Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3CoE-68-2013.pdf
PDF · 79.34 KB
Case nature
Subarea
3CoE/68/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EXPRESS FINANCE, s.r.o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 775 165, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Ing. Tomášom Vítekom, usadeným euroadvokátom, so sídlom R. X, XXX XX T. X, proti povinnému: E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX R., štátna občianka Slovenskej republiky, pre vymoženie pohľadávky 851,42 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, ktorá exekúcia je vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Peltznerom, so sídlom Exekútorského úradu S. XX/B, XXX XX T., pod sp.zn. EX 134/2009, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 5Er/80/2009-15 zo dňa 05.03.2013, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 5Er/80/2009-15 zo dňa 05.03.2013 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd: I. Exekúciu zastavil. II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Tomášovi Peltznerovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
V odôvodnení okresný súd uviedol, že exekučným titulom, na základe ktorého oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s.r.o., so sídlom v Nitre. Z pripojených listín okresný súd zistil, že dňa 14.12.2006 bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená Zmluva o úvere č. 2230073070, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 15.000,- Sk a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splácať v 18 mesačných splátkach vo výške 1.350,- Sk. Nakoľko si povinný neplnil svoje povinnosti, oprávnený si pred rozhodcom uplatnil pohľadávku vo výške 25.650,- Sk a trovy rozhodcovského konania vo výške 7.026,- Sk. Okresný súd právny vzťah, ktorý vznikol na základe predmetnej zmluvy vyhodnotil v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľský, v ktorom mal postavenie spotrebiteľa povinný. Okresný súd ďalej preskúmal povahu rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky zmluvy a zistil, že táto bola obsiahnutá v bode 8a zmluvy o úvere. Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že všetky spory zo zmluvy sa budú riešiť pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka vyžaduje od povinného, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, teda konaniu, výsledkom ktorého má byť rozhodnutie arbitra, ktorého si vybral vopred oprávnený. Takýto judikovaný záväzok sa stáva podkladom pre návrh na vykonanie exekúcie a pre zásah do majetkovej sféry povinného. Rozhodcovská doložka spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorá koná prakticky v režime podnikania za účelom dosiahnutia zisku. Exekučnému súdu neprislúcha rozhodovať o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, môže však posúdiť vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré vydal rozhodcovský súd bez právomoci konať vo veci samej. Vykonaným dokazovaním okresný súd dospel k názoru, že exekučný titul nespĺňa podmienku formálnej vykonateľnosti, nakoľko došlo k vade základného predpokladu stanoveného zákonom o rozhodcovskom konaní, ktorý upravuje tvorbu exekučného titulu. Chýbajúca právomoc rozhodcovského súdu má za následok vadu formálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
Exekučný súd nemôže poskytnúť právnu ochranu nároku oprávneného na základe titulu vydaného orgánom, ktorý na rozhodovanie nemal žiadnu právomoc. Na základe vyššie uvedeného preto okresný súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil. K výroku o trovách exekúcie okresný súd uviedol, že súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu dňa 01.03.2013 oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje, preto súd o trovách rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený uzatvoril s povinným zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ide teda o tzv. absolútny obchodnoprávny vzťah, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, teda aj vtedy, keď jeho účastníci v okamihu uzatvorenia zmluvy nemajú postavenie podnikateľských subjektov. K aplikácii zákona č. 258/2001 Z.z. na predmetnú zmluvu o úvere oprávnený uviedol, že v č.l. 2.5 zmluvy o úvere sa povinný zaviazal použiť poskytnutý úver výlučne na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľností, ide o účelovo viazaný úver podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto je úver poskytnutý oprávneným vyňatý spod režimu cit. zákona o spotrebiteľských úverov. Keďže zmluva o úvere nie je spotrebiteľská, nevzťahuje sa na ňu ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ani ustanovenia smernice č. 93/13/EHS. Spory vzniknuté zo zmluvy majú charakter majetkových sporov vyplývajúcich z tuzemských obchodnoprávnych vzťahov a ako také môžu byť v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodnuté pred zvoleným rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka bola dojednaná platne na základe konsenzu zmluvných strán. Nakoľko sa v danom prípade o nároku oprávneného už rozhodlo právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, oprávnený nemôže podať návrh na začatie konania na civilnom súde, resp. pri dodržaní súdom stanovených predpokladov tiež na rozhodcovskom súde. Domáhať sa nárokov oprávneného od povinného na civilnom, resp. rozhodcovskom súde by bolo porušením zásady res iudicata, nakoľko v uvedenej veci už bolo právoplatne rozhodnuté. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený žiada, aby odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie, ktorým sa exekúcia zastavila, zrušil a pripustil vykonanie exekúcie v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 16.02.2009. Oprávnený si uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 33,54 Eur.
Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
Je potrebné uviesť, že v predmetnej veci napadnuté rozhodnutie okresného súdu vydala vyššia súdna úradníčka. V súvislosti s predložením veci Krajskému súdu v Žiline samosudkyňa okresného súdu uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť podľa § 374 ods. 4 O.s.p.
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Za aplikácie ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. krajský súd preskúmal uznesenie okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov oprávneného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 28.03.2013 a zistil, že v danom prípade bolo podané odvolanie oprávneného dôvodné.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby sa žalobou podanou na príslušnom súde domáhal zrušenia rozhodcovského súdu, vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013).
Z uvedeného je zrejmé, že v exekučnom konaní, pre posudzovanie právomoci rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť, je potrebné najskôr v súlade s platnými právnymi predpismi ustáliť a v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodniť, či sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského alebo iného právneho vzťahu.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd vyhodnotil zmluvu o úvere č. 2230073070 uzatvorenú medzi oprávneným a povinným dňa 14.12.2006 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v ktorej mal postavenie spotrebiteľa povinný.
Krajský súd v súvislosti s právnym posúdením predmetnej zmluvy dáva okresnému súdu do pozornosti ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré taxatívne vypočítava zmluvy, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. V zmysle ust. § 1 ods. 2 písm. a) sa zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. V danom prípade sa v zmysle čl. 2.5 zmluvy o úvere dlžník (v tomto konaní povinný) zaviazal použiť poskytnutý úver výlučne na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti. Z uvedeného je zrejmé, že zákon č. 258/2001 Z.z. sa na predmetnú zmluvu o úvere zo dňa 14.12.2006 v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) nevzťahuje. Zo strany okresného súdu potom išlo nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav veci, keď právny vzťah medzi oprávneným a povinným vyhodnotil ako spotrebiteľský výlučne podľa zákona č. 258/2001 Z.z.
Keďže uznesenie okresného súdu vzhľadom na vyššie uvedené vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, krajský súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V ďalšom konaní okresný súd za preskúmania predmetnej zmluvy o úvere a aplikácie zodpovedajúcej právnej úpravy vyhodnotí a riadne odôvodní, či v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah. V prípade, že bude mať okresný súd za preukázané, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej mal povinný postavenie spotrebiteľa, bude sa okresný súd opätovne zaoberať právomocou rozhodcovského súdu a zo svojich zistení vyvodí v novom rozhodnutí zodpovedajúce právne závery.
Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.