Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17P-2-2013.pdf
PDF · 83.5 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
Q. R., C.. X.X.XXXX
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky X. R., rod. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B., N. XXXX/X a otca: M. R., nar. X.X.XXXX, bytom B., V. X, v konaní o návrhu starej matky B. I., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom B., N. XXXX/X, o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti a určenie výživného takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka B. I., stará matka maloletej Q. R. podala dňa 20.6.2013 na tunajší súd návrh na zverenie maloletej Q. R. do jej osobnej starostlivosti a požiadala, aby boli rodičia zaviazaní prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným, matka 50,- eur mesačne a otec 200,- eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletej boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Martin 11C/60/2007 z 11.12.2007, z manželstva pochádzali dve maloleté deti Q. a mal. D., nar. XX.X.XXXX a tieto boli rozsudkom, ktorým bolo manželstvo rozvedené zverené do osobnej starostlivosti matky. Rozsudkom Okresného súdu Martin 12P/105/2008 zo dňa 23.1.2009 bola maloletá D. zverená do osobnej starostlivosti otca a rozsudkom 12P/262/2011 zo 14.5.2012 bola do osobnej starostlivosti otca zverená aj maloletá Q.. Dôvodom pre ktorý žiada zveriť maloletú Q. do svojej starostlivosti je to, že maloletá požiadala starú matku, že by chcela bývať s ňou, aby sa mohla v kľude pripraviť na monitoring do školy a na prijímacie skúšky na gymnázium. Vnučka argumentovala tým, že s otcom sa nepohádali, len chce mať kľud na učenie. So sestrou D. sa bude stretávať. Navrhovateľka uviedla, že jej ide o zdravý, sociálny, fyzický a psychický vývoj maloletej Q., verí že sa dokáže o ňu postarať. Je na starobnom dôchodku, má vo vlastníctve dvojizbový byt, v ktorom bývala s ňou a dcéra a matka maloletej, avšak tej kúpila garsónku, takže by s vnučkou bývali samé. Pre vnučku už zakúpila stolík, posteľ, niekedy pre vnučku zakupuje aj drogériu a oblečenie.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovné: navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, na otázky samosudkyne uviedla, že otec zabezpečuje
starostlivosť o maloletú riadnym spôsobom. U otca všetko funguje tak ako má. Ona aj vnučka si len želajú bývať spolu.
Otec maloletej na pojednávaní uviedol, že so zverením dieťaťa do starostlivosti starej matky nesúhlasí, nechce, aby sa sestry rozdelili, pretože maloletá D. by zostala bývať u neho. Má za to, že dcéry sú u neho spokojné, on nebráni tomu, aby sa jeho dcéry so starou matkou stretávali, posiela ich aj sám, aby išli na návštevu, keď tam chcú ísť na obed, alebo na víkend, aj keď ich posiela, v podstate tam ísť samé nechcú, iba keď ich babka zavolá. Sami od seba tam nejdú. Otec uviedol, že dokáže zabezpečiť starostlivosť o obidve dcéry, bývajú v dvojizbovom byte, každá z dcér svoju izbu, na učenie majú kľud. Funguje to tak, že majú spoločnú izbu obidve dcéry, ale učia sa v dvoch izbách, aby mali kľud. Otec uviedol, že dokáže aj navariť, aj oprať, aj zabezpečiť celý chod domácnosti. Má priateľku, ktorá ale s ním v spoločnej domácnosti nežije, ale dcéry sa s ňou vedia porozprávať. Tiež mu pomáha jeho matka, teda stará matka maloletých detí. Keď má otec nočnú, tak dcéry nejdú späť k starej mame, aj keď by mohli a dokonca by bol radšej.
Matka maloletých detí na pojednávaní uviedla, že s návrhom na zverenie maloletej Q. do starostlivosti starej matky súhlasí. Tiež matka uviedla, že otec sa dokáže o obidve dievčatá postarať.
Súd v zmysle § 100 ods. 3 O.s.p. zisťoval názor maloletej Q., ktorá v neprítomnosti rodičov aj navrhovateľky, za prítomnosti kolíznej opatrovníčky a zákonnej sudkyne, ktorá viedla výsluch uviedla, že chce ísť bývať k starej mame preto, že má väčší byť a mala by tam sama izbu. S otcom vychádza dobre, otec sa dokáže postarať, aj operie, aj navarí, aj zvláda všetky domáce práce, so sestrou mu nemusia vôbec pomáhať, lebo zvláda všetko sám. Uviedla, že doma nemá také podmienky na učenie ako by mala u babky, pretože doma má spoločnú izbu so sestrou. Tiež uviedla, že by bývala s kýmkoľvek, kto by jej dokázať poskytnúť samostatnú izbu. Bývala by či už s otcom, matkou, alebo babkou. Tiež uviedla, že otec jej nebráni stretávať sa so starou matkou, môže tam ísť kedykoľvek chce, môže tam aj späť aj tráviť víkendy, ale jej sa nechce prenášať veci.
Kolízny opatrovník uviedol, že nechá na zvážení súdu ako rozhodne.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorou možno maloleté dieťa zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci, súd mal za preukázané, že rodičia maloletej Q. R. boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Martin 11C/60/2007 zo dňa 11.12.2007 a obidve maloleté deti pochádzajúce z manželstva, mal. Q. a mal. D. boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Následne rozsudkom Okresného súdu Martin 12P/105/208 z 23.1.2009 bola mal. D. zverená do osobnej starostlivosti otca a rozsudkom 12P/262/2011 zo 14.5.2012 bola do osobnej starostlivosti otca zverená aj mal. Q.. Výsluchom účastníkov mal súd za preukázané, že otec mal. Q., ktorému je v súčasnej dobe maloletá zverená do osobnej starostlivosti, dokáže riadne zabezpečiť starostlivosť o maloletú. Je zamestnaný, má stabilný príjem, vlastní dvojizbový byt, stará sa o obidve dcéry, dokáže zabezpečiť aj starostlivosť o domácnosť, zvláda všetky domáce práce vrátane varenia, prania a podobne. Nebráni stretávaniu sa svojich dcér so starou matkou. Tieto skutočnosti mal súd preukázané ako výsluchom otca, tak výsluchom maloletej Q., ako aj výsluchom matky a navrhovateľky
starej matky maloletej B. I.. Bolo teda jednoznačne preukázané, že otec zabezpečuje starostlivosť o svoje maloleté dcéry, starostlivosť zvláda príkladne, má všetky predpoklady na to, aby zabezpečil pre svoje dcéry zdravý vývoj v atmosfére harmonického domova. Bolo preukázané, že deti si so svojim otcom rozumejú, navzájom sa rešpektujú a jediným dôvodom, pre ktorý maloletá Q. by chcela žiť so starou matkou je samostatná izba, ktorú u svojho otca nemá. Stará matka žiadny zvláštny dôvod, ktorý by bránil otcovi starať sa o svoje maloleté dcéry neviedla, dôvodom na podanie návrhu bola silná túžba starej matky žiť so svojou vnučkou.
Súčasťou rodičovských práv a tiež povinností je sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, čo bolo preukázané, že otec maloletej Q. dokáže zabezpečiť. Rozhodujúcu úlohu vo výchove maloletého dieťaťa majú rodičia. Ako súd zistil zo spisov vedených na tunajšom súde, tak matka maloletých detí v súčasnej dobe vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže náležite zabezpečiť starostlivosť o svoje maloleté dcéry. Na základe tohto došlo medzi rodičmi k dohode a deti boli zverené otcovi, ktorý túto starostlivosť zvláda. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým u oboch rodičov, a musí byť vždy spoľahlivo zistené, že žiaden z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Pôjde o prípady, ak rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti, či zlého zdravotného stavu, nevyhovujúcej sociálnej situácie, pôjde tiež o prípady zanedbávania rodičovských práv a povinností, nezáujem rodičov o maloleté dieťa. Žiadna takáto okolnosť na strane otca maloletej Q. zistená nebola. Súd bol toho názoru, že nebol dôvod na zverenie maloletej Q. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Nebolo by to v záujme maloletého dieťaťa, pretože prvoradá je starostlivosť rodičov. Tiež by nebolo v záujme maloletého dieťaťa narušiť väzbu medzi maloletou a jej otcom. Rovnako takýmto rozhodnutím súdu v prípade vyhovenia návrhu by došlo k narušeniu súrodeneckého puta, ktoré je v budúcnosti mimoriadne dôležité. Tým skôr u súrodencov, ktorí nevyrastali v úplnej rodine. Súd je jednoznačne toho názoru, že je v záujme maloletej Q., aby zostala v osobnej starostlivosti svojho otca, ktorý sa o ňu dokáže náležitým spôsobom postarať a zabezpečiť jej všestranný vývoj i keď súd nepochybuje, že stará matka je milujúcim starým rodičom, ktorá by z lásky k maloletej vnučke dokázala celý svoj život podriadiť tomu, aby náležitým spôsobom zabezpečila starostlivosť o ňu, avšak jednoznačne vyrastanie s rodičom a osobná starostlivosť rodiča má prednosť. Preto súd návrh starej matky o zverení maloletej Q. do náhradnej osobnej starostlivosti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 Ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (trojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. § 207 ods. 1 OSP vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).