Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19CoP-64-2013.pdf
PDF · 93.62 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/64/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého X. D., nar. XX.XX.XXXX, maloletú T. D., nar. XX.XX.XXXX a maloletú B. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v F., deti rodičov: Bc. G. D., bytom F., M. 1, občianky Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. P. I., advokátom, so sídlom S., M. XX a P.. U. D., bytom F., M. 1, toho času bytom F. M. 6, C. republika, občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 24. januára 2013, č.k. 6P/58/2012-69, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. X. sumou 110 Eur mesačne, mal. T. sumou 110 Eur mesačne a mal. B. sumou 80 Eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2011, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
V časti o zameškanom výživnom na mal. X., mal. T. a mal. B. rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom zveril mal. X., mal. T. a mal. B. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. X. sumou 110 Eur mesačne, mal. T. sumou 110 Eur mesačne a mal. B. sumou 80 Eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2011 do 27.07.2012 a sumou po 80 Eur mesačne pre mal. X. a mal. T. a 50 Eur pre mal. B. mesačne s účinnosťou od 28.07.2012, ktoré sumy otcovi uložil zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Nedoplatok otca na zameškanom výživnom za obdobie od 01.11.2011 do 31.01.2013 pre mal. X. vo výške 1.234,46 Eur a pre mal. T. vo výške 1.234,46 Eur povolil splácať v mesačných splátkach pre každé z detí po 10 Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť jeho rozsudok a nedoplatok na zameškanom výživnom pre mal. B. v sume 788,34 Eur za rovnaké obdobie povolil splácať otcovi v mesačných splátkach po 5 Eur, spolu s bežným výživným. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom tamojšieho súdu, č.k. 3C/83/2011-104 zo dňa 27.11.2012 bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. X. sumou 110 Eur mesačne, mal. T. sumou 110 Eur mesačne a na výživu mal. B. sumou 80 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Zároveň bol upravený styk otca s mal. deťmi na čas po rozvode. Rozsudok nadobudol právoplatnosť len do výroku o rozvode manželstva dňom 03.01.2013 a v časti úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode ich manželstva právoplatnosť v dôsledku odvolania nenadobudol. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že mal. X. a mal. T. majú 11 rokov, navštevujú 5. ročník Základnej školy v F., mal. B. má 8 rokov a navštevuje 3. ročník Základnej školy v F.. V otázke zverenia mal. detí, s poukazom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností len do rozvodu manželstva, okresný súd iba skonštatoval daný skutkový stav. Otec maloletých detí nesúhlasil s tým, aby sa matka spolu s maloletými odsťahovali z F. späť do F.. Odôvodňoval to tým, že v F. majú deti lepšie podmienky, priateľov a tiež zázemie, starostlivosť o maloleté deti by dokázal zabezpečiť po organizačnej i materiálnej stránke. Je nesporné, že je v záujme maloletých detí, aby boli v kontakte s oboma rodičmi a obaja rodičia, aby sa mohli podieľať na ich výchove. Otázka zverenia po rozvode manželstva i otázka úpravy styku je však riešená v rámci konania o rozvode manželstva. V danom prípade bolo preukázané a nebolo ani sporné, že v posudzovanom období mal. deti žili so svojou matkou. Z uvedeného dôvodu boli mal. deti na čas do rozvodu manželstva zverené do starostlivosti matky. Je síce nespochybniteľné, že život v F. poskytuje pre deti viac možností, či už vo vzťahu k záujmovým, kultúrnym či športovým aktivitám. Aby sa však na nich mohli mal. deti podieľať, musia byť prioritne zabezpečené ich základné potreby. Otec maloletých detí má v súčasnosti vlastnú domácnosť. Mal. deti bývajú so svojou matkou od odchodu zo spoločnej domácnosti v byte, ktorý je vo vlastníctve rodičov, ktorý nie je zaťažený hypotékou. V starostlivosti o tri mal. deti pomáhajú matke jej rodičia, ako i rodičia otca. Otec mal. detí nespochybnil, že výživné pre deti poslal len v mesiacoch január
- jún 2012. Od júla 2012 na výživu mal. detí vôbec neprispel. Je preto zarážajúce, že otec žiada zveriť mal. deti do svojej starostlivosti, keď si neplní jednu zo základných rodičovských povinností, a to vyživovaciu povinnosť k deťom. Je pravdou, že vyživovacia povinnosť doposiaľ nebola súdom určená. Skutočnosť, že každý rodič bez ohľadu na svoj príjem je povinný prispievať na výživu svojich detí, a to aspoň minimálnou sumou (teda zabezpečiť, aby deti mali z čoho žiť), by však mala byť zrejmá každému rodičovi. Výšku výživného súd určil s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby mal. detí, ako i zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov v posudzovanom období. Mal. deti navštevujú základnú školu, ich výdavky boli riadne vyčíslené i preukázané. V tejto súvislosti nie je možné súhlasiť s tvrdením otca, že výdavky spojené s bývaním a spotrebou elektrickej energie nie sú výdavkami mal. detí. Mal. deti preukázateľne bývajú v byte so svojou matkou, je preto nespochybniteľné, že sa podieľajú na spotrebe energií a iných výdavkov spojených s užívaním bytu. Pokiaľ ide o príjmové pomery matky, tieto boli preukázané potvrdením jej zamestnávateľa, či už v tomto konaní alebo v konaní o rozvod manželstva. Z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem matky od 01.04.2012 (odkedy sa zamestnala) predstavoval 328,06 Eur. U matky mal. detí súd s poukazom na § 62 Zákona o rodine prihliadol na to, že o mal. deti sa osobne stará. Otec mal. detí je podľa potvrdenia Úradu práce Českej republiky od 27.07.2012 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poskytovanie podpory v nezamestnanosti. Podpora v nezamestnanosti mu bola poskytovaná v dobe od 27.07.2012 do 26.12.2012, a to vo výške 9.721,- Kč mesačne. Z potvrdenia bývalého zamestnávateľa otca spoločnosti O. vyplýva, že otec maloletých bol zamestnaný na hlavný pracovný pomer od 01.01.2012 do 20.07.2012, jeho priemerný čistý mesačný príjem činil 19.515,- Kč. Z uvedených dôvodov súd zhodne s rozhodnutím tunajšieho súdu o rozvode manželstva určil vyživovaciu povinnosť otca k mal. X. a k mal. T. na sumu 110 Eur mesačne a k mal. B. na sumu 80 Eur mesačne, a to s účinnosťou od 01.11.2011 do 27.07.2012, teda do dňa skončenia pracovného pomeru. Od 28.07.2012 súd určil výživné v nižšej výške, a to v sume 80 Eur mesačne na mal. X. a mal. T. a v sume 50 Eur mesačne na mal. T.. Výška výživného na mal. deti bola určená s prihliadnutím na výšku podpory v nezamestnanosti poskytovanej otcovi a s prihliadnutím na ustanovenie § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého má výživné pre deti vždy prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Účinnosť vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom bola určená v súlade s návrhom matky, teda od 01.11.2011. Bolo preukázané a nebolo sporné, že od uvedeného dátumu spolu rodičia nežijú a otec na výživu mal. detí neprispieval pravidelne. Opodstatnenosť spätného určenia výživného od začatia tohto konania spočívala v tom, že prebiehalo totožné konanie v Českej republike, ktoré však bolo následne zastavené z dôvodu nedostatku právomoci vo veci konať. Riešenie otázky právomoci bolo tiež dôvodom, pre ktorý konanie o rozvod manželstva účastníkov konania, vedené na tamojšom súde pod sp. zn. 3C/83/2011, ktoré začalo na návrh matky v novembri 2011, nie je v časti úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom doposiaľ skončené. Nedoplatok otca na výživnom k mal. deťom súd určil za obdobie od 01.11.2011 (teda začiatok účinnosti určenia vyživovacej povinnosti) do 31.01.2013 a vyčíslil nedoplatok otca na výživu mal. X. sumu 1.234,46 Eur, na výživu mal. T. sumu 1.234,43 Eur, na výživu mal. B. sumu 788,34 Eur. V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil otcovi mal. detí splácať zameškané výživné k mal. X. a k mal. T. v splátkach po 10 Eur a k mal. B. v splátkach po 5 Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 - 5, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka mal. detí prostredníctvom svojho zástupcu a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že stanoví výšku vyživovacej povinnosti otca voči mal. X. a mal. T. s účinnosťou od 01.11.2011 do 31.01.2013 vo výške 110 Eur mesačne a pre mal. B. s účinnosťou od 01.11.2011 do 31.01.2013 na sumu 80 Eur mesačne, primerane k tomu vypočíta sumu nedoplatku na výživnom pre jednotlivé deti a tento nedoplatok povolí otcovi splácať tak, aby bol zaplatený najneskôr do troch rokov. Uviedla, že okresný súd pri posudzovaní príjmov otca mal. detí nepostupoval správne v súlade so zákonom, keď neskúmal dôvody skončenia pracovného pomeru otca u jeho posledného zamestnávateľa - O., C. republika, ktorý pracovný pomer otec skončil dohodou. Dôvod skončenia tohto pracovného pomeru otec vysvetľoval tak, že mu mali byť údajne znemožňované návštevy vyšetrení zo strany zamestnávateľa, ako aj šikanou v práci, ktoré skutočnosti nepreukázal. Poukázala na znenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, na princíp potencionality príjmov a uviedla, že otec nemal na skončenie pracovného pomeru objektívny dôvod, svoj pracovný pomer skončil účelovo, s úmyslom znížiť svoje príjmy v prebiehajúcom súdnom konaní, v ktorom sa rieši otázka výživného a dôvody ním uvádzané sú vymyslené ex post a tieto nemôže preukázať. Mala za to, že súd mal vychádzať zo zákonnej fikcie, že ak otec skončil pracovný pomer dohodou na svoj podnet, vzdal sa výhodnejšieho príjmu a na takúto skutočnosť nemožno pri stanovení výživného pre mal. deti prihliadať. Z tohto dôvodu sa domáhala, aby výživné vo výške 110 Eur, 110 Eur, resp. 80 Eur mesačne pre mal. deti bolo určené od 01.11.2011 až do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva účastníkov. Vytýkala súdu prvého stupňa, že umožnil otcovi splácať dlh na výživnom v prípade mal. X. a mal. T. po 10 Eur mesačne a pre mal. B. po 5 Eur mesačne, čo znamená, že by nedoplatok splácal v prípade X. a T. 125 mesiacov, t.j. viac ako 10 rokov a v prípade mal. B. viac ako 15 rokov, ktoré rozhodnutie je v rozpore s doktrínou rodinného práva, ako i ustálenou judikatúrou súdov. Vyslovila názor, že nedoplatok na zročnom výživnom by mal povinný rodič uhradiť najneskôr v lehote troch rokov.
Otec maloletých sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd prehodnotil skutočnosti uvádzané matkou v jej odvolaní a na základe toho rozhodol.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti, t.j. vo výroku o výživnom zmeniť podľa § 220 O.s.p. a vo výroku o nedoplatku na zročnom výživnom a jeho splatnosti zrušiť a v tejto časti vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.. Rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým boli mal. deti D. - X., T., B. zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, nebol odvolaním účastníkmi napadnutý, a preto ho odvolací súd nepreskúmaval, tento nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).
V danom prípade okresný súd rozhodoval o určení výživného pre mal. X., mal. T. a mal. B. zo strany otca, a to na čas do rozvodu manželstva ich rodičov s účinnosťou od 01.11.2011. Uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. X. sumou 110 Eur mesačne, mal T. sumou 110 Eur mesačne a mal. B. sumou 80 Eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2011 do 27.07.2012, v ktorom období bol otec riadne zamestnaný v spoločnosti O., C. republika a jeho príjem bol mesačne 19.515,- Kč (správne 21.601,- Kč). Okresný súd vyživovaciu povinnosť otca k mal. deťom na obdobie od 28.07.2012 určil (znížil) na sumu 80 Eur mesačne pre mal. X. a sumu 80 Eur mesačne pre mal. T. a na sumu 50 Eur mesačne pre mal. B. s odôvodnením, že otec mal. detí je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 9.721,- Kč mesačne.
Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou matky v jej odvolaní, že súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal dôvodmi skončenia pracovného pomeru otca v spoločnosti O., C. republika a tým aj zníženia jeho príjmu.
Z obsahu spisu vyplýva, že otec skončil pracovný pomer v spoločnosti O., C. republika, v.o.s., F. dňa 20.07.2012, pričom pracovný pomer trval od 03.10.2011 do 20.07.2012 a bol skončený dohodou. Pozornosti okresného súdu uniklo, že v rozhodnutí Úradu práce C. republiky - krajská pobočka pre hlavné mesto F. zo dňa 15.08.2012 Zn.: AE-F.-XXXX/XXXX, Č.j.: P.-UP/XXXXXXX/ XX/AIS-ZAM (dôkaz bol okresným súdom riadne oboznámený), ktorým bola priznaná otcovi mal. detí podpora v nezamestnanosti, bol stanovený jeho priemerný čistý mesačný zárobok u zamestnávateľa O., C. republika, v.o.s. vo výške 21.601,- Kč, pričom otcovi bola priznaná podpora v nezamestnanosti vo výške 45 % priemerného mesačného čistého zárobku z dôvodu, že posledné zamestnanie ukončil dohodou bez vážneho dôvodu. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, otec sám deklaroval, že v zmysle tohto rozhodnutia poberá podporu v nezamestnanosti.
Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd za dôvodné aplikovať v danej veci ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je zásadne i skončenie pracovného pomeru dohodou bez zabezpečenia si iného zamestnania, čím sa povinná osoba (v danej veci otec) pripraví o pravidelný príjem, z ktorého by mohol platiť súdom určené výživné. Následkom princípu potencionality je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t.j. príjmu pred zmenou zamestnania, resp. ukončenia pracovného pomeru, teda príjmu, aký by povinný dosahoval vo vyššie hodnotenej pozícii, prípadne v predchádzajúcom zamestnaní, teda z príjmu, ktorý by dosahoval pred rozviazaním pracovného pomeru.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je povinný (otec) nezamestnaný, je povinnosťou súdu skúmať dôvody takéhoto stavu, situáciu na trhu práce, aktivitu povinného smerujúcu k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru a pod..
Odvolací súd má za to, že v danej veci bolo potrebné aplikovať § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Skončenie posledného pracovného pomeru otca dohodou u zamestnávateľa O., C. republika, v.o.s., F., kde dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 21.601,- Kč, posúdil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania otcom bez dôležitého dôvodu. Pri určovaní výšky výživného zo strany otca pre maloleté deti na čas do rozvodu manželstva rodičov mal. detí bolo potom potrebné vychádzať z predpokladaného príjmu otca, ktorý by dosahoval u posledného zamestnávateľa (vo výške 21.601,- Kč), keby riadne pracoval. Nebolo preto dôvodné prihliadať ku skutočnosti, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bol otec evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 9.721,- Kč mesačne.
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. X. a mal. T. sumou po 110 Eur mesačne pre každého z nich a pre mal. B. sumou 80 Eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2011, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky až do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí.
Krajský súd dospel k jednoznačnému záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletých detí, s prihliadnutím k ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dosahovať dostatočný príjem a platiť výživné v súdom určenej výške, ktoré zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletých detí.
Pokiaľ ide o nedoplatok otca na zročnom výživnom pre mal. X., mal. T. a mal. B., krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na zmenu rozsudku okresného súdu nie je možné s presnosťou vyčísliť nedoplatok otca na zročnom výživnom pre mal. deti za obdobie od 01.11.2011 do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rodičov mal. detí, nakoľko nie je zrejmé, v akej výške otec svoju vyživovaciu povinnosť v uvedenej dobe plnil. Je preto potrebné na zistenie správnej výšky nedoplatku vykonať ďalšie dokazovanie.
Z tohto dôvodu krajský súd rozsudok okresného súdu v časti o zameškanom výživnom na mal. X., mal. T. a mal. B. zrušil a vec vrátil v tejto časti okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd v ďalšom konaní zistí, v akej výške otec mal. detí výživné pre mal. X., mal. T. a mal. B. odo dňa 01.11.2011 do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rodičov mal. detí skutočne platil, následne určí výšku dlhu na zročnom výživnom samostatne pre každé dieťa a určí aj spôsob zaplatenia zameškaného výživného.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .