Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-3Sa/23/2022

Uznesenie

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu: Arminius s.r.o., so sídlom Pestovateľská č. 2, 821 04 Bratislava, IČO: 36 704 799, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, AK so sídlom Janka Kráľa č. 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, so sídlom Železničná č. 1002/1, 041 90 Košice, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 01.12.2022, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) dňa 05.12.2022, sa žalobca domáhal aby súd zakázal žalovanému pokračovať v nezákonnom postupe spočívajúcom vo vykonávaní dokazovania v rámci vyrubovacieho konania po daňovej kontrole vykonanej u žalobcu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie (rok 2018), ktoré podľa žalobcu je v rozpore s ustanovením § 3 a § 24 Daňového poriadku. Zároveň žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť bezodkladne obnoviť stav pred nezákonným zásahom orgánu verejnej moci, a to vykonať dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania po daňovej kontrole vykonanej u žalobcu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie (rok 2018) v súlade s usmernením Finančného riaditeľstva SR (obsiahnutom v rozhodnutí č. 100591068/2022 zo dňa 24.03.2022) s ustanovením § 3 a § 24 Daňového poriadku, a taktiež vyhodnotiť predmet zdaniteľného plnenia v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou.

2. Žalobca zároveň vo svojej správnej žalobe zo dňa 01.12.2022 navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Uviedol, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoj návrh ďalej odôvodnil tým, že je nadnárodne uznávanou IT spoločnosťou, ktorá používa celosvetové technológie a postupy, a na Slovensku pôsobí už takmer 16 rokov. Uviedol, že zamestnáva viac ako 20 interných zamestnancov a disponuje niekoľkými desiatkami serverov a vybudovanou veľkoplošnou telekomunikačnou sieťou. Poukázal na to, že na dani z príjmu počas svojho pôsobenia zaplatil štátu 1 203 856 eur a na DPH bolo odvedených štátu 3 155 681 eur. V tejto súvislosti uviedol, že nikdy nebol daňovým dlžníkom a jeho finančná a daňová disciplína je príkladná. Ďalej zdôraznil, že záväzky voči štátnym orgánom si počas celej doby svojej existencie plnil riadne a včas, pričom sa nikdy nedostal do žiadneho omeškania. Žalobca poukázal tiež na to, že ďalší nezákonný postup žalovaného vedúci k príp. vydaniu rozhodnutia, ako aj následná daňová exekúcia v danom štádiu, by pre neho znamenala ohrozenie celkovej jeho existencie, nakoľko by došlo k poškodeniu dennodenného chodu spoločnosti, pričom by sa poškodil aj celkový výkon jeho podnikateľskej činnosti, čím by sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti. V neposlednom rade by to pre neho znamenalo aj stratu obchodných partnerov a zákazníkov, ako aj

znemožnenie ďalšej spolupráce s peňažnými ústavmi. Preto je toho názoru, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je v danom prípade dôvodné a účelné, a že nijakým spôsobom nebude zasiahnuté do práv štátu a oprávnených záujmov iných osôb, pričom na jeho základe sa zamedzí hrozbe závažnej ujmy a zároveň budú dostatočne chránené jeho práva a oprávnené záujmy. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby správny súd podľa ustanovenia (ďalej len „“) priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok.

3. Žalovaný správny orgán - Daňový úrad Košice sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby písomne vyjadril vyjadrením doručeným správnemu súdu dňa 20. 04. 2023. V ňom uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považuje za neopodstatnený a neodôvodnený, keďže žalobca nespĺňa zákonné podmienky v zmysle ustanovenia . Navrhol, aby správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

4. Podľa ustanovenia , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

5. Podľa ustanovenia , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia až 189.

6. Podľa ustanovenia , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť preto prejavom svojvôle v rozhodovacej činnosti správneho súdu. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje, a to za prísne zákonom vymedzených právnych podmienok.

8. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením . Predmetné ustanovenie podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného) výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. -196 zo dňa 30. 05. 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

9. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil skutočnosťami uvedenými v druhom odseku tohto uznesenia. Svoje presvedčenia, v ktorých vyslovil obavy z hrozby závažnej ujmy, v prípade napadnutého iného zásahu žalovaného, však žalobca nepodporil žiadnymi dôkazmi na preukázanie týchto jeho obáv, pričom tieto nevyplývajú ani z obsahu administratívneho spisu žalovaného. Inými slovami, žalobca neponúkol správnemu súdu žiadne

konkrétne hodnoty, na základe ktorých by tento mohol posúdiť jeho obavy, že splnením povinnosti vyplývajúcej pre neho zo správnou žalobou napadnutého iného zásahu orgánu verejnej správy by mu hrozili následky, na hrozbu ktorých vo svojom návrhu poukazuje, vrátane ujmy na jeho podnikateľských aktivitách.

10. Samotné tvrdenie žalobcu o nenapraviteľnej závažnej ujme, ktorá mu hrozí tak okrem tohto hypotetického tvrdenia, nebolo ničím bližšie osvedčené a preto má súd za to, že takéto samotné tvrdenie žalobcu bez ďalšieho, nie je právne významným dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Súd preto uzavrel, že napadnutým iným zásahom orgánu verejnej správy v zmysle ustanovenia žalobcovi nehrozí závažná ujma, ktorá by u neho odôvodňovala priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Vzhľadom na to sa súd už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).