Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33P/89/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v konaní o rozvod manželstva manželky: L. O., G. X.XX.XXXX, I. XX, I. (navrhovateľka, matka), a manžela: P. O., G. XX.X.XXXX, O. XX, I. (otec), a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletému dieťaťu: L. O., G. X.XX.XXXX, K. Q. M., v konaní zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany pracovisko Hlohovec, takto

rozhodol:

I. Manželstvo manželov uzavreté XX.X.XXXX Z. I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., J. X., P. XXXX, A. XX, O. Č. XX, sa rozvádza.

II. Maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Matka aj otec budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Otec je povinný platiť mesačne výživné na maloleté dieťa vo výške 250 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

V. Stretávanie otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manželka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.10.2023 domáhala rozvodu manželstva uzatvoreného dňa XX.X.XXXX A. M. Z. I. a úpravy pomerov manželov na čas po rozvode k synovi Lukášovi, ktorý sa im narodil X.XX.XXXX. V návrhu navrhovateľka uvádzala, že s partnerom sa zosobášili po dlhoročnej známosti na základe vzájomnej citovej náklonnosti a do roku 2019 považovala ich spolužitie za vcelku harmonické. Potom nastal rozvrat vzájomných vzťahov, každodenné hádky a nedorozumenia, ktoré vyústili až do úplného odcudzenia účastníkov a opustenia spoločnej domácnosti manželom začiatkom septembra 2023 odkedy manželia žijú oddelenie. Spolu už nehospodária, ani sa intímne nestýkajú. Manželka absolútne odmieta zotrvať v manželstve, preto podala tento návrh. V jeho písomnom vyhotovení zdôraznila, že manžel s rozvodom súhlasí. Ohľadne porozvodovej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností manželov k maloletému L. žiadala zveriť dieťa do starostlivosti navrhovateľky s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi navrhla určiť výživné pre syna po 300 eur mesačne a ich stretávanie by ponechala neupravené. Manželka opisovala, že z predchádzajúceho vzťahu má syna A., ktorý je vysokoškolák; na obe deti poberá rodinné prídavky po 60 eur mesačne, jej čistý mesačný príjem ako J. A. s daňovým bonusom činí 980 eur; so synmi žije vo vlastnom byte v I.. L. má diagnostikovaný aspergerov syndróm, hráva na gitare, chodí do posilňovne a venuje sa umeniu. Matka ho podporuje v rámci finančných možností. Mesačná strava pre dieťa vychádza

asi na 200 eur, odievanie stojí 60 eur, školské aktivity 30 eur, mobil 10 eur, hygiena 20 eur, vitamíny 10 eur, náklady na bývanie má 117 eur a za vyšetrenia u stomatológa zaplatila matka okolo 200 eur v rámci celého roka. Napokon zopakovala, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, neplní svoj spoločenský účel a manželka žiada súd o jeho rozvod. K návrhu pripojila sobášny list a rodný list maloletého dieťaťa.

2. Manžel vo vyjadrení k návrhu uviedol, že s navrhovateľkou žil v spoločnej domácnosti 22 rokov a posledných 8 rokov sú manželia. Podľa názoru manžela bolo ich manželstvo idylické, nikdy sa nehádali, nemali žiadne nezhody, a preto s rozvodom nesúhlasil. Vzťah považoval za udržateľný a spolužitie za obnoviteľné. Keďže opustil domácnosť bez financií, navrhoval výživné pre syna po 150 eur mesačne. Plánuje sa zamestnať vo fabrike a podľa výšky príjmu prispievať na výživu L., s ktorým sa teraz nestretáva, lebo ho syn odmieta. K vyjadreniu nedoložil žiadnu listinu.

3. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode ( č. ). V zmysle v spojení s , súd vedie manželov ako účastníkov konania k odstráneniu príčin rozvratu, usiluje sa o ich zmierenie, resp. ich vedie k zmiernemu riešeniu veci (ods. 1). Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou (ods. 2).

4. Na prvom informatívnom stretnutí rodičov dňa 15.11.2023 pred tunajším súdom počas zmierovania účastníkov navrhovateľka koordinátorke povedala, že sa chce rozviesť, po rozvode žiada zveriť syna do svojej opatery a stretávanie s otcom neupravovať, lebo ho dieťa stále odmieta pre otcove problémy s alkoholom. Manžel sa sťažoval, že doma si ho nikto nevšímal. Syn mu nezdvíha ani telefón. Na záver tohto neformálneho stretnutia sa obaja rodičia zaviazali navštíviť referát poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Hlohovci za účelom úpravy spôsobu ich ďalšieho spolužitia, resp. utvrdenia sa v presvedčení navrhovateľky o nefungujúcom manželstve.

5. V záverečnej správe psychologičky datovanej 23.2.2024, s ktorou sa súd oboznámil na pojednávaní dňa 25.7.2024 sa uvádza, že nadmerné požívanie alkoholu manželom je dlhodobého charakteru a podľa manželky výrazným spôsobom zasiahlo ich partnerské spolužitie, pričom záchranu vzťahu pripúšťa iba pri úplnej abstinencii svojho manžela. Manžela sa však nepodarilo motivovať k návšteve odborníka, ani za cenu zániku manželstva. Tvrdil, že rozhodnutie manželky rozviesť sa s ním akceptuje, i keď nie je stotožnený s rozvratom vzťahu a jeho príčinami. Problémy s alkoholom si nepripúšťa. L. podporil matku v rozhodnutí podať návrh na súd a verbalizoval u psychologičky naštrbený vzťah s otcom, ktorý sa oproti minulosti výrazne zhoršil. Aktuálne sa s ním nechce stretávať. Psychologička označila manželstvo za neperspektívne. Rodičia sa nedokázali dohodnúť na výške výživného pre maloleté dieťa, preto sa ďalšie informatívne stretnutie u koordinátorky neuskutočnilo. Nesporné bolo, že otec od septembra 2023 prispieva na výživu dieťaťa pravidelne sumou 250 eur každý mesiac k rukám matky.

6. Súd vec rozhodol na prvom pojednávaní, kedy mal po vykonanom dokazovaní v potrebnom rozsahu za preukázaný trvalý a vážny rozvrat nefungujúceho manželstva, ktoré ostalo už iba formálnym zväzkom manželov. Navrhovateľka počas výsluchu zdôraznila, že jej postoj k rozvodu je definitívny, manžel neprestal piť, aj na Vianoce prišiel ku nim pod vplyvom alkoholu. Manžel dúfal, že si to navrhovateľka rozmyslí. Nebol si vedomý, že by výlučne on spôsobil narušenie vzájomných vzťahov. Manžel je dobrovoľne nezamestnaný, pracuje príležitostne u kamaráta na stavbe s mesačným zárobkom do 1.000 eur. Žije s dvoma súrodencami v rodičovskom byte, sestre prispieva mesačne za bývanie a stravu po 200 eur, platí si zdravotné poistenie okolo 100 eur mesačne a 40 eur za telefón. Po dobrovoľnej úhrade výživného vo výške 250 eur minie zvyšok peňazí na oblečenie a stravu pre seba. Opatrovník maloletého L. navrhol zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky, styk s otcom neupravovať a výživné stanoviť na 250 eur mesačne, ktorá suma pokryje čiastočné výdavky matky na syna, keď zároveň bolo aj v schopnostiach otca presne takúto sumu platiť počas ostatných desiatich mesiacov.

7. Zo založeného sobášneho listu vyplynulo, že manželstvo účastníkov trvá 9 rokov. Ešte pred jeho uzatvorením sa z partnerského vzťahu rodičov narodil syn L., ktorý bude mať v U. Š. P. a bude stredoškolák. Matka k výdavkom na dieťa doplnila, že na synove koníčky a záľuby minie mesačne okolo 100 eur, navštevuje s ním zubára kvôli strojčeku a v novom školskom roku nastupuje na strednú umeleckú školu. Chlapcovi v stretávaní s otcom vôbec nebráni, iba rešpektuje jeho postoj. Manželka

požadovala výživné na dieťa aspoň vo výške po 250 eur mesačne, ktoré jej manžel aj posiela. Oproti návrhu bola ochotná ustúpiť z pôvodných 300 eur v záujme uzatvorenia rodičovskej dohody. Otec sa bránil, že maximálna výška výživného, ktorú by zvládol po rozvode platiť, je 150 eur mesačne. Rodičia sa napokon ani na pojednávaní nedokázali o celej úprave pomerov dohodnúť. Manžel žiadal meritórne rozhodnutie, voči ktorému je prípustné podať odvolanie. Pracuje „načierno“ s kamarátom pri rekonštrukciách rodinných domov, kde si zarobí do 1.000 eur mesačne. V konaní nebolo sporné, že manželské spolužitie sa napriek návšteve psychologickej poradne nepodarilo obnoviť. Manželia spoločne nehospodária, ani sa intímne nestýkajú. Ich manželstvo ostalo formálnym zväzkom. Otec sa na výchove dieťaťa aktuálne nepodieľa, netrvá na úprave stretávania. Má jedinú vyživovaciu povinnosť a pracuje v stavebníctve. Tiež nebolo sporné, že manžel nenavštevuje žiadnu odbornú ambulanciu pre riešenie problémov s alkoholom. Sporná ostala medzi manželmi len suma mesačného výživného na syna po rozvode, keďže do rozvodu manželstva čiastku 250 eur mesačne otec matke z vlastnej vôle pravidelne posielal a na tejto výške bola navrhovateľka ochotná sa s manželom dohodnúť aj do budúcna.

8. Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny (článok 1 a 4 základných zásad ).

9. Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie (§ 18 Zákona o rodine). O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť (§ 19 ods. 1 Zákona o rodine). K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

10. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (ods. 1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (ods. 2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (ods. 3).

11. Rozvod manželstva je jediným spôsobom zániku manželstva za života manželov. V ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Ustanovenie § 23 predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z nich. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, jeho intenzita by mala byť vysoká a musí sa javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa majú týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť medzi nimi vážne narušené citové vzťahy, i keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody ohľadom nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Pre určitý nadhľad treba mať na zreteli, že v manželstve je prirodzený vznik nezhôd, je však relatívne, či budú mať za následok aj vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov.

12. Nesúhlas jedného z manželov s rozvodom, resp. jeho pasívny postoj v konaní nemôže sám osebe zabrániť vysloveniu rozvodu a platí to aj naopak, že ani súhlas oboch manželov s rozvodom manželstva nezakladá ich právny nárok na vyhovenie návrhu. O rozvode manželstva sa rozhoduje s pojednávaním. Súd má v tomto konaní obzvlášť zvýraznenú výchovnú a zmierovaciu funkciu. v ustanovení ukladá povinnosť súdu viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu, usilovať sa o ich zmierenie a dokonca ich vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou. Môže manželom odporučiť aj návštevu psychológa. Pokus o záchranu manželstva v danej veci úspešný nebol, manželkin názor sa v priebehu konania nezmenil.

13. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Súd je povinný tieto dôvody zisťovať a vyhodnocovať. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy,

ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. Pre zistenie relevantných skutočností súd musí skúmať a porovnať stav predtým, keď manželstvo fungovalo a potom, ak už podľa jedného manžela neplní svoj účel. Pokiaľ si súd ustáli, že vzťahy medzi manželmi sú skutočne vážne rozvrátené tak, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, musí dokazovanie zamerať na otázku trvalosti rozvratu. Rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

14. Prvým výrokom tohto rozsudku súd manželstvo manželov rozviedol, lebo mal z objektívneho hľadiska preukázanú existenciu vážneho a trvalého rozpadu ich vzťahu, ktorý sa nepodarilo zachovať ani prostredníctvom odbornej pomoci psychológa. Manželstvo je nefunkčné, účastníci spoločne nežijú, nehospodária, ani sa nepodieľajú na výchove syna. Starostlivosť o rodinu zabezpečuje manželka. Manžel opustil spoločnú domácnosť a žije oddelene v byte so svojimi súrodencami. Odvtedy až doposiaľ prispieva na výživu maloletého L. mesačne po 250 eur k rukám matky. Odmietol návštevu odbornej ambulancie v súvislosti s nadmerným požívaním alkoholu, ktorá príčina rozvratu manželstva sa stala neprekonateľná.

15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (ods. 1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (ods. 2).

16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5). Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Pokiaľ je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného rodiča, prispieva zväčša druhý rodič na jeho potreby vo vyššej miere (väčšou časťou) oproti rodičovi, ktorý sa o dieťa osobne stará. Tento rodič totiž realizuje plnenie vyživovacej povinnosti prevažne osobnou starostlivosťou, nie peniazmi. Samozrejme túto zásadu nemožno paušalizovať. Do mesačných nákladov sa zahŕňajú náklady na bývanie, na stravovanie dieťaťa, na ošatenie, obuv, školu, školské potreby, zájazdy, výlety, kurzy, mobilný telefón, dopravu, krúžky a voľnočasové aktivity, hygienu, vreckové, zdravotnú starostlivosť, lekárske ošetrenia, lieky a pod., a to podľa miery životnej úrovne rodiča. Jedným z možných variantov je rozdelenie takto zosumarizovaných nákladov na dieťa medzi rodičov podľa kritérií ustanovených v Zákone o rodine v pomere vyplývajúcom najmä z ich možností, schopností a majetkových pomerov a s ohľadom na dĺžku času, ktorý bude každý z rodičov dieťaťu venovať. Súd si ustáli mesačné náklady na dieťa. Zistí, v akom pomere sú zárobkové možnosti a schopnosti otca alebo matky lepšie oproti zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom druhého rodiča. Prihliadne sa aj na ďalšie vyživovacie povinnosti rodičov.

18. Z internetovej stránky statdat.statistics.sk (zdroj Štatistický úrad SR) vyplynulo, že v poslednom štvrťroku 2023 bola priemerná mesačná mzda v stavebníctve 1.025 eur. Podľa odporúčacej metodiky výpočtu výživného zverejnenej na portáli Ministerstva spravodlivosti SR, v prípade jedinej vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu, ktoré navštevuje strednú školu, by mala byť určená výška mesačného výživného 24 % z čistého príjmu povinného rodiča, ktorý je v danej veci približne zhodný s priemernou mzdou na Slovensku v odvetví, v ktorom otec neoficiálne pracuje a sám uviedol zárobok okolo 1.000 eur mesačne. Matka zarába porovnateľne, poberá prídavok na dieťa a daňový bonus. Keďže synove priemerné mesačné potreby predstavujú okolo 563 eur (200 eur strava + 60 eur odevy a obuv + 30 eur školské aktivity + 10 eur telefón + 20 eur hygiena + vitamíny 10 eur + bývanie 117 eur + návštevy stomatológa prepočítané na mesiac 16 eur + 100 eur záľuby), potom súdom stanovená suma výživného 250 eur nepokryje ani ich polovicu, pritom otec sa na výchove dieťaťa momentálne vôbec nepodieľa. Treba tiež zohľadniť, že otcovi po uhradení jeho pravidelných mesačných nákladov vo výške 590 eur (200 eur strava a bývanie + cca 100 eur zdravotné poistenie + 40 eur telefón + 250 eur výživné) ostane z priznaného zárobku 1.000 eur suma 410 eur na ošatenie, hygienu, kultúru a podobne, čo je primerané. Rodičia styk otca s dieťaťom žiadali neupraviť. Obaja trvali na jeho zastupovaní a spravovaní majetku. Tieto skutočnosti vrátane zabezpečovania ďalšej starostlivosti o maloletého Lukáša matkou boli nesporné a takto vyhlásené. O trovách konania súd rozhodol podľa , že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, lebo účastníci nenavrhli a ani zákon nestanovil inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie manžela v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. Odvolanie ďalších účastníkov nie je prípustné, lebo sa tohto práva po vyhlásení rozsudku voči súdu výslovne vzdali, čo je v súlade s v spojení s .

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (, a ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( a ). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( ).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa , ak sa upravuje starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).