnej úrovne obidvoch rodičov.
Matka sa svojej prejudiciálne stanovenej vyživovacej povinnosti vo výške 50 € mesačne nebránila. Otec sa svojej vyživovacej povinnosti bráni, prostredníctvom kolízneho opatrovníka uviedol, že je schopný platiť výživné len vo výške 30 € mesačne. Takéto výživné podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine platia tí, ktorí majú minimálny alebo žiadny príjem, ide o minimálne výživné. Súd sa nedomnieval, že otec je v takej životnej situácii, aby mohol súd na neho aplikovať § 62 ods. 3 Zákona o rodine. V prvom rade nepreukázal, prečo sa nezamestnal a nemal príjem od 15.2.2012 do 5.8.2013, resp. prečo nebol evidovaný na úrade práce, resp. z akých dôvodov nepoberal dávky v hmotnej núdzi. Za toto časové obdobie v nadväznosti na § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd mal zato, že otec sa sám, vlastným zavinením obral o príjem. Pokiaľ od 5.8.2013 prezentuje ako stavebný robotník príjem 280,73 €, súd zhodne s matkou a jej právnym zástupcom takému tvrdeniu neuveril. Súdu, tak, ako aj každému občanovi, je zrejmé z úradnej činnosti (§ 121 OSP), koľko zarábajú pracovníci v stavebnej činnosti v pracovnom pomere a koľko je v ich možnostiach a schopnostiach zarobiť ešte naviac po skončení pracovnej doby vzhľadom k tomu, že stavebný robotník je veľmi žiadanou profesiou, a to aj v období krízy. Ak taký príjem, aký môže v tejto oblasti dosahovať, nedosahuje napriek tomu, že nemá v osobnej starostlivosti dieťa a má voľný čas, aby zvýšil príjem do rodiny, potom súd musel ustáliť, že v nadväznosti na § 75 ods. 1 Zákona o rodine zo subjektívnych príčin takýto príjem nedosahuje. Sám sa pripravuje o príjem, ktorý by mohol v takejto oblasti dosahovať. V nadväznosti na § 63 ods. 1 Zákona o rodine nepreukázal žiadne podklady, pokiaľ ide o jeho príjmy, nepreukázal rozpis mesačných príjmov, výdavkov tak, ako ho súd pred pojednávaním vyzval. Preto podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine súd mal zato, že je v možnostiach otca platiť výživné 100 € mesačne a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni otca.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť aj pred vyživovaním vlastnej osoby a pred inými výdavkami otca maloletého dieťaťa. Je povinnosťou otca prioritne poskytnúť finančné prostriedky na výživu dieťaťa a až následne na uspokojovanie svojich potrieb, či už nevyhnutných alebo iných. Pokiaľ však vynakladá prostriedky na účely, na ktoré nie je nevyhnutné vynakladať finančné prostriedky a pritom tvrdí, že nemá z čoho vyživovať dieťa, čo je prioritný výdavok, potom súd nemôže na takéto iné výdavky otca maloletého dieťaťa prihliadať pri stanovení vyživovacej povinnosti.
Nezodpovedný prístup otca k maloletému dieťaťu je zrejmý už z objektívnej informácie, že od 1.3.2011, kedy matka opustila otca aj s dieťaťom, až ku dňu 14.11.2013 zaplatil na výživnom dobrovoľne len 60 €. Vystavil tak dieťa i matku nebezpečenstvu núdze. Z toho dôvodu súd poukazuje na tú skutočnosť, že takýto prístup otca k výžive maloletého dieťaťa nemôže požívať ochranu súdu. Pokiaľ otec nebude platiť výživné dobrovoľne, matka má možnosť vymáhať výživné v rámci exekučného konania, resp. podať trestné oznámenie na zanedbávanie povinnej výživy.
Zmenu pomerov súd stanovil dňom 1.3.2011, teda od 1.3.2011 do 14.11.2013 bolo potrebné ustáliť aj výšku zameškaného výživného. V konaní matka uviedla, že za toto obdobie zaplatil otec výživné len vo výške 60 €, 2-krát kúpil topánky, 1-krát bundu. Ide o obdobie 32 mesiacov x 100 € = 3200 € - 60 € = 3140 €. Zameškané výživné od 1.3.2011 do 14.11.2013 predstavuje teda sumu 3140 € a súd zaviazal otca k plateniu zameškaného výživného spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach 20 € pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške a v stanovenej lehote.
Výživné predstavuje nevyhnutné výdavky na výživu, ošatenie, štúdium, hygienu a ostatné nevyhnutné výdavky na maloleté dieťa, napríklad dopravu, kultúru, šport a podobne.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine súd však zaviazal otca platiť maloletému dieťaťu na vkladnú knižku zriadenú alebo účet zriadený na meno maloletého dieťaťa vo výške 20 € mesačne, počnúc dňom 1.3.2011. Ide o tvorbu úspor. Táto suma predstavuje sporenie pre maloleté dieťa pre nepredvídateľné životné situácie, prípadne bude predstavovať sumu, ktorú dieťa bude mať k dispozícii po dovŕšení plnoletosti ako pomoc druhého rodiča dieťaťu, aby mohlo samostatne začať svoj život tak, ako to robia aj iní rodičia v usporiadaných rodinách. Súd sa domnieval, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby na tvorbu úspor touto sumou prispieval. Tvorba úspor predstavuje 20 €, počiatok platby súd stanovil taktiež dňom 1.3.2011 a zameškané výživné titulom tvorby úspor za čas od 1.3.2011 do 14.11.2013, za 32 mesiacov, je 640 €. Otca zaviazal zaplatiť zameškané výživné titulom tvorby úspor spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach 10 € pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške a v stanovenej lehote.
V starostlivosti matky kolízny opatrovník nezistil závady, rovnako otec pred kolíznym opatrovníkom sa vyjadril, že matka sa o dieťa stará dobre. Sám neprejavil ochotu, aby dieťa bolo zverené do jeho starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Súd taktiež v konaní nezistil, že by sa matka o dieťa nestarala, práve naopak. Preto zároveň rozhodol, že maloleté dieťa zveruje do výchovy a starostlivosti matky, ktorú poveril správou majetku maloletého dieťaťa a zastupovaním maloletého dieťaťa v bežných veciach.
O trovách konania súd rozhodol tak, že podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa týka starostlivosti o maloleté deti (§ 81 ods. 1 OSP a § 176 ods. 1 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.