Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-3970-2011.pdf
PDF · 74.48 KB
Case nature
Subarea
1Er/3970/2011
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, Záhradnícka 31, Bratislava, proti povinnému UFS s.r.o., Kráľová pri Senci 526, IČO: 44 185 529, zastúpený Mgr. Adrianou Sojkovou, advokátkou, pre peňažné plnenie vo výške 944,44,-EUR istiny s príslušenstvom vedenej pred súdnym exekútorom Mgr. Annou Michnicovou, so sídlom úradu Sartorisova 21, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Povinnému sa ukladá zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie v sume 62,28 EUR vrátane DPH do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Pezinok dňa 19.04.2012 pod č. 5107*031069 poveril súdneho exekútora podľa § 45 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne č.k. 704-0215926611-GC04/11 zo dňa 03.08.2011 na vymoženie uloženej povinnosti a trov exekúcie.
Dňa 12.06.2012 boli súdu doručené námietky povinného proti exekúcii. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 28.05.2013, poviiný podal námietky v zákonnej lehote. V námietkach povinný uviedol, že dňa 02.01.2012 ( v čase medzi začatím exekúcie dňa 08.11.2011 a vydaním poverenia Okresným súdom v Pezinku dňa 19.04.2012) pristúpil povinný k úhrade vymáhanej istiny vo výške 944,44,-Eur, čím nárok oprávneného na zaplatenie vymáhanej istiny zanikol. Povinný k námietkam pripojil fotokópiu výpisu z jeho účtu, z ktorého je zrejmé, že vymáhaná suma bola poukázaná na účet oprávnenej dňa 02.01.2012. Povinný žiadal o vyčíslenie trov súdnej exekútorky v súlade s ust. § 47 ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku. Zároveň si povinný uplatnil náhradu trov, ktoré mu v súvislosti podaním námietok vznikli, a to trov právneho zastúpenia vo výške 66,72,-Eur. Je totiž podľa povinného zrejmé, že bolo povinnosťou oprávnenej, ktorá návrhom na vykonanie exekúcie disponuje, oznámiť vo veci konajúcej exekútorke, že došlo k zániku vymáhanej pohľadávky ( a k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie ani k vydaniu upovedomenia, ani k podaniu týchto námietok vôbec nemuselo dôjsť), rovnako ako by bolo hospodárne zo strany exekútorky ešte pred uplynutím lehoty povinného na podanie námietok upustiť od exekúcie a zamedziť tak trovám exekúcie, ktoré na strrne povinného v dôsledku podania námietok vznikli.
Súdna exekútorka k podaným námietkam povinného doložila emailovú komunikáciu s oprávnenou zo dňa 25.05.2012, kedy oprávnená oznámila súdnej exekútorke úhradu pohľadávky na podklade exekučného titulu č. 704-0215926611-GC04/11. Na výzvu súdu súdna exekútorka vyúčtovala trovy exekúcie v celkovej výške 114,06,-Eur, obsahom ktorých položiek bolo aj poštovné zo dňa 25.05.2012 za zaslanie zrušenia príkazu na začatie exekúcie sčasti 11 bankám a poštovné za zrušenie príkazov na začatie exekúcie zo dňa 20.08.2012.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť. Súd preskúmal námietky povinného a došiel k záveru, že tu nie je dôvod na vyhovenie námietkam. Zánik vymáhaného nároku je dôvodom na podanie námietok iba v prípade, ak nastal pred začatím exekučného konania, teda pred dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vychádza sa z toho, že konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Ak vymáhaná pohľadávka bude uspokojená až po začatí exekučného konania, končí sa exekúcia bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej zastavení.
Podľa § 46 ods. 8 Exekučného poriadku ( v zmysle § 243b ods.1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak; nakoľko odsek druhý upravuje aplikáciu ustanovení § 46 ods. 3 až 7 aj na konania začaté pred 1.novembrom 2013, súd cituje právnu úpravu Exekučného poriadku účinnú v čase rozhodovania), exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnému okresnému úradu, že upustil od vykonania exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Z vyčíslenia trov súdnou exekútorkou súd nevie, či exekúcia skončila upustením. Nakoľko poverenie nebolo súdu do dnešného dňa vrátené, súd rozhodol o zastavení exekúcie a určení trov súdnej exekútorky.
V zmysle § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Počas exekučného konania bolo zistené, že povinný uhradil vymáhanú pohľadávku po začatí exekučného konania ( toto začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie dňa 08.11.2011), avšak pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke. Súdna exekútorka má nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Tieto si uplatnila vo výške 61,86 eur za poštovné a tri úkony zisťovania majetku povinného. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnej exekútorke doručené dňa 04.05.2012, Súd priznal súdnej exekútorke náhradu poštovného vo výške za podanú žiadosť o udelenie poverenia, za zaslanie upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 18.05.2012, príkazov na začatie exekúcie 11 bankám vo výške 14,30,-Eur, zrušenie príkazov na začatie exekúcie sčasti dňa 25.05.2012, poštovné za postúpenie námietok na súd; za vrátenie poverenia, vyúčtovanie trov exekúcie a zrušenie príkazov na začatie exekúcie dňa 20.08.2012; celkovo účelne vynaložené hotové výdavky vo výške 51,9,-Eur x 20% DPH, 62,28,-Eur.
Súd nepriznal súdnej exekútorke odmenu vo výške 33,19,-Eur, nakoľko táto jej v zmysle § 47 ods. 3 veta tretia Exekučného poriadku nepatrí.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku III.
Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
a) mohlo sa začať i bez návrhu;
b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;
c) bolo zastavené,
d) začalo na návrh prokurátora. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Ustanovenie o náhrade trov konania, ktoré bolo zastavené, nie je obmedzené len na určité konania ani na dôvody zastavenia konania. Platí preto pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania ( § 104 ods. 1 O.s.p.), z dôvodu síce odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa však nepodarilo odstrániť ( § 104 ods. 2 O.s.p.) a pod. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ide o všeobecnú zásadu, z ktorej existujú dve výnimky v zmysle § 146 ods.2 O.s.p. veta prvá alebo veta druhá.
Súd povinnému náhradu trov konania nepriznal. Povinný uhradil pohľadávku oprávnenej po začatí exekučného konania, návrh na vykonanie exekúcie bol podaný oprávnenou dôvodne. Súd konanie zastavil, nakoľko nemal jednoznačne preukázané, že exekúcia skončila upustením. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Výnimkou je, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Oprávnená nezavinila, že sa konanie zastavilo. Oprávnená síce mala možnosť vziať podaný návrh na vykonanie exekúcie späť, nakoľko exekučný súd udelil súdnej exekútorke poverenie až tri mesiace po vykonanej úhrade povinným, čo oprávnená neurobila, no na túto situáciu myslel zákonodarca pri formulácii výnimky v § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. z výnimky v § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. . Oprávnenej trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku I nie je prípustné odvolanie.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku II, III, IV je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne trojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).